Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Keď raz voňal tymián

15. Kúpiť, kúpiť, chytiť...

Keď raz voňal tymián
Vložené: Jimmi - 26.07. 2009 Téma: Keď raz voňal tymián
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem ailam, beruske1, eternallife, Hope, Invisible, Jenny, JSark, Kajke, Khire, Leann,  Limetke, Lucy18,  Manaee, Monie, Norike, Nuviel,  soraki, Sare, teriisek, Tez, Tru, viki.

Taká drobnosť, ale v slovečine vážne všetky slovesá v minulom čase končia na mäkké i (li - aj v ženskom rode), to nie je preklep.


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

Kapitola 15 Kúpiť, kúpiť, chytiť...

 

"Prekvapenie!"

 

Draco vypleštil oči.

 

Na jeho prahu stála obyčajne oblečená sedliačka. Vlasy mala na zátylku skromne zopnuté a mala na sebe jednoduché šaty z obyčajnej modrej bavlnenej látky.

 

"Hermiona?"

 

"Já a nikto iný," riekla a uklonila sa, potešená účinkom, ktorý na neho mala zmena jej oblečenia.

 

"Kde si zohnala tieto šaty?"

 

"Ušila som si ich!" riekla hrdo, zakrútila sa na jeho prahu, aby predviedla svoju ručnú prácu.

 

"Nevedel som, že dokážeš šiť!"

 

"Veď som ti povedala, že je to prekvapenie."

 

"A urobila si si niečo nové s vlasmi?" spýtal sa Draco.  

 

"Najnovšia móda v Londýne...  sedliacky look." 

 

"Tak to ja som naozaj in," riekol Draco a obaja sa zasmiali.  "Je to pekné... nie tvoje vlasy... chcem povedať, že samozrejme tvoje vlasy, ale myslím celkovo. Vyzeráš dobre," rýchlo povedal.

 

"Vďaka," odvetila.

 

Hermiona a Draco stáli oproti sebe vo dverách jeho chatrče, obaja zrazu trochu hanbliví.

 

"Pôjdeme?" spýtal sa.

 

"Tak veď."  

 

Draco vyšiel z chatrče a závorou zavrel dvere. Nebola tam žiadna zámka či kľúč. Vo vnútri aj tak nebolo čo ukradnúť. Pohli sa po vychodenej cestičke krížom cez pole, smerom k dymu, ktorý sa krútil vo vzduchu z hlavnej časti mesta. Bolo nádherné letné popoludnie - horúco a veterne, s vôňou sena vo vzduchu.

 

Hermiona niesla v ruke kôš, tak ako to robievali ostatné sedliačky. Časom nemohla odolať nerozhojdať ho vo vzduchu, kým sa prechádzali.

 

"Na trh, na trh, chytiť tučné prasa..." spievala potichu.

 

"Nejdeme chytať prasa. Hľadáme holuba," vážne vyhlásil Draco.

 

"To je detská riekanka, hlupáčik," riekla Hermiona. "znova doma, znova doma, ťaháme ho zasa."  

 

"Povedz nejakú inú."

 

"Pani, pani na brehu morskom, má detí od jedného po štyri, najstaršia má dvadsaťštyri, teda si má vziať: drotára, krajčíra, vojaka, námorníka, boháča, chudáka, žobráka, zlodeja!" Hermiona preskočila na starú rýmovačku, čo si pamätala zo základnej školy.

 

"Zrejme poznáš veľa bláznivých mukelských rýmovačiek," riekol Draco.

 

"Neučia sa v mladosti deti čarodejníkov rýmovačky?"

 

"Áno..." odvetil Draco, premýšľajúc o časoch, kedy dovolil Lucius Narcisse, aby sa o neho starala úplne sama. Spievala mu ich, niečo, čo sa neodvažovala urobiť, keď bol nablízku jeho otec - Lucius si myslel, že je to "slabošské". Boli to nádherné časy, ale vskutku vzácne.

 

"No tak."

 

"Je to hlúpe," povedal Draco.

 

"Ach, poď... Práve som zaspievala rýmovačku o prasati."

 

"Dobre... ale budeš sa smiať...

 

... v horách je jedna krava,

krásna biela krava,

ide na východ a ide na západ

a z lásky ku nej prichádzam o rozum

Kráča so slnkom a ono zabudne zapadnúť

a mesiac k nej z lásky otáča tvár

moja krásna biela krava!"  

 

Draco to všetko povedal v chvate a jeho tvár bola červená. Roky už tú básničku nerecitoval a bol prekvapený, že si ju stále pamätá. Myslel si, že sa Hermiona bude smiať, ale namiesto toho pleskla rukami v potešení.

 

"Páni! To je fantastické!"

 

"Myslíš si to?" Draco sa cítil lepšie.

 

"Iste... Nikdy som nepočula žiadnu čarodejnícku riekanku pre deti."

 

"Iste existujú...  moja krásna biela krava z hôr," riekol a poťapkal ju po hlave.

 

Uškrnula sa. "Idem na východ, a idem na západ..."

 

"Prichádzam o rozum z lásky k tebe..." povedal, potichu, udržujúc vedľa nej krok s ňou.

 

"Pôjdem so slnkom a ono zabudne zapadnúť..." pokračovala.

 

"A mesiac k tebe otočí s láskou tvár..."

 

"Moja krásna biela krava z hôr"

 

"Kravy majú štyri žalúdky, vedela si to?" doberal si ju Draco. "Niet divu, že si na Rokforte vždy toľko jedla."

 

Hermiona vzhliadla, nákazlivo sa usmievajúc.

 

"Poď bližšie."

