archiv.hpkizi.sk
Kapitola 34. Chýbajúca scéna a spomienky
Arrogance and Ignorance
Vložené: Jimmi - 22.07. 2009
Téma: Arrogance and Ignorance
32jennifer2 nám napísal:

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Arogancia a ignorancia

Prekladateľ : 32jennifer2, Jimmi

Názov originálu: Arrogance and Ignorance

Autor originálu : AnneM.Olivier

Link na originál : Arrogance and Ignorance

Počet slov originálu: : 140 164

Rating : MA 18+ - Rating: 18+ (povídka nejvyšší ratingové kategorie – je tedy určena výhradně pro dospělé. Varování se týká zejména grafických sexuálních scén.)

Éra / Obdobie: Minulosť Žáner: Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní AnneM.Olivier, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme Lucy18, soraki, Monie, beruska1, Maenea, teriisek, JSark a Tez. 




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


 

Kapitola 34: Chýbajúca scéna a spomienky

Harry Potter nemohol uveriť, že Hermiona Grangerová je jeho sestra. Nič z toho mu nedávalo zmysel, a vzhľadom k tomu, že Theo Nott zabil Remusa Lupina, už sa nemôže toho muža spýtať, či je príbeh pravdivý. Samozrejme, musela to byť pravda. Prečo by to Hermiona hovorila, keby to pravda nebola?

Harry s Dracom vzali Hermionu domov na Potter´s Hall. Teraz to bol naozaj jej domov. Vzhľadom k tomu, že zadné krídlo bolo obhorené a veľmi poškodené, Harry dal pre ňu pripraviť matkinu starú izbu, tú oproti jeho. Napokon, bola to tiež aj jej matka. Bola krajšia ako jej pôvodná izba. Draco ju odniesol do domu, zatiaľ čo Harry vydával rozkazy personálu. Draco ju vzal do obývačky a čakal, kým pripravia izbu. Položil ju na pohovku a pokľakol vedľa nej. Upokojujúci Remusov elixír na ňu stále pôsobil, tak ešte spala. Avšak, na krátku chvíľu otvorila oči, dotkla sa Dracovej tváre a povedala, „viem, že teraz ste skutočný.“


Bol skutočný. Bola skutočná. Toto bola skutočnosť.

Akonáhle bola miestnosť pre ňu pripravená, Draco ju vyniesol dlhým radom schodov nahor, po dlhej chodbe smerom k západnému krídlu. Vstúpil do veľkej miestnosti, ktorá smerovala k prednej časti domu. Vpredu mala dva okenné výklenky a pri každom sedadlá. Mala veľký salón, ktorý bol spojený so spálňou. Jemne ju položil na posteľ. Harry povedal Malfoyovi, aby šiel domov a trocha si odpočinul.

„Buhužiaľ ti musím povedať, že ju už nikdy neopustím,“ riekol Potterovi.

Harry len prikývol, s úľavou, že aspoň jedna vec mala šťastný koniec. Zmieril sa so skutočnosťou, že on už asi nikdy nenájde tento druh lásky a šťastia. Odišiel a nechal dvojicu samu. Draco sedel na červenej prútenej stoličke v rohu jej spálne a sledoval jej spánok. Pripomenulo mu to ten deň, keď spadla do rokliny, zranila si členok a on ju priniesol späť na Potter´s Hall.

Hneď potom, čo ju priniesol domov, sedel v rohu jej spálne rovnako ako sedel teraz, s otvorenými očami a pozornosťou upriamenou priamo na ňu, dokonca ani nevedela, že tam v ten deň bol. Vie to tentoraz?

-------------------------------------------------- --------------------------------------------------------------

(Spomienky: Deň pikniku)

Draco ju vyniesol von z rokliny a potom sa s ňou premiestnil späť na Potter´s Hall. Práve jej povedal, že napriek ich zjavným rozdielom požiada Harryho, či by jej mohol dvoriť. Dala mu facku. O chvíľu neskôr sa ospravedlnila, ale stále hovorila, že tú facku neľutuje, pretože si ju zaslúžil. Myslela, že jej povedal, že nie je lepšia ako blato pred jeho dverami, a predsa  chcel pokračovať v ich vzťahu. Povedal jej, že bude terčom posmechu svojich priateľov, ale nemohol pomôcť svojim pocitom. Povedala mu, že možno nebude schopný pomôcť svojim pocitom, ale nezdá sa, že by ich dokázal pochopiť..

