Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 4. To, čo by ste nečakali

Harry schádzal dole schodmi, keď začul znieť dôverne známy hlas, ktorý počas leta znel podivne, dokonca aj keď ho očakával.

Otvoril dvere do kuchyne, aby tam našiel svojho krstného otca sedieť oproti rokfortskému profesorovi elixírov. Obaja sa snažili byť zdvorilí, ale očividne sa cítili trápne. Snape prišiel, aby Harryho skontroloval. Dumbledore majstra elixírov požiadal, aby Harryho zdravotný stav v lete kontroloval každé dva týždne, pretože madam Pomfreyová potrebovala skutočnú dovolenku. Snape čiastočne súhlasil preto, že mu bolo jasné, že musí udržiavať nejaký kontakt, ak chce, aby Harry s Dracom mali šancu ako priatelia. Okrem toho bol Snape tým, kto vynašiel elixír, ktorý ho priviedol späť a vďaka všetkému tomuto výskumu vedel o Harryho zdravotnom stave najviac.

Sirius bol informovaný o všetkom, čo Snape pre Harryho za posledný rok urobil a tak sa zúfalo snažil odložiť nabok svoju averziu k nepriateľovi z detstva a správať sa slušne. Snape sa vďačne pokúšal o to isté. Nanešťastie vzájomný odpor sa zmenšil len vďaka trápeniam minulého roka, takže úplne nezmizol, len zanechal v kuchyni veľmi nepríjemné ovzdušie. Harry prehovoril, aby to napätie prerušil.

"Zdravím, profesor," pozdravil. Obaja dospelí na neho vzhliadli s úľavou vpísanou v ich výrazoch.

"Dobré popoludnie, Harry," formálne pozdravil Snape. Harry sa pousmial nad použitím krstného mena. "Sadni si oproti mne."

Harry sa posadil na kuchynskú stoličku, otočil sa tvárou k majstrovi elixírov. Snape sa postavil a vykonal niekoľko zdravie kontrolujúcich kúziel a medzitým kládol otázky.

"Ješ pravidelne?"

"Áno. Sirius ma prakticky kŕmi násilím," veselo zazrel na svojho krstného otca.

"Hej, musíš trochu pribrať, Harry," vážne prehlásil Sirius, "Veľa si schudol, keď si bol chorý."

"Nejaké problémy so spánkom alebo budením?"

"Nie."

"Bol si vôbec chorý?"

"Nie."

"Zhlboka sa nadýchni, zadrž dych na desať sekúnd a potom vydýchni," prikázal Snape. Harry poslúchol, kým Snape držal prútik pred chrabromilčanovou hruďou.

"Nejaké závrate?"

"Nie."

"V poriadku. Zdá sa, že si na tom zdravotne dobre," prehlásil, keď vytiahol striekačku. "Odoberiem ti trochu krvi, aby som ju mohol skontrolovať. Len pre istotu, aby sme si boli istí, že nám niečo neušlo, dobre?"

Harry prikývol, vyhrnul si rukáv a položil ruku na stôl, zápästím nahor. Sirius sa na to nemohol pozerať a išiel Harrymu naliať šálku čaju.

"Profesor, ako sa má Draco?" spýtal sa, keď Snape dokončil odber krvi.

"Nie tak dobre," odpovedal ten bez obalu.

Harry sa zamyslene odmlčal.

"Neviem, ako to pôjde, kebyže sa zastavím, ale myslíte, že by som to mal skúsiť? Možno môžem pomôcť, pretože k jeho situácii mám istý vzťah, viete?" navrhol. "Pokiaľ si nemyslíte, že by som ho rozrušil ešte viac. Možno to je zlý nápad," rýchlo dodal.

"Nie, ak to chceš urobiť, je to v poriadku. Mohol by si skúsiť porozprávať sa s ním," úzkostlivo odvetil Snape, hoci to nedal najavo. Snažil sa, aby sa Draco otvoril, odkedy ho jeho otec vydedil, ale bolo jasné, že on nebol to, čo mladý slizolinčan v tejto chvíli potreboval. Stále veril, že to bolo priateľstvo s Harrym; Draco to len ešte nevedel.

"Mohol by som ísť hneď, ak chcete," navrhol Harry.

