Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5. Otázky a odpovede

"Čo Harrymu tak dlho trvá?" premýšľala Ginny nahlas.

"Možno našiel naše zásoby ohnivej whisky a pozabudol sa," žartoval George.

"Asi si spočítal, že ak mu to bude trvať príliš dlho, tak už z neho nikdy neurobíme poslíčka," krútil Ron hlavou.

Fred vstal. "Pôjdem toho lišiaka skontrolovať. Možno sa pri návrate zatúlal."

Vydal sa k zadným dverám a vykročil na zadnú verandu. Tam žmúril do temnoty, keď sa jeho oči pokúsili prispôsobiť náhlemu nedostatku svetla. Vytiahol prútik.

"Lumos."

Srdce mu vynechalo úder z toho, čo sa pred ním odhalilo. Všade po tráve boli roztrúsené papiere a uprostred nich ležalo Harryho skrčené telo.

Fred naliehavo zakričal na svoje dvojča a hnal sa cez dvor k Harrymu.

"Harry?" Pretočil chlapca s havraními vlasmi na chrbát a triasol ho za ramená v pokuse prebrať ho, ale Harry zostával v bezvedomí.

Vo dverách sa objavili zvyšní traja Weasleyovci a čoskoro sa prihnali k nim.

"Čo sa stalo? Čo je s ním?" rozrušene sa spýtala Ginny.

"Harry!" volal zúfalo Ron. Z tejto situácie mal nepríjemný pocit dejavu. Uľavilo sa mu, keď si všimol, že Harryho hruď stúpa a klesá, čo signalizovalo, že je stále nažive.

Slabé zastonanie upozornilo Weasleyovcov, že sa začína Harryho návrat k vedomiu.

"Harry, prebuď sa," vážne mu prikázal George.

Harryho oči sa zatrepotali a zmätene na nich zažmurkal.

"Čo sa stalo?" omámene sa spýtal, keď mu Ron s Ginny pomohli posadiť sa.

"Nepamätáš sa?" znepokojil sa Fred. Harry v sústredení zvraštil obočie.

"Ehm... Spomínam si, že som kráčal k domu a potom ma rozbolela hlava. A potom už mám prázdno," nervózne vysvetľoval.

Fred s Georgeom vyskočili na nohy a zdvihli prútiky, namierili ich konce do temnoty.

"Čo sa deje?" ustarane sa spýtala Ginny dvojčiat. "Nemyslíte si, že Harryho napadli, že nie?"

"Ale znelo to tak," ponuro prehlásil Fred, slabučký náznak strachu v jeho hlase.

"Ale ochrany..." naliehal Ron.

"Harry, už sa to stalo predtým? Bolievala ťa takto hlava?" spýtal sa George.

Harry po pravde pokrútil hlavou.

"Bola to tvoja jazva?" vydesil sa Ron.

"Ron, Voldemort je mŕtvy. A okrem toho, nikdy som z toho predtým neodpadol. A toto bolo len ako všeobecná bolesť," pokúsil sa vysvetliť Harry.

"Áno, to určite znie ako kliatba. Musíme sa odtiaľto dostať," oznámil Fred.

Medzi stromami po ich pravici nastal nejaký ruch a všetci stuhli hrôzou. Žmúrili do temnoty, ale videli len čiernotu.

"Okamžite všetci späť do domu," naliehavo prikázal George.

Harry, Ginny a Ron sa vyštverali na nohy a rozbehli sa k domu, Fred s Georgeom za nimi cúvali, sledovali stromy, aby sa uistili, že nikto z tej temnoty nevyskočí.

Keď boli vo vnútri, dvojčatá zamkli za sebou dvere a odviedli trojicu mládežníkov do obývačky. Tam ich nahnali do kozuba a nasledovali ich do Domu svetla. Len pre istotu spojenie za sebou zapečatili.

Fred pokračoval ďalej letaxom na Snape Manor, kde sa najčastejšie konali stretnutia Rádu, zatiaľ čo George zostal so zvyšnou trojicou.

Traja Weasleyovci stále vrhali po Harrym vydesené pohľady. Harry vedel, že premýšľajú o tom istom ako on. Niekto prenikol štítmi okolo Brlohu. Preklial Harryho a ktovie, čo by sa bolo stalo, keby ho práve vtedy Fred nešiel skontrolovať. Harry si nemohol pomôcť, ale predstavoval si, ako ho smrťožrúti unášajú a mstia sa mu za zničenie ich pána.

Tiež sa zase cítil previnilo. Ak smrťožrúti narušili ochrany Brlohu, bolo to najskôr kvôli tomu, aby sa dostali k Harrymu a predsa sa tým vystavila riziku bezpečnosť Weasleyovcov. Brloh býval vždy miestom úplného pohodlia a bezpečia. Harry nikdy nenapadlo, že by tam na neho zaútočili a bol si istý, že ani Weasleyovie deti nie. Ale teraz sa tá ilúzia roztrieštila.

Vstal, aby im pripravil čaj, ale trojica ho prinútila posadiť sa, pretože sa o seba dokázali postarať sami. Trval na tom, že je v poriadku, ale trojica ryšavcov o tom zjavne pochybovala. Vyzeralo to, že prišiel o dôveryhodnosť v definovaní toho, ako sa cíti.

Nakoniec začuli, ako sa v obývačke oheň prebral k životu a rozbehli sa v ústrety dospelým, ktorých nasledoval Fred. Pán a pani Weasleyovi vyzerali veľmi vydesení, keď sa Sirius prihnal k Harrymu a pýtal sa ho, či je v poriadku.

Snape prišiel tiež a rýchlo Harryho skontroloval. Harry najlepšie ako vedel, vysvetľoval, čo sa stalo.

"Znie to ako kliatba. Poznám pár temných, ktoré majú tento účinok," uzavrel Snape. "Ale zmysel nedáva, prečo útočník jednoducho zmizol. Si si istý, že si nikoho nevidel?" spýtal sa Harryho, zámerne sa vyhýbal vysloveniu jeho mena pred ostatnými. Z nejakého dôvodu sa necítil v pohode s tým, že sa bude všeobecne vedieť, že si tyká s Chlapcom, ktorý prežil.

"Nie," riekol Harry. "Myslím, že ho Fred odplašil."

Snapa to nepresvedčilo. "Pochybujem, že by sa smrťožrúti báli čerstvo promovaného čarodejníka, ktorý nemá ani tušenia o čiernej mágii."

"Možno si mysleli, že sú doma naši a že prídu, keď Fred zavolal," napadlo Ginny. "Chcem povedať, že už nemajú Veď-Viete-Koho na svojej strane a zostávajúci smrťožrúti sú na špici zoznamu hľadaných. Možno sa báli, že ich chytia a zavrú do Azkabanu."

Sirius sa rozhodol zostať so štyrmi tínedžermi, nechcel ich nechať osamote s myšlienkami na to, čo sa stalo, ale Snape sa preletaxoval do Brlohu, kam už predtým odišli rodičia Weasleyovi a zvyšok Rádu.

O pár hodín neskôr, po tom, čo už všetky deti boli na poschodí, vrátili sa Weasleyovci so Snapom. Ten posledný kvôli tomu, aby použil kozub, pretože letaxový systém Snape Manoru bol kvôli ochrane pripojený len na pár kozubov a ten v Dome Svetla bol jedným z nich.

"Našli ste niečo?" znepokojene sa spýtal Sirius, okamžite položil pred dvoch Weasleyovcov šálky čaju. Snape už zmizol vo svojej nore, ako jeho panstvo nazýval Sirius.

"Nie. To je na tom to najčudnejšie. Ani jeden štít nebol poškodený. Nespustil sa žiaden alarm, že štítmi niekto prešiel. A nikoho sme nenašli," zmätene vravel pán Weasley.

"Dumbledore pridal ďalšie ochrany a trvá na tom, že je v poriadku vrátiť sa domov, ale nemôžem si pomôcť, aby som sa nebála, že mu niečo uniklo, pretože to vyzerá, ako keby mu po prvý raz niečo ušlo," dodala pani Weasleyová. "Ale prehľadali sme dom od zhora nadol a nenašli sme žiadne stopy po narušiteľovi alebo niečom takom."

"Nuž, tu nie je veľa miesta, ale všetci ste vítaní, aby ste tu nejaký čas zostali," navrhol Sirius.

"Ďakujeme ti, Sirius, ale ak sa niekedy máme doma cítiť v bezpečí, naozaj sa musíme vrátiť dnes v noci. Dumbledore trval na tom, že je bezpečný, čisto pre istotu poveril niektorých členov Rádu, aby boli v pohotovosti a niekoľko nasledujúcich nocí nás skontrolovali. A pripravili sme záchranné prenášadlá do všetkých spálni, ktoré nás okamžite po aktivácii prenesú na Rokfort. Kvôli tomuto si starosti nerobím," vysvetľoval pán Weasley.

"Ako sa má Harry?" znepokojene sa spýtala pani Weasleyová. "Nemôžem uveriť, že ho napadli v našom dome."

"Vyzerá, že bude v poriadku. Hovorí, že ho hlava nebolí a nebolela ho od chvíle, čo sa prebral," vravel Sirius, bol si poriadne istý, že tentoraz Harry hovoril pravdu.

"Och, prečo ho tí odporní ľudia nemôžu nechať na pokoji," vzdychla si pani Weasleyová. "Nevystavili ho už toľkému?"

"Nuž, zabil ich pána, takže som si istý, že ho chcú zabiť," potichu povedal pán Weasley, kým si odpíjal z čaju.

"To je ďalší dôvod, prečo ich pochytať a zatvoriť," ponuro prehlásil Sirius. "Potom možno Harry bude môcť kráčať na verejnosti bez toho, aby ho nasledoval dospelý čarodejník. Mohol by v skutočnosti byť normálnym dieťaťom konečne bez toho, aby sa musel báť, že sa ho na každom rohu niekto pokúsi zabiť."

"Harry bude v poriadku. Dnes večer to bolo naposledy, čo sa mu niečo také stalo," s istotou riekol pán Weasley. "Dom svetla je desaťkrát chránenejší než Brloh a prakticky nikto nevie, kde je. A odteraz sa len musíme uistiť, že decká zostanú vo vnútri, kým budeme mať stretnutie alebo prídu sem alebo také niečo. V žiadnom prípade sa k Harrymu nedostanú. Nemáš si kvôli čomu robiť starosti, Sirius."

*

Na druhý deň prišiel do Domu svetla skrz kozub Draco s ustaraným výrazom v tvári.

Harry sa postavil, aby ho pozdravil, ale Draco ho zarazil.

"Musím s tebou hovoriť," riekol úzkostlivo. Harry prikývol a dvojica chlapcov šla nahor do jeho izby. Draco sa posadil na Harryho posteľ a s povzdychom si zovrel hlavu v rukách.

"Draco, čo sa deje?" znepokojene sa spýtal Harry.

"Čo vieš o zostávajúcich smrťožrútoch?" rovno sa spýtal Draco, keď zdvihol hlavu. Harry sa na neho prekvapene pozrel, ale pokúsil sa na tú otázku odpovedať.

"Er... okrem faktu, že ma jeden minulú noc preklial, nie veľa. Sirius s Remusom sa o veciach Rádu nerozprávajú. Chcem povedať, že mi došlo, že sa dali dokopy a snažia sa pokračovať v tom, čo Voldemort začal, ale to je všetko," vysvetľoval Harry, keď sa posadil na stoličku pri stole.

"Nuž, Sev sa so mnou o tom včera v noci rozprával. Máš pravdu v tom, že sa dali dokopy, ale majú nového vodcu," hrozivo oznámil Draco.

"Profesorku Trelawneyovú? Vedel som, že chce, aby som zomrel!" zažartoval Harry, ale Draco sa ani nepousmial.

"Môjho otca," potichu povedal.

Chvíľu dvojica sedela mlčky. Harry v skutočnosti tipoval, že ak si smrťožrúti vyberú nového vodcu, bude Lucius Malfoy pravdepodobný kandidát, ale nikdy to Dracovi nespomenul. Bolo mu jasné, že táto situácia musí byť pre blondiaka naozaj ťažká. Muž, ktorý ho vychoval, bol teraz na opačnej strane vojny ako on.

"Draco, vieš, že na teba to nemá žiaden vplyv," opatrne začal Harry. Draco sa len pozrel inam a zamračil sa.

"Aby si vedel, jeho prvou prioritou bude zabiť ťa. Potrebuje dokázať, že dokáže poraziť osobu, ktorú bývalý Temný pán nedokázal," zatrpknuto prehlásil. Harry sa strhol a slabo sa zasmial.

"Mňa nedostane," prehlásil s väčšou istotu, než pociťoval.

"Chce zabiť aj mňa. Som zradca a fakt nechceš vedieť, čo robia zradcom. Je to takmer rovnako zlé ako to, čo robia ľuďom, ktorí zabijú ich vodcu," chabo žartoval.

"Och, vďaka, " zamrmlal Harry.

"Ja nie som ako on, prisahám," zašepkal Draco.

"Draco," rozhodne povedal Harry. "Nebol by som tvojím priateľom, keby som to už nevedel." Pouškrnul sa a pokračoval veselším hlasom. "Ale héj, vďaka, že ma nechceš mŕtveho. Aby si vedel, to je prvá známka pevného priateľstva."

Draco so slabým smiechom pretočil očami, ale dlho to nevydržalo. S vážnym výrazom vzhliadol k Harrymu.

"Vieš, všetci si myslia, že som ako on. A keď verejnosť zistí, že novým Temným pánom je môj otec, obrátia to voči mne. Bude to, ako keby som bol synom Veď-Vieš-Koho! Nikdy sa nebudem môcť vrátiť na Rokfort."

"Nezáleží na tom, čo si všetci myslia, pokiaľ máš pár ľudí, ktorí stoja za tebou. Ver mi, prešiel som niekoľkokrát tým, že som bol vyvrheľom čarodejníckeho sveta. Prekonáš to. Plus, ktokoľvek, čo nemá mozog na kašu, si uvedomí, že nie si na tamtej strane. Myslím tým, že Voldemortov útok na Rokfort bol vo všetkých novinách, vrátane toho, čo si urobil. Ľudia ťa budú asi velebiť do nebies. Héj, možno teraz začnú písať články o tebe! Potom si ich budú môcť prečítať všetci v triede a doberať si ťa na chodbách, och, to je taká dobrá zábava!" žartoval Harry. Draco na neho hravo zazrel, ale nemohol si pomôcť, aby sa nezasmial.

"Ako tie úžasné články o tvojej frajerke? Slečne Changovej?"

Harry naznačil dávenie. Potom sa vystrel a ostražito sa na Draca pozrel.

"Skutočne vieš, že som s ňou nikdy nechodil, však?" spýtal sa.

"Viem, ale otázka je, páčila sa ti v nejakej chvíli?" spýtal sa Draco, pomaly sa dostával z deprimovanej nálady, v ktorej prišiel.

Harry sa začervenal. "Ehm... prisudzujem to prechodnému šialenstvu," zamrmlal. Draco sa zasmial. "Každý sa predsa kedysi hlúpo zamiloval, nie? Fajn, už žiadne žarty," odmávol Draco neprítomne. Už totiž vstal, aby štuchol do členov tímu Tornáda na plagáte, aby začali ďalšiu hádku s hráčmi Kanónov na druhom. Harry sa na neho zvedavo pozrel.

"A ty si sa zamiloval do koho?" spýtal sa. Draco stuhol.

"Do nikoho," povedal príliš rýchlo. Harry sa uškrnul.

"Musíš mi to povedať, také sú pravidlá," vecne prehlásil. "No tak, Draco, nikomu to nepoviem a stavím sa, že si to nikdy predtým nikomu nepovedal! Najlepšou časťou na hlúpych rachnutiach je povedať o nich ľuďom."

Draco na neho zazrel a vzdychol si.

"Fajn, ale musíš prisahať, že sa nebudeš smiať."

"Nuž, to odprisahať nemôžem, ale maximálne sa vynasnažím," urobil kompromis Harry.

Draco zamrmlal niečo neidentifikovateľné.

"Čo? Nepočujem ťa," riekol Harry. Draco po ňom strelil svoje najlepšie zazretie a odkašľal si.

"Do Grangerovej," vyštekol.

Harrymu padla sánka.

"Do Hermiony?" neveriacky sa spýtal.

Draco zastonal a zvalil sa chrbtom na Harryho posteľ. "Bola to hlúpa krátka fáza na konci tretieho ročníka, ktorú, ver mi, som rýchlo prekonal, keď som sa vrátil ku zmyslom. Nikdy to nikomu nepovedz, hlavne nie Lasičiakovi alebo Grangerovej."

"Prisahám, že nepoviem, ale... Hermiona? Nenávidel si ju. Vždy si bol ku nej hnusný. Myslíš si, že je pod tvoju úroveň," vravel ohromený Harry.

"Ona je pod moju úroveň a ja ju skutočne nenávidím. Bol to len záblesk zamilovania. Žiadne dievča sa mi nikdy predtým nepostavilo a mňa to zaujalo. Ale potom som si spomenul, že je vševedka a humu...."

"Draco," varoval Harry.

"Prepáč," zavrčal.

"Takže, kto iný sa ti ešte páčil?" spýtal sa pobavene Harry. Draco sa tváril sebavedomejšie, keď sa téma presunula z takéhoto trápneho teritória.

"Nuž, nebolo ich vlastne veľa. Hoci som chodil s poriadnou kopou báb, z ktorých sa mi väčšina nepáčila, ale ktorým som sa páčil ja," namyslene prehlásil. Harry sa zasmial nad slizolinčanovou nadutosťou. Draco začal vymenovávať zoznam všetkých slizolinčaniek a pár bystrohlavčaniek, s ktorými si vyšiel. Samozrejme, Draco na každej z nich našiel chyby, ale stále bol zjavne hrdý na svoj zoznam partneriek. Harry žasol nad samotným počtom dievčat, s ktorými Draco chodil, hlavne keď sa zdalo, že ho tak veľa dievčat neznášalo.

"Ako vidíš," vysvetľoval blondiak, "boli prístupné kvôli môjmu dobrému vzhľadu. Skutočne sa na mňa vrhajú."

"Len preto, že si myslia, že by si im mohol požičať trochu gélu na vlasy," odsekol Harry. Draco na neho zazrel, ale chrabromilčan sa len zasmial.

"V poriadku, teraz si na rade ty," riekol Draco. "A nezabudni, priznal som sa ti s Grangerovou, takže by si mal byť radšej úprimný."

"Ehm... bola tu Cho, samozrejme. A potom... v poriadku, ale nemôžeš to nikomu povedať. Ak to Ron zistí, zabije ma."

Dracovi poklesla sánka. "Tebe sa páči Grangerová?" neveriacky sa spýtal. "Čo to na nej je?"

"Nie! Hermiona bola a vždy bude len moja priateľka," ujasnil Harry. Draco nadvihol obočie.

"Potom je to Weslíčka, správne?"

"Ehm.." začal Harry, ale jeho rumenec potvrdil tú odpoveď.

"Och, Merlin nám pomáhaj. Weasleyová. Vôbec nechápem, ako si sa mohol skamarádiť s nejakým Weasleym a teraz chceš s ďalšou z nich chodiť?" zastonal Draco. "Prečo mi toto robíš?"

Harry sa uškrnul. "Nuž, hlavným cieľom toho všetkého je ťa naštvať, samozrejme," vravel. "Ale vážne, obľúbiš si ju."

"Aby si vedel, myslím, že je dobre, že sme teraz priateľmi. Potrebuješ môj vplyv, aby si si prečistil hlavu. Budeme ti musieť nájsť pekné dievča z vyššej triedy, ktorá nemá záujem o muklov," uličnícky oznámil Draco.

"Nezabúdaj, že som vyrastal s muklami," pripomenul mu Harry.

"Nešťastný omyl."

"A moja mama bola muklorodená."

Draco zbledol. "Čože? Nie, nebola! Ty si čistokrvný!" vravel vážne. Harry sa na neho podivne pozrel.

"Ehm... no myslím, že ja by som to mal vedieť. Bola to moja mama. Prečo myslíš, že jej sestra je mukel?"

Draco sa na neho neveriacky pozrel. "Myslel som, že je to moták. Vždy mi hovorili, že si čistokrvný. To je to, čo si všetci smrťožrúti myslia alebo minimálne to, čo nám hovorili."

"Vážne? Prečo by to všetkým vraveli? Veď niektorí z nich to musia vedieť, pretože chodili do školy s mojou mamou," zmätene vravel Harry.

"Myslím, že si kvôli tomu vyzeral ešte mocnejší. Tak Temný pán nevyzeral tak zle, keď sa mu nepodarilo ťa zabiť a vyzeral si ako väčšia hrozba, viac rovnocennejšia k Temnému pánovi alebo niečo také," uvažoval Draco.

"Ale boli by sme rovnocennejší, keby nevraveli ľuďom, že som čistokrvný. Chcem povedať, keď Voldemort bol nečistokrvný..."

"ČOŽE?" zjačal Draco, pozrel sa na Harry s vypleštenými očami. "V žiadnom prípade."

"Jeho otcom bol mukel. Sám mi to povedal. Myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo tak veľmi nenávidel muklov, lebo jeho otec ho opustil, keď zistil, že jeho matka je čarodejnica. Bol som pri jeho hrobe, na muklovskom cintoríne."

"Len si sa rozhodol zastaviť sa a povedať čau muklovskému tatkovi Temného pána?" nedôverčivo sa spýtal Draco.

"Nuž, nemal som práve na výber. Som si istý, že ti tvoj otec povedal o tom, čo sa stalo na konci minulého roka," temne povedal Harry, keď sa snažil zatlačiť tú spomienku.

"Och, áno. Prepáč," rýchlo sa ospravedlnil Draco. "Ale nemôžem tomu uveriť. Som si poriadne istý, že väčšina smrťožrútov si myslí, že bol čistokrvný. Páni, nedokážem si predstaviť, čo by väčšina z nich urobila, keby zistili, že sa skláňali pred nečistokrvným."

"Hmmm.... možno by som im to mal dať vedieť, nemyslíš?" žartoval Harry. "A čo tak pohľadnica s nápisom: "Prekvapenia sú sranda, všakže?". Zrazu Harryho tvár zvážnela. "Počkaj, si v pohode s tým, že som čiastočne mukel, že?"

Draco zastonal a zaksichtil sa.

"Si si určite istý, že nie si čistokrvný?" spýtal sa s nádejou.

"Určite."

"Dobre teda, myslím, že som s tým v pohode," zavrčal. "Ale ty si jediná výnimka. To neznamená, že začnem mať rád muklov a hum... ehm... ľudí s muklovskou krvou všeobecne."

"Och, cítim sa taký poctený," sarkasticky zareagoval Harry.

Draco sa na neho pozrel a pokrútil hlavou. Vzdychol si.

"Takže, Temného pána porazil nečistokrvný a on sám bol nečistokrvným. Môj ex-tatko sa pokúša zabiť môjho jediného priateľa a začal tým, že na neho včera v noci zaútočil. Ja som pravdepodobne na jeho zozname číslo dva;. Bývam s niekým, kto sa ma snaží prinútiť robiť si úlohy z elixírov počas ešte len prvého mesiaca prázdnin, môj najhorší nepriateľ je teraz mojím priateľom a skúša mi nanútiť svoje muklovské a podradné spôsoby. Práve som mu prezradil svoje najtemnejšie tajomstvo o tom, že som bol zamilovaný do muklorodenej. Je smutné, že to, na čo práve teraz najviac myslím, je fakt, že by som chcel zapekaný sendvič so syrom?"

Harry vybuchol smiechom. "Hej, to je moc zapekaných syrových sendvičov."

"Skúsil som jeden spraviť doma, ale zakaždým som ho spálil. Nechutil rovnako," trucoval Draco.

"Dobre, jeden ti urobím..."

Dracova tvár sa rozžiarila.

"...pod jednou podmienkou."

Blondiakov výraz sa zmenil na podozrievavý.

"Ako podmienkou?" ostražito sa spýtal.

"Pomôžeš mi s umytím riadov."

"ČOŽE?" zjačal Draco. "Ja neumývam riady, ani nič neupratujem."

"Dobre, smutné bude, že sa budeš musieť len dívať, ako jem svoj sendvič bez toho, aby si ty nejaký mal," pokrčil Harry plecami a vstal.

"Uch, dobre... ale vážne ťa za toto neznášam," zavrčal.

"Budem ťa musieť zoznámiť s makarónmi so syrom. Takto ťa prinútim pomôcť mi so všetkými mojimi domácimi prácami," veselo oznámil Harry. Draco po ňom hodil vankúš.

*

"Takže, Harry, večne sa ťa to zabudnem spýtať, zastavil sa tu niekedy fretčiak?" spýtal sa Ron.

Hermiona so záujmom vzhliadla.

Trojica ležala v hojdacej sieti, ktorú Harry, Sirius a Remus postavili medzi dvoma stromami. Harry s Hermionou ležali vedľa seba po stranách, kým Ron ležal opačne, hlavu mal na druhej strane siete. Odpíjali si z limonády a Harry sa maximálne snažil ignorovať fakt, že Ron s Hermionou neustále flirtovali, keď nastala odmlka v rozhovore.

"Áno, zastavil. Aj ja som bol u neho doma," odpil si Harry z limonády.

Dva páry obočí vystrelili nahor.

"V jeho dome? Myslíš Snapovom dome?" neveriacky sa spýtal Ron. "Zošalel si?"

"Fajn, povieš nám, ako to šlo?" spýtala sa so záujmom Hermiona, ignorovala rozhorčené pohľady svojho frajera.

"Vlastne to šlo dobre. Povedal by som, že sme teraz priateľmi." Ronovi poklesla sánka. Dokonca Hermiona vyzerala šokovaná.

"Priateľmi?" dostal zo seba Ron.

"Zmenil sa, ľudkovia. Neviem, či bol niekedy naozaj zlý. Chcem povedať, mal otca, ktorý bol pravou rukou Temného pána a vychovali ho, aby si myslel, že je lepší než všetci ostatní. Ale vážne sa teraz snaží zmeniť niektoré veci. Pokiaľ si neberiete tú jeho domýšľavosť osobne, je to sranda," pokrčil plecami.

"Harry, no tak! Hovoríš tu o Malfoyovi! Pánovi Rozmaznanom. O bohatom spratkovi. Vieš, ten, čo nazýva Hermionu veď-vieš-čím a pravidelne uráža moju rodinu? Nesnažíš sa ignorovať tento fakt?" spýtal sa veľmi rozčúlený Ron.

"On sa snaží, Ron. A nie je to tak, že by som mu dovolil urážať vás. Keby ste začali s čistým štítom, myslím, že by ste mohli spolu vychádzať..."

"Harry, v tomto súhlasím s Ronom. Ty si možno pripravený zabudnúť, ale nemyslím si, že my sme," nežne povedala Hermiona.

"To je  v poriadku. Nechystám sa vás nútiť, aby ste boli najlepšími kamošmi alebo niečo. Chcem povedať, že by som si rád udržal časti svojho tela nedotknuté. Len, prosím, nebuďte naštvaní, že ja sa s ním kamarátim."

"Nevykašleš sa na nás kvôli Malfoyovi, že nie?" spýtal sa Ron v skutočných obavách.

Harry sa zasmial. "Samozrejme, že nie! Vy ste mojimi najlepšími priateľmi naveky! Len preto, že mám niekoho, s kým trávim čas, kým vy dvaja flirtujete..."

Jeho dvaja priatelia sa karmínovo začervenali a Ron odtiahol bosú nohu od Hermioninej s previnilým úškrnom.

"... neznamená, že už viac nie sme najlepšími priateľmi."

"Auuu..."zahúkala Hermiona s chichotom, láskavo rozstrapatila Harrymu vlasy, keď sa začervenal.

"Skupinové objatie!" zvolal Ron. Harryho oči sa rozšírili, keď jeho dvaja priatelia na neho skočili, srdečne sa smiali.

Na to sa sieť prekotila a všetci zleteli na zem.

"Oj," zastonal Ron.

Trojica vybuchla záchvatom smiechu.

*

"Čo to dopekla, Harry? Čo myslíš tým, že sa kamarátiš s Malfoyom? Si psychopat?" vykríkla Eloise. "Ako si sa mohol spriateliť s niekým, kto hovorí, že moja tvár vyzerá ako pizza?"

Neville na neho zízal v šoku. "Malfoy, Harry? Malfoy?" spýtal sa neveriacky.

"Je produktom svojej výchovy alebo ako sa to hovorí. Snaží sa zmeniť. Nikoho nemá," vysvetľoval Harry s povzdychom. Sedeli na zastrešených schodoch do Domu svetla, okrem Eloise, ktorá sa teraz prechádzala pred nimi.

"Nech je niekto iný jeho priateľom, Harry, ty nie si výborom na záchranu osamelých ľudí," vzrušene namietala Eloise.

"Ja viem, aké je to nemať žiadnych priateľov a stráviť celé leto úplne sám. Jeho jediným spoločníkom je profesor Snape," skúsil Harry. Zdalo sa, že to u nich vyvolalo trošku súcitu, hlavne u Nevilla. "Nie je taký príšerný ako býval. Bol len trochu... nesprávne vedený. A ak ťa ešte niekedy urazí, Eloise, sám mu jednu vrazím, dobre?"

Eloise si nadurdene sadla na schody.

"Ako sa toto všetko udialo tak rýchlo?" spýtal sa zmätený Neville. "Pred pár týždňami ste boli nepriateľmi a teraz ste kamoši?"

"Nuž, ako som povedal, veľmi sa zmenil. Myslím, že už bol v procese zmeny celý minulý rok a potom sa stala tá vec s jeho otcom a to to spôsobilo. Neviem, myslím že to bol jeden z tých okamihov, jedna z tých križovatiek v živote, kedy sa práve stala hromada vecí a kopa vecí sa práve zmenila, takže by ste k tej hromade zmien mohli pridať ešte jednu, než tá príležitosť uplynie, viete?" pokúšal sa Harry vysvetliť. "Pravdepodobne by to niekedy inokedy vôbec nevyšlo, ale všetci jeho priatelia ho opustili, snaží sa uniknúť tomu, čo z neho chcel jeho otec a ja som do toho vstúpil, pretože po všetkom, čo sa udialo minulý rok, som si uvedomil, že nechcem plytvať svojou energiou na to, aby som ho mal za nepriateľa a všetko tak nejako do seba... zapadlo."

"Hovoríš, že je to osud?" spýtala sa Eloise, ktorú to už teraz zaujalo. Veľmi verila v osud. Jej rodičia sa spriatelili počas jedného osudného trestu. Ich trojica sa spriatelila vďaka chápaniu elixírom, ktoré Harry nemal vôbec chápať. A teraz si s ňou dopisoval jej vysnívaný chalan, ale stretli sa len preto, že Rogerova priateľka bola zamilovaná do jej partnera. Vždy verila v osud, ale jej viera zoslabla kvôli udalostiam minulého roka.

"Ehm... možno?" odvetil Harry bez toho, aby mal potuchy, o čom hovorí, ale ak mu to získa Eloisinu podporu, bude s tým súhlasiť.

"Hmm... možno máš potom pravdu. Kto vie, možno sa jedného dňa naozaj stane niečo úžasné a to všetko kvôli tomuto náhodnému priateľstvu," vysvetľovala Eloise s menším nadšením.

Harry s Nevillom pretočili očami a zachichotali sa.

"Héj, uvidíte," vecne prehlásila Eloise. "Osud má zvláštne cestičky."

"Hlavne v láske, správne?" doberal si ju Harry.

"Samozrejme. Mysli na to, ako osud zariadil, aby si stretol a zblížil sa s Ginny," pripomenula Eloise. Harry sa začervenal.

"My sme len..."

"Sklapni, Harry, vy nie ste len priateľmi a kazíš mi moju pointu. Dobre, pokračujeme. Keby sa ten trol nebol dostal v prvom ročníku do školy, Ron s Hermionou by sa nikdy nespriatelili. Keby sa ten chalan nevykašľal na moju mamu, moji rodičia by nikdy neboli spolu. Osud je všade."

Harry nasadil šokovaný výraz, ako keby mal práve videnie. "A keby sa zem neotáčala, slnko by nevychádzalo a ty by si sa nikdy nezamilovala do Rogera! Oh, môjbože! Eloise, máš pravdu. Je to osud!" vykríkol Harry, postavil sa a rozhodil rukami smerom k oblohe. "A pretože som stretol inú ľudskú bytosť, musel za tým byť osud!"

"Oh, sklapni, Harry!" hravo na neho zazrela Eloise a hodila na neho hrudu hliny.

"Ale vážne, Eloise, nemyslíš si, že ľudia majú v tejto záležitosti na výber? Myslím, asi by som pravdepodobne skončil v Slizoline, ale ja som si vybral Chrabromil. Je to osud alebo je to voľba?" spýtal sa Harry.

"Myslím, že súhlasím s Harrym," zamyslene dodal Neville. "Chcem povedať, človek si vyberá, do ktorých ľudí sa zamiluje."

"Neville. Neville. Nechápeš? Ak existuje niečo, čo nedokážeš ovládať, je to láska, inak by všetko bolo príliš nudné."

Neville si s Harrym vymenili pohľady, vediac, že Eloise už bola rozbehnutá.

"Každý by sa rozhodol milovať osobu, ktorú by v jeho situácii bolo najľahšie milovať a nenastali by žiadne komplikácie v láske, ktoré boli príčinou tých najskvelejších príbehov o láske! Keby ste nad tým mali kontrolu, nebola by to láska alebo bolo by to... ako výber potravín či niečo podobné."

"Ale neovplyvňuje to, kto si, toho, koho miluješ? A ty sa rozhoduješ, aký budeš..." vložil sa Harry, ale Eloise ho prerušila.

"Vyberáš si do istej miery, kto si, ale keby si bol plne tým, kým si sa rozhodol byť, potom mi zopakuj svoje ospravedlnenie pre Malfoya?" uškrnula sa, vediac, že otočila Harryho slová voči nemu.

Harry zdvihol ruky so smiechom. "Vzdávam sa."

"Neviem, Eloise, chcem povedať, že ak je ľuďom predurčené milovať istých ľudí, potom prečo si nie každý ľahko nájde partnera? Prečo niektorí ľudia milujú osobu, ktorá už miluje niekoho iného?" spýtal sa Neville. Harry postrehol smutný podtón v jeho hlase a premýšľal, či hovorí z osobnej skúsenosti.

"Nikdy som nepovedala, že je osud pekný. Chcem povedať, že si práve potvrdil, že mám pravdu. Prečo by si sa rozhodol zamilovať sa do niekoho, kto ťa na oplátku nemiluje? Nerozhodol by si sa. To s tebou osud hrá svoje hry. Samozrejme, tiež náhodou verím v karmu. Myslím, že ak si dobrým človekom, osud sa k tebe správa pekne a dokonca aj keď sa zdá, že ti nadelil hnusné veci, nakoniec všetko dobre dopadne," s istotou vravela Eloise. "My sme všetci dobrí ľudia, takže sa nemusíme obávať. Nakoniec skončíme s veľmi šťastnými milostnými životmi."

Neville sa smutne odvrátil, ako keby neveril tomu, čo Eloise práve povedala. Pre Nevillove dobro Harry dúfal, že Eloisine slová boli pravdivé, pretože ak sa nemýlil vo svojom odhade v tom, do koho bol Neville zamilovaný, osud pracoval veľmi zvláštnymi spôsobmi.