Preklady fanfiction Harryho Pottera

KAPITOLA ŠTVRTÁ

22. júl

Niekoľko dní po tom, čo vyšiel rozhovor v Sršňovi, sedel Draco v jedálni, raňajkoval a prechádzal si poznámky k prípadu. Jedného dňa, dúfajme, že čoskoro, bude znova hovoriť so Súdnou radou a potreboval sa na to pripraviť. Jeho vystúpenie musí byť oveľa lepšie než jeho prvý pokus, nielen preto, že by sa nemal opakovať, ale aj preto, že tentoraz šlo o oveľa viac. Musela byť bezchybná a nesmela zanechať miesto pre pochybnosti. Keď získa podpisy, ktoré potrebuje, potom sa to bude týkať minimálne tisícky ľudí. Vážne potreboval upútať pozornosť Rady, čím by mu umožnili, aby ich vytrasol z ich pohodlných názorov. Tisícka ľudí, ktorí s ním súhlasia, by mala byť dosť, aby mu vyslúžila férové vypočutie.

Práve si odhryzol z klobásy, keď vstúpili jeho rodičia. Vzhliadol práve včas, aby Lucius uvoľnene pustil výtlačok Sršňa na jeho poznámky.

„Aj tebe dobré ráno, otče,“ zamrmlal Draco, keď odsunul časopis nabok.

Lucius s Narcissou sa posadili na svoje obvyklé miesta, ale nepohli sa, aby si naložili na tanier. Draco si nebol istý, čo chceli, ale on prvý krok neurobí. Predstieral, že ďalej pokračuje v čítaní svojich poznámok.

„Draco.“

Luciusov tón bol tým, ktorý si rezervoval len na tie najvážnejšie rozhovory. Draco odložil brko a zvýrazňovač - posledný darček k narodeninám od Hermiony minulý rok - a obrátil k nemu svoju plnú pozornosť.

„Áno, otec?“

Najprv Lucius vyzeral nahnevane, potom otrávene. Nakoniec si unavene vzdychol a privolal si Sršňa. „Draco... pomôž mi pochopiť... toto.“ Odmietavo mávol časopisom.

Draco sa zamračil. „Nie som si istý, čo tým myslíš. Rád ti zodpoviem akékoľvek otázky.“

„Prečo toto robíš?“ spýtal sa Lucius.

„Nečítal si ten článok?“ netrpezlivo sa spýtal Draco. Nemal čas držať otca za ručičku a všetko mu opakovať. „Vysvetlil som to v ňom.“

„Obaja sme ho čítali,“ vložila sa Narcissa s úsmevom. „Znel si v ňom celkom rázne.“

„Vďaka, mami,“ venoval jej Draco čiastočne zmätený úsmev, než sa vrátil späť k Luciusovi. „Ak si čítal ten článok, potom vieš, prečo toto robím.“

„Ale prečo bojuješ proti niečomu, čo náš svet potrebuje?“ spýtal sa Lucius.

Draco zaváhal, keď sa pokúšal rozlúštiť otcov výraz. Uvedomil si, že to Luciusa úprimne zaujíma; nesnažil sa len začať hádku.

Odložil vidličku a prezeral si svojho otca.

„Je to presne tak, ako som povedal. Čarodejnícky svet buď môže naďalej používať túto bandáž, zakrývať ním skutočný dôvod, prečo sa rodia motáci, alebo môžu čeliť tvrdej pravde, ktorá je za potrebou miešania krvi.“ Prial si, aby ho jeho rodičia mohli skutočne počuť, skutočne načúvať a premýšľať nad tým, čo hovorí, ale neprechovával veľa nádeje. Jeho samému bolo treba, aby ho Hermiona bez mrknutia oka odmietla po tom, čo sa ju mesiace intenzívne snažil nájsť, aby vôbec začal počúvať slová, ktoré hovorila... tie isté slová, ktoré hovorila celé mesiace predtým, než ten zákon schválili. Ale vtedy nepočúval, pretože si nemyslel, že je to pre neho dôležité. Pred Lyonom sa doslova ocitol na hranici, v bode, kedy jeho jedinou možnosť bez ohľadu na to, aká bude jej odpoveď, bolo zmeniť smer. Nemohol očakávať, že jeho rodičia, pri všetkých tých rokoch predsudkov za nimi, by dokázali tak rýchlo zmeniť názor.

