Preklady fanfiction Harryho Pottera

Autor: Celebony

Preklad: Jimmi Banner: solace

Originál

Rating: M

Preklad z rýchlika. 

7. Prví a druhí 1/3

„Haló?“ zavolal Harry v dome Stensonovcov. Práve sa priletaxoval.

„Harry?“ spýtala sa Kota, ktorá schádzala dole schodmi.

„Ahoj Kota, čo vieš o štvorročných deťoch?“

„No páni, rozhodol si sa zvýšiť svoju úroveň dospelosti o rok vyššie?“ doberala si ho s úškrnom.

„Ach, hahaha,“ sarkasticky odsekol. „Ale vážne. Krstný otec môjho priateľa má rande so slobodnou matkou štvorročného dievčatka a tá ho berie so sebou. Nikdy vo svojom živote nebol v blízkosti detí.“

„V poriadku, čo potrebuješ vedieť?“

****

„Dobre, takže už nenosia plienky, ale pobehávajú okolo. Už dosť dobre rozprávajú, ale všeobecne sa nechytajú na sarkazmus. Stále vedia narobiť neporiadok a potrebujú, aby im niekto pomohol s obliekaním,“ vravel Harry, keď chodil za Snapom, ktorý sa prechádzal po celom dome. Draco sa dole rozprával s domovými škriatkami o tom, čo majú pripraviť na večeru.

„A čo sa týka večere, Harry, večere! Stále pijú z fľaše? Vedia používať striebro? Jedia tuhú stravu?“ spýtal sa Snape, znel vystresovane.

„Nie na fľašu, áno na tuhú stranu, hoci možno ju bude treba nakrájať na menšie kúsky.  A som si poriadne istý, že vedia použiť príbor. Nie nože, ale myslím, že lyžičky a vidličky áno. Hoci možno by ste nemali zmiasť to dieťa tým, že mu dáte k tanieru päť vidličiek,“ navrhol s úškrnom. „Och, a nadávky: v žiadnom prípade, dokonca ani ‘krucinál’ či ‘dopekla’.“

„Toto nedopadne dobre.“

„Áno, dopadne,“ naliehal Harry. „Ste pripravený. Budú tu asi o desať minút. Bude to v pohode. Veľa šťastia,“ vravel, keď sa vydali do obývačky. Harry sa pohol ku kozubu.

„Kam ideš?“ vážne sa spýtal Snape. Harry sa zmätene otočil.

„Ehm... domov?“

„Nezostaneš na večeru?“

„Nevedel som, či som pozvaný. Okrem toho, ako ste videli, asi nie som najvhodnejšia osoba, ktorú pozvať na slušnú večeru. Vážne ešte nie som dobrý v celom tom správaní sa vyššej spoločnosti,“ pripomenul majstrovi elixírov. „Len by som to pokašľal.“

„Nebuď smiešny. Pomohol si ma do tohto dostať, takže zostávaš,“ rozhodne prehlásil Snape. Harry na neho zažmurkal.

„Ale ste si istý?“ spýtal sa prekvapene.

„Samozrejme, som si istý, inak by som to nepovedal. Okrem toho, nebude to prepychová udalosť, ale len neformálna.“

Harry sa na neho nedôverčivo pozrel. „Očividne máme rôzne definície neformálneho.“

„Nuž, dovolil som ti s Dracom mať oblečené muklovské oblečenie, že?“ spýtal sa, ako keby to bolo určené tým.

Práve v tej chvíli sa Draco rozhodol vstúpiť do miestnosti potešený sám sebou.

„Práve som skontroloval večeru a vyzerá to dokonale. Domoví škriatkovia na nej pracujú celé hodiny a výsledok je vidno.“

„Vďaka Merlinovi. Potom by všetko malo ísť hladko,“ chladne prehlásil Snape, znel, ako keby sa mu trochu uľavilo.

„Samozrejme, že pôjde,“ vševediaco oznámil Draco. „Ja som to naplánoval, nie?“

Snape pretočil očami a Harry sa zasmial nad priateľovou aroganciou.

„Len ma nechajte povedať Siriusovi, že tu zostávam na večeru,“ povedal Harry.

Rýchlo sa porozprával so Siriusom cez kozub, ktorého pobavilo, že Snape má rande, až kým Námesačník nepoukázal na to, že aspoň Snape nejaké rande má. To Siriusovi zavrelo ústa.

Keď sa priblížila siedma hodina, plamene v kozube sa rozžiarili smaragdovou zelenou a z kozuba vystúpila Laura a zložila svoju dcéru na podlahu v obývačke. Obe mali svetlomodré šaty, ktoré zdôrazňovali ich oči. Štvorročné dievčatko bolo dokonalou kópiou svojej matky, len menšou, s väčšími očami a viac pehami. Držala sa pri matke, vykúkala spoza jej nôh.

