Autor: bookworm1993
Preklad: Jimmi
Banner: bookworm1993
Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/19/Simply-Irrefutable
Rating: PG-13
Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu
Preklad vzniká v rámci pravidla, že sa tu vždy všetko dokončí. Pokojne priložte ruku k dielu a obetujte ho.
Kapitola 19
Lyra netušila, kde je, keď ju tam ťahali so zaviazanými očami, ale vnímala, že je to niečo veľmi staré a dlhé. Muži sa museli prestať premiestňovať, pretože to už na tomto tmavom a starinou smrdiacom mieste nebolo možné. Zabralo im veľa času, kým vôbec získali to správne kúzlo a než ju prinútili povedať, aby sa im otvorili tie prastaro znejúce dvere. Bolo na to potrebných niekoľko pokusov a teraz bola na Lyrinom líci rezná rana, ktorú jej spôsobil jeden z nich, keď sa jej vyhrážal, aby sa s nimi nezahrávala.
"Daj jej pokoj! Je to len decko!" okríkol ho jeden z nich, keď sa tie dvere zase neotvorili, pretože nesprávne vyslovila jednu slabiku. Nechceli riskovať, že ich niečo prekľaje, keď sami otvoria dvere k tomuto starodávnemu miestu.
Ruka ju bolela v mieste, kde ju porezali, aby jej vzali krv a mohla cítiť, že tá úbohá náhražka obväzu sa uvoľnila, ale nie dostatočne. Nenápadne sa ju pokúsila zubami uvoľniť ešte viac, tak aby mohla zanechať nejakú stopu pre mamu, otca a strýka Harryho s Blaisom, ktorí ju určite hľadajú...
Rana jej začala znova krvácať, ale stále to nestačilo. Zaťala zuby, zdvihla ruku k ústam a strhla polozaschnutú krv. Každých pár krokov stískala ruku, aby sa uistila, že krv stále steká na zem...
-!-!-
Hermiona sa posadila do kresla a objala sa. Lyra... kde bolo jej dievčatko? Keby len... keby len dokázala vidieť celý obraz oveľa skôr. Bolo príliš neskoro? To nebolo možné. Ale teraz bez Draca či detí Hermiona konečne cítila vo svojom srdci ťažobu z Lyrinho zmiznutia a jediné, čo chcela urobiť, bolo zrútiť sa a plakať. Posledné, čo Lyra urobila, bolo, že volala na svoju matku a ona ju sklamala.
"Hermiona, nedokážem tu nájsť žiadnu krv..." zamrmlal nahnevane Charlie Weasley, keď prechádzal okolo nej bez toho, aby sa na ňu pozrel, pretože sa rozhodol urobiť ešte jedno kontrolné kolečko. Hermiona stuhla, ale Charlie nepovedal nič o tom, ako vyzerala. Vstala, zhlboka sa nadýchla a znova sa vzchopila. Zdalo sa, že už skontrolovali každučký centimeter tohto zatuchnutého miesta. Čo ak... nie, nemohli predsa zanechať nejaké stopy vonku? Či mohli? Hermiona čo najrýchlejšie vybehla dverami von. Pri behu narazila na neviditeľnú prekážku... ktorá vydala veľmi povedomý ľudský zvuk.
Keď zbadala dve nohy vykúkať spod niečoho, čo vyzeralo ako prázdnota, okamžite jej došlo, kto to je. Najstaršie dieťa jej najlepšieho priateľa...
"James Potter, ty si ukradol neviditeľný plášť svojho otca?" zajačala nahnevanejšie, než zamýšľala, ale nemala času starať sa o Jamesa pri snahe zachrániť Lyru.
-!-!-
Po správe od Billa a jeho aurorov, že u Gringottov nebolo ani stopy po Lyre a mužoch, ktorí ju uniesli a že škriatkovia boli upozornení na možnú krádež, ale aj tak nemali pre nich žiadne odpovede, im všetkým došli nápady.
Harry si frustrovane prehrabol vlasy. Ako dopekla že mal ten idiot protilátku proti Veritaséru vo svojich žilách? Harry si nebol istý, či nazvať tých idiotov profesionálmi a nedokázal sa ubrániť pocitu, že je to pasca. Jeden z nich bol chorý a nechali ho v tom dome, aby ich zdržali, pretože to vyzeralo, že stále takmer nič nevedia o tom, čo sa deje, keďže ten chlapík mal v sebe tak veľa protijedu, že mu vydrží na ďalších 24 hodín a na žiadne otázky im nezodpovie. Za ten čas už môže byť neskoro. Ale ten chorý chlap vyzeral rovnako prekvapene a nahnevane ako oni, keď ho zbadali. Hoci bol pripravený odpovedať každému na otázky s odpornými posmeškami spolu s príšerným kašľom.
Nedalo sa ani spočítať koľkokrát museli zazdržať Draca, než ho Harry vyvliekol z miestnosti, keď raz bol rýchlejší ako oni a vrazil tomu chlapovi jednu do nosa, ktorý nie tak dávno prestal krvácať.
"Draco, upokoj sa! Nemôžeš byť práve teraz aspoň trošičku rozumný?"
"Nie, Potter, ten bastard sa z nás vysmieva." Dracova päsť vystrelila pri poslednej kvapke, keď ten zajatec nazval Dracove deti odpornosťami.
Blaise tú scénu sledoval bez slova, než sa vrátil späť do miestnosti, aby nechal Harryho s Dracom upokojiť sa. Zamkol za sebou dvere kúzlom, ktoré žiadne Alahomora neotvorí. Posadil sa pred smrkajúceho zajatca zviazaného reťazami, vytiahol svoj prútik a začal s ním točiť. Netrvalo dlho, kým sa na neho zajatec neuškrnul.
"Kým dnešná noc skončí, nie som si istý, či ti niekto u Svätého Munga dokáže napraviť ten tvoj nos, ak nebudeš dávať bacha na to, čo hovoríš o Malfoyových deťoch," nonšalantne prehlásil Blaise, stále krútil prútikom.
"Z pohľadu na tie decká bolia oči. Také kazy na kedysi slávnom malfoyovskom rodokmeni. O jedno menej..."
Blaisov prútik znehybnel uprostred pohybu, keď vzduch okolo nich stuhol. Jeho tmavohnedé oči sa zmenili na oceľ a prútik sa dal do pohybu medzi nimi dvoma.
"Tam, kde je Draco emocionálny, som ja jeho opakom. Ja som chladný a vypočítavý," prehlásil takým chladným hlasom, ktorý by vzduch dokázal premeniť na ľad. "Ublížim ti spôsobom, ktorý by si nikdy nepovažoval za možný," pokračoval, keď sa prútik medzi nimi začal pomaly vrtieť a vydávať smrteľne tepelnú energiu, ktorá spôsobila, že sa zasekli akékoľvek slová, ktoré chcel zajatec odvrknúť.
"Takže mi povedz, kde je moja krstná dcéra, predtým než ti zničím ruky každým možným spôsobom, takže sa ti ich už nikdy poriadne nezahoja. V takom prípade síce možno nebudeš zbavený mágie ako muklovia, ktorými pohŕdaš, ale bez možnosti používať svoje ruky na vrhanie kúziel budeš na tom rovnako." Blaise vyslovil tie slová súčasne ako prútik zasvišťal povedľa zajatca a skutočne mu popálil líce.
Nigel Pompan prehltol, keď cítil, ako sa mu prútik vznáša nad zápästím, teplo z neho ho takmer popálilo.
"Päť," začal Blaise desivo pokojným štýlom. "Štyri... Tri..."
"Auuuuu" Vykríkol ten chlap, keď cítil pálivú popáleninu na svojom palci a na pokožke sa mu začali robiť pľuzgiere.
"Ups, zabudol som, čo ide po troch. Moja chyba," prehlásil Blaise bez pocitu viny. "Dva..."
"Blaise, krucinál, čo sa deje!" Spoza dverí bolo počuť ako Harry Potter jačí, pretože ich nemôže otvoriť.
"Jedna,"
Na jedna sa prútik vznášal nad zajatcovým lakťom, ale než stihol popáliť jeho kožu, muž vykríkol.
"Sú v Aurum Centorium!" zajačal v rovnakom čase, ako sa Harrymu podarilo vyraziť dvere z pántov.
-!-!-
Všetci sa odmiestnili, ako keby od toho závisel ich život. Bola to jedna z najstarších bánk, vybudovaná v čase, keď Rimania dobyli Anglicko. Ukrývala to najrýdzejšie zlato, aké kedy zem videla a prístup k nemu mali len potomkovia daného rodokmeňu. Čistokrvné rodiny sa nedotkli týchto starodávnych trezorov, pretože obsahovali viac zlata, než si dokázali predstaviť a boli hlavným symbolom postavenia, ktoré ich označovalo za takmer kráľov. V skutočnosti v niektorých z týchto trezorov bolo viac zlata a drahokamov než vo všetkých existujúcich monarchiách Európy dohromady.
Aby ste sa k nemu dostali, museli ste mať špeciálnu fľaštičku, ktorá obsahovala desať kvapiek krvi dediča a prítomnosť dediča samotného, aby ste sa vyhli kliatbe, ktorá by postihla akéhokoľvek votrelca. Bolo to kúzlo, ktoré pochádzalo od starovekých Egypťanov a ktoré chránilo hrobky kedysi slávnych faraónov. Prekliatie každého, kto nemal krv rodu, že ho poskytne tragédia.
Teraz vedeli, prečo je tam Lyra a že keď ju využijú pre to, čo zamýšľajú... nuž, nikto z nich na to nedokázal myslieť, ale zase sa báli, že prídu príliš neskoro.
-!-!-
Hermiona sa premiestnila s Jamesom Potterom v nádeji, že sa jej správa dostane k Dracovi s Harrym včas. James, to absurdné decko, zo všetkých vecí dokázal stopovať jej dcéru po čuchu, našiel rozbitú fľaštičku s Lyrinou krvou vonku pri susedových odpadkoch. Hermione len sekundy trvalo, kým rozoznala, odkiaľ tá ampulka je, ale keď zbadala to starodávne značenie, bolo jej to jasné. Stálo tam Camulodunum v latinčine, bolo to jedno z najstarších miest v Rímom okupovanom Anglicku. Jediná pre čarodejníkov dôležitá vec na tom mieste bola banka tak stará, že mala väčšiu cenu než väčšina štátnych pokladníc. Všetko ostatné bolo v zásade ruiny a pozostatky minulosti. Avšak Aurum bolo chránené kúzlami silnejšími než väčšina pevností a domov čistokrvných rodín z čias dávno predtým, čo Gringottovci vôbec existovali. Niektoré rodiny si ani neboli isté, či nejaký trezor majú, ale chválili sa aj tak, pretože tí s pochybným pôvodom si netrúfli tam vstúpiť zo strachu z prekliatia.
Ale neskôr bude mať k podivným čuchacím schopnostiam svojho krstného syna veľmi veľa otázok...
-!-!-
A je tu koniec, došiel originál. Jediná možnosť je žiadať autorku o pokračovanie na ff.net. Poslednú kapitolu pridala v decembri 2018, takže nádej tu ešte je. Jimmi