 

Draco sa naklonil dopredu a ona sa zohla k jeho uchu...

 

"MÚÚuuuÚÚ!"

 

"AAaauuuu!"

 

Hermiona sa zachichotala na udivenom výraze na Dracovej tvári...

 

"Dostala som ťa!"

 

... Hermiona zaškriekala a bežala od neho preč.

 

A takto bežali celú cestu až na trh.

 

Draco bol rád, že Hermiona dokázala tak rýchlo utekať. Nevedel celkom, čo by urobil, keby ju dobehol...

 

Ocitli sa na kraji hustého davu. Trh pritiahol tiež ľudí zo všetkých susedných miest. Bol hlučný a plný vôní. Cechy postavili obrovské stánky, každý zakrýval časť mesta a ich zástavy vlali vysoko a hlásali, čo ponúkajú - buď vlnu, či plátno alebo kováčsku dielňu. Samostatní kupci si tiež postavili predajné stánky či predávali tovar ako napríklad výrobky z kože, topánky, hrnce, panvice, nože, čačky a jedlá.

 

Hermiona bola omráčená tým hlukom a vôňami. Na zámku ju držali bokom po tak dlhú dobu, že už nebola zvyknutá na veľký dav - ktorý v skutočnosti nebol horší než dav v sobotu na Oxfordskej ulici. Bolo tu tak veľa ľudí! Všade okolo nej, sedliaci a sedliačky chodili s košíkmi kričiac a smejúc sa na seba. Dali sa tiež občas zazrieť lepšie oblečení ľudia z cechu, obchodníci a vyššie služobníctvo, ako sa predierajú cez dav. Potulovali sa tu veselo oblečení akrobati a hráči. Niektorí z nich mali na sebe krikľavé masky.

 

"Si v poriadku?" cítila ako sa jej Draco dotkol ruky.

 

"Áno," odvetila. Ale pravda bola, že nevedela kam ísť alebo čo robiť!

 

"Poďme pohľadať dobytok," riekol, chytil ju za ruku a predieral sa s ňou cez dav.

 

Zdalo sa, že kráčajú večnosť. Mesto Mildenstowe bolo oveľa väčšie než si kedy predstavovala! Ulice lemovali trojpodlažné domy a cez mesto viedli poriadne vydláždené cesty. A toto všetko vlastní a vedie jej otec?

 

"Myslím, že tadiaľto," riekol Draco, viedol ju po trochu menej zaplnenej ulici. Odkiaľsi mohla Hermiona počuť pískanie flauty (cz: flétny).

 

"Ach!" zrazu vydýchla a chytila si nos.

 

"Áno, musíme byť blízko," povedal Draco a tiež zvraštil tvár.

 

Vynorili sa na voľnom priestranstve po dvoch stranách obkolesenom nízkymi budovami a otvárajúcom sa na pole. Pohoniči dobytka, oviec, prasiat, husí, kuriatok a koní sa husto rozkladali po poli kam až mohlo oko dovidieť. Ľudia sa dohadovali a kričali a ten zápach bol neprekonateľný.

 

Hermiona si opatrne nabrala sukne a vykročila skrz trus.

 

"Kam ideme?"

 

"K hydine (cz: k drůbeži)," zamrmlal Draco, opatrne našľapujúc cez hnoj na zemi.

 

"Fuj... už tu je poriadne hnusne."

 

Hermiona ho nasledovala, cítila sa horúco a prepotene od davu a od slnka.

 

Nakoniec sa dostali do časti, kde sa predávali kurence a husi. Nejaký sedliacky pár kúpil šesť husí a priväzoval im šnúrou krky dohromady. Uprostred toho kvákania a trúbenia Draco pozdravil majiteľa stánku a spýtal sa ho, "máte holuby?"

 

"Kozuby?" riekol zvedavo tučný sedliak.

 

"Holuby!" zajačal Draco.

 

"HOLUBY?" zakričal ten muž, "chceš holuby? Skús to hentam, videl som tam prepelice (cz:křepelky) a bažantov, ale myslím, že som ešte predávať holuby nevidel."  

 

"Vďaka," povedal Draco.

 

Hermiona sa chabo usmiala na sedliaka, čo si zvedavo šúchal hlavu a nasledovala Draca na druhý koniec poľa. Jediné, čo tu mali, bol bojovný kohút a zakrvavené zdochliny bažanta, holuba a prepelice, ktoré ležali naservírované v rade pri každom stánku ako bizardný koberec. Hermione začala pociťovať odpor. Slnko neoblomne pražilo.

 

Draco hovoril s jedným s majiteľov stánku a muž sa zatváril prekvapene.

 

"Holuby? To sú panské vtáky, všetko vzácne kusy. Možno ich nájdeš tamto vzadu pri obchodníkoch a hráčoch. Myslím, že som ich videl predávať pár za guineu. To je pre teba trochu zvláštne, nie?... Er... Mladý muž, vaša dáma vyzerá, že omdlie. Radšej sa o ňu postaraj, tá horúčava, tento deň musí byť náročný."

 

Draco sa otočil a zbadal Hermionu malátne stáť pri jeho boku. Tvárila sa zmorene a bledo.

 

"Vďaka," povedal a rýchlo ju objal okolo pliec.

 

"Najlepšie, keď zoberieš tamto ku kupcom a zabávačom. Sú tam sedadlá a tieň, a najlepšie pivo na tejto strane Aldeburghu."

 

"Prepáč... je horúco... a... a ten smrad," ospravedlňovala sa Hemriona, keď ju Draco viedol späť do stredu mesta. "Musím sa... posadiť."

 

"Dobre, vydrž to tamto. Už sme skoro pri lavičkách."

 

Vrátili sa späť na mestské námestie. Všade okolo boli lavičky a neopracované stoly. Očividne Hermiona nebola jediná žena ovplyvnená teplom. Úplne všade sedeli na lavičkách sedliačky, ovievali sa a popíjali pivo. Muži sa opierali o stoly, hrali kocky a kričali.

 

"Posaď sa tu, zoženiem niečo piť."

 

"Vďaka."

 

Draco sa zatúlal k jednému zo stánkov s pivom. Vo vrecku sa prstami pohrával s mincami. Mal len šesť mincí... ako prepánajána budú schopní dovoliť si holuba?

 

"Dva džbány," povedal majiteľovi stánku a podal mu dve z jeho mincí. Už mu zostali len štyri. Vrátil sa k Hermione s neopracovanými cínovými džbánmi piva. Bolo studené a osviežujúce.

 

Hermiona dychtivo pila. Všetok ten čas v korzetoch a život na panstve ju muselo zoslabiť. Bola zvyknutá držať krok s Harrym a Ronom na všetkých ich dobrodružstvách a teraz nedokázala vydržať ani jeden stredoveký trh!

 

"Cítiš sa lepšie?"

 

"Áno, poriadne," odvetila. Draco sedel vedľa nej, tak blízko, že sa ich boky dotýkali. Bola to veľmi preplnená lavička.

 

"Er... Hermiona. Máme problém... Ja... ja... nemám dosť peňazí, aby som kúpil holuba," Dracovi sa chcelo smiať. Tie slová zneli tak smiešne. Pomyslel si na svoje malfoyvské účty u Gringottov tam doma a na svoju peňaženku, ktorá vždy obsahovala viac galeónov než vedel, čo s nimi urobiť.

 

"Ach, to je v poriadku," riekla pokojne Hermiona, keď si odpila z nápoja. Naklonila sa k nemu a zašepkala mu do ucha: "Mám so sebou mešec guineí. Koľko máš ty?"

 

Tak takto to je cítiť sa chudobne! Bude musieť požiadať Hermionu, aby za všetko zaplatila! "Mám štyri strieborniaky," riekol duto. "To je moja mzda za týždeň. Mal som šesť, ale už som dva použil, aby som nám kúpil pitie."

 

"Čože?! Použil si tretinu svojho platu, aby si kúpil naše pitie?" prskala Hermiona na svoje pivo.

 

"To som ja... ten veľký mínač," povedal, vyprázdňujúc svoj džbán.

 

"Ach, Draco... Nabudúce platím ja."

 

"Toto je prvý raz, čo som na niekoho minul tretinu všetkého, čo mám."

 

"Vďaka," odvetila. "Myslím to vážne."

 

"Je dosť desivé mať tak málo. Ale vieš čo, aj tak nemám, čo by som kupoval. Tam v budúcnosti som sa tak nudil míňaním mojich peňazí... Kúpil som kone na Malfoy Manor, kúpil som domácich škriatkov, viac oblečenia než som vedel, čo s ním... Aby som pravdu povedal, tieto nápoje sú prvá vec, čo som kúpil za tri mesiace. Myslím, že človek naozaj nepotrebuje veľa, aby bol šťastný."

 

Hermiona sa na neho pozrela kútikom svojho oka. Draco sa určite zmenil. Už viac nebol ten rozmaznaný fagan, ktorého poznala vtedy na Rokforte.

 

"Si teraz šťastnejší? Myslela som, že nenávidíš žiť ako sedliak."

 

"To je sranda... niežeby sa mi to páčilo. Ale veci sa už nezdajú mať význam. Nevzrušujem sa tak nad nimi. To... to je to, o čom som potreboval s tebou hovoriť. Je to, ako keby som sa za tieto tri mesiace dal do poriadku. Mal som čas premýšľať, na čo som nemal čas vtedy v budúcnosti."

 

"Ja tiež," prikývla Hermiona. "Nie je to zvláštne? Ako by tie tri mesiace boli pre nás naozaj dobré. Možno napokon vrátiť sa späť v čase nebolo také zlé."

 

"A stali sme sa..." potichu riekol Draco.

 

"Kúpite stužky pre vašu milú?" prerušil ich hlas so silným prízvukom.

 

Vzhliadli nahor a uvideli usmievajúcu sa starú ženu s košíkom plným farebných stužiek. Obaja sa hrozitánsky začervenali. "No tak, chlapče. Je nádherná... a s jednou z týchto vo vlasoch, bude ešte aj tá najroztomilejšia."

 

"On nie je môj..."

 

"Dobre," riekol Draco, vyťahujúc svoj mešec. "Akej farby by si chcela, Hermiona?"

 

"Draco... nemal by si na mňa viacej míňať!"

 

"No tak, no tak, dievčička. Poznám pekný párik, keď nejaký uvidím a tento mládenec ti chce kúpiť niečo pekné. Je to len jeden strieborniak."

 

"No tak, Hermiona, vyber si jednu."

 

"Ale Draco..."

 

Draco vložil ruku do košíka tej ženy a vybral svetlomodrú saténovú stužku. Bola pre ňu dokonalá.

 

"Vezmeme si túto," povedal a dal ten žene strieborniak. Stará žena sa usmiala, zahryzla do mince a odložila si ju v záhyboch šiat.

 

"Starajte sa o ňu, mládenec," riekla, "ona je skutočná ruža." Stará žena im venoval lišiacky pohľad a stlmila hlas, "...a vy ste vskutku urastený mladý stromček. Vitajte, tento deň! Postarajte sa o ňu... ach! Vitajte, Draco a Hermiona!!" zachichotala sa a vzdialila sa.