„Ahoj Severus,“ milo pozdravila. „Ahojte, Draco, Harry,“ kývla obom chlapcom. Chlapci ju pozdravili na oplátku, kým Snape hľadel ostražito na dievčatko.

„A toto je moja dcéra Anna.“ Nežne poťapkala dievčatko po hlávke. „Anna, pozdrav sa.“

„Ahoj,“ placho pozdravila.

Harry sa pozrel na dvoch zvyšných mužských a videl, že sa nechystajú nič urobiť, takže vykročil dopredu.

„Čauko, Anna, ja som Harry,“ vystrel ruku. Dievčatko sa zachichotalo a potriaslo jeho ruku svojou maličkou. „Počul som, že máš rada metlobal.“

Dievčatko sa žiarivo usmialo a nadšene prikývlo. Keď videla, že jej dcéra je zamestnaná, prešla Laura k Snapovi.

„Dobre, s Dracom hráme metlobal. Sme stíhači. Vieš, čo sú stíhači zač?“

„Áno. To sú tí, čo hľadajú zlatonku,“ znalecky prehlásila. „Páčia sa mi.“

Draco podišiel k nim, vyzeral trošku neiste.

„Toto je Draco,“ predstavil ho Harry, keď slizolinčan nenaznačil žiaden pohyb, že by to urobil sám. Draco na dievčatko prikývol a strnulo ho pozdravil, ale Anna sa ním nedala odradiť.

„Máš pekné vlasy,“ riekla, z čoho sa Draco zatváril trošku prekvapene. „Sú biele a žiarivé.“

Draco sa uškrnul.

„To dievča má dobrý vkus,“ povedal Harrymu, ktorý pretočil očami.

„Anna, poď sa zoznámiť so Severusom,“ zavolala Laura. Harry si všimol, že Snape rýchlo zakryl zdesený výraz, ktorý mu prebleskol tvárou.

Malé dievčatko pribehlo k nim a vzhliadlo k Snapovi svojimi veľkými modrými očami. Ten sa tváril pred malým dieťaťom veľmi ostražito, ako keby mala v pláne na neho zaútočiť. Samozrejme, Laura si nič z toho nevšimla.

„Ehmm... ahoj,“ riekol neohrabane, keď podozrievavo hľadel nadol na dieťa.

„Ahoj,“ odpovedala. „Ty si vysoký,“ vyhŕkla, ako keby to bola tá najnutnejšia vec, ktorá sa musí povedať nahlas.

„Ehm... áno, nuž, ty si nízka,“ odvetil. Laura sa zasmiala a Anna vybuchla v chichot, zatiaľčo Snape zostával zmätený z toho, čo by mal asi povedať tak malému dieťaťu.

Do izby sa primiestnil škriatok a oznámil, že sa podáva večera, čím zachránil Snapa pred ďalším rozhovorom s dieťaťom. Keď kráčali do jedálne, Anna pribehla k chlapcom a začala klásť otázky.

„Máte metly?“ vzrušene sa spýtala.

„Áno.“

„Sú rýchle?“

„Áno, ale Dracova je rýchlejšia než moja. Má Úder blesku a ja mám Blesk,“ vysvetľoval Harry. „Nuž, vlastne mám dva kusy Blesku, ale Draco mi požičiava svoju rezervnú metlu.“

„Metly nepoznám. Kto je lepší?“

„Ja som,“ obaja odvetili súčasne a zároveň po sebe strelili hravé zazretie. Anna sa striedavo na nich pozrela, než si rukou zakryla ústa a zachichotala sa.

„Spravte to znova. Bolo to vtipné,“ vyhlásila veselo.

„Možno neskôr,“ odvetil vyhýbavo Draco.

„Je Sevus váš otecko?“ spýtala sa ich oboch.

„Severus,“ opravil ju Draco.

„To som povedala,“ naliehala Anna.

„Nie, povedala,“ priečil sa Draco.

„Draco, vážne sa chceš hádať so štvorročným dieťaťom?“ zašeptal Harry. Draco sa na neho zamračil.

„Takže je?“ spýtala sa.

„Nie, je to môj krstný otec,“ odpovedal Draco.

„To je čo?“ chcela vedieť.

„To je niekto, koho si tvoji rodičia vybrali, aby sa o teba postaral, keď oni nemôžu.“

„A Harry je tvoj brat, správne?“ riekla vševediaco.

„Nie, je to môj priateľ.“

„Nie, mal by byť tvoj brat,“ naliehala. „Vyzeráte ako bratia.“

Harry s Dracom sa na seba pozreli. Draco nadvihol obočie a Harry sa pokúšal nezasmiať sa. Nedokázali pochopiť, ako si to dievčatko mohlo myslieť, že vyzerali ako príbuzní, keď by mali veľký problém nájsť iných dvoch ľudí, ktorí by vyzerali odlišnejšie.

Konečne dorazili do elegantnej jedálne. Laura vykríkla, ako pekne vyzerá, keď sa Harryho oči roztvorili, keďže ešte nikdy predtým nevidel taký malebný stôl. Svetla boli tlmené a väčšina svetla pochádzala s nádherných svietnikov, strategicky rozmiestnených na stole. V rohoch izby čakali škriatkovia, držali veľké prikryté nádoby.

Snape odtiahol pre Lauru stoličku a Anna trvala na tom, že bude sedieť vedľa Harryho, ktorý ju zdvihol, aby ju posadil a sám sa posadil medzi ňu a Draca.

Potom čo sa všetci usadili, priblížili sa domoví škriatkovia, nastavili im všetko jedlo, väčšie jedlá uprostred s predkrmami okolo nich. Harry si nedokázal predstaviť, ako by to mohli oni piati všetko zjesť. Nebol si príliš istý ani samotným jedlom, hlavne po svojom poslednom jedle na Snape manor. Žiadne mu nebolo povedomé a každý pokrm vyzeral príliš komplikovane. Vedel, že jeho chuťové poháriky neboli zvyknuté na všetky tie koreniny, takže sa nedokázal prinútiť, aby bol kvôli tomu cudziemu jedlu veľmi vzrušený.

„Je to úžasné, Severus. Všetko vyzerá skvele. Ach, kalamáre, tie milujem!“ vykríkla, keď si všetci začali naberať jedlo na tanier.

„Čo sú kalamáre?“ zašepkal Harry Dracovi.

„Chobotnica smažená v cestíčku,“ odšepkal nazad. Harry sa na neho v hrôze pozrel.

„Robíš si srandu,“ nádejal sa.

„Ty si taký nevzdelaný,“ odpovedal Draco. „Len nejaký skús,“ podal jedlo Harrymu, ktorý si neochotne naložil pár kúskov na tanier.

Práve keď sa všetci chceli pustiť do jedla, Anna sa na stoličke postavila a načiahla sa cez stôl, aby si zobrala pohár vody. Nanešťastie bol pohár príliš ťažký a jej sa ho podarilo zvaliť, rovno na svietnik. Sviečky sa prekotili a okamžite sa od nich chytil obrus.

Všetci vyskočili, Harry strhol Annu zo stoličky a odtiahol ju preč od stola, ktorého povrch bol úplne pokrytý plameňmi.

Anna sa na ten oheň v hrôze pozrela a začala nahlas plakať, objímala Harryho krk a opakovala, ako ju to mrzí a že to nechcela. Harry ju ťapkal po chrbte a vravel jej, že je všetko v poriadku.

Laura so Severusom udusili plamene vodou z prútikov tak rýchlo ako mohli, ale kým sa im to podarilo, miestnosť bola plná dymu a večera bola na nepoznanie spálená.

Všetci vyšli na chodbu, keďže ten dym bol príliš hustý. Snape sa tváril rozčúlene, Draco vyzeral byť v miernom šoku, Laura sa neustále ospravedlňovala, vravela, že škodu nahradí, kým Harry objímal na hrudi Annu, snažil sa ju utešiť slovami, že je všetko v poriadku, že to bola len nehoda.

„Nerob si s tým starosti,“ uistil ju Snape, ktorý sa tváril mimoriadne sklamane. Zavolal domového škriatka, ktorý mu neochotne oznámil, že už žiadne jedlo nezostalo, že všetko, čo priniesli a pripravili, bolo teraz spálené.

„Ach, Severus, tak ma to mrzí. Všetko je zničené,“ ustarane povedala Laura.

„To je v poriadku. Mal som byť pripravený. Teraz nemáme čo jesť.“

Harry vykročil dopredu. „Keby vám nevadilo jedlo nižšej triedy, a keby som mohol použiť kuchyňu, mohol by som pripraviť večeru,“ navrhol. „Potrebujem len pätnásť minút.“

Laura sa rozveselila a pozrela sa na Snapa. „Pre mňa by to bolo skvelé.“

Snape v miernom omráčení Harrymu prikývol.

„V poriadku,“ povedal veselo, keď podal Annu matke. „Choďte sa všetci uvoľniť do obývačky a ja vám pripravím muklovské jedlo.“

Odbehol do študovne, aby použil kozub a rýchlo sa preletaxoval do Domu svetla.