Alebo či by ho vôbec zmenili.

Luciusovi sa jeho odpoveď nepáčila.

„Tento zákon ľuďom pomôže, Draco. Pomôže tvojich priateľom a pomôže ľuďom, ktorí by ti mohli v budúcnosti spôsobiť problémy, ak ich nahneváš.“

Draco sa zamračil. „Nech to znie akokoľvek absurdne, toto robím, aby som pomohol všetkým - všetkým tým ľuďom, ktorí unáhlene tento zákon podporili, vrátane mňa, pretože to bola ľahká náprava a tým, ktorí následkom neho skončili ako úplne bezmocní. Náš svet potrebuje s týmto tvrdo skoncovať, hlavne teraz, pri všetkých tých váhavých pocitoch a prímerí, odkedy vojna skončila. Ak dovolíme, aby toto pokračovalo, len zabránime pokroku, ktorý sme dosiahli. Či sa ti to páči alebo nie, čistokrvná nadradenosť nie je cesta vpred. Potrebujeme si týmto preraziť cestu spoločne, aby každý dokázal prispieť rovnakou mierou. Som presvedčený, že z toho nakoniec vyjdeme silnejší.“

Mal si niečo z tohto zapísať pre svoj predslov. Asi sa nebude dohadovať s nikým tak tvrdohlavým a skostnateným ako jeho rodičia; bude to pre neho dobrý tréning.

„Tvoji priatelia,“ pokračoval Lucius vážne, „tento zákon potrebujú. Väčšina z nich sú jedináčikami, rovnako ako ty, ktorí sa narodili jedináčikom. Ako ty. Čím častejšie sa to stane, tým sa viac priblížime hranici, kedy začneme vídať väčšinou motákov. Tvoja matka trikrát potratila pred tebou a štyrikrát po tebe.“ Lucius sa otočil k svojej žene s tým najmilujúcejším výrazom, aký kedy na ňom Draco videl. Lucius ju chytil za ruku a nežne stisol. „Robíme si starosti o tvoju budúcnosť.“

Draco pokrútil hlavou. „Takže odpoveďou je oženiť sa s čarodejnicou nečistej krvi bez ohľadu, čo si o tejto záležitosti myslím? Alebo ona? Viete, stále nechápem, že vy dvaja tak prijímate tento zákon. Je to ako predtým vravela Hermiona, že čistokrvní sú proti miešaniu krvi, až kým sa neobjavia motáci, potom sú zrazu všetci za. Už sa to stalo predtým. Otče? V rodokmeni Malfoyovcov? Alebo v tvojom, matka?“

Lucius si sťažka vzdychol a potom sa postavil. „Rád by som ti niečo ukázal. Narcissa, ospravedlň nás prosím.“

Draco prikývol a nasledoval otca z jedálne. Viedol ho cez dom do knižnice. Prišiel až k veľkému portrétu, na ktorom bol zobrazený Reolus Malfoi, prvý Malfoy, ktorý sa presťahoval do Anglicka z Francúzska. Poťapkal po boku portrétu, ktorý bol viac než tri metre vysoký a štyri metre široký a k Dracovmu úžasu ten obraz zmizol a nahradil ho obraz obrovského stromu.

„Čo je to?“ spýtal sa, keď sa mračil na ten strom.

„To je rodokmeň Malfoyovcov,“ odpovedal Lucius. Použil špičku prútika, aby stlačil gombík na ráme a na konci Luciusovho prútika sa objavilo ozdobné zlaté zväčšovacie sklo. Priložil prútik nad kmeň a Draco uvidel, zväčšené na veľkosť taniera, obrázky Reolusa Malfoia a jeho manželky, Genofevy. Vrátane dátumov ich narodenia a úmrtí.

„Začína Reolusom v roku 1066 a každá rodová línia je v skutočnosti vetva. Tento obraz je očarovaný tak, aby sa upravil zakaždým, keď dôjde k zmene kohokoľvek, kto v rodine ešte žije.“ Lucius presunul prútik k vzdialenému ľavému rohu stromu a Draco zbadal svoje vlastné meno a jeho obraz bol spojený s jeho rodičmi pod ním.

Ako vetvy skutočného stromu, rodinný strom sa nerozprestieral v žiadnom špecifickom spôsobe. Vetvy pokračovali, až kým neskončili a strom vytvoril priestor tam, kde bolo treba, keď sa mal prispôsobiť zmenám.

Lucius pritlačil prútik do malého zárezu v ráme a celý strom sa rozžiaril do zlata. Bolo to nečakane nádherné. Hoci, keď sa Draco prizrel bližšie, všimol si, že nie každá vetva, každé vlákno, žiarili rovnako intenzívne. Niektoré boli matné.

„Čo sa stalo s týmito vetvami?“ spýtal sa, keď jednu z tých tmavých obkreslil.

„Zlatá, čo vidíš, signalizuje čistokrvné spojenie,“ vysvetľoval Lucius. Potom poťapkal po ďalšom záreze a zlatú žiaru nahradilo niekoľko pramienkov červenej. „Manželstvá s muklorodenými.“

Lucius poťapkal znova. „Zelená sú nečistokrvní.“ Poťapkal naposledy a začala žiariť hŕstka modrých čiar. „Modrá sú...“

„Muklovia?“ v úžase dokončil Draco. „V rodokmeni Malfoyov?“

Lucius pokrčil plecami. „Muselo sa to stať. Pomysli na rodinu tvojej matky. Dokonca v rodine neochvejných čistokrvných sa jej sestra vydala za muklorodeného a potom tu bola celá tá záležitosť so Siriusom, a tiež s Regulusom, ak sa dá tým rečiam veriť. Čo je skutočne úžasné, je to, že ich je v celej tejto histórii tak málo.“

Draco žasol nad touto novou informáciou. Nikdy o histórii rodiny nepremýšľal hlbšie ako po svojich starých rodičov, o ktorých vedel, že zapálene verili v práva a nadradenosť čistokrvných. A že si tiež priali, aby všetci muklovia jednoducho vošli do oceánu a zabudli dýchať.“

„Nie je veľa ani tých ostatných, relatívne povediac, hoci je tu oveľa viac hu... muklorodených a nečistokrvných než muklov.“

„Prekvapuje ma, že pôsobíš tak ľahostajne, hoci máme v našom rodokmeni toľko nečistokrvných manželstiev,“ riekol Draco, stále skúmajúc časť stromu najbližšie k jeho menu. Trvalo by týždne preskúmať ho celý.

„Ako som povedal,“ vysvetľoval Lucius, „muselo sa to stať. Ľudia sa zamilujú do tých, do ktorých chcú a občas im to nedokážeš vyhovoriť. Nie je to veľký problém, keď ide o mnohodetnú rodinu.“ Zastavil sa a ukázal na kmeň stromu. „Vidíš, ako tu kmeň zvlášť žiari? Tu, Reolusov najstarší syn menom William - populárne meno po dobytí - čo môžeš ľahko vidieť podľa ďalších štyroch potomkov. Žiarivo zlaté vlákna vedú všetkými smermi skrz strom a vôbec nie sú narušené.“ Lucius obkreslil tú cestičku prútikom vo vzduchu, pokračoval ďalej a ďalej hornými vetvami a sem a tam každou ďalšou vetvou. „Môžeš vidieť, že končí, dočasne, tebou. Táto línia sa udržiavala cez najstaršieho syna v každej generácii. Vetvy Williamových súrodencov boli spočiatku zlaté, ale už sú matnejšie.

Draco sa nadýchol, hľadel na strom s obnoveným uznaním. Neporušená línia čistokrvných manželstiev, ktorú tisícročie udržiavali. Impozantnosť tohto sa nedala ani opísať.

„Prvorodený syn, prostredníctvom lásky, nátlaku, manipulácie, dohody či čohokoľvek, pokračoval v tejto línii,“ dokončil Lucius.

Draco si nemohol pomôcť, aby nepocítil ťažobu viny. Skutočne sa chcel oženiť s Hermionou, minimálne keď čelil vyhliadke na to, že sa bude musieť oženiť s niekým, nad kým nikdy predtým neuvažoval. Zamiloval sa do nej, áno, ale nedokázal povedať, či by to bez existencie toho zákona prirodzene viedlo k myšlienkam na manželstvo. Vidieť ten strom v ňom vyvolávalo hrdosť na históriu rodiny jeho otca. Draco sa vždy zaujímal o udržiavanie čarodejníckych tradícii a táto bola ďalšou, ktorú by dodržať dokázal.

„A keby som sa oženil podľa tohto zákona,“ pomaly poznamenal Draco, „tá žiarivo zlatá línia by sa prerušila.“

Teraz sa Lucius pozrel synovi do očí. „Nie som si istý, čo by sa stalo,“ priznal. „Rodina Malfoyov nikdy nepodliehala manželskému zákonu. V očiach zákona by každé dieťa, ktoré by si počal v dôsledku tohto zákona, bolo považované za čistokrvné, dokonca aj s muklorodenou či nečistokrvnou matkou.“

Podráždenosť sa objavila Dracovi v tvári. „Pretože ten zákon je považovaný za stav núdze.“

Lucius prikývol. „Pretože my sme nikdy ten zákon nepotrebovali, neexistuje žiaden precedens na to, ako by na to zareagoval tento strom.“

Draco sa zamračil. „Ako to, že náš rod nikdy nepotreboval manželský zákon? Myslel som, že je to pre tie najčistejšie rodokmene bohužiaľ nevyhnutné.“

Nad tým sa Lucius uškrnul. „Naša rodina nikdy nebola v postavení, aby sa to od nej vyžadovalo. V predchádzajúcich rokoch kedykoľvek, keď sa začalo hovoriť o manželskom zákone, vynaložilo sa maximálne úsilie, aby sa najstaršiemu synovi zabezpečila manželka skôr než ten zákon nadobudol platnosť. Nebolo to pričasto a vždy to vyšlo.“

„Smiem?“ Draco zdvihol ruku, aby požiadal o otcov prútik. „Rád by som sa prizrel zbližša.“ Keď mu ho Lucius podal, Draco sledoval žiarivo zlatú vetvu, aby videl všetkých svojich predkov. V 1487 narazil na obraz čarodejnice, ktorá sa vydala za pradávneho príbuzného, s jasne žiarivou striebornou korunkou na hlave. „Kto je to?“

Lucius sa prizrel, kam Draco ukazoval. „Ach. To bude Charlotte de Hauteterre. Patrila k novovzniknutej francúzskej aristokracii, neter vojvodu z Chartres. Kedykoľvek sa zdalo, že je rod Malfoyov v ohrození – čo všeobecne povedané bolo vtedy, keď dve po sebe idúce generácie mali napriek maximálnemu úsiliu len jediné dieťa - naši otcovia siahli po čistokrvných z celého sveta. Z Francúzska, Švajčiarska, Bavorska, dokonca Ameriky.

„Len aby udržali čistý rodokmeň?“ spýtal sa Draco, hoci už asi poznal odpoveď. „Prečo ostatné čistokrvné rodiny neurobili jednoducho to isté?“

„Nemohli si to dovoliť,“ odpovedal Lucius. „Niektorí to spravili, tu a tam, ale len naša rodina to dokázala robiť ustavične. Reolus bojoval po boku Wiliama Dobyvateľa, ako vieš, v tom čase nebol žiaden status utajenia. Týmto panstvom sa mu dostalo štedrej odmeny a odvtedy zostalo v našej rodine. Takmer tisíc rokov. Tak či tak, Charlotte sa vydala za Williama Malfoya. Jeho rodičia štedro zaplatili, aby ju priviedli a to priviedlo rodinu do ťažkej situácie. Williamovi rodičia objavili spôsob, ako znovu získať časť svojej prestíže a slávy, keď nastal čas pre Williamove a Charlottine deti, hlavne pre ich synov, aby sa oženili. Vynútili si väčšie než obvyklé veno od budúcich neviest, aby... pokryli náklady, ktoré Charlotte spôsobila. Toto dokázali vďaka tomu, že meno Malfoy a rodová línia bola bez kazu.

Draco sa zamračil. „To všetko znie veľmi... predajne.“

Lucius pokrčil plecami. „Myslím, že to bolo nevyhnutné.“

„Takže kedykoľvek to vyzeralo, že by mohol nastať problém počať magické dieťa, Malfoyovci jednoducho importovali čistokrvnú čarodejnicu,“ zhrnul Draco.

„V podstate áno.“

Draco sa znova pozrel na ten strom a očividný nedostatok vetiev v posledných generáciách. Bol jedináčikom, rovnako ako Lucius. Abraxas a jeho otec a starý otec predtým tiež boli jedinými deťmi. Päť po sebe idúcich generácii jedináčikov a ako sa pred chvíľou dozvedel, jeho matka mala sedem potratov. To číslo vyvolávalo závrat; bol ohromený, že je vôbec nažive.

„A čo ja?“ spýtal sa skoro šeptom.

Lucius si sťažka vzdychol. „Už chápeš, prečo sme tak za tento zákon. Už sme prekonali hranicu obáv, Draco. Je možné, že keby si sa oženil s čarodejnicou v Anglicku, nebudeš mať vôbec žiadne deti. Toto - „ urobil široké gesto na rozvetvený strom,“ - by skončilo.“

„A čo... importovanie čarodejnice? Prečo sa to vôbec nespomenulo? Prečo to nespravil tvoj otec pre teba, alebo otec tvojho otca?“ Draco mal dojem, že už Abraxas sa mal oženiť s cudzou čarodejnicou, aby udržal rodinnú tradíciu.

„Môj otec... sa oženil s mojou matkou, pretože jej veno značne zväčšilo naše rezervy; v tom čase to vyzeralo ako naliehavejší problém. Ich manželstvo bolo dohodnuté. Moji starí rodičia riskovali všetko, keď tú tradíciu nedodržali. Bralo sa ako samozrejmosť, že ja budem tým, komu nájdu manželku v zahraničí.“ Nežne sa usmial. „Ale ja som sa zamiloval do tvojej matky a nič ma nedokázalo odradiť.“ Potom mu v očiach zažiaril záblesk bolesti. „Poznal som všetky riziká. My sme ich poznali. Mysleli sme si, že nám sa to nestane, ako si mladí ľudia myslia vždy. A takmer sa to stalo... tvoja drahá matka si prešla toľkým,“ Lucius sa odmlčal a Draco žasol nad hĺbkou bolesti, ktorú uvidel vo výraze svojho otca. Rýchlo to prešlo a on znova pokračoval. „Potom si sa narodil ty a my sme si prvý raz vydýchli odvtedy, čo sme sa vzali. Mysleli sme si, že preto, že tvoja matka mala dve sestry a jej otec dvoch súrodencov, že budeme v bezpečí. Myslím, že línia Malfoyovcov bola jednoducho príliš slabá.“

Dracova hlava sa točila, keď ho zasiahlo holé poznanie. „Takže... ja som mal byť tým s importovanou manželkou. Ale tu stojíme, roky za vekom, kedy sa tradične uzatvárajú manželstvá a ja sa toto všetko dozvedám až teraz. Prečo?“

„Tvoja matka... chcela vždy predovšetkým tvoje šťastie. To, že sa v tvojom štvrtom ročníku vrátil Temný pán, znamenalo, že sme sa miesto myslenia na tvoju budúcu manželku sústredili na to, aby sme ťa udržali nažive a aby sa ti neublížilo.“ Lucius pokrútil hlavou. „Bola to katastrofa. Keď skončila, dokázali sme myslieť len na to, akí sme vďační, že stále máme jeden druhého. Potom sme museli prejsť všetkými tými súdmi a povojnovou obnovou. Dúfali sme, že ťa pošleme do Španielska, aby sme podporili tvoje vzdelanie, ale ty si trval na tom, že zostaneš tu a budeš pracovať pre ministerstvo. Potom sa Narcissa rozhodla, že neublíži, keď na nejaký čas odložíme tvoj odchod.“ Sucho sa zasmial. „Zdá sa, bez ohľadu na legálny status tvojich detí, že krv Malfoyov bude zriedená.“

Draco si nebol istý, čo si myslieť. Upieral pohľad na svoje meno na tom strome, predstavoval si červenú vetvu spojenú s Hermioniným menom. Pozrel sa na kmeň, na ten jasný, žiarivý začiatok jeho rodiny, potom sa vrátil k svojmu menu.

„A teraz? Ak sa ten zákon odvolá, očakáva sa odo mňa, že pôjdem do Španielska alebo niekam inam?“ spýtal sa. Nevedel, ako by zareagoval, čo by urobil, keby mu povedali, že od neho očakávajú, aby pokračoval v rodinnej tradícii. Jeho reakcia na tú predstavu bolo brániť sa jej, trvať na to, aby mu dovolili zostať v Anglicku a žiť si život, ktorý chcel. Potom ho to zasiahlo rovno do srdca, že ten scenár sa prekvapujúco podobal na manželský zákon. Poslali by ho preč, aby sa s niekým oženil len preto, aby pokračoval v malfoyovskej línii. Uvedomil si, že možno dokáže pochopiť, ako sa Hermiona cítila ohľadne manželského zákona. Na tom, že by si mohol, keby ho poslali preč, zvoliť ženu, s ktorou by sa oženil, zjavne pramálo záležalo.

Bez ohľadu na to, plná váha tisícročia spočívala na jeho pleciach. Cítil sa pomerne malý, keď čelil celej ten malfoyovskej minulosti, nespomínajúc rodinu Blackov. Keď premýšľal o dôvode, kvôli ktorému by sa oženil s muklorodenou a tým by bolo jeho osobné šťastie, nezdalo sa, že by sa to dalo porovnávať. Bolo jeho šťastie dôležitejšie než tradície generácie za generáciou?

Slabý hlások v ňom trval na tom, že áno.

„V tejto chvíli by si sa mal radšej porozprávať so svojou matkou,“ ukročil Lucius od stromu a zamyslene si Draca prezeral. „Vždy bola vnímavejšia, než som bol ja. Čo sa stane, ak sa oženíš s niekým iným ako s čistokrvnou?“ Pokrčil plecami. „Áno, tá vychvaľovaná línia trošku potemnie, ale to je sotva jej koniec.“

„Bol by som zodpovedný za ukončenie čistokrvnej línie, všetko kvôli tomu, čo cítim.“ Draco si prekrížil ruky a mračil sa na svoje meno. Páčilo sa mu, ako Hermionine meno vyzeralo vedľa jeho v jeho predstave tohto stromu. Bolo škoda, že, technicky, tá línia potemnie; v jeho mysli pridanie jej mena ju skôr desaťnásobne rozjasnilo.

Lucius položil ruku Dracovi na plece. „Synu, ja,... nie som si istý, čo povedať. Mám podozrenie, že tvoja matka ma za posledných pár rokov dosť ovplyvnila. Ale pomyslenie na to, že sa to stane, ma už nedesí tak ako kedysi.“

Draco sa pozrel na svojho otca, ale Lucius študoval ten strom. Nenapadlo ho, že by ho jeho otec niekedy povzbudil, aby sa oženil s niekým, kto nebol čistokrvný, ale možno sa konečne nakoniec tej idei otvoril. Možno jediné, v čo mohol dúfať, bola rezignácia, ale ak kvôli tomu neurobí Lucius obrovský povyk, bude to pre Draca veľa znamenať.

Ukročil od stromu, jeho pohľad putoval po zlatej žiare.

„Otče? Je možné, aby si zažal všetky vetvy naraz?“

Lucius prikývol a našiel správnu drážku. Čoskoro svietil každý pramienok. Draco ustúpil o ďalší krok, aby mal výhľad na celý ten rodinný strom.

Nemohol si pomôcť, ale pomyslel si, že vyzeral najlepšie, keď na ňom svietili všetky tie farby.