 

(PP: Well met, this day! Look after her oh! Well met Draco and Hermione!"  Well met, je pozdrav vitajte, ale doslova dobre splnené, mám divný pocit, že to súvisí s vílami, ale nie som si istá;
pozn. soraki: no nejsi sama, kdo má ten pocit, určitě to byla nějaká víla,
pozn. Maenei: Beztak to byla nějaká víla. Well met-mohlo by to být i staniž se? )

 

Draco a Hermiona boli omráčení.

 

"Čo- čo povedala?" riekla Hermiona.

 

Dracove prsty zmrzli okolo modrej stužky. "Kam šla?"

 

Ale tá stará žena zmizla.

 

"Ona-ona povedala... nazvala nás..."

 

"To je nemožné," odsekol Draco. "To ten jej prízvuk. Musela povedať  nech sa vám dobre darí a ste zdraví  (fare ye well and bonny ) alebo niečo také."

 

"A-ale...."

 

"Draco vložil modrú stužku Hermione do ruky. "Je to len stará žena... nerob si s tým starosti. Som si istý, že sme zle počuli."

 

"A-ale..."

 

"Daj si tú stužku, no tak."

 

Hermiona zdvihla ruky a začala si uväzovať stužku okolo chvosta. Bola žiarivo bledomodrá ako obloha v tento deň.

 

"Je nádherná, ďakujem ti."

 

"Hodí sa ti k očiam."

 

Hermiona okamžite sklopila oči, cítila sa placho.

 

"Poďme zohnať toho holuba," riekla, postavila sa a zahrkotala zlatými guineami v mešci.

 

****************************************

Ako sa ukázalo, nezískali len holuby. Keď sa vracali späť do Dracovej chtrče, Hermionin košík bol naplnený až po okraj rôznorodým jedlom. Trvala na tom nakúpiť syr, šunku, masové pirohy a koláče.

 

"Toto všetko nikdy neminieme!" protestoval Draco, keď za ňou ťahal ten ťažký košík.

 

"Uvidíme," riekla Hermiona. Strašne vychudol, pomyslela si. Som rada, že som nakúpila tak veľa jedla, ako som mohla. Hocičo, čo dnes večer nezjeme, môže zjesť na nasledujúce dni. Há, kupujem jedlo Dracovi Malfoyovi. Čo by na toto museli povedať Harry a Ron!

 

V Hermioninej ruke sa hojdala klietka, ktorá obsahovala dva snehobiele holuby. Vôbec ich nebolo ťažké zadovážiť... po tom čudnom stretnutí so ženou so stuhami, prešli k zahraničným kupcom a ľahko našli jedného, čo predával exotické vtáky. Hmm, tá čudná žena so stužkami... kto to bol? A naozaj ich nazvala...

 

"Stále o nej premýšľaš?" spýtal sa Draco.

 

Hermiona sa vyplašila. "Áno."

 

"Som si istý, že sme zle počuli," riekol, otvoril dvere na svojej chatrči a kopnutím ich otvoril.

 

"Ako si môžeš byť taký istý?"

 

"Mala taký silný prízvuk. Mohla povedať nejaký starý keltský pozdrav alebo niečo podobné."

 

"Nie, to práve nie je to," odvetila Hermiona, pomaly položila holuby na podlahu chatrče. "Teraz si spomínam. Povedala, že som 'skutočná ruža'. To je naozaj zvláštne."

 

Draco pokrčil plecami, vybalil nejaké jedlo z košíka. "Len tým chcela povedať, že si... nuž, že si p-pekná, Hermiona."

 

Bola príliš rozrušená, aby si všimla jeho zahabkanie. "Nie, nechápeš. Moja stará pestúnka, Mary, vždy vraví, že mám tvár ako ruža. Nie je to zvláštna zhoda náhod?"

 

Draco sa uškrnul. "Dobre, dobre, Hermiona. Vieme, že si veľa ľudí myslí, že si pekná. Je to len výraz, to je všetko."

 

"Nemyslíš si, že je to zvláštne?"

 

"Tiež ma nazvala mladým stromčekom... volá sa to prirovnanie, Hermiona. Keď porovnávaš jednu vec s druhou. Neučili ste sa to na mukelskej základke?"

 

Hermiona uvažovala, či začať Dracovi hovoriť o tom, čo sa dozvedela o svojom detstve kedysi na zámku. Nejako si nemohla pomôcť, aby nemala pocit, že to všetko spolu súvisí, ale rozhodla sa, že teraz nie je vhodná doba začínať s tou veľkou záhadou. Aspoň kým sa nepustí do toho kňaza a nedozvie sa viac. Pokrčila obočie. "Myslím, že je čudné, že to všetko... héj! Kam berieš to jedlo?"

 

Draco bol pri dverách s košíkom dopoly naplneným jedlom.

 

"Ideme na piknik. Nemyslíš si, že budeme jesť v tomto zatuchnutom smetisku?"

 

"Kam ideme?"

 

"Ukážem ti, poďme."  

 

Draco podržal Hermione otvorené dvere, keď ho nasledovala, klietka s holubmi v ruke.

 

"Tadiaľto." Kráčal k Flindersovmu lesu, ale zabočil k potoku. Chvíľu kráčali popri potoku dole svahom, obchádzali les, až kým neprišli na malé trávnaté nábrežie.

 

"Ach! To je nádherné miesto!" Hermiona bola očarená.

 

"Áno - objavil som ho, keď robil trochu bádania po slnovrate. Ja som... bádal."  Po pravde, pátral po známkach po vílach. Doteraz nezistil, či sa jeho prianie splnilo a často od tej doby uvažoval, či to nebol všetko len zvláštny sen, ktorý mal. Draco položil košík na zem a začal si  vyzliekať košeľu.

 

"Čo robíš?!" zalapala po dychu Hermiona.

 

"Ako čo to vyzerá? Idem plávať. Chceš sa pridať?"

 

Hermiona sa otočila chrbtom, keď sa pred ňou zjavil nahý Dracov trup. Hanbila sa viac než keď ho prvý krát videla bez košele pri bičovaní. Kebyže nie je taký vychudnutý, bol by samý sval. Akosi sa už viac nedokázala na neho pozerať rovnako.

 

"Nerob si starosti, nechám si pančuchy," žmurkol.

 

"Ako keby si sa odvážil nenechať si," odvetila.

 

"Pridáš sa teda? Musela by si opustiť tie nádherné šaty, čo si si ušila," riekol Draco, naklonil hlavu na jednu stranu a zlomyseľne sa škeril.

 

"Určite nie!" odvetila Hermiona, zdesená pri tej predstave. Nemohla uveriť, že dovolila Dracovi takto si ju doberať a ani v skutočnosti nebola naštvaná!

 

"Rob si ako chceš," riekol a skočil do jazera. Bolo plytké - len povyše jeho pása, ale dosť pre neho hlboké, aby v ňom mohol plávať. Hermiona sa usadila tak blízko brehu, ako sa odvážila. Samozrejme, že bolo hrozne horúco. Začala si priať, aby mala odvahu vyzliecť si svoje šaty a pridať sa k nemu. Tam v budúcnosti milovala plávanie. Ach, keby len so sebou mala plavky. Všimla si biele jazvy na Dracovom chrbte a potešila sa, že to bičovanie sa riadne zahojilo.

 

"Ahhhh... tá voda je taká studená," doberal si ju Draco, prskajúc až k jej nohám. Teraz mal svoje blonďavé vlasy ulízané dozadu, čím ešte viac do popredia vystupovali jeho driečne črty. Mal dobré lícne kosti, výraznú bradu, žiarivé modro-šedé oči...

 

"Potíš sa," riekol a hodil sa horeznak do vody. "Určite sa nechceš pridať?"

 

"Nie, vďaka," prepiato povedala Hermiona, ťapkajúc si na čelo rukávom. "Je mi dokonale pohodlne tak ako som."

 

Neprítomne trhala poľné kvetiny, kým čakala, keď Draco prestane okolo seba špliechať. Občas sa ukradomky pozrela na jeho mocné telo, ktoré brázdilo vodu, keď plával. Cítila ako ňou prebehlo chvenie. Tento večer bol taký dokonalý. Letné slnko viselo lenivo na oblohe, z Flindersovho lesa pofukoval mierny vánok, potok radostne zurčal a tie kopy a kopy nádherných poľných kvetov všade navôkol nej...

 

"Knut za to, na čo myslíš?"  

 

Vyskočila. Draco sa vedľa nej opieral o lakte. Slnečné svetlo sa lesklo na jeho žiarivom vlhkom trupe a jeho mokré pančuchy sa mu lepili na nohy. Ach, moje myšlienky by ťa teraz stáli viac než jeden knut...

 

"Knut za to, na čo myslíš ty," odsekla.

 

"Nuž, milady," riekol, "myslím, že by sme mali tie dva holuby oslobodiť tak skoro, ako sa bude dať."

 

"Súhlasím," odvetila. "Máš tú česť."

 

Draco sa natiahol popri nej a obratne vytrhol zopár pierok jednému z holubov. Nahnevane zahrkútal a zatrepotal krídlami.

 

"Máme ich pustiť už teraz?"

 

"Ach, áno.  Nikdy som nemohla vystáť pohľad na vtáky v klietkach. Z tohto pohľadu bol dnešný trh hrozný."

 

Draco sa usmial. Ďalšia vec, čo sa dozvedel o Hermione. "V poriadku. Pretože to pre teba tak veľa znamená..." Podal jej klietku.

 

Hermiona zistila, že hovorí: "Poďme to urobiť spoločne."

 

"Prečo?" Draco sa tváril prekvapene.

 

"Neviem, zdalo sa to také... symbolické. Vieš, pustiť vtáky na slobodu. A okrem toho sme teraz priateľmi." Čo to robím? Hermiona mohla sotva uveriť sama sebe. Znova ho skúšam, tlačím na hranice, čo naozaj chcem, čo to robím?...

 

'Priatelia', pomyslel si Draco, si si istá, že to je všetko, čo si myslíš, že sme, slečna Hermiona Grangerová? Ty, ktorá si ma nechala držať ťa za ruku vo Flindersovom lese a kúpiť ti stužku do vlasov? Ty, ktorá si mi na môj chrbát priniesla šalviu a písala mi každý deň listy?

 

Bez jediného slova položil svoju ruku na jej, nebránila sa. Zdvihla klietku nad neho a spoločne otvorili dvierka. Holubom chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že ich púšťajú na slobodu. Potom leteli k oblohe a zmizli za horizontom lesa. Hermiona a Draco položili klietku na zem.

 

Stále ju držal za ruku. Pocítil, že si ju začala od neho vyťahovať, ale tentoraz zovrel svoje prsty a chytil ju pevnejšie. Nepozerala sa na neho, takže mohol vidieť, ako jej očerveneli uši.

 

Zvláštne, mala by som byť nervózna ako posledných niekoľkokrát, ale nie som. Ako to, že si pripadám dnes večer taká sebaistá? Áno, toto je väčšmi ten starý Draco Malfoy. Draco sa zhlboka nadýchol.

