Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Mami! Vieš čo?“

„Ahoj aj tebe,“ povedala Hermiona, keď jej dcéra zastavila šmykom a sadla si na vedľajšiu stoličku v Troch metlách, viditeľne sa snažiac ovládnuť vzrušenie.

„V Škriekajúcej búde straší! Naozaj straší!“

„Nebuď smiešna, Rose! Nikdy tam nestrašilo. Sú to len fámy.“

„Ale straší! S Albusom sme sa išli pozrieť dovnútra a počuli sme skutočne čudný zvuk, akoby niekto kričal. A potom sme videli ducha, fakt desivého, nahnevaného ducha! Nie som si veľmi istá, ale Albus sa dušuje, že vyzeral ako riaditeľ Snape!“

* * * * *

Keď sa Rose naobedovala a rozlúčila, Hermiona mala čas popremýšľať nad novinkami.

Nevedela, či má dcére veriť alebo nie – na jednej strane si bola istá, že naozaj niečo videla – alebo niekoho – no na druhej ani Rose, ani mladý Albus Potter nikdy nevideli zosnulého riaditeľa živého. Len na nejakých starých fotografiách, ale to už bolo veľmi dávno. Ani ona, ani Harryho rodina nemali vo zvyku ukazovať deťom Snapove fotky.

„Nuž,“ pomyslela si, „existuje len jeden spôsob, ako to zistiť.“

* * * * *

Keď vošla do Škriekajúcej búdy, panovalo v nej ticho. A tma. Z okien sotva prichádzalo nejaké svetlo – nečudo, keďže bol koniec novembra a slnko už zapadalo.

„Je tu niekto?“ zvolala a cítila sa trochu hlúpo, že kladie otázky prázdnemu domu.

Na poschodí zavŕzgala dlážka.

Náhly závan vetra zavrel dvere s hlasným buchnutím. Hermiona podskočila, no povzbudila sa, aby sa ničoho nebála. Až kým nezačula hlas – ten, ktorý nepočula viac ako dve desaťročia, ale nikdy naň nezabudla.

„To závisí od toho, kto sa pýta.“