Promenádovanie
“Je naozaj nádherný deň, nemyslíš?” dychčala Hermiona, pretože sa točila v kruhoch na tráve.
“Je príliš teplo,” zavrčal Draco zo svojho kresla v tieni pod veľkým dubom. Prezeral si ju so spola privretými, ospalými očami a predstieral, že si nevšimol tú zdravú žiaru Hermioniných líc alebo keď sa jej sukňa vzniesla nad kolená.
Otočila sa k nemu s vystúpenou spodnou perou v miernom durdení sa. “Je leto. Čo si čakal?”
“Čakal som, že zostaneme dnu namiesto toho, aby sme sa tu promenádovali v tejto páľave.”
“Ja sa tu nepromenádujem,” protestovala, ale potom sa roztočila v ďalšej otočke. Draco potlačil úsmev.