 

"Hermiona... musím s tebou hovoriť. Prosím, nepovedz, že sa nič nedeje, pretože vieš, že to nie je pravda."

 

Hermiona sa stále nedokázala prinútiť, aby sa na neho pozrela. Srdce jej búšilo tak silno, že si myslela, že jej pukne hruď. Hlavou sa jej hnalo milión rozličných myšlienok. Jediné, čo mohla urobiť, bolo prikývnuť. Jeho ruka na jej bola teplá a utešujúca.

 

"Myslím, že viem, čo sa nám deje. Neviem ako a prečo, jediné, čo viem, že teraz pre mňa veľa znamenáš. Vieš, čo tým myslím?" hlas mal pevný a láskavý a Hermiona cítila, ako jej stúpa odvaha.

 

"Áno," odvetila. "Nikdy predtým som si nemyslela, že je to možné, ale cítim k tebe to isté."

 

Usmial sa a stisol jej ruku. "Hermiona, pozri sa na mňa."

 

Zdvihla tvár  k nemu. Mohol v jej očiach vidieť tie pochyby a strach, ale takisto vzrušenie. Teraz je moja šanca, povedal si Draco, urob to, urob to, urob to, urob to.  Nebude sa brániť.

 

Naklonil sa k nej.

 

"Počkaj."

 

Hermiona položila ruky na jeho plecia a vážne na neho pozrela. Obočie pokrčila v starostiach a zdalo sa, že prechádza hrozným vnútorným bojom.

 

"Hermiona, si v poriadku?"

 

Musím to vedieť, pomyslela si Hermiona. Robím hroznú vec, ale ak to môže kvôli mne urobiť, znamená to, že mu na mne naozaj záleží a že všetko bude v poriadku. Musím sa to dozvedieť.

 

"Draco, zrušíš svojej zasnúbenie s Blaise Zabiniovou?" dostala rýchlo zo seba.

 

"Čože?!" Draco nemohol uveriť svojím ušiam. "Zrušiť zasnúbenie s Blaise?!"

 

Hermiona mala pocit, ako keby na ňu vystrelili. Čo to bola za blázna! Toto bolo to jediné, čo ju brzdilo a myslela si, že by to mohla zmeniť.

 

"Nevadí," riekla, "zabudni, že som sa pýtala." Odvrátila sa od neho a pokúsila sa vytiahnuť si svoju ruku z jeho.

 

Na čo do pekla sa tie víly hrali? KLAMALI mi! S mojím zasnúbením neurobili ani jednu posratú maličkosť!

 

"Nie, počkaj," povedal, držal ju ešte pevnejšie proti jej snahe uvoľniť sa. "Myslíš si, že som zasnúbený s Blaise Zabiniovou?"

 

Hermiona na neho vypleštila oči. "Na čo sa hráš, Draco? Vieš, a ja viem, a celý Rokfort vie, že si! A pokiaľ sa ho nerozhodneš zrušiť... nuž, potom sa nič nedeje." Nemohla si pomôcť, ale slzy jej začali stekať po lícach. Nikdy predtým sa takto necítila, mimo kontroly... v knihách nebolo nič o takejto situácii...

 

Draco rýchlo premýšľal. Dobre, tie posraté víly ma obabrali. Kašľať na nich. Vyrovnám sa s tým sám, akokoľvek sú dôsledky hnusné. Ach, do riti... napriek tomu, že dôsledky zrušenia kúzelníckeho zasnúbenia sú... sakra, sakra, sakra...

 

"Samozrejme, že ho zruším!" povedal náhle a nahlas.

 

Hermiona skoro vyskočila z kože. Prečo Draco hovorí tak hlasno?

 

"Draco..."

 

"Samozrejme, že sa do čerta s ňou rozídem! Nemyslíš si, že by som sa tu s tebou takto zahrával?..."

 

"Draco..."

 

"Odpísal som ho už dávno! Ako by som s tebou takto jednal!..."

 

"DRACO!"

 

"ČO JE?"

 

"To bolí!" riekla Hermiona.  

 

"Ach... prepáč." Draco si uvedomil, že zovieral jej ruku silnejšie a silnejšie, keď robil svoje vyhlásenia. Pustil ju.

 

"Povedala som, že ju prisilno držíš, nepovedala som, aby si ju pustil," povedala Hermiona cez slzy.

 

Draco pocítil, ako ním prešla vlna úľavy. Tak možno to brilantne nezvládol. Ale všetko nebolo ešte stratené. Nebol veľmi dobrý v celej tejto veci s dvorením. Celý žalúdok mal na kašu. Bol zamilovaný do Hermiony, a predsa nevedel, čo chce ona, a musel sa rozísť s Blaise, ktorú nemal rád, ale na druhej strane existovali dôsledky zrušenia oficiálneho kúzelníckeho zasnúbenia. DO PEKLA! Jeho hlavou mu preblesklo milión myšlienok...

 

Jeho slizolinská povaha ho vždy nútila hľadať tú najjednoduchšiu a najvýhodnejšiu cestu z nepríjemných situácií: ako zasnúbiť sa s Blaise v prvom rade preto, aby znovu obnovil rodinnú česť. Ale zdalo sa, že z tohto nebola žiadna úniková cesta.

 

Nemohol to pochopiť...  Prečo tá víla proste nezariadila, aby sa to všetko rozplynulo!

 

To, čo sľúbil Hermione, bola pravdepodobne najťažšia vec, ktorú musel urobiť vo svojom privilegovanom, peniazmi napustenom čistokrvnom živote... ZASRATÁ PREKLIATA BLBÁ VÍLA. Aspoň, aj keď to bolo zložité urobiť, bolo to niečo, za čo to stálo urobiť. Pretože keď sa pozrel na Hermionu, tú silnú, nádhernú, múdru čarodejnicu vedľa seba - uvedomil si, že naozaj existovalo niečo, za čo stálo to urobiť. Nikdy predtým sa necítil takto kvôli nikomu, či čo sa toho týka, ničomu vo svojom živote.

 

"Neplač," povedal nakoniec Hermione. "Er... robí ťa to menej peknou?"

 

"Ach, ty!" riekla a usušila si slzy lemom sukne.

 

"Toto nie je úplne ten romantický piknik, čo som si naplánoval," povedal neobratne, zatlačiac jej späť vlasy, ktoré sa jej uvoľnili z drdolu.

 

"Ach, ty si toto všetko naplánoval?"

 

"Nemyslíš si, že sme sem prišli piknikovať len tak náhodou, však nie? Perfektná zurčiaca voda, príjemná mäkká tráva, všade drobné milé poľné kvetiny, z ktorých mám sennú nádchu..."

 

"Nevedela som, že máš sennú nádchu?" Hermiona sa aspoň usmievala.

 

"Nuž... Nemám. Ale keby som mal, všetky tieto kvety by ma odrovnali."

 

Hodila na neho plnú hrsť kvetín voľnou rukou.

 

"Čo je smiešne?" riekol, sledujúc ako potláča chichot.

 

"Zasekla sa ti sedmokráska vo vlasoch."

 

"Skvelé," povedal, keď ju hľadal.

 

"Tento druh ti sedí."

 

"Myslím, že tebe sa hodí viac." Vybral si ju z vlasov a zastrčil jej ju za ucho. Rukami jej uhladil vlasy a tento čin ju upokojil. "Ja... chcem, aby si vedela, že som myslel vážne, čo som povedal. Moje sľuby majú cenu zlata. Keď sa vrátime, prvá vec, čo urobím, bude zrušenie môjho zasnúbenia."

 

Prikývla. "Verím ti. Ale stále mám zlý pocit kvôli Blaise. Mám pocit, ako keby toto všetko bola moja chyba."

 

"Blaise ma nemiluje." Draco pokrútil hlavou. "Bola pobláznená do predstavy o mne, ale nevychádzali sme spolu. Niekoľkokrát sme sa  rozprávali o zrušení, ale vždy nám v tom zabránilo tak veľa vecí. Ako prvé bola vydesená zo svojho otca a... a... nuž, nie je také ľahké zrušiť čistokrvné kúzelnícke zasnúbenie."

 

"Čo tým myslíš?"

 

"Na tom nezáleží. Je to príliš komplikované vysvetliť, takže ťa len ubezpečím, že to urobím." Uškrnul sa. "Vieš, celá tá vec mi ničila život. Nenávidel som pomyslenie byť zosobášený s niekým, koho som nemiloval. Viem, že som zatrpkol a bol som k Blaise krutý, ale nemohol som si pomôcť. A sľubujem ti, všetko bude v poriadku. Nemaj z toho zlý pocit - pravdepodobne si  urobila Blaise veľkú láskavosť. Keby si ma vzala, zničilo by to životy nás oboch."

 

"Vedela som, že vy dvaja spolu nevychádzate, ale stále mám z toho zlý pocit," priznala Hermiona. "Keby som nezbabrala MLOKy z Elixírov, neuviazli by sme tu v minulosti a všetko toto by sa nebolo stalo a my by sme neboli... neboli by sme..."

 

"Neboli by sme čo... hmm?" nevinne sa spýtal Draco.

 

"... neboli by sme sa vzájomne lepšie spoznali."

 

"A ja viem, že sa ti páči to, čo si sa dozvedela o Dracovi Malfoyovi," doberal si ju, chytiac ju za obe ruky. "Čo by sa mohlo nepáčiť? Driečny, vtipný, zdvorilý..."

 

"Sebecký, nadutý, neznesiteľný..."

 

"Z lásky ku nej prichádzam o rozum..." zamrmlal Draco, zrazu si ju pritiahol blízko k sebe.  Tentoraz nič nejde po jeho.

 

"Kráčaš so slnkom a ono zabúda zapadnúť..." zašepkala Hermiona. Mala pocit ako keby sa napila priveľa bazového vína na narodeninovom večierku weasleyovských dvojičiek. Hlava sa jej začala knísať a celé telo jej začalo bolieť. Nádherne si uvedomovala Dracove ruky, ktoré ju pevne držali, tú bledú pokožku Dracovej hrude oproti jej vlastnej, Dracove jasné šedé oči, Dracovu trochu upotenú vôňu... Draco.

 

"Ja k tebe z lásky otáčam tvár..." riekol a jemne naklonil jej tvár nahor k svojej.

 

"Moja krásna, biela..."  

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 25.07. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Krása nesmírná od začátku až do konce - ten mě dojal.

uz neviem ake mam komplimenty davat:Dproste uzasne a dakujem za preklad

Re: Kapitola 15 Kúpiť, kúpiť, chytiť... Od: eternallife - 26.07. 2009
Skvělý, úžasný, perfektní víc výrazů teď nevyhrabu ale děkuju moc za krásnou kapitolku a věnování těšim se na další!:)

Ja som len celú dobu tŕpla, že ju niekto spozná, alebo že sa niekto bude vypytovať, odkiaľ majú toľko peňazí. Starena bola podozrivá, ale nebudem nad tým dumať - nechám sa prekvapiť. Jimi, diky moc za preklad aj venovanie. PS: Čo je sedliacky look? Na jednom mieste máš: "Kebyže nie je taký vychudnutý, bol by samý sval Bol teraz veľmi svalnatý, kebyže nie je tak vychudnutý"
Dík, to mi ušlo. Sedliacky look = sedliacky výzor, vyzerá ako sedliačka.
V poho, máš toho veľa. Na to som tu. :D

Re: Kapitola 15 Kúpiť, kúpiť, chytiť... Od: 32jennifer2 - 26.07. 2009
Ach, skvelá kapitolka. moja krásna biela...dúfam, že sa chcú pobozkať...možno niečo viac..ale prečo mám pocit, že ich niečo vyruší?

Krásná kapitolka, prostě hrozně moc luxusní. Já vám závidím, nemusíte řešit i/y , které někdy lezou odst na nervy. Já se nedívám na hrubky a proč bych měla? Nevšímám si jich. Děkuji za překlad

moja krásna biela... krava - romantika nade vše a ještě k tomu lehce upřednostňující bílou, no to může říct jedině Malfoy, představitel čisté rasy ;-) Merline, tahle kapitola byla... prostě ta říkanka o krávě... a ten dotaz - Potíš se? To zkus říct mě, frajere a máš po nádobíčku to well met by opravdu mohlo být to staniž se a ta babizna je sto pro zapletená s těma vílama. Nic, mrskám krovkama a jdu na tu 16 ;-)

...krava. Sokari měla pravdu, tohle je opravdu romantické Omlouvám se za to ypsilon, nevěděla jsem to :-[ a od dnešního dne oficiálně závidím dětem na Slovensku, že se nemusí učit, kdy psát u slovesa v minulém čase tvrdé a měkké i/y. Ta stařenka se stužkami je nějaká podezřelá. Well met bude mít v anj ještě nějaké další výrazy, jinak by je to tolik nezarazilo. K tomu koupání - myslíte si, že je Hermiona tak stydlivá "od přírody", nebo se začínají zase projevovat účinky lektvaru? V tom smyslu, že si "odvykla" na určitý stupeň nahoty. Vždyť má v budoucnosti plavání ráda, tak musela být zvyklá. A nebo se jen stydí dívat se na Draca? Jimmi díky
Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Mňa len napadlo, že to asi nevie viacej ľudí a ťuká si na čelo, aké robím hrubky. Pritom okrem čiarok (lebo už sú iné pravidlá ako za mojich školských čias) by som nemala mať problémy s gramatikou (len keď nevidím cez oči). Tá "babizňa" najbližšie dve kapitoly nie je, ale určite sa objaví, možno to potom bude jasné. Ja som mala dojem, že z toho pochopili, že vie, že prišli z budúcnosti. Preto sa tak naplašili. A hlavne netreba zabudnúť, že Draco pri stretnutí s tou vílou videl dve čudné postavy, z ktorých sa stali víly. To si pamätám, že bolo dôležité. Ja ďakujem. Soraki práve napísala, že môže betovať len do konca júla, šestnástku už má, tak idem švihať s ďalšou.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )28.08. 2009Záver k poviedke
Zensho: ( Jimmi )24.08. 200932. Rodina, česť... láska
Zensho: ( Jimmi )24.08. 200931. Vedela som, že prídeš
Zensho: ( Jimmi )22.08. 200930. Nikto neprišiel
Zensho: ( Jimmi )21.08. 200929. Cena, ktorú treba zaplatiť
Zensho: ( Jimmi )20.08. 200928. Pred cestou späť
Zensho: ( Jimmi )19.08. 200927. Prečo by som ti mal veriť?
Zensho: ( Jimmi )19.08. 200926. S tým najlepším úmyslom
Zensho: ( Jimmi )18.08. 200925. Niečo sa kuchtí...
Zensho: ( Jimmi )13.08. 200924. A bledý bol
Zensho: ( Jimmi )10.08. 200923. Aldeburg
Zensho: ( Jimmi )10.08. 200922. Mary Culdonová
Zensho: ( Jimmi )07.08. 200921. Tvoja dáma Ťa miluje
Zensho: ( Jimmi )04.08. 200920. Pravda ťa oslobodí
Zensho: ( Jimmi )04.08. 200919. Ja sem nepatrím
Zensho: ( Jimmi )01.08. 200918. Prípad č. 312 / 2005
Zensho: ( Jimmi )30.07. 200917. Je to hravé dieťa
Zensho: ( Jimmi )27.07. 200916. Obaja už vieme prečo
Zensho: ( Jimmi )26.07. 200915. Kúpiť, kúpiť, chytiť...
Zensho: ( Jimmi )17.07. 200914. Tvár ako ruža
Zensho: ( Jimmi )15.07. 200913. Odpíš čoskoro
Zensho: ( Jimmi )08.07. 200912. Mágia letného slnovratu
Zensho: ( Jimmi )01.07. 200911. kapitola Nič sa nedeje
Zensho: ( Jimmi )22.06. 200910. kapitola Drraaco
Zensho: ( Jimmi )19.06. 20099. kapitola Šalvia
Zensho: ( Jimmi )18.06. 20098. kapitola
Zensho: ( Jimmi )16.06. 20097.kapitola Päť bodov pre Chrabromil
Zensho: ( Jimmi )03.06. 20096. kapitola Ty sem nepatríš
Zensho: ( Jimmi )29.05. 20095. kapitola Ty!
Zensho: ( Jimmi )22.05. 20094. kapitola Tie perly sú moje?
Zensho: ( Jimmi )19.05. 20093. kapitola MLOKy z Elixírov
Zensho: ( Jimmi )18.05. 20092. kapitola Zničila si mi život
Zensho: ( Jimmi )16.05. 20091. kapitola Ešte jeden týždeň
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )16.05. 2009Úvod k poviedke