Preto povedala, že jej je ľúto, že ho udrela. Nemala to urobiť, ale urobila a nemohla to vziať späť. Harryho komorník, Manning, sa vrátil, aby otvoril dvere a pomohol jej do domu. Zavolal jedného z domáceho služobníctva, položili ju na pohovku a pod nohy jej umiestnili podnožku.

Draco stál dlho pred Potter´s Hall a hanbil sa. Nie kvôli nej, mala plné právo udrieť ho, ale pre svoje vlastné činy. Nikdy jej nemal povedať, že je pod jeho úroveň. Premiestnil sa domov, a keď kráčal k dverám Malfoy Manor, vedel, že sa s ňou musí  nejako zmieriť. Musel jej ukázať, že v dôsledku svojej výchovy sa nemôže zmeniť za jeden deň, ale keby mala trpezlivosť a odolnosť, možno by ho mohla zmeniť k lepšiemu. Toľko by sa toho mohli jeden od druhého naučiť.

Povedala mu, že jej svojimi slovami zlomil srdce. Ospravedlnila sa, že ho udrela   a s nasledujúcim nadýchnutím povedala, že sa nič nestalo, že by rada bola viac než jeho priateľka, ale nechce mu dokazovať svoju cenu.

Dočerta! Mala pravdu. Prečo mala pravdu? Prečo stačila číra facka od nejakého dievčaťa, aby mu dala lekciu v správaní, obzvlášť od dievčaťa, ktorého vlastné správanie bolo také nedostatočné?

Zrazu sa nad tou myšlienkou pousmial. Bola nespútaná. Spôsob, akým rozprávala, spôsob, akým vyslovovala svoje názory, spôsob, ako sa obliekala, spôsob, ako by sa vzdala všetkého, čo je slušné a zabudne svoje rukavice, klobúk a slnečník, keď ide medzi ľudí. Okrem toho často si nechávala vlasy rozpustené a neupravené a dokonca, keď ich mala vyčesané, vždy jej nejakým spôsobom padali na ramená.

Potom si pripomenul, že na nej obdivoval viac vecí. Rozhodol sa vrátiť na Potter´s Hall. Nechcel sa ospravedlniť, ani jej dovoliť ospravedlniť sa. Chcel sa len vrátiť a ubezpečiť sa, že je v poriadku. Povedal Potterovi,  aby zavolal liečiteľa, ktorý sa pozrie na ňu a na jej členok a rozmýšľal, či tak urobil.

Premiestnil sa späť práve, keď liečiteľ prichádzal. „Lord Malfoy,“ pozdravil ho muž.

„Ste tu kvôli vikomtovej sesternici?“ spýtal sa Draco.


“Vyzerá to tak. Zranila si členok, tak ma jeden zo sluhov zavolal,“ objasnil mu muž. Zazvonil na zvonček a vošiel dnu. Draco ho nasledoval.

„Slečna bola vzatá do svojej spálne,“ povedal Manning. Venoval lordovi Malfoyovi spýtavý pohľad, keď kráčal po schodoch za liečiteľom. Nepovedal mu ani slovo, keď vstúpil za mužom do miestnosti. Slečna Grangerová mala zatvorené oči a na čele studený obklad. Závesy v izbe boli zatiahnuté a jediné svetlo vychádzalo z lampy na stene. Trepotalo sa naprieč izbou v zlatých a žltých odleskoch.

Manning vysvetľoval, „má bolesti hlavy. Myslím si, že dnes bola priveľmi na slnku. Nemala klobúk ani slnečník a slnko pražilo. Viete, mladé dámy nedokážu také extrémne teplo vydržať.“

Draco sa chcel zasmiať. Keby slečna Grangerová bola v poriadku, pravdepodobne by starého lokaja za jeho domnienky udrela. Liečiteľ iba prikývol. Draco sa posadil do vzdialenejšieho rohu miestnosti na tvrdú, rebrinovú stoličku pri kozube a díval sa.

„Slečna, volám sa liečiteľ Browning. Dovolíte mi, aby som sa presvedčil, či nemáte zlomený členok?“

Bez toho, aby dala preč obklad z očí, prikývla.