Snape súhlasne prikývol.

"Počkať, kamže to ideš?" spýtal sa Sirius od linky.

"Na môj manor," odpovedal Snape za Harryho. Sirius sa pokúsil zakryť hrôzu, ktorú pocítil pri tej predstave.

"Ehm... nemyslím si, že je to taký dobrý nápad," neohrabane skúsil.

"No tak, Tichošľap. Vrátim sa na obed. Okrem toho musím pomôcť Dracovi. Spomínaš si, čo pre mňa urobil, že?" spýtal sa, vediac presne, čo presvedčí jeho krstného otca.

Sirius si vzdychol. "Dobre, ale nech si nazad najneskôr na večeru. Príde Námesačník a dáme si niečo skvelé."

"Vďaka, Sirius!" Harry vyskočil na nohy. "Uvidíme sa večer!"

Nasledoval Snapa do kozuba, zrazu sa cítil trošku nervózne z toho, že mal ísť do profesorovho domu. O takomto niečo sa mu nikdy ani nesnívalo, bolo to niečo, čo by Rona nekonečne vydesilo.

"Volá sa Snape manor," informoval ho majster elixírov, než zakričal rovnaké meno, kým stál v zelených plameňoch a potom mizol.

Harry vhodil vlastný prášok do plameňov a vkročil dnu. Mal pri tom mimoriadne čudný pocit, keď oznamoval túto konkrétnu adresu.

Pocítil dôverne známy pocit otáčania sa a čoskoro sa vypotácal von, kde pristál na všetkých štyroch na mramorovej podlahe. Rýchlo vstal na nohy a oprášil si habit, kým zazeral na majstra elixírov, ktorý ho sledoval s úškrnom pobavenia.

"Elegantný ako vždy."

Harry sa začervenal, ale jeho rozpaky rýchlo nahradil úžas, keď sa rozhliadol. Bola to tá najväčšia izba, ktorú kedy videl, s veľmi elegantným nábytkom a dekoráciami. Strop bol tak vysoko, že by sa ho nemohol dotknúť, ani keby sa niekomu postavil na plecia. Steny boli lemované policami, ktoré obsahovali viac kníh, než knižnica na Rokforte.

"Toto je váš dom?" spýtal sa v ohromení. "Do tejto jedinej miestnosti by sa zmestil celý dom svetla!"

"Myslím, že to je trochu prehnané, ale áno, toto je môj dom. Plánuješ tu stáť celý deň so sánkou na podlahe?" spýtal sa s predstieranou netrpezlivosťou, hoci Harry poľahky dokázal za ňou odhaliť pobavenie.

Hanblivo sa usmial a nasledoval toho muža z izby do veľmi vysokej chodby. Prešli ňou k veľkým dverám.

Snape ich otvoril a naznačil mu, aby vošiel dnu. Bola to obrovská, elegantná obývačka. Harryho oči rýchlo pristáli na hlave blonďavých vlasov. Mohol vidieť zboku Dracovu tvár. Blondiak zízal do kozuba, sledoval so smutnými očami tancujúce plamene. Ani si nevšimol, že sa otvorili dvere.

Harry vošiel dnu a Snape za ním potichu zatvoril. Prešiel ku gauču a posadil sa vedľa blondiaka, čím spôsobil, že ten konečne prekvapene vzhliadol. Dracove oči sa prekvapením rozšírili, ale Harry sa len oprel dozadu a sledoval oheň. Slizolinčan odvrátil pohľad späť k plameňom.

"Čo tu robíš, Potter?" spýtal sa ochromene.

"Harry," opravil ho.

Draco otvoril ústa, aby niečo povedal, ale zmenil názor a vrátil sa k zízaniu do ohňa. Chvíľu sedeli mlčky. Spočiatku Draco strieľal spýtavé pohľady na Harryho, jasne sa cítil nepríjemne, ale nakoniec sa s jeho prítomnosťou zmieril.

"Raz," prehovoril zrazu Harry, čím prerušil mlčanie, ale nie očný kontakt s ohňom, "počas leta po prvom ročníku som umýval riady a môj strýko bol opitý - toto sa stalo predtým, než býval opitý v jednom kuse - a kričal na moju tetu, že ma v ich dome nechce. Povedal, že som mu zničil život a že nechce vo svojom dome takéto monštrum. Bolo to niečo, čo som počúval celý život, takže ma to netrápilo, nuž, nie viac než obvykle. Ale potom vošla moja teta... a pozrela sa mi do očí a povedala ‘Nenávidím ťa’ s obrovskou nenávisťou. Vážne ma to neprekvapilo, vedel som, že ma nemá rada. Ale..."

"Stále si si kvôli tomu pripadal nahovno?" spýtal sa potichu Draco, ktorý teraz vzhliadol od ohňa.

Harry sa zostra nadýchol a prikývol. Bolo mimoriadne ťažké povedať to, čo práve povedal, ale tiež si uvedomoval, ako sa blondiak cíti a domnieval sa, že je to jediný spôsob, ako k nemu preniknúť. Vážne nevedel, prečo toto robí. Len vedel, že nechce, aby sa ten druhý chlapec utrápil.

Draco si smutne vzdychol.

"Celý môj život bol o tom ‘Si Malfoy a tak musíš byť ten najlepší.’ Čakalo sa odo mňa, že budem ako môj otec, a ja som s tým bol v pohode, pretože som ho tak veľmi obdivoval. Ja som chcel byť ako on," pokrčil plecami. "A potom sa zrazu vrátil Temný pán a všetky tie smrťožrútske kecy sa začali stávať realitou. Chcem povedať, že som celý život vravel, že by som bol jedným z nich, keby som mohol, ale nikdy by ma nenapadlo, že sa to naozaj stane a tak som pri tom nemusel premýšľať o tom, čo hovorím. Ale potom ma otec začal pripravovať na to, že ma naverbujú a ja som začal uvažovať o tom, že možno sa ním ani nechcem stať. Celý život stráviť tým, že pred niekým ohýbaš chrbát? Tak či tak, snažil sa ma prinútiť prijať temné znamenie a poslať ma nejaké obchôdzky a brať ma so sebou na stretnutia a také veci. Keď som povedal, že nie som pripravený, to vtedy, nuž, vieš, on..."

Harry prikývol. Draco sklopil pohľad do svojho lona a pokračoval.

"To vtedy ma udrel," konečne zo seba dostal. "Prestal som chcieť byť tak veľmi ako on, ale stále to bol môj otec. A je to tak nejako, ako si vravel, keď vyhlásil, že nie som jeho syn, nebol som úplne prekvapený, ale na druhej strane si myslím, že som bol. Jednoducho som nemohol uveriť, že by ma tak ľahko odvrhol a to len za to, že som bol slabý," riekol, poslednú časť zašepkal.

"M- Draco," opravil sa Harry. Slizolinčan pri svojom mene vzhliadol a Harry zachytil jeho pohľad, "ty nie si slabý. To, čo si urobil, sa k slabosti ani len nepriblížilo. Ako som ti predtým povedal, bola to tá najstatočnejšia vec, ktorú som kedy niekoho videl urobiť a to nehovorím len preto, že som to bol ja, koho si zachránil."

"Čo by si ty tak mohol vedieť o tom byť slabým?" zatrpknuto sa spýtal Draco. "Si Chlapec Ktorý Prežil. Ty si vždy statočný. Ty si večný hrdina. Nepochopíš, aké je to vedieť, že si sklamal každého, komu na tebe záležalo, pretože si nedokázal pozbierať dosť odvahy, aby si urobil to, čo sa od teba očakávalo?"

"Po prvé," rozhodne prehlásil Harry. "Náhodou naozaj viem niečo o tom, aké je to niekoho sklamať, aké je to byť slabým a vydeseným a... a zahanbeným. Ja nie som vždy statočný a nie som vždy hrdinom. Ja sa len večne do niečoho zapletiem a dostanem sa z toho s obrovskou dávkou šťastia. Po druhé, máš nesprávnu predstavu ohľadne toho, čo si urobil. Myslíš si, že si slabý, pretože si nedokázal mučiť iného človeka? To je nezmysel. To neznamená, že si slabý, ukazuje to, že si človek, že nie si ďalší zbabelý a bezcitný stúpenec po moci bažiaceho maniaka, ktorý ulieta na mučení ľudí. A to, že si dokázal nájsť dosť odvahy, aby si sa postavil svojmu otcovi, znamená viac statočnosti, než som kedy videl."

Draco na chvíľu na neho zmätene hľadel. "Vážne?"

"Áno, bol som vydesený zo svojich príbuzných, hlavne z môjho strýka, ale to nikomu nehovor. Myslím, že si jediným človekom, ktorému som to kedy povedal," znepokojil sa Harry.

"A ty mi veríš?" nedôverčivo sa spýtal Draco.

"Inak by som ti to nepovedal," odvetil. To bola tiež takmer skoro pravda. Mal pri Dracovi pocit, že mu môže dôverovať, hlavne kvôli ich podobným problémom v živote, ale na druhej strane Harry mal veľký problém dôverovať komukoľvek a blondiak nebol výnimkou.

"Čo sa stalo, že ťa bodol?" spýtal sa Draco bez obalu. Harry sa odvrátil, cítil sa trochu v rozpakoch.

"Stratil prácu. Myslel si, že som to spôsobil mágiou, ale myslím, že to bolo kvôli tomu, že priveľa pil. Musel to v práci kráľovsky posrať, takže... len... mu rupli nervy," vysvetľoval so smutným pokrčením pliec. "Vieš, profesor Snape ma zachránil. Ukázal sa práve, keď sa to stalo a zachránil ma."

Draco na neho neveriacky hľadel.

"Sev ťa zachránil? Vôbec mi to nepovedal. Len stále hovorí, že nie sme takí odlišní, ale nepovie mi, prečo si to myslí. Zjavne vie viac, než dáva najavo," vysypal zo seba Draco rýchlo, ako keby to bolo niečo, nad čím už dlho premýšľal.

"Nuž, bol prvým, kto si všimol problém s mojimi príbuznými, takže nakoniec bol prvým, komu som o tom povedal." Odmlčal sa so zamysleným výrazom. "A, okrem teba, je jediným človekom, ktorému som to povedal dobrovoľne."

"Nepovedal si to ani Grangerovej s Weasleym?" Draco tomu nemohol uveriť.

"No, Ron to tak dajako vytušil, ale nemyslím si, že naozaj chápe, aké zlé to bolo. Prinútil som ho prisahať, že to nikomu nepovie. Hermiona nevie všetko, našťastie, ale s ostatnými Weasleyovcami videla, ako mi strýko jednu vrazil na nádraží, takže myslím, že to bolo očividné. Len dúfam, že sa na to nespýta Rona a nezistí viac." Odmlčal sa a začervenal, keď vyslovoval všetky svoje obavy nahlas. "A čo tvoji priatelia, vedia to?"

Draco sa zatrpknuto zasmial. "Pot- Harry, vážne si myslíš, že Crabbe s Goylom sú typy, s ktorými sa dá rozprávať? Je to ako hovoriť s kamennou stenou a to som im polichotil."

"Hmm... myslel som si, že sú len v blízkosti iných ľuďoch trošku plachí," pokrčil Harry plecami.

Dvojica sa na seba chvíľu pozerala a potom vybuchla smiechom.

"Dobre, toto bolo jednoducho čudné. Nikdy by ma nenapadlo, že ťa budem počuť smiať sa, ak sa nebudeš niekomu vysmievať," riekol Harry, mierne sa prikrčil nad netaktnosťou svojich slov.

"Áno, nuž nikdy by ma nenapadlo, že sa budeme rozprávať bez toho, aby si vyzeral, že sa ma chystáš zabiť."

"A mňa by nikdy nenapadlo, že ťa uvidím bez toho, aby si mal vlasy pricapené na hlave," uškrnul sa Harry, keď kývol smerom k vlasom druhého chlapca. Draco sa na neho zamračil.

"Naozaj som si nemyslel, že dnes niekoho uvidím," rozpačito vysvetľoval, "hlavne nie teba."

"Vieš, vyzeráš vďaka tomu ľudskejšie... čo s tým chceš urobiť?" spýtal sa Harry s predstieraným záujmom.

"No, budem si ich musieť znova nagélovať dozadu, aby som si udržal svoj božský vzhľad. Nechcem vyzerať príliš ako vy smrteľníci," odpovedal Draco so zdvihnutým obočím.

Harry prehnane zhíkol. "On povedal vtip! On má zmysel pre humor! Zavolajte Denného proroka!" žartoval.

"Ty vážne začínaš veľmi rýchlo liezť na nervy, však?" podozrievavo riekol Draco.

"Pravdepodobne," odsekol Harry s úškrnom, ktorý sa ani zďaleka nepriblížil k tomu majstrovskému od Draca.

Ten zrazu zvážnel. "Takže čo naozaj robíme?"

"Nuž, sedíme na gauči a..."

"Vieš, čo myslím. Máme len tak zabudnúť na päťročnú minulosť, kedy sme tomu druhému robili zo života peklo a majú sa z nás stať super kamoši?"

Harry o tom chvíľu uvažoval. "Áno, myslím, že áno, obaja sme teraz trochu iní a no vieš, rád by som to skúsil. Takže myslím, že je to potom na tebe," vážne povedal.

"Áno, myslím, že sa úlohy vymenili. Naposledy, keď sme boli v tejto situácii, to ja som ti ponúkal priateľstvo. Samozrejme obaja vieme, ako to dopadlo," vravel Draco s nadvihnutým obočím. Harry pokrčil plecami.

"Neviem, či by sa z nás vtedy stali priatelia. Obaja sme boli príliš odlišní, obaja menej... chápajúci."

"Prečo si myslíš, že to tentoraz bude fungovať?" spýtal sa Draco, snažiac sa zatajiť svoju zvedavosť.

"Hm, ja už viac nemám predsudky voči tvojej fakulte a ty si si konečne uvedomil, že nechceš byť ako tvoj otec. Myslím, že teraz si lepšie vzájomne rozumieme a profesor Snape mal pravdu, máme viac spoločného, než sme si mysleli," zamyslene vysvetľoval Harry. "Ale kto vie, možno to nebude fungovať. Možno si za polhodinu pôjdeme po krku. Ale nikdy to nezistíš, pokiaľ to neskúsime."

Draco premýšľal o tom, čo Harry hovoril.

"Och, kašľať na to," riekol s výrazom, ktorý jasne hovoril Boh-mi-pomáhaj. "Čo také hrozné sa môže stať?"

Harry sa uškrnul a vystrel ruku. Dvojica si potriasla rukami v nemom prímerí.

"Takže, stavím sa, že ti na metle parádne nakopem prdel," vyzývajúco sa uškrnul Draco.

"Je len jedna možnosť ako to zistiť."

"Mám metlu navyše."

"Akú?"

"Nimbus 2001. Ja použijem svoj Úder blesku, samozrejme."

"Dobre, takže keď ti to natriem, nemôžeš z toho obviňovať metlu."

"Snívaj ďalej, er... Harry."

Draco zoskočil z gauča s väčšou energiou a šťastím, než cítil odvtedy, čo na neho otec použil Cruciatus. Harry si nemohol pomôcť, aby sa neusmieval, keď nasledoval bývalého úhlavného nepriateľa z miestnosti.

Dvojica prešla pri ceste do Dracovej izby okolo Snapa.

"Sev, Harry sa tu chvíľu zdrží, aby sme si zalietali," ledabolo prehodil Draco. Snapovo obočie vystrelilo dohora a takmer mu vypadla kniha, ktorú čítal.

‘No páni, to bolo rýchle,’ pomyslel si prekvapene.

"Takže ktorému metlobalovému tímu fandíš?" spýtal sa Harry. "Profesionálnemu myslím, nie slizolinskému."

"Hurikánom, samozrejme," povýšene prehlásil Draco.

"Čože? Ale ich stíhač je otrasný!" vykríkol Harry, keď sa zarazil v kroku. Draco sa k nemu otočil s ústami dokorán. Nikto z jeho bývalých priateľov nikdy neodporoval niečomu, čo povedal.

"Čože? Ich stíhač nie je otrasný!"

"Uznám ti strážcu. Ten je dobrý. Proti Sokolom to perfektne vychytal, ale ty zo všetkých ľudí musíš súhlasiť, že stíhač je pomerne dôležitý," nenútene pokračoval Harry. Draco vyzeral zaskočený, že ho niekto vyzýva na to, aby svoj názor obhájil.

"Samozrejme, stíhač je najcennejším hráčom tímu, ale..."

"A ten od Hurikánoch jednoducho nie je dobrý! Zakaždým keď chytí zlatonku, je to len zásahom šťastia," zapálene prehlásil Harry. "Čítaš Zlatú strelu?"

"Nie, mal som dôležitejšie veci na sledovanie než metlobalové časopisy," povýšene odsekol Draco, ale ak si Harry ten snobský tón všimol, nezareagoval naň.

"Dobre, potom keď prídeš ku mne, ukážem ti články o Hurikánoch. Zápasy popisujú celkom dobre, takže môžeš naozaj posúdiť, akí sú hráči."

"Ehm... dobre," prekvapil sa Draco nad tým, že ho Harry očividne plánoval pozvať do svojho domu. Rýchlo sa prebral. "Ale čo za ľudia vedú ten časopis, pretože nebudem automaticky veriť bande zaujatých šašov..."

Dvojica debatovala, keď prechádzali miestnosťou a Snape ich v šoku sledoval. Prekvapilo ho, že sa Harry dokázal tak rýchlo dostať cez Dracove bariéry, že zjavne vycítil, čo povedať, aby Dracovi zabránil uraziť sa alebo prejsť do útoku.

Bolo dobré, že mal Draco konečne niekoho, s kým sa dalo porozprávať, hoci to bolo o jednoduchom metlobale. Predchádzajúci priatelia jeho krstného syna boli príliš tupí, aby dokázali viesť rozhovor, takže ich blondiak často nepustil k slovu, čo Snape úplne chápal. Jeho vrstovníci v Slizoline boli vychovaní prvotriednymi rodinami, ktoré ich naučili vždy rozprávať správne a o správnych veciach, vždy opatrne zvažovať slová, aby sa vyhli politike, ktorá sa objavovala príliš často. Pokiaľ Snape vedel, Draco nikdy neviedol úprimný rozhovor s niekým tak uvoľnene ako s Harrym. Ale na druhej strane vlastne ani Snape nie. Vždy ho prekvapovalo, keď sa rozprával s Harrym, aký ten rozhovor dokázal byť v pohode. Niežeby to niekedy priznal.

Snape znova zdvihol knihu a pokračoval v čítaní. Premýšľal pri tom o tom, ako to len Harry Potter robil.

Dvojica po zvyšok dňa len tak poletovala v tichej dohode, že nebudú súťažiť na metlách, aby sa vyhli hádkam. Oboch prekvapilo, ako ľahko sa dokázali spolu rozprávať.

Na druhý deň prišiel Draco na návštevu k Harrymu a chrabromilčan mu ukázal všetky informácie o dôležitých stíhačoch v časopisoch. Nakoniec Draco vyhlásil, že autori Zlatej strely boli zaujatí a krátkozrakí, ale súčasne sa zdalo, že ho viac zaujíma stíhač Meteoritov než ten od Hurikánov. Harry sa len mohol smiať nad blondiakovou snahou zachrániť si hrdosť, keď nedokázal priznať, že mal Harry pravdu. Samozrejme, keď zistil, že Kanóni sú Ronov tím, začali sa mu náhle páčiť Tornáda a fandil im, keď tie dva tímy pokračovali v nekonečnej hádke.

Teraz, keď boli spolu zadobre, Harry považoval Dracove maniere prvej triedy a snobstvo za zábavné. Ak blondiak niekedy so svojimi poznámkami zašiel priďaleko, Harrymu stačilo, aby mu to povedal a Draco sa ospravedlnil, na čo bolo treba prehltnúť veľa pýchy. Pokiaľ šlo o Harryho, ten sa snažil pričasto nehovoriť o tom, čo zažil so svojimi priateľmi, pretože vedel, že Draco predtým nemal skutočných priateľov, o ktorých by mohol rozprávať príbehy a stále nemal rád Rona s Hermionou.

Harrymu sa uľavilo, že konečne mal niekoho, kto po ňom nebude strieľať ľútostivé pohľady zakaždým, keď sa spomenul život u neho doma alebo čokoľvek, čo malo niečo spoločného s umieraním. Bolo príjemné mať niekoho, kto sa k nemu nesprával, ako keby sa mal každú chvíľu zosypať.

Draco bol skryto nadšený, že konečne našiel priateľa, ktorý mu bol rovný. Jeho starí priatelia sa k nemu správali ako k malému princovi, ale cítil sa kvôli tomu veľmi osamelo. Vždy sa cítite izolovane, keď stojíte na piedestáli. Ale Harry vedel, aké to je. Harry poznal veľa vecí. Chvíľu Dracovi trvalo, kým si zvykol, že Harry odporuje veciam, čo povedal alebo s ním jednoducho nesúhlasí. A napriek tomu, že si Draco spočiatku myslel, že ho to privedie do šialenstva, ukázalo sa, že to považuje za osviežujúce. Hoci sa tí dvaja stále hašterili kvôli hlúpostiam, prekvapilo ich, keď zistili, ako v skutočnosti spolu dobre vychádzajú. Bolo to zvláštne priateľstvo, to zaiste, obaja chlapci boli odlišní v mnohých základných ohľadoch, ale nejako to fungovalo.

*

Draco s Harrym vošli do kuchyne Domu svetla, obaja vyfúkaní z lietania na metlách. Obe boli Dracove, pretože Sirius dodržal slovo a Harrymu novú nekúpil. Draco sa zrútil na stoličku, sťažoval sa, že je vyhladovaný. Harry pretočil očami nad blondiakovým divadlom, ale bol na tom rovnako.

"A čo tak zapekaný sendvič so syrom?" spýtal sa Harry, keď vytiahol chleba a syr.

Draco po ňom zhnusene zazrel. "Ty budeš zapekať syr? To znie odporne."

"Ty si nikdy nemal zapekaný sendvič so syrom?" neveriacky sa spýtal Harry, keď vytiahol panvicu. "Potom musíš jeden skúsiť."

"Ha! Musíš si myslieť, že som niekto bez chuťových pohárikov. V žiadnom prípade nebudem jesť niečo, čo znie ako pokus nejakého sedemročného decka," pánovito oznámil Draco.

"Dobre, tak si môžeš urobiť svoj obed," pokrčil Harry plecami. Draco sa na neho v hrôze pozrel.

"Čože? Ja nevarím. To robia domoví škriatkovia."

Harry na neho zazrel, ale Draco zareagoval presláveným úškrnom.

"Potom máš na výber medzi zapekaným sendvičom so syrom alebo ničím," odvetil Harry so spokojným výrazom. Draco sa durdil a založil si ruky. "Okrem toho, mal by si prinajmenšom vedieť, ako niečo uvariť," povedal, keď pretočil sendviče. "Inak vždy budeš na niekom závislý."

Draco len na neho zazrel, keď Harry pred neho položil tanier so sendvičom.

"Bon Appetite," drzo zaželal Harry. Draco sa zaksichtil, keď pomaly zdvihol sendvič a opatrne si odhryzol. Harry ho pobavene sledoval, keď tú chuť zvažoval. Nebolo to vlastne až také zlé. V skutočnosti mu to chutilo. Znova si odhryzol. V úžase sa pozrel na Harryho. Čím viac jedol ten lepkavý sendvič, tým viac ho miloval.

"Hovoril som ti to," spevavo prehlásil Harry, než sa pustil do prípravy svojho vlastného.

Keď dojedli, Harry sa postavil, aby si pripravil ďalší.

"Aj mne!" ozval sa Draco, keď sa zaklonil na stoličke dozadu, aby sa uvoľnil.

"Môžeš si ho spraviť sám," ako keby nič prehodil Harry. Draco sa stočil, aby sa na Harryho pozrel v hrôze.

"Čože? Ja nevarím. Mňa sotva kedy vidno v kuchyni," vyhlásil rozhodne.

"Dobre, ale ja ho neurobím, takže ak nejaký chceš, radšej by si mal prísť sem a naučiť sa, ako si ho urobiť sám." Harry sa usmieval s úškrnom, ktorý dával najavo, ako ho celá táto situácia baví.

Draco neochotne vstal a dovliekol sa k Harrymu, po celý čas na neho zazeral. Harry sa na neho len uškrnul a strčil mu obracačku do ruky. Draco na ňu zhnusene hľadel.

"Dobre, teraz už prežiješ, keď tvoji domoví škriatkovia zmiznú."

"Myslíš ako Dobby?" spýtal sa Draco. Harry s úškrnom pokrčil plecami. "Vlastne je dobré, že sa ti ho podarilo nejako zbaviť. Tento bol trošku bláznivý. Nejdeš ma vážne učiť variť, že nie?"

"Samozrejme, že idem. A už ti nikdy neurobím zapekaný sendvič so syrom, až kým sa nenaučíš ako si ho urobiť sám, takže dávaj pozor. V poriadku, toto sa volá panvica a toto je šporák..."

Draco sa silne sústredil na veci, čo mu Harry hovoril. Sledoval, ako si Harry robí svoj a potom zopakoval to, čo čiernovlasý chlapec. Hoci mal jeho sendvič jednu stranu trošku tmavšiu, blondiak nakoniec skončil s požívateľným sendvičom.

Keď sa dvojica posadila, aby zjedla svoje sendviče, Draco si nemohol pomôcť, aby na seba nebol hrdý. Konečne dokázal niečo vlastnými silami, aj keď to bolo niečo také triviálne ako príprava sendviča. Zrazu sa cítil o niečo sebaistejšie v tom, že to zvládne bez otcovej podpory, aj keby to malo byť po malých krôčikoch.

"Uvedomuješ si, že zapekaný sendvič je muklovské jedlo," prehodil ledabolo Harry len, aby zistil reakciu.

Draco nahlas zastonal.

*

Bol to ďalší večer v Brlohu, kým všetci dospelí boli na stretnutí Rádu. Fred s Georgeom zamestnali Rona, Ginny a Harryho, aby za nich spravili nejaké podradné práce kvôli obchodu a sľúbili im, že im za to zaplatia. Harrymu na peniazoch naozaj nezáležalo, ale Ron bol z prísľubu striebra nadšený.

"V poriadku, potrebujeme ďalšie potvrdenia objednávok," oznámil Fred, keď sa Elvíra vrátila z donášky. "Kto chce ísť po ne?"

Miestnosť stíchla.

"Čože? Žiadni dobrovoľníci?" spýtal sa George nevinne. Harry držal ústa zavreté. Už išiel do stodoly za poslednú hodinu päťkrát, nejako ho dokázali zmanipulovať, aby to zakaždým urobil on.

"Ja hlasujem za Harryho!" prehlásil s úškrnom Ron.

"Hej!" podráždene protestoval Harry.

"Ja som tiež za!" rýchlo dodala Ginny, aby sa tej práci sama vyhla. George s Fredom zdvihli ruky, aby dali najavo svoju podporu tomuto vývoju.

"V poriadku," vzdychol si, "ale nabudúce ideš ty, Ron." Ron sa na neho drzo zaškeril.

Harry vyšiel zadnými dverami do chladného vzduchu. Keď sa k tej búde priblížil, z jej vnútra zažiarilo matné svetlo, aby mu pomohlo nájsť cestu k dverám.

Vošiel do stodoly, aby našiel dôverne známe balíky vecí, ktoré boli potrebné pre chod obchodu spolu s množstvom pokazených muklovských vecí, ktoré pán Weasley kvôli štúdiu rozobral a nedokázal poskladať naspäť.

Harry zdvihol rozbité hodiny z krabice so štítkom, ktorý hľadal a vybral veľkú hromadu papierov, než dal naspäť vrchnák a naň hodiny. Zachichotal sa pri pohľade na teraz známu koláž obrázkov hojdačiek, pohyblivých schodov, tobogánov a traktorov, keď kráčal von zo stodoly a pohol sa smerom k domu.

Zrazu, keď kráčal krížom cez dvor, vystrelila Harryho hlavou neuveriteľne silná bolesť. Ruky mu vyleteli dohora, aby si pritlačil spánky v zúfalom pokuse tú bolesť potlačiť. Papiere, ktoré držal, zleteli k zemi, keď sa Harry zúfalo pozrel smerom k Brlohu, ale nedokázal nič zavolať, než mu začalo plávať pred očami a po okrajoch všetko potemnelo.

Zrútil sa k zemi a svet sčernel.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *