Preklady fanfiction Harryho Pottera

KAPITOLA DRUHÁ

Draco sa vrátil do Anglicka s pocitom naprostej porážky. Ako keď Napoleon zaútočil na Rusko, spálená zem a to všetko.

Celý prvý deň strávil tým, že trčal vo svojej izbe, objímal fľašu Ogdenovej starorežnej a plánoval. Plán A zlyhal a zhorel veľkolepým štýlom, ale on ešte nezačne mávať bielou vlajkou. Och nie, ani zďaleka nie. Príliš veľa síl pre neho pracuje, príliš veľa kariet má stále v rukáve. To mu pripomenulo, aby skontroloval, či je medzi nimi nejaké eso.

27. APRÍL

Draco ostro zaklopal na svetlomodré dvere. Po chvíli ich otvorila Ginny Potterová. Zažmurkala, potom nadvihla obočie. „To bolo rýchle.“

„Kto je to, drahá?“ zaznel hlas Molly Weasleyovej, keď sa priblížila ku vchodovým dverám.

„Draco,“ odpovedala Ginny a otvorila dvere, aby ho vpustila dnu. Po tom, čo si ho kriticky prezrela, prehlásila: „Stretneme sa v mojej starej izbe. Na poschodí, posledné dvere napravo. Zoženiem Harryho a Rona.“

Draco prikývol a Ginny zmizla. Potom sa otočil k Molly a ponúkol jej fľašu vína. „Ospravedlňujem sa, že som sa takto neohlásene a bez pozvania zastavil.“

Molly sa na chvíľu zatvárila prekvapene, ale potom víno váhavo prijala. „Toto určite nebolo nevyhnutné, ale ďakujem ti. Každý priateľ mojich detí je vítaný.“ Zatvorila za nimi a ukázala na schody.

Bolo to podivného pol roka, keď sa zbližoval s Hermioninými priateľmi. Molly bola vtedy pochopiteľne zdráhavá, ale neskôr dala najavo viac než prosté tolerovanie jeho prítomnosti.

Vydal sa nahor po točitom schodisku. Mágia bola tajomným prírodným úkazom. Zvonku Brloh vyzeral, ako keby pohŕdal všetkými zákonmi fyziky, ale vo vnútri sa steny zdali byť rovné a väčšina uhlov bola pravých.

Draco našiel Ginninu izbu a rozhliadol sa. Čoskoro sa k nemu pripojila Ginny s Harrym a Ronom v závese. Ron sa zaškeril, ako keby predčasne prišli Vianoce, keď zbadal Draca. Draco zaťal čeľusť, táto časť nebude príjemná.

„Malfoy!“ radostne pozdravil Ron, rozhliadajúc sa okolo neho, ako keby očakával ešte niekoho iného. „Kde je Hermiona?“

Venoval Ronovi svoj najvražednejší pohľad, ale nič nepovedal.

„Och, ona sa s tebou nevrátila?“ pokračoval Ron, predstierajúc radostné zmätenie. „Som ohromený.“

Ginny pretočila očami. „Ron, daj si pohov.“

„Oh, nie, ja ešte len začínam,“ nedal sa. „Mám to dokonca potvrdené písomne.“ Ron zamával štandardnou magickou zmluvou. „Mám prisľúbených plných tridsať minút, aby som ho trápil v prípade, že sa vráti bez nej. Toto bola zatiaľ len... jedna minúta.“

„Áno, dobre, ale niektorí z nás chcú počuť o Hermione,“ protirečila Ginny.

Ron trucoval, ale nechal kontrakt zmiznúť. „Ale nie je to fér. Tých tridsať minút som si zaslúžil.“

„Môžeš to urobiť neskôr,“ navrhol Draco. Pomyslel si, že Ronove rýpanie bude znesiteľnejšie v malých dávkach.

„Och, v poriadku,“ šťastne súhlasil Ron. „Myslím, že môžem počkať.“

„Ako sa má?“ spýtal sa Harry, keď ponúkol Dracovi pivo.

„Vyzerala veľmi dobre,“ odpovedal Draco, prijal pitie a posadil sa na prázdnu stoličku. Nikdy nedostane z hlavy obraz jarného slnka v jej tvári, pleciach, vlasoch.

„Bola šťastná?“ položil Harry ďalšiu otázku. Ginny mu stisla ruku.

„Áno. Myslím, že bola. Zatrpknutá kvôli všetkému tu, ale dostatočne šťastná,“ popisoval Draco. Strávil dobrých pätnásť minút tým, že ju pozoroval, než sa priblížil k stolu. Časť z neho nechcela vôbec začať, pretože potom dostane nejakú odpoveď a ten rozhovor skončí. Práca, ktorú odviedol, aby ju priviedol späť, dospeje k svojmu záveru, lepšiemu či horšiemu, a bez ohľadu na jej odpoveď, nemal potuchy, čo urobí, keď sa vráti do Anglicka. Keď ju tam sledoval, ten vážny výraz v tvári, mal tušenie, aká tá odpoveď bude.

Harry si vzdychol. „Vážne mi chýba.“

„Nám všetkým,“ dodala Ginny.

„Nemyslím si, že som skutočne očakával, že ju privediem domov po jednom pokuse,“ priznal Draco. „Ale ona ani nezaváhala. Nič, čo som povedal, ju ani minimálne neovplyvnilo.“

Bol tam okamih, keď vyzerala rozpoltená, ale nikdy sa nedozvie, kvôli čomu to bolo. „A sama bola pomerne presvedčivá.“

Harry s Ginny si vymenili pohľady.

Draco pokračoval. „Nevráti sa. Už tomu verím.“

„Čo chceš urobiť?“ spýtala sa jemne Ginny, keď nejakú chvíľu mlčal.

Pokrčil plecami, dovolil, aby sa prejavilo trochu z tej porážky, čo cítil. Čo mohol urobiť, vážne? Optimizmus, ktorý cítil po dňoch, čo strávil doma plánovaním, začínal slabnúť pri ďalších úvahách s Hermioninými priateľmi. Vraveli mu, opakovane a často, že je to pokus o nemožné.

Keď ten zákon nadobudol platnosť, okamžite si vybral Hermionu a ten manželský zväzok mu schválili. Keď opustila Anglicko, bol ten čin čosi neslýchané. Kvôli tomu, aby odstrašili iných nasledovať tento príklad, ministerstvo okamžite zorganizovalo súd v neprítomnosti a odsúdili ju za poburovanie. Mohla sa vrátiť len, ak sa zriekne svojho postoja a okamžite sa za neho vydá. Niektorí dokonca naliehali, aby strávila nejaký čas v Azkabane, ale väčšina mala pocit, že bude stačiť, ak sa zriekne svojich názorov.

Keby sa nikdy nevrátila, Draco bol v ťažkej situácii. Splnil zákonné požiadavky a nič z toho. Skutočne netušil, aký bude jeho osud. Uvoľní ho ministerstvo? Chcel to vôbec? Všetky dvojice už boli vytvorené. Zostal ešte vôbec niekto? Prinútia ho oženiť sa s niekým iným? Z tej predstavy sa zaksichtil. Nechcel nikoho iného okrem Hermiony. Uvedomil si, že to bola tragická irónia, že sa aj on chcel oženiť z lásky, až keď tá možnosť bola úplne zničená.

„Čo môžem urobiť?“ spýtal sa zadumane.

„Máš zviazané ruky?“ spýtal sa Harry. „Nemôžeš sa z toho zväzku dostať?“

„V skutočnosti to nechcem,“ priznal. „Neexistuje... nikto iný, o koho by som sa čo i len vzdialene zaujímal.“

„Ona sa nevráti,“ pripomenul mu Ron, nie neláskavo.

Draco prikývol. „Nie, ja... to viem. Zatiaľ som v pohode s tým, že nie som schopný... pokračovať v súlade so zákonom. Poskytne mi to čas premýšľať.“

Všetci chvíľu mlčali. Draco mal poit, ako keby mu na kraji mysle splývali pramienky myšlienok, s ktorými zápolil tých niekoľko dní od Lyonu. Každá cestička, ktorou vo svojich myšlienkach prešiel, viedla k jedinému záveru, ale predtým o tom odmietal hlbšie uvažovať. Zdalo sa to nerealistické a nedosiahnuteľné.

„Myslím tým, že povedala, že jediná možnosť, kedy sa vráti späť, je, že ten zákon zrušia,“ prehlásil, šúchajúci si pritom krk. Všetci traja Hermioniny najlepší priatelia zostali veľmi ticho.

Nadvihol obočie, prekvapený ich reakciou. „Ale tak veľmi sa snažila predtým, ako odišla, aby tomu zabránila. Čo ešte môže urobiť niekto iný?“

Harry s Ronom si vymenili pohľad.

Draco sa zamračil, viac pre seba ako pre nich. Čo mohol niekto iný urobiť? Ak ona nedokázala, aby ju počúvali, kto mohol? Tá otravná myšlienka ho šteklila v úzadí mysle. Možno nebola tak veľmi o tom kto, ale o tom čo. Čo prinúti ministerstvo, aby počúvalo? On doteraz nemusel jednať s ministerstvom okrem toho, že tam pracoval. Avšak vedel, že existuje jediná vec, ktorá vždy dokázala dať veci do pohybu. Jeho rodičia zvykli používať svoje značné zdroje zriedkakedy, ale vždy úspešne. Už zistil, že galeóny dokážu vykonať veci oveľa rýchlejšie než čokoľvek iné. Samozrejme, nemohol len hodiť peniaze na ten problém. Možno predtým, než ten zákon schválili, by to bolo možné, ale teraz to bude vyžadovať viac než peniaze.

Čo priviedlo jeho myšlienky späť k tým nerealistickým a nedosiahnuteľným.

Draco sa slabo zasmial. „Ja by som s tým mohol v krajnom prípade bojovať, však?“

Skutočne to nezamýšľal povedať nahlas a myslel si, že vyslovením tých slov bude počuť, ako absurdne zneli. Takže na ich reakciu nebol pripravený. Keby nad ňou mal čas premýšľať, bol by očakával, že sa mu vysmejú a rýchlo na ten nápad zabudnú. Namiesto toho sa nálada v miestnosti okamžite zmenila; všetci na neho uprene hľadeli.

Potom Harry pomaly prehovoril. „Ty by si mohol bojovať.“

Draco si sťažka vzdychol. „Viem. Premýšľal som o tom, ale...“

Na to sa Ginny zjavne prebrala k životu. „Vážne? Premýšľal si, že budeš bojovať voči tomu zákonu?“ Keď prikývol, pokračoval. „Skutočne by si mal, Draco. Si na to tým najlepším človekom.“

„Prečo ja?“ spýtal sa úprimne prekvapený.

„Premýšľaj o tom,“ Ginny sa vystrela. „Komu tento zákon naozaj prináša prospech?“

Draco sa nad tou otázkou zamračil. Hermiona ho už prinútila o tom zákone premýšľať viac, než by sa mu páčilo. Ale to bolo dobre, to, že to bolo nepríjemné, nič na tom nezmenilo. Jej logika bola bezchybná a on už rozšíril svoje obzory, aby ju prijal. Nemohol sa vrátiť späť. Mala absolútnu pravdu, koniec koncov. Jednako, bolo to ťažké, keď ste videli, ako niečo k čomu ste boli vychovaní veriť, sa pred vašimi očami triešti so sebaistotou na kúsky. Dokázal byť vďačný za niečo, čo bolelo.

Niežeby sa stále plne držal názorov svojich rodičov. Fakt, že miloval Hermionu a že ju aktívne vyhľadal - pripusťme, že príliš neskoro - bolo toho dôkazom. Niežeby stelesňovala dôkaz proti všetkému, čo ho naučili. To by bolo zjednodušením. Bola viac než iba kráčajúcim, hovoriacim dôkazom. To ho možno zaujalo v škole, ale nebolo to dosť, aby to pritiahlo jeho sústredenú pozornosť.

Až vtedy, keď pracoval v jej blízkosti, mu ukázala, čo je za Hermioniou Grangerovou a čo v nej všetci vidia. Bola inteligentná, pozorná, puntičkárska, áno, a predsa mala nespútanú stránku, uličnícku črtu, ktorá bola asi to, čo sa mu na nej páčilo najviac. Už ju takmer pozval na rande, keď sa začalo hovoriť o tom zákone. Od začiatku bola mimoriadne hlasná ohľadne svojich názorov a on stratil guráž.

„Malfoy?“ štuchol ho lakťom Ron. „Si stále s nami?“

Automaticky prehovoril. „Ten zákon... prináša prospech všetkým druhom čarodej...“

„Nie,“ ostro ho prerušila Ginny. „Neopakuj len tie propagandistické kraviny, Draco. Odpovedz na otázku.“

Zazrel na ňu, skôr preto, že to vyzeralo ako to, čo by mal urobiť, nie že by bol na ňu nahnevaný. „Dobre teda. Je prospešný tým, ktorý majú niečo, čo by bez neho stratili.“

Ginny pretočila očami. „Menovite?“

„Čistokrvným,“ neochotne dodal.

„Starej garde,“ súhlasila. „Čistokrvní sú jediní, kto má motákov. Sú...“

Teraz ju prerušil Draco. „Len aby sa nezabudlo, tvoja rodina sa tiež považuje za čistokrvnú.“

Ron ho pleskol po hlave. „Nehovor sprostosti.“

Ginny len nadvihla obočie a pokračovala. „Všetci čistokrvní potrebujú udržiavať čistokrvné rodokmene, dokonca aj keď to znamená, že ich každých niekoľko generácii pošpinia.“

„Znieš ako Hermiona,“ mrzuto prehlásil Draco.

Vravela ďalej, ako keby nič nepovedal. „Ale čistokrvní svoje rodokmene nechcú poškvrniť, takže použijú tento zákon, aby to obišli, pretože nemôžu byť tým pádom braní na zodpovednosť za poškvrnenú krv. Je to ako voľný lístok. Potomkovia môžu byť starými čistokrvnými rodinami považovaní za čistokrvných a staré predsudky nie sú ničím obmedzované.“

„To ste s Hermionou čítali rovnakú príručku?“ spýtal sa nenadšene. Prel sa len preto, že nemal čo iné robiť. Ginny bola náležite a dôkladne v prednáškovom móde; pochyboval, či v tejto chvíli bola vôbec vyžadovaná jeho prítomnosť.

„Kto má možnosť viesť párovací proces?“ spýtala sa, hlas jej stúpal. „Čistokrvní, samozrejme. Nedovolia tým menej-než, aby mali nejaké slovo v tom, kto skončí s kým.“

„Toto všetko viem,“ obranne povedal Draco. „Hermiona nehovorila o ničom inom, než ten zákon schválili. Tucetkrát som si vypočul všetky jej argumenty.“

„No a?“ spýtal sa Harry.

„No a?“ Rozhodil rukami. „No a, mala pravdu. Ja to viem.“

Harry spokojne prikývol. „Správne. Takže. Teraz čo?“

Draco sa postupne pozrel na každého z Hermioniných najlepších priateľov. Uprene ho sledovali, dychtiaci po jeho odpovedi - ako keby sa bavili o tomto smere už predtým.

„Chcete po mne, aby som to urobil,“ vyslovil, keď mu to došlo.

„Samozrejme, že chceme,“ oznámil Ron.

„Ale chceme, aby si to chcel ty,“ dodal Harry.

„Je toho veľa na zváženie,“ riekla Ginny.

Draco v úžase pokrútil hlavou. „Ako dlho, presne, ste toto plánovali?“

Ron si prekrížil ruky a oprel sa o stenu. „Keď si prvý raz spomenul, že chceš nájsť Hermionu, pred mesiacmi, mysleli sme si... Hej, čo ak on...?“

„Ale muselo to prísť od teba,“ dodala Ginny. „Neboli sme si istí, či k tomu niekedy dospeješ, samozrejme.“

„Vie Hermiona o tomto vašom skvelom nápade?“ spýtal sa.

„U Merlina, nie,“ rýchlo povedal Harry. Ron sa viditeľne striasol. „Prekliala by nás len za to, že sme to spomenuli. Po všetkom, čo urobila, má pravdepodobne pocit, že je to beznádejné.“

„Len sme sa o tom niekoľkokrát rozprávali,“ vysvetľovala Ginny. „Vážne sme nič ešte neurobili; žiadne pikle sme nekuli.“

„Také niečo by si vyžadovalo slizonské črty,“ vtipkoval Ron.

„Len sme mali pocit, že ak sa má o to niekto pokúsiť, mal by si to byť ty,“ dokončil Harry.

„Pretože...“ Draco zmĺkol, pozrel sa na nich, aby tú vetu dokončili.

„Si čistokrvný.“ Ginny zdvihla jeden prst. Potom druhý. „Si bohatý.“

Odfrkol si.

„Čo znamená, že máš väčší vplyv než väčšina ľudí, čo sú proti tomu zákonu,“ doplnil Harry.

Ginny zdvihla tretí prst. „Máš priateľov na oboch stranách problému.“ Štvrtý prst. „Si posledným človekom v Anglicku, od ktorého by to čakali. Si v unikátnej pozícii kvôli svojmu sociálnemu postaveniu, aby ťa skutočne počúvali. Bohatí, čistokrvní muži, ktorých sa týka tento zákon, by ťa mohli počúvať len preto, že ťa považujú za jedného z nich a nezamietnu ťa tak ľahko, ako to urobili s Hermionou.“

Draco si vzdychol a prehrabol si rukou vlasy. „Aby som bol úprimný, ten nápad mi sedí v úzadí mysle, odkedy ten zákon prešiel. Len som dúfal - bláhovo - že dokážem nájsť Hermionu a že sa vráti so mnou.“

Ron si odfrkol.

„Takže to urobíš?“ spýtal sa Harry.

„Ešte... neviem naisto,“ Draco zaváhal. „Nemám potuchy, kde začať. Budem... mať vašu podporu?“

Trojica si vymenila pohľady.

„Samozrejme,“ riekla Ginny, „ale nebude to priame.“

„Musíš to byť ty,“ dodal Harry.

„Keby zistili, že sme v tom zapletení, skreslí to celú vec,“ povedal Ron. „Sme jej najlepší priatelia, samozrejme, že chceme, aby sa vrátila. My by sme urobili čokoľvek, aby sa vrátila.“

„Dokonca sa spolčili s niekým, o kom vedia, že sme predtým pohŕdali,“ poznamenala Ginny. „Nikto nevie, že ťa teraz tolerujeme, že ťa viacmenej máme radi.“

Draco pocítil, ako mu náznak úsmevu potiahol kútik úst. Vzdychol si.

„A... pretože si myslíte, že by Hermiona mohla celú vec spochybniť?“

„Och, kamoško,“ súcitne prehlásil Ron. „Ju budeš musieť nechať ísť.“

„Nechať ísť? Nie som si istý, či to chápem,“ priznal Draco so zamračením.

„Musíš sa sám seba spýtať, prečo toto robíš,“ vážne povedala Ginny. Vzpriamene sa posadila a pozrela mu do očí. „Vidím pred tebou dve možnosti, Draco, a ty si musíš zvoliť jednu z nich. Nemôžeš mať oboje, pretože tvoje pohnútky budú pre tvoj úspech rozhodujúce. Budeš proti tomu zákonu bojovať, pretože ju miluješ?“

„Samozrejme,“ odpovedal bez zaváhania, srdce mu poskočilo z toho, ako poľahky priznal Hermioniným priateľom vec, ktorú nedokázal povedať jej.

„Alebo budeš proti nemu bojovať, pretože má Hermiona pravdu?“