Trocha nadvihol jej šaty. Draco sa na svojom mieste predklonil. S veľkým záujmom sledoval, ako jej starší muž siahol pod sukne (ach, byť tak liečiteľom) a stiahol jej dlhú bielu pančuchu. Topánky si už dala dole. Preložil pančuchu cez okraj postele a dotkol sa jej členku. „Domnievam sa, že by to mohlo byť zlomené. Jednoduché kúzlo mi to prezradí,“ zdvihol svoj čarodejnícky prútik a vyriekol kúzlo. „Ach áno, malá zlomenina. Dokážem to rýchlo zahojiť.“

Uzdravil jej členok a potom ho položil na vrch dvoch vankúšov. Hermiona stále nevedela, že Draco je v miestnosti. „Mám vám dať niečo na bolesť hlavy? Ak to spôsobilo slnko, možno že ste vyčerpaná v dôsledku úpalu. Dám vám niečo, čo odstráni bolesť a pomôže vám zaspať,“ riekol liečiteľ.

„Ďakujem vám,“ odpovedala. Pozrel sa dovnútra svojej tašky, vytiahol nádobku a priložil jej ju k perám. Draco s veľkým záujmom sledoval jej ústa, ako perami prešli po vrchu malej fľaše a ona sa napila. Klesla späť na vankúše a na oči si znova dala handričku.

Liečiteľ sa obrátil k Manningovi, „teraz by mala mať pokoj. Povedzte lordovi Potterovi, že bude v poriadku, ale prosím, aby ma zavolal, kebyže znova potrebuje moje služby. Nechám tu ešte trochu elixíru kvôli jej hlave. Niekto by ju mal pár hodín sledovať, aby bolo isté, že sa nebude snažiť na ten členok chodiť alebo sa nepokúsi dostať sa z postele, kým bude pod vplyvom liekov.“

„Pošlem hore jednu zo slúžok. Mladá slečna nemá komornú. Jej bratranec sa snažil prideliť jej jednu, ale nechcela o tom ani počuť,“ odvetil Manning. Do mužovej ruky umiestnil viacero zlatých mincí a odprevadil ho k dverám.

Draco podišiel k spálňovým dverám a riekol lokajovi, „ja si vezmem prvé hodiny, aspoň, kým sa nevráti jej bratraneC."

„To nie je rozumné,“ odpovedal lokaj, „je to slobodná žena a vy ste slobodný muž. To by bolo viac než nerozumné.“

„Nedôverujete mi?“ obvinil ho Draco. Chcel toho muža vidieť visieť. “ Jej bratranec vedel, že som prišiel na ňu dávať pozor. Veril mi, že sa o ňu postarám. Prečo mi neposkytnete tú istú láskavosť?“

„V poriadku, lord Malfoy, ale len kým sa jej bratranec nevráti,“ odvetil.

Draco vošiel späť do miestnosti. So zatvorenými očami a v tmavej miestnosti povedala, „ktokoľvek ste, prosím, dáte preč jeden z vankúšov pod mojím členkom?“

Draco nevedel, čo má robiť. Čakal, že bude spať, ale teraz s ňou musí komunikovať. Podišiel k nohám jej postele a s nádychom opatrne zdvihol jej opuchnutý, skoro zahojený členok. Jeho prsty na jej holej pokožke mu spôsobili vlastnú bolesť a nepríjemné pocity. Odstránil jeden z vankúšov a položil jej nohu späť na zostávajúci. Jeho ruka spočívala na jej pokožke dlhšie, než by mala. Zdvihol ruku a s tlmeným hlasom, tak, aby ho nemohla spoznať, riekol, „ešte niečo?“

„Zhasnete lampu a otvoríte jedno z okien? Žalúzie nechajte zatvorené, to len preto, že mi je teplo,“ zdôraznila odhodením prikrývky, ktorú na ňu uložila komorná tak, aby jej nezakrývala hornú časť tela, ale stále jej zakrývala nohy.

Draco sa otočil a zhasol lampu, potom si olizol pery a v skutočnom čine statočnosti odstránil ľahkú prikrývku z jej nôh. Stále tam boli malé stopy svetla prichádzajúceho do miestnosti z jasného popoludňajšieho svetla, mohol vidieť jej holú pokožku a kontrast jej pokožky popri jej nádherných mušelínových šatách spôsobil, že jeho srdce preskočilo jeden úder. Vrátil sa späť k nej, „ešte niečo, pani moja?“

Oči mala stále zatvorené a keď dlhšiu dobu nič nepovedala, predpokladal, že zaspala. Podišiel k nej a pohladil ju po tvári. Vzal plátno z jej hlavy, ponoril ho do umývadla na nočnom stolíku, vyžmýkal handru a predtým, než ju položil späť na jej čelo, jej odhrnul vlhké vlasy preč z čela, na ktoré sa lepili. Palcom jej utrel čelo a potom jej položil mokrý obklad na späť na teplú pokožku. Chcel sa vrátiť späť na stoličku, keď sa za ním načiahla. V dočasnej slepote ho schmatla za rukáv plášťa.

„Prosím, nechoďte ďaleko. Cítim sa veľmi zle,“ riekla. Stále držala jeho rukáv. Zadržal dych.

Sklonil sa k nej, položil svoju ruku na jej a povedal veľmi tichým hlasom, „nestrávili ste na pikniku príjemný čas?“

„Nie, ja nie. Všetci čistokrvní, čo tam boli, spôsobili, že som sa cítila menejcenná,“ riekla.

Pustila jeho rukáv. „Všetci z nich?“ Spýtal sa.

„Áno, všetci z nich,“ odvetila, „dobre, bol tam jeden, ktorý bol milý.“

Draco predpokladal, že myslela jeho, ale ona povedala, „Theodore Nott bol ku mne stále láskavý, ale on je taký vždy.“

„Lord Malfoy taký nebol?“ Spýtal sa.

„On zranil moje city najviac,“ riekla, „nikdy si nebude myslieť, že sme si rovní. Nikdy nebudem pre neho dosť dobrá.“

„Nie som si istý, či je to pravda,“ odpovedal. Načiahol sa za ňou rukou, opäť zaváhal a potom ruku pritiahol späť k hrudi, ale potom sa načiahol po nej druhýkrát a dotkol sa jej tváre. Sklonil sa nadol, „ľudia často hovoria veci, ktorými chcú zakryť faux pas, ktorý spôsobili a podobne. Dajte tomu mužovi ďalšiu šancu, aby ukázal, že je vás hoden.“

„To ja ho nie som hodná, alebo si to tak myslí on,“ riekla.

„Máte cenu desaťtisíc lordov Malfoyov,“ povedal úprimne, „vy to neviete?“

„Kto ste?“ Spýtala sa predtým, než odpovedala.

Draco pár sekúnd rozmýšľal. Stretla sa už so všetkými Potterovými sluhami? Nakoniec riekol, „som osobný komorník vášho bratranca.“ Predpokladal, že s tým mužom sa nestretla.

„Ako sa voláte?“

Dočerta. Prečo to chce vedieť? „Donnelly,“ riekol.

„Mohli by ste mi čítať, Donnely?“

Draco mal teraz naozaj problém. Čím viac hovoril, tým bolo pravdepodobnejšie, že sa prezradí, „neviem čítať.“

„To je smutné. Naučím vás to, keď budem mať čas. Musím sa zúčastňovať svojich vlastných lekcii. Pán Lupin a pán Snape ma učia viac o mágii. Tiež lord Malfoy ma učí, aj keď, teraz, keď som ho urazila, zrejme so mnou už nikdy nebude hovoriť,“ povedala smutne.

Draco nevedel, ako na to zareagovať. Naozaj nemohol veľa hovoriť, pretože nechcel, aby jeho klamstvo skončilo a bol si istý, že spozná jeho hlas, ak sa jej spýta, prečo to tak cítila, tak radšej zostal ticho. Možno, že poskytne tie informácie dobrovoľne.

Nebolo to potrebné. Stál pri jej posteli možno desať minút a podľa pravidelného dvíhania a klesania jej hrudníka, o ktorom vedel, že by sa naň nemal pozerať, usúdil, že zaspala.

Vrátil sa na stoličku a sám zaspal. Zobudil sa len, keď približne o dve hodiny neskôr vstúpil do miestnosti Harry. Poštuchol lorda Malfoya do ruky, poďakoval mu za jeho dohľad nad sesternicou a rozlúčil sa. Draco nemal na výber, len odísť. Prešiel k posteli,  ešte raz sa pozrel   na jej spiacu postavu a viac sebe než jej povedal, „dokážem ti moju cenu.“

(Koniec spomienok)

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Draco si spomenul na túto nežnú scénu, keď znova sledoval jej spánok. Za posledné dni toho sám veľa nenaspal. Cítil sa psychicky i fyzicky vyčerpaný. Zistil, že už dlhšie nevydrží byť hore a čoskoro, veľmi skoro, zatvoril oči a premohol ho spánok.

Hermiona sa prebudila a otvorila oči, ktoré okamžite uvideli na stoličke v rohu miestnosti sedieť muža. Rozhodla sa sledovať ho. Vyzeral smutný, dokonca aj v spánku. Tiež bola smutná. Remus zomrel. Nechcela to. Mala tiež strach, že keď Theo a milícia nájde Marcusa Flinta a aj on zomrie, čo tiež z nejakého dôvodu nechcela.

Počula Harryho a Draca rozprávať sa o svojich teóriách, keď si mysleli, že spí. Mysleli si, že Marcus je Andromedin syn. Draco tiež povedal Harrymu, čo mu v dedine povedala stará veštica. Ak starú ženu navštívili dvaja muži a ona povedala jednému z nich, že je synom Andromedy, mohol byť ten druhý muž Flint? Mohol spolu s Remusom pracovať na jej ochrane? Len ťažko by uverila, že Remus mal niečo dočinenia s niekým, kto jej chcel ublížiť.

Pozrela späť na Draca. Vyzliekol si čierny žaketový plášť a zavesil ho na stĺpik postele. Nohy mal skrížené v členkoch a ruky zložené v lone. Človek by si myslel, že skôr než spiaci, je skôr v hlbokej modlitbe alebo rozjímaní.

Hermiona v mysli putovala ku dňu, kedy ju a Remusa prepadli traja muži, zatiaľ čo boli vo voze lorda Malfoya. Potom, čo im prišli na pomoc Harry, Theo a Draco, ten sa s ňou viezol v zadnej časti vozu späť na Potter´s Hall. Vedela, že v ten deň bola hlúpa, keď trvala na tom, že stále majú mať ich lekcie. Hoci vtedy tvrdila, že je to preto, že sa musí naučiť premiestňovať, skutočný dôvod bol, že sa tešila na čas strávený s ním a nikto, dokonca ani traja banditi, ju od neho nezoberú preč.

To, ako sa posadil vedľa nej pri jazde späť do Potter´s Hall, jej dalo nádej. Nádej, že raz ju bude považovať za seberovnú, nádej, že raz nebude hľadieť na jej krvné postavenie a dúfala, že jeden deň ju bude chcieť nazývať svojou manželkou. V ten deň uvažovala, či je to zlé, dúfať v takéto veci.

Keď jej vzal vreckovku z ruky a priložil jej ju na ranu na krku, neuvedomovala si strach či bolesť. Bola si vedomá len jemného tlaku jeho ruky na krku, cítila jeho silnú hruď, keď sa o neho opierala a jeho ruka prechádzala po jej ramene a pevne ho držala.

Našla sa opretá o neho v dôverne známom geste s jeho ľavou rukou okolo svojich ramien. Bolo to akoby to tak bolo vždy a vždy aj bude. Hoci tvrdo bojovala s udržiavaním sĺz, začala plakať. Dokázal vycítiť jej slzy, podal jej handričku, aby si ju držala na rane a potom ruku, s ktorou jej predtým pridržiaval na krku plátno, položil pred ňu a spojil obe svoje ruky dohromady, neprestajúc ju objímať.

Spomenula si na pohľad na Lupina, ktorý mal zatvorené oči. Pozrela na muža, ktorý ju mal v tom čase v náručí a povedala jediné slovo, „Draco.“ Tým jedným slovom myslela toho toľko. Týmto slovom myslela, „milujem ťa.“  S tým jedným slovom myslela, „som tvojím dlžníkom.“ V tom jednom slove myslela, „chcem byť tvoja.“ Toto všetko vyjadrilo jedno slovo, ale pre ňu veľa znamenalo. Vedela, že pre neho to tiež tak veľa znamenalo.

Ako si spomenula na túto príhodu, túžila znova vysloviť jeho meno. Zdvihla hlavu z vankúša a s pohľadom upreným na jeho spiace telo, riekla, „Draco.“

Otvoril oči, pomaly vstal a šiel k nej. Sadol si vedľa nej na posteľ. Vzal ju za ruku a priložil si ju k ústam. Pobozkal jej ju, a potom, na znak dôvernosti, ktorý znamenal jeho lásku a obdiv k nej, sa k nej sklonil a položil hlavu na jej hruď. Objala ho, pohodlne ho držiac tak, ako on ju v ten deň v kočiari.

"Hermiona,” riekol.

Obom stačilo povedať to.

(Nabudúce: Plánovaná je svadba, ale dočerta, chystá sa aj niečo iné.)


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Zdá se, že se blíží šťastný konec.

Musela jsem si přečít minulou kapitolku abych se vpravila do děje :D

Krása, ale děsím se další kapitoly - ráda bych aby se to už rozmotalo a aby jim nic svatbu nezkazilo

Chjo, preklad je skvelý a nádherný, len už sa nemôžem dočkať rozuzlenia. Diky moc. :-)

Pěkné, pěkné, jen co je pravda :-D
Ale už aby se to celé rozmotalo...
díky za super překlad :-D

Skvělé, skvělé, skělé, díky moc.

Krásná kapitolka, je krásně napsaná a luxusně přeložená.
Děkuji mocinky holky

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )04.09. 2009Záver - pdf na stiahnutie
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )29.08. 2009Kapitola 37 Manželské sľuby a manželská posteľ
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )14.08. 2009Kapitola 36 Od chudáka k princeznej
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )29.07. 2009Kapitola 35 Závery a výčitky svedomia
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )22.07. 2009Kapitola 34. Chýbajúca scéna a spomienky
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )26.06. 2009Kapitola 33 Odhalenia a proroctvá
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )24.06. 2009Kapitola 32 Túžba
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )18.06. 2009Kapitola 31. Noc objavov a predstavivosti
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )02.06. 2009Kapitola 30 Skutočne šťastné myšlienky
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )27.05. 2009Kapitola 29 - Naivita a pokora
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )23.05. 200928. kapitola Predpovedanie osudu a naučenie lekcie
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )17.05. 2009Kapitola 27 ½: Prehľad z Pavučiny lží
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )16.05. 2009Kapitola 27: Pavučina lží
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )14.05. 200926. kapitola Oslobodenie od túžby
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )08.05. 200925. kapitola V medziach šialenosti
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )05.05. 200924. kapitola
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )02.05. 200923. kapitola Pokoj a porozumenie
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )30.04. 200922. kapitola Tam, kde je nádej, tam je Hermiona
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )20.04. 200921. kapitola Tiché rozjímania a výkrik
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )19.04. 2009Kapitola 20
AnneM.Olivier: ( 32jennifer2 )15.04. 200919. kapitola - Test viac než len priateľstva
AnneM.Olivier: ( Jimmi )25.03. 200918. kapitola Priznania a lži
AnneM.Olivier: ( Jimmi )18.03. 200917. kapitola Úvahy a zmätok
AnneM.Olivier: ( Jimmi )10.03. 200916. kapitola - Lož a dva portréty
AnneM.Olivier: ( Jimmi )08.03. 200915. kapitola - Čo je meno?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )03.03. 200914. kapitola Hlboký žiaľ a predzvesť
AnneM.Olivier: ( Jimmi )01.03. 200913. kapitola Výlet do lesa a držanie sa za ruky
AnneM.Olivier: ( Jimmi )28.02. 200912. kapitola Premiestňovanie a čaj
AnneM.Olivier: ( Jimmi )27.02. 200911. kapitola Požiadavky a pozvania
AnneM.Olivier: ( Jimmi )18.02. 200910. kapitola Bál
AnneM.Olivier: ( Jimmi )17.02. 2009 9. kapitola Opätovanie láskavostí
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.02. 20098. kapitola Nešťastná situácia sa zvrtne šťastne
AnneM.Olivier: ( Jimmi )10.02. 20097. kapitola Pre niekoho komplimenty sú pre iných urážkou
AnneM.Olivier: ( Jimmi )05.02. 2009 6. kapitola Korunka z kvetín
AnneM.Olivier: ( Jimmi )04.02. 20095. kapitola Tanec túžob
AnneM.Olivier: ( Jimmi )01.02. 20094. kapitola Pozvanie prijaté, žiadne námietky
AnneM.Olivier: ( Jimmi )31.01. 20093. kapitola Nedorozumenia
AnneM.Olivier: ( Jimmi )25.01. 20092. kapitola Džentlmen je džentlmen
AnneM.Olivier: ( Jimmi )14.01. 2009 1. kapitola Dievča v zrkadle
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )06.01. 2009Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás