Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 6

4. november

Bolo to pomalých päť týždňov odvtedy, čo v Srňovi vyšiel druhý rozhovor a tento posledný týždeň bol zvlášť vyčerpávajúci. Nebolo to len tým, že odkedy sa rozišla s Lucom, bola v práci trošku napätá situácia. Nepracovali síce v tom istom oddelení, ale boli na tom istom poschodí a minimálne raz za deň na seba narazili. Bol kvôli tomu naštvanejší, než očakávala; očividne do nej investoval viac než ona do neho. Cítila sa trošku previnilo, ale nemohla sa prinútiť, aby jej na tom záležalo.

Neustále bola nesvoja. Luna jej už od toho interview poslala trikrát novinky, každá obsahovala trošku viac než len odhad toho, koľko podpisov Draco s Blaisom nazbierali. Ale už dva týždne o Lune nepočula a Hermione bolo jasné, že sú tým pádom blízko.

S istou dávkou zdesenia sa pripravila, že strávi ďalší víkend v neistote, čo sa doma deje. Rozhodla sa každý deň kúpiť Denného proroka, skúmala každučkú stránku, či nenájde niečo, čo by zistila, ale ešte nezverejnili ani jediné slovko. Stále! Po všetkých tých mesiacoch Dracovho úsilia; bolo to hanebné.

Z nedostatku správ sa cítila pomerne nepokojne a tak sa rozhodla odísť na víkend z Lyonu. Mala v pláne navštíviť Švajčiarsko a motala sa jej hlava pri predstave, že nik si nebude robiť nároky na jej čas a že má šancu dostať všetko z hlavy a prestať premýšľať o tom zákone, domove a Dracovi - dúfajme. Len musí dnešok vydržať.

Na obed šla Hermiona s niektorými kolegami oslavovať narodeniny. Boli preč dve hodiny a keď sa vrátila, našla si tri správy, ktoré ju informovali, že má poštu. Utekala do soviarne s pocitom zlovestnej predtuchy. Jediná pošta, ktorú kedy v práci dostala, bola od Luny a vzhľadom na množstvo času, ktoré uplynulo od jej poslednej správy, jednoducho vedela, že toto bude dôležité.

Keď zbadala náhlivý Lunin rukopis, srdce jej zrýchlilo a rýchlo roztvorila ten list.

Stane sa to dnes večer. O pol siedmej. Ministerstvo nič neoznámilo, ale my sme vydali oznámenie a zakúpili vysielací čas, aby sme o tom povedali ľuďom. Je zrejmé, že nechcú, aby o tom niekto vedel. Ale mňa napadlo, že ty by si mala.

Hermiona sa pozrela na hodinky; bolo štvrť na tri. Mala presne dosť času, aby to zvládla; ak si švihne a doprava nebude príliš zlá.

****

Hermiona nepovšimnutá vkĺzla na sedadlo v zadnej časti auditória. Meškala pár minút vďaka nehode na M20, ale Jej Čaroctihodnosť stále rozprávala, všetkých vítala a ďakovala im za ich účasť, napriek tomu, že im to oznámili neskoro. Pomyslela si, že sa skôr tvári, ako keby nemyslela vážne to, čo hovorí. Miestnosť bola preplnená, vyzeralo to, že Lunina snaha upozorniť ľudí na toto zasadnutie bola úspešná.

Súdna rada mala pripravenú obhajobu. Ako prví prezentovali svoje argumenty, všetko, čo sa neustále vravelo o zákone a jeho nevyhnutnosti. Bolo to dlhé a smiešne a Hermionu napadlo, že vstane a odíde, taká bola nahnevaná. Dokonca predstavili svedkov, dve dvojice, ktoré sa rýchlo vzali po tom, čo ich spárovali. Jedna už čakala dieťa. Obe dvojice vyzerali byť veľmi šťastné. Avšak bolo očividné, že chceli byť spolu už aj pred zákonom a bránilo im v tom len krvné postavenie.

Keď obhajoba skončila, Jej Čaroctihodnosť veľmi krátko predstavila Draca.

Hermione sa rozbúšilo srdce, keď sledovala, ako sa postavil a prešiel k pódiu. Nikto nevydal ani hláska. Po chvíli si Hermiona uvedomila, že zadržuje dych. Bol od nej príliš ďaleko, aby videla jeho tvár, ale všetko na ňom bolo rovnaké. Štica jeho vlasov, tvrdé krivky tváre, spôsob, ako stál - to všetko bolo príliš povedomé a dávno sa pre ňu stalo vzácnym.

Nadýchol sa, potom sa rozhliadol po miestnosti. Pripadala si taká nápadná, že si bola istá, že ju uvidí, ako keby tou nebol nikto iný, len oni dvaja - napriek tomu, že boli obkolesení asi tak dvesto ľuďmi. Ale neuvidel; jeho pohľad cez ňu prebehol, nevidiaci. Potom začal.

"Pred troma dňami som potreboval... nuž, ďalšie podpisy. Dvadsaťjeden, aby som bol presný. Nedokázal som vymyslieť, koho ešte osloviť. S Blaisom sme toto robili už dlhý čas a doslova ma nenapadalo meno, na ktoré som už predtým nepomyslel. Nebol som schopný prísť na to, kde hľadať nové mená, koho sa ešte na nové mená spýtať. Nič. Dokonca vo svojich snoch - alebo to skôr boli nočné mory - som  nedokázal vykúzliť žiadne meno. Vedel som, že je na tom Blaise rovnako. Mali sme úplne prázdno, boli sme stratení v tom, na koho sa ešte obrátiť."

Odmlčal sa, neochotný bojovať so slabým úsmevom, ktorý sa mu objavil na perách. "Moja matka prišla do izby, kde som sa prechádzal a premýšľal. Povzbudila ma, aby som znova skontroloval počty a keď som to urobil, zistil som, že sme nejako za posledné dve hodiny získali dvadsať podpisov! Potrebovali sme už len jeden jediný. Jeden. Potom mi povedala, že dospela k záveru, že som mal pravdu, keď som robil to, čo som robil. A pre mňa ešte dôležitejšie, významnejšie pre môj príbeh, boli jej slová o tom, že nechcela mlčať, keď existovalo niečo, čo mohla urobiť - keď mohla urobiť niečo správne."

Draco sa pozrel do svojich poznámok. "Potom prišiel môj otec a len tak spomenul, že som nikdy ani jedného z nich nepožiadal, aby tú petíciu podpísali." Pokrútil hlavou. "Stále som spracovával jeho slová, príliš ohromený, aby som uvažoval, keď moja matka vytiahla pergamen zo Sršňa a podpísala ho. Jej podpis bol tisícim podpisom. Potom ho môj otec podpísal tiež, len aby dal najavo, že ma podporuje, dokonca aj keď som tisícprvý podpis nepotreboval. Ja som ich nikdy o to nepožiadal. Vôbec ma to nenapadlo. Pochopte, ja... ja som bol súčasťou tohto problému. Predpokladal som, že nezmenia svoj názor. Od narodenia boli pevne zakorenení v dogme o nadvláde krvi, takže ako by mohli dokázať vidieť všetko inak?"

Sucho sa zachichotal.  "Môj postoj a mne podobných spôsobuje, že sa zachovávajú predsudky čistokrvnej triedy, ktorej bola moja rodina oddaným členom. Ale pozabudol som zvážiť jeden veľmi dôležitý detail: moji rodičia ma milujú. Chcú pre mňa len to najlepšie. A tak, po všetkých tých mesiacoch, keď som pracoval, aby som získal podporu pre túto petíciu, keď mi kládli otázky a ja som odpovedal - hoci defenzívne prinajmenšom, častejšie nepriateľsky - niečo v nich začalo povoľovať.

Všetci poznáte minulosť mojej rodiny. Históriu mojich rodičov. Viete, že môj otec bol smrťožrútom, že mne... "  Hlas sa mu trošku zadrhol. "Že mne bolo tak veľa odpustené. Bojovali sme vo vojne na nesprávnej strane, pretože sme si mysleli, že krv je taká dôležitá. A predsa toho večera, pred troma dňami, mi môj otec povedal, že mu nebude vadiť, keď sa budem chcieť oženiť s muklorodenou, pokiaľ budem šťastný. Len si to predstavte - nejaká muklorodená s menom Malfoy. Storočia predsudkov, jedna z najstarších, najčistejších krvných línii v Anglicku, a predsa privítajú muklorodenú, pokiaľ ju budem milovať."

Draco znova pohľadom prešiel po miestnosti. "Budem úprimný. Nebol som presvedčený, že toto vyjde. Po celý čas až po deväťsto sedemdesiat deväť podpisov som stále mal pochybnosti, že by čokoľvek, čo urobíme, začalo tú zmenu, ktorá je nevyhnutná, aby sa zmenila celá štruktúra našej spoločnosti. Ale potom moja matka získala dvadsať podpisov a moji rodičia túto petícia podpísali. A teraz som absolútne presvedčený, že je to možné. Ja som to videl. Milujú ma. A viem, že každý jeden z vás tu miluje niekoho, kto je ovplyvnený týmto zákonom.

Žiadam vás, aby ste jednali na základe tejto lásky, nielen, aby ste zvrátili tento príšerný zákon, ale aby ste začali meniť svoje vlastné srdcia a zbavili sa tohto idiotského triedneho systému založenom na niečom, nad čím nikto nemá kontrolu, nad tým, kde a komu sa narodí.

Počuli ste dnes o dvoch párov, ktoré zavolali naši oponenti, o dvoch párov, ktoré prezentujú ako príklady úspešného manželského zákona. Chcem vás upozorniť, že hovoria viac pre naše argumenty než proti nim. Dva páry, keď necítili bremeno prekážok, ktorým ich vystavili ich rodičia a hrdá čistokrvná spoločnosť, si dokázali nájsť niekoho, kto bol predtým považovaný za ‘nehodného’. Dnes sú medzi nami tí najšťastnejší, nie preto, že mali šťastie so svojimi polovičkami, ale pretože získali slobodu, aby mohli nasledovať svoje srdcia. Nepotrebujeme manželský zákon, aby to pre nás zabezpečil. Potrebujeme odvahu toto rozdelenie prekročiť, uvedomiť si, že tie staré tradície sú presne tým, čím sú. Len tradíciami. Vďaka tomu budeme lepšími ľuďmi, budeme silnejší. Ďakujem vám."

Zalapanie po dychu uniklo z Hermioniných pier, a nebola jediná. Výkriky povzbudenia zazneli miestnosťou a všetci sa začali naraz rozprávať.

Jej Čaroctihodnosť búchala kladivkom až dovtedy, kým sa miestnosť neupokojila.

"Ďakujem vám, pán Malfoy. Súd sa teraz odoberie poradiť sa. Budovou zaznie zvonček, keď dospejeme k rozhodnutiu."

"Madam?" Draco sa vrátil na miesto, ale zostal stáť.

"Áno?" Vážne sa na neho pozrela.

"Tiež je tu otázka obvinenia z poburovania voči slečne Grangerovej, ktoré žiadame, aby bolo zrušené."

"Áno. Sme si toho vedomí." Ešte raz buchla kladivkom a povedala členom Súdnej rady, aby sa zdvihli a opustili miestnosť.

Opäť okolo nej prepukli rozhovory, ale Hermiona nedokázala spustiť oči z Draca. Priala si, aby mohla ísť za ním, ale stále bola považovaná za utečenca. A okrem toho, čo tak asi mohla povedať? ‘Ďakujem ti’ pôsobilo žalostne krátko na to, čo cítila. Dokonca aj keby nevyhrali, to, čo Draco doteraz urobil, bolo viac, než čokoľvek, čo kedy pre ňu niekto urobil. A nemal potuchy, že jej srdce sa k nemu otočilo toho dňa, keď ju našiel v tej kaviarni. Že s každým ďalším článkom ho rešpektovala viac a viac. Že pohľad na neho teraz nútil jej srdce uháňať, dlane potiť sa a hrdlo vyschýňať.

Hermiona sledovala, ako sa k nemu priblížilo niekoľko ľudí, vrátane neobyčajne krásnej ženy s dlhými, rovnými hnedými vlasmi. Objali sa a začali sa dôverne rozprávať. Zasekol sa jej dych, keď si všimla, že reč tela tej ženy kričí túžbou. Možno nakoniec Draco našiel niekoho iného a naozaj  sa vzdal všetkej nádeje na ňu. Vďaka Lune vedela, že ho neprinútili s niekým sa oženiť pred posledným termínom, ale že mohol začať vzťah s niekým iným. Tá žena bola očividne prinajmenšom jeho dôverná známa. Čoskoro sa k nim pridal Blaise a ona ho objala tiež, ale nie s rovnakou dôvernosťou.

Hermiona sa rozhodla, že potrebuje trochu vzduchu, takže šla na záchod. Tam si opláchla studenou vodou tvár, snažila sa upokojiť svoje myšlienky. Bola skutočne bláznom, keď si myslela, že k nej po celom tomto čase bude stále prechovávať tie isté ohľady, keď na ich osamelej schôdzke urobila maximum, aby jeho city rozdrvila. Samozrejme, že sa pohol ďalej. Opakovane to videla napísané. Len tomu nikdy celkom neverila. Nádej sa usídlila príliš hlboko v jej vnútri.

Pozbierala kúsky svojho rozboľaveného srdiečka a opustila toalety. S takmer prázdnou hlavou sa túlala chodbami, stále mierila preč od súdnej siene. Neprospelo by, keby ju zazrel niekto, kto by ju mohol spoznať a ona nechcela riskovať použitie prútika na pôde ministerstva. S trochou snahy našla prázdnu, tichú chodbu, ktorá sa rozvetvovala do ďalšej chodby, kde sa dalo posadiť a premýšľať, kým čakala na rozsudok. Chodba samotná bola prázdna, ale po pár minútach začula, ako za rohom zabočil nejaký hlas, ktorý príliš dobre poznala.

"Synu, chceš mi povedať, že nemáš žiadnu alternatívu?" Bol to Lucius Malfoy. Hermionine srdce sa rozbúšilo a vyhľadala úkryt za veľkou rastlinou. Bola pomerne dobre ukrytá a pokiaľ sa nepustia ďalej po chodbe, kde bola, pravdepodobne si ju nevšimnú.

"Čo tým myslíš, otec?" odpovedal Draco. Hermiona tuho zatvorila oči, priala si, aby dokázala zmiznúť.

"Chcem povedať, čo sa stane ďalej? A čo tvoj termín v januári?" Lucius znel znepokojene.

"Ah, toto.  No myslím, že ak toto nedopadne po mojom, použijem Hermionin rezervný plán."

Srdce jej vynechalo úder. Boli tak blízko, že zadržala dych. Potom zastavili, dokázala vidieť lem niekoho plášťa.

"A čo to presne znamená?" spýtal sa Lucius.

"Opustím Anglicko," odpovedal s ľahkosťou, ako keby túto možnosť už zvažoval. "V januári sa neukážem so žiadnou čarodejnicou, ktorú by som si mohol vziať. Po tom všetkom, čo som urobil v boji proti tomuto zákonu, ako by som mohol? Bola by to zrada, nielen seba samého, ale všetkých, ktorí pracovali so mnou, ktorí podpísali tú petíciu. Možno nakoniec pôjdem do Španielska."

"Španielska? Chlapče, my ste ťa vážne nechceli požiadať, aby si si našiel nevestu v Španielsku," poznamenal Lucius.

"Viem," odpovedal Draco. "To bol pokus o humor. Kto vie? Možno pôjdem do... Francúzska."

Zo spôsobu, ako to Draco vyslovil, takmer zalapala po dychu. Musela si zahryznúť do pery, aby zostala ticho. Tiež to muselo urobiť dojem aj na Luciusa.

"Prečo, Draco?" opatrne sa spýtal. "Čo je vo Francúzsku?"

Draco sa zasmial. "Možno má Charlotte de Hauteterre pra-pra-pra-pravnučku, ktorá je dostupná."

Lucius vydýchol, rovnako ako Hermiona. "Myslel som si... že toto všetko bolo kvôli nej, aby...  aby si ju získal."

Draco si vzdychol. "Koho, Hermionu? Toto som nerobil, aby som ju získal. Nemám potuchy, či vôbec vie, čo sa deje, otče. Ako by som to vedel?"

"Takže... s ňou nie si v kontakte," vážne prehovoril Lucius, ako keby strach lemoval jeho slová.

"Nie," rozhodne odpovedal Draco. "Ako som to vravel každému, kto sa ma na to pýtal! Toto nie je o nej. Snáď si si nemyslel, že keď toto skončí, keď súd rozhodne v môj prospech, vydám sa na skvelé dobrodružstvo, aby som ju našiel? Aby som jej povedal, že som kvôli nej sám bojoval so všetkými byrokratickými silami na ministerstve? A že mi potom jednoducho padne do náručia a vráti sa so mnou domov?"

Lucius sa pousmial. "Máš celkom dobrú predstavivosť, synu."

"Nemáš potuchy," zamrmlal Draco.

Vtedy sa rozozvučal zvonček.

"To bolo rýchle," postrehol Lucius. "To nie je dobré znamenie."

Draco si vzdychol. "Nie, to nie je. Než sa vrátime, chcel by som ti povedať, že si želám... že si želám, aby veľa vecí dopadlo inak. Ale keby sa tak stalo, nebol by som tu. Teraz. Toto by som nerobil. A neexistuje nič, čo by som na tejto jazde zmenil, ani keby som mohol. Musím ísť. Uvidíme sa potom."

Hermiona ich začula oboch odchádzať a keď si bola istá, že si ju nikto nevšimne, ponáhľala si nájsť si miesto.

****

Jej Čaroctihodnosť už sedela na svojom mieste, členovia súdnej rady zapĺňali svoje miesta. Miestnosť mlčala. Keď sa všetci usadili, Jej Čaroctihodnosť začala.

"Manželský zákon je jedným z najstarších zákonov v tejto krajine, datuje sa dokonca ešte pred vznikom Starostolca. Jeho použitie je možné kedykoľvek, keď je ohrozená populácia. Za posledných šesť storočí bol použitý niekoľkokrát, pretože, podľa pána Malfoya, čarodejnícky druh nedokázal zjavne napraviť skutočný problém."

Zastala a uprene sa pozrela na Draca. "Po tom všetkom, čomu sme vás vystavili, aby ste získali toto vypočutie, si želám, aby som mohla povedať, že toto bolo náročné rozhodnutie. Prajem si, aby som mohla povedať, že sme sa hádali a zápasili s faktami, že sme hodiny nad týmto premýšľali. Ale dosvedčím, že to trvalo len štyridsať minút. Myslím, že to bolo najrýchlejšie rozhodnutie v histórii tejto Rady." Odmlčala sa.

"Pán Malfoy, pán Zabini, prosím, postavte sa."

Urobili tak. Hermiona sa potom nedokázala pozerať na Draca, namiesto toho stále hľadela na Jej Čaroctihodnosť, keď hovorila k Dracovi.

"Súdna rada vás vypočula, už dvakrát. A ďakujeme vám za vašu snahu predniesť túto záležitosť pred nami. Priznávam, myslela som si, že sa pokúšate o nemožné, o niečo, čo bolo vyvolané zranenou pýchou či odvrhnutou láskou - pravdepodobne oboma. Namiesto toho som musela sledovať, ako prehĺtate svoju pýchu, ponižujete sa, a kráčate každučkou náročnou cestou, takmer sami. Jednako až do nedávna, do tohto týždňa, som nemala pochybnosti, aký bude výsledok tohto zasadnutia. Pán Malfoy, súdna rada bola veľmi pohnutá vaším dnešným svedectvom. My naozaj poznáme váš príbeh a to vďaka vašim rodičom. Obaja za nami tento týždeň prišli a pozitívne hovorili o vašom úsilí. Máte pravdu; ak jedna z najstarších čistokrvných rodín v tejto krajine začína nie len  sa jednoducho prizerať, ale namiesto toho aktívne strhávať steny, ktoré nás oddeľujú, potom to dokážeme všetci. Gratulujem.  Rozhodli sme vo váš prospech."

Miestnosť vybuchla. Draco s Blaisom sa objali, usmievali sa ako slniečka. Hermiona nedokázala normálne dýchať, bola taká ohromená.

Jej ctihodnosť zabúchala kladivkom. Miestnosť stíchla, ale nedokázala ju utíšiť úplne. "Všetky manželstvá spojené týmto zákonom sú týmto anulované, s okamžitou účinnosťou. Ktokoľvek, kto si praje voči tomuto sa odvolať a zostať zosobášený, má sedem dní. Všetky odvolania budú schválené."

Nastal ďalší výbuch radosti.

Hermiona si všimla, že Draco stále sleduje Jej ctihodnosť a čaká.

"Ohľadne tej... tej druhej veci," pokračovala, úsmev jej zaváhal, "tej ohľadne súdu a odsúdenia slečny Grangerovej, nedokážeme prijať rozhodnutie, pretože to spadá pod právomoc Starostolca."

Dracova tvár o zlomok pobledla, len na okamih, než zamaskoval svoje sklamanie.

"Avšak Najvyšší divotvorca sa pripojil k nášmu rozhodovaniu a informoval nás, že všetky obvinenia a odsúdenia slečny Grangerovej boli zrušené. Už viac nie je nepriateľom ministerstva a ak sa rozhodne vrátiť, bude to s našimi najúprimnejšími ospravedlneniami."

Dracov výraz bol konečne víťazoslávny. Prikývol na Jej Čaroctihodnosť.

"Je našou skutočnou túžbou vidieť, že sa vaša vízia realizuje, pán Malfoy. Vaša práca však ešte len začala. Ďakujeme vám. Končím zasadnutie."

Draco pobúchal Blaisa po pleciach a nádherná žena sa k nemu znova pripojila, než sa výhľad Hermiony niekým zakryl. Zažmurkala, v úžase nad tým, čo sa práve stalo. Mala pocit... odpútanosti. Toto celé stretnutie bolo o nej a predsa nebolo. Jej prítomnosť, jej názory sa nevyžadovali, aby zasiahli vo veci, v ktorej bola hlavným hráčom. Bolo to podivné vedieť, že v tomto rozhodnutí bola primárnym víťazom, ale súčasne sa nevyžadovalo, aby bola prítomná. Ako predtým, cítila sa mimoriadne podozrievavá, ako keby sa mal každý okolo nej otočiť a zagratulovať jej.

Prirodzene to sa nestalo, keďže nikto okolo nej nevedel, kto je. Nikto nevedel, že tam je.

Potom ju zasiahlo uvedomenie si, že tento večer bol o Dracovi a nie o nej; to víťazstvo bolo jeho, nie jej. Ona bola len šťastným adresátom časti jeho úspechu. Toto uvedomenie ju trochu upokojilo, sňalo časť ťažoby z jej srdca, Mala byť za toľké vďačná, samozrejme, ale Draco toto neurobil kvôli nej. A tým sa všetko zmenilo.

****