Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Od Zlatého dievčaťa k Sliz. princeznej

17. kapitola

Od Zlatého dievčaťa k Sliz. princeznej
Vložené: Jimmi - 18.03. 2019 Téma: Od Zlatého dievčaťa k Sliz. princeznej
Jimmi nám napísal:

Od chrabromilského Zlatého dievčaťa k slizolinskej princeznej

 

Autor: rumaan

Súhlas s prekladom:  univerzálny pre tieto stránky

https://www.fanfiction.net/s/7290423/17/  

Preklad: Jimmi  

Banner: solace

Poviedka je plánovaná ako oslava 11.výročia týchto stránok.


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 17 

 

Slizolinská klubovňa 

Dafné sa snažila vydolovať svoj skrytý gén vnútornej statočnosti. Mala oklamať Draca Malfoya poblázneného elixírom lásky. Veľmi nestabilného a odporne posadnutého Draca Malfoya. Jej slizolinského sklony na ňu kričali, aby okamžite vycúvala a zanechala tento bláznivý záchranný plán tým, ktorým viac sedel, hlavne chrabromilčanom. A v tomto konkrétnom prípade, kučeravej hnedovláske menom Hermiona Grangerová. Dafné potlačila pud sebazáchovy. Okrem toho, nebola si istá, z čoho je viac vydesená, z toho, čo by jej mohol Draco urobiť, keď si uvedomí, že mu klame, že na neho čaká Romilda Vaneová alebo čo by urobila táto nová a desivo pomstychtivá Hermiona, keby neurobila presne to, čo jej prikázala. Dafné sa rozhodla, že to riskne s Dracom. Radšej diabol, ktorého poznáte, než šialená vojnová hrdinka, ktorá bola príliš rýchla s veľmi bolestivými kúzlami. Dafné prešla k blonďavému, bývalému slizolinskému princovi, aktuálne chrabromilskému otrokovi lásky. To mal na krku zavesený prameň Romildiných vlasov? Dafné naplo, podajte niekto smetný kôš.

"Hej, Draco, tvoja priateľka ma požiadala, aby som ti povedala, že sa s ňou máš stretnúť v pracovni prefektov."

Draco sa vzpriamene posadil a usmial sa na ňu. "Romilda? Čaká na mňa?"

"Áno, povedala, že ťa musí naliehavo vidieť. Práve som narazila na Pansy, keď ťa hľadala."

"Oh, ďakujem ti, Dafné," povedal Draco, než vybehol z klubovne.

Bolo presvedčivým dôkazom toho, ako myseľ upravujúca a nebezpečná amortencia bola, že obvykle dôvtipný Malfoy sa ani nespýtal, ako je možné, že Romilda bude v pracovni prefektov, keď vôbec nebola prefektkou. Dafné vydýchne úľavou, keď sa im vráti normálny Draco. Aj keď bude príšerný, keď si uvedomí, čo za blbca zo seba posledných pár dní urobil. Mladšie ročníky sa ho nikdy nebudú znova báť, keď ho videli chovať sa ako zaľúbeného blázna. Dafné si utrela čelo. Jej časť v tomto bláznivom pláne skončila.

 

Rokfortské chodby

Draco sa doširoka usmieval, keď myslel na svoju novú, dokonalú priateľku. Nedokázal pochopiť ako to, že si ju nevšimol skôr. Bola všetkým, čo po dievčati chcel. Bola prítulná, chichotavá a visela na každom slove, čo povedal. Pousmial sa nad svojou predchádzajúcou predstavou, že chce dievča, ktoré dokáže mať vlastný názor a nesúhlasí s každou sprostosťou, čo treskne. Vďakabohu, že prišiel k rozumu, inak by mohol skončiť s chodiacou banší, Grangerovou. Bola otravnou vševedkou, ktorá by mu zo života spravila peklo svojou schopnosťou mať vlastné myšlienky a skutočne vlastniť nejaký rozum. Draco si pískal, keď si veselo vykračoval v očakávaní, ako zbozkáva Romildu do bezvedomia.

Dvere na pracovni prefektov boli zatvorené a dnu bola tma, keď Draco nakukol dnu.

"Romilda? Srdiečko, kde si?"

Žiadna odpoveď. Draco sa uškrnul, tá malá nezbednica sa pred ním skrývala. Rada sa hrala takéto hry. Normálne by to považoval za protivne koketné, ale z nejakého dôvodu, keď to robila ona, považoval to rozkošné. Vošiel plne do dverí a kliatba celotelového zviazania ho zastihla nepripraveného. Keby mohol, niekoľkokrát by prekvapene zažmurkal. Namiesto toho bol nútený len zízať, keď sa nad neho naklonila hnedá, kučeravá hlava.

"Prepáč mi to, Draco, ale je to takto lepšie."

 

Pracovňa prefektov

Hermiona sa takmer zľakla zúrivosti, ktorá na ňu vystreľovala z Dracových očí. Dobre, že preskúmala vedľajšie účinky elixírov lásky a pripravila si kúzlo celotelového zviazania. Čím menej bude mať času reagovať na jej pascu, tým ľahšie sa podrobí. Teraz ho len musela udržať, kým ten elixír nevyprchá a on sa nevráti k svojmu normálnemu ja. Hermiona ho odlevitovala do pohodlného kresla, ktoré pripravila a priviazala ho. Uistila sa, že ho umlčala, kým uvoľnila Perfectus Totalus. Nemohla si dovoliť, aby kričal a nejaký profesor, čo by bol nablízku, by ho oslobodil z jeho zajatia. Bola skutočne škoda, že sa Miestnosť najvyššej potreby neobnovila po tom, čo ju zničil Crabbov satanský oheň, pretože by to bolo dokonalé miesto, kde držať Draca. Kým Hermiona ukecala Nevilla s Hannah, aby súhlasili, že môže pár nasledujúcich dní použiť pracovňu, až ten elixír nevyprchá, nebola tu žiadna záruka, že sa nejaký zvedavý prefekt nepokúsi zistiť, prečo je zrazu vstup do pracovne zakázaný. Aspoňže to Hermiona naplánovala na piatok večer, takže až do pondelka nikoho z nich nečakajú na vyučovaní. Nemyslela si, že elixír vydrží tak dlho, keď Draco nebude jesť ďalšie otrávené bonbóny a plne očakávala, že najneskôr v nedeľu ráno Draca prepustí.

Hermiona si vzdychla. Bude mu musieť vysvetliť, prečo je práve priviazaný ku kreslu a pod kúzlom Silencio. Podľa toho, aké nahnevané pohľady na ňu Draco vrhal, to nebude ľahká úloha.

"Draco, viem, že musíš premýšľať, prečo som ťa napadla a uväznila v prefektskej pracovni."

Prikývol na Hermionu, čím ju povzbudil, aby pokračovala.

"Nuž, toto nebude ľahké vysvetliť, ale chcem, aby si mal so mnou trpezlivosť a vypočul ma. Nemáš s tým problém?"

Draco znova prikývol na súhlas. "Možno neuveríš tomu, čo ti musím povedať, ale prosím, len ma vypočuj. Aktuálne si pod vplyvom amortencie."

Draco pretočil očami a pokúsil sa prehovoriť, niekoľkokrát otvoril ústa ako zlatá rybka, ale nevyšiel z nich žiaden zvuk. Vyzeral neuveriteľne frustrovane.

"Keď zruším to umlčovacie kúzlo, budeš sa správať normálne a nebudeš kričať?" spýtala sa Hermiona.

Draco znova prikývol. Už sa tváril menej otrávene.

"Na čo si dopekla myslíš, že sa hráš?" zasyčal na Hermionu.

Hermiona si žmolila ruky. Toto bola slabina v jej pláne. Prinútiť Draca, aby ju v prvom rade vypočul, bola viac než malá výzva.

"Viem, že toto je drastické, ale Draco, si pod amortenciou."

Draco na ňu prižmúril oči. "Prečo si to myslíš? Žiarliš alebo také niečo?"

"Nie, nežiarlim, ale chcem, aby si ma počúval. Správaš sa tak netypicky a odkedy si zamilovaný do Romildy Vaneovej?"

"Toto znie nápadne ako závisť. Mám byť kvôli tebe taký rozrušený, že sa nemôžem pohnúť ďalej a byť s niekým tak úžasným ako Romilda?"

Hermiona si nad poslednou časťou jeho vety odfrkla. "Takže v zásade sa mi snažíš povedať, že sa ti za pár dní podarilo bláznivo zamilovať do Vaneovej až po hranicu, že s ňou aktuálne sedíš za chrabromiským stolom?"

"Čo je na tom tak ťažké pochopiť? Je to veľmi mimoriadne dievča. Je nádherná, láskavá a starostlivá."

"Správne," sarkasticky povedala Hermiona. "Ešte vieš o nej niečo iné?"

"No a čo, že ešte neviem všetko? To je zmyslom toho, že máš s niekým vzťah, nie? Aby si sa dozvedela viac o osobe, na ktorej ti záleží."

"Obvykle o nej vieš niečo dopredu. Ježiši, Malfoy, Ginny mi povedala, že asi ani nevedel, ktorá to je a chcel si po nej, aby ti ju ukázala. Nič ti nezvoní na poplach?"

"Myslím, že musíš sklapnúť, Hermiona. Čo máš proti Romilde? Myslím, že len žiarliš, pretože niekto s ňou skutočne chce byť. S tebou nechce byť ani ten ryšavý netvor," zakričal Draco na ňu, čím ďalej, tým viac vytočený.

Hermiona odmietala, aby ju rozčúlil. Musela sa upokojiť. Vedela, že to hovorí elixír, nie Draco. Nedovolí mu, aby ju rozrušil, bez ohľadu na to, aké bolestivé veci na ňu vrhá.

"Ak budeš na mňa kričať, potom ťa budem musieť znova umlčať."

"Rob si kurva čo zasrane chceš. Nie si nič len žiarlivá fúria, ktorá závidí Romilde," zajačal Draco.

Hermiona si vzdychla. Toto bude náročnejšie, ako si myslela. Draco v najlepších časoch bol tvrdohlavý a neústupný. Aktuálne predstavoval rozmaznaného fracka vo všetkej jeho sláve z ich piateho ročníka. Minimálne, tentoraz, sa to zaobišlo bez urážok súvisiacich s krvou. Hermiona opäť použila silencio a Draco na ňu zazeral s nahnevanými očami.

 

O päť hodín neskôr sa aktuálny stav nijako nezmenil. Hermiona ešte nezrušila kúzlo. Namiesto toho sa posadila do rohu a čítala. Z času na čas kontrovala Draca. Aktuálne zízal do priestoru, ale vedela, že stále zúri podľa zaťatej čeľuste a ako zatínal prsty. Ponúkla mu jedlo a vodu, ale uprene ju ignoroval. Hrad okolo nich bol tichý. Už bolo po večierke a všetci bezpečne trčali vo svojich klubovniach. Hermiona si pomyslela, že to je dobrá príležitosť zrušiť silencio na Dracovi. Uvedomovala si, že ešte neurobili žiaden pokrok, ale to mlčanie jej začínalo liezť na nervy.

"Teraz ukončím kúzlo. Myslíš, že sa so mnou dokážeš porozprávať bez toho, aby si kričal?" spýtala sa Hermiona.

Draco sa ani neobťažoval na ňu pozrieť. Toto bude dlhá noc, pomyslela si Hermiona, keď zrušila kúzlo. "Si ochotný ma počúvať?"

Draco pokrčil plecami. "Nemám možnosť zabrániť ti hovoriť, keďže máš môj prútik."

"Draco, môžeš len počúvať bez toho, aby si sa tentoraz nahneval alebo prešiel do obrany?" Od slizolinčana nenastala žiadna viditeľná reakcia, takže to Hermiona prijala ako súhlas a pokračovala.

"Keď budeš o tom logicky uvažovať, potom si uvedomíš, že nie si skutočne zamilovaný do Romildy Vaneovej a že je to len kúzlo. Chcem povedať, všimol si si ju niekedy predtým?"

Draco ju stále ignoroval. Aspoň tentoraz nekričal, ale stále sa nezdalo, že by Hermiona nejako pokročila. Odmietal sa na ňu pozrieť alebo sa s ňou rozprávať. "Len o tom uvažuj, Draco."

Znova sa vrátila ku knihe a dúfala, že jej slová mu aspoň trochu prenikli do vedomia.

Draco začínal byť strnulý z toho, ako sedel na jednom mieste. Všetka tá zúrivosť, ktorá spôsobila, že kričal, ho opustila niekedy okolo tretej hodiny zajatia. Teraz len čakal, kedy ho tá na nervy idúca čarodejnica prepustí. Pretože stále mala v úmysle pokračovať vo svojej bláznivej tiráde proti Romilde, rozhodol sa nevenovať jej pozornosť. Neotvorila ústa, odkedy jej posledná prosba, aby jej uveril, dopadla na hluché uši. Pripadalo mu to ako celé dni, ale v skutočnosti z kradmých pohľadov na jej hodinky, to boli len dve hodiny. Začínal sa nudiť a bol smädný. Mal by ukončiť svoje vynútené mlčanie a požiadať ju o pitie?

"Grangerová, som smädný. Daj mi napiť," prikázal.

Nadvihla obočie nad tou výzvou v jeho hlase, ale nakoniec musela urobiť, o čo žiadal, pretože sa sám napiť nemohol. Vďačne prehltol nad pohárom, ktorý mu pridržala pri perách. Bude prehliadať fakt, že to bola menej než dôstojná pozícia. Jeho potreba vody premohla akékoľvek zvyšky jeho vôle zostať rozvážnym a elegantným Malfoyom.

Keď dopil, spýtal sa: "Ako dlho ma tu plánuješ držať?"

"Koľko bude treba," odpovedala. "Viem, že mi v tejto chvíli neveríš, ale keď elixír začne vyprchávať a vrátiš sa ku zmyslom, budeš vďačný za to, čo som dnes pre teba urobila."

"Áno, som si istý, že budem nadšený, že si ma vylákala, zviazala a vzala mi prútik," zatiahol posmešne. "Och a nezabudnime na fakt, že si ma prinútila počúvať tvoje šialené reči."

"Skuč koľko chceš, Draco, ale o pár hodín uvidíš, že mám pravdu."

"Ako dlho kým tento ‘elixír’ vyprchá?"  spýtal sa Draco, použil úvodzovky okolo toho slova, aby jej dal najavo, ako málo verí jej teórii.

"Nuž, mám zvyšok bonboniéry, o ktorej si myslím, že do nej bola pridaná amortencia, takže počítam s tým, že najneskôr zajtra. Hoci Romilda nikdy nebola najsilnejšou v elixíroch, takže reálne to odhadujem na šesť hodín."

"Takže technicky ma tu budeš držať do nedele rána?"

"Nie, myslím, že budeš vonku v sobotu napoludnie, po tom čo, samozrejme, mi zbozkávaš z vďačnosti nohy."

"Môžeš snívať, Grangerová, jediné nohy, čo bozkávam, sú Romildine."

"Fuj, Draco, to nie je obrázok, ktorý si chcem predstaviť."

Na chvíľu nastalo mlčanie, kedy Hermiona mohla prakticky počuť, ako Dracov mozog beží naprázdno.

"Musím ísť na záchod," povedal.

Hermiona to očakávala. Nebola hlúpa a bolo jej jasné, že sa Draco pokúsi o únikový plán. Už prijala opatrenia, dala preč z kúpeľne všetko, čo by mohol použiť ako zbraň, dokonca uteráky; nahradila ich papierovými obrúskami.

"Iste, Draco, len ťa rozviažem."

Všimla si, ako sa očakávaním uškrnul, keď sa vliekol na toaletu spojenú s pracovňou. O desať minút sa vynoril s impozantným mračením sa v tvári. Samoľúbo sa na neho usmiala. "Nemyslel si si, že som taká hlúpa a nechám ti tam niečo, čo by si mohol použiť voči mne. No páni, Draco, tvoje styky s Romildou začínajú mať na teba vplyv."

Nič nepovedal; len na ňu zúrivo zazrel, keď ho znova priviazala ku kreslu. Pat pokračoval.

Sobotné ráno sa prebudilo jasné a mrazivé. Hermiona asi pred hodinou zadriemala. Draco sedel v kresle ako kameň, odmietal zavrieť oči. Avšak hodiny pred svitaním strávil tým, že uvažoval o tom, čo Hermiona povedala. Pochybnosti o jeho pocitoch k Romilde sa mu začínali vkrádať do mysle. Hermiona mala určite dobrý postreh. Nikdy predtým si to dievča nevšimol, tobôž nemal žiadnu chuť chodiť s ňou. Najprv časť z neho, ktorá zostávala slastne napojená na mladú chrabromilčanku, kričala urážky na druhú polovicu jeho mozgu, ale po hodinách to začalo slabnúť. Potriasol hlavou, snažil sa odohnať tie protichodné myšlienky. Neznášal, keď sa cítil zmätený. Bolo to, ako keby sa časť z neho zobudila po veľmi dlhom spánku, s rozmazanými obrazmi posledných pár dní, ktoré dráždili jeho pamäť ako blednúce sny. Už viac necítil tú všetko zahrňujúcu túžbu stráviť každú bdelú chvíľu s Romildou. Svojím spôsobom to bolo oslobodzujúce. Bolo to takmer, ako keby sa vrátil do svojho tela po tom, čo nejaký čas obýval telo niekoho iného. Mal pocit, ako keby sa mu vracala slobodná vôľa a to bolo pre neho veľmi dôležité po tom pekle, ktorým si prešiel počas vojny. Už sa nikdy znova nechcel cítiť ako v šiestom ročníku, keď nemal kontrolu nad svojím životom. Jeho činy diktoval Voldemort a on bol úplne bezmocný, aby odmietol.

Jeho predchádzajúce pocity k Hermione sa tiež začali predierať na povrch. Sedel tu, miestnosť sa začínala vyjasňovať, a sledoval kučeravú brunetku spať a myslel si, ako nádherne vyzerala. V žiadnom prípade, v žiadnom paralelnom vesmíre, by si nevybral Romildu pred Hermionou Grangerovou. Hermiona ho ustavične udržiavala v strehu, nútila ho premýšľať a ich rozhovory o mágii a živote všeobecne ho zabavili na niekoľko hodín. Tiež sa jej darilo držať ho na uzde, niečo, čo sa inému dievčaťu nepodarilo. S ňou by mu vražda neprešla a to sa mu páčilo. Draco tak veľmi potreboval jej súcit, pretože dokázal byť necitlivý a krutý, keď zostal sám. Nebol vychovaný, aby myslel na iných okrem svojej spoločenskej sféry a mal sklony myslieť si, že je príliš veľa ľudí pod jeho úroveň. Hermiona bola úplným opakom. Jej kampaň pre lepšie zaobchádzanie s domovými škriatkami, niečo, nad čím sa kedysi uškŕňal, bolo niečo, čo na nej zbožňoval. Zdôrazňovalo to, aká bola vášnivá ohľadne rovnosti pre všetkých a on potreboval niekoho ako ona vo svojom živote. Mal novú nádej, že zmení svoj názor ohľadne možnosti mať s ním nejaký vzťah. Len niekto, komu na ňom hlboko záležalo, by urobil niečo také ako ona dnes v noci.

Hermiona sa zamrvila, pretrela si oči a pretiahla krk a ramená v kruhoch, aby zahnala bolesti, ktoré sa prejavili vďaka jej nepohodlnej spacej pozícii. Doširoka zívla a zažmúrila do slnečnej miestnosti. Chvíľu jej trvalo, kým je došlo, kde je, pretože bola ospalá a omámená z príliš krátkeho spánku. Vystrela ruky a nohy a vtedy si uvedomila, že má spoločnosť. Draco sedel v tej istej polohe, ako keď zaspala, vyzeral, ako keby sa ani nepohol.

"Ahoj," placho pozdravila, trochu v rozpakoch, že pred ním zaspala.

Usmial sa na ňu. "Dobré ráno, spala si dobre?"

Hermiona sa zaksichtila. "Tak dobre ako sa dá na tvrdej, kamennej podlahe s oknom, ktoré prefukuje."

Uškrnul sa nad tým, ako vyzerala, ale skôr než to stihol komentovať, zachichotala sa na vzhľadom, ktorým sa aktuálne honosil. Hermiona nikdy nevidela Draca Malfoya inak než ako zo škatuľky. A v presne tejto chvíli mu vlasy trčali na všetky strany a mal líci červený odtlačok zo stola, o ktorý si opieral hlavu. Nepovie mu to, ale pomyslela si, že trocha rozcuchaný vyzerá lepšie než kedy predtým. Zamračil sa na ňu.

"Kvapká ti z brady slina," poukázal kruto.

Hermiona sa začervenala a utrela si rukou neexistujúcu slinu, potom na neho vyplazila jazyk, keď si uvedomila, že klamal.

"Blbec," zamrmlala.

Draco si odkašľal a pozrel sa na svoje ruky. "Oh, viem, že toto asi tak za tridsať sekúnd oľutujem, ale chcel som sa ti poďakovať."

Hermiona sa najprv zatvárila šokovane, ale potom sa na jej tvári objavil žiarivý úsmev.

"Beriem to tak, že amortencia prestala pôsobiť?"

"Vyzerá to tak, jednu minútu som bol na teba naštvaný za to, že si ma okradla o Romildu Vaneovú a ďalšiu sa objavili pochybnosti."

"Nuž to je úľava. Začínala som si myslieť, že ťa tu budem musieť držať zamknutého celú večnosť."

Draco nadvihol obočie. "Bála si sa, že by som sa s tým dievčaťom skutočne oženil?" doberal si ju.

Hermiona sa len začervenala a odvrátila sa, kým si hrýzla peru. Jej snaha zachrániť ho pred tou ľstivou chrabromilskou podvodníčkou dokázali Dracovi, že jej na ňom záleží. Teraz jediné, čo musel urobiť, bolo prinútiť ju priznať to.

"Dobre, môžeme prejsť rovno k poníženiu. Aké zlé to bolo?"

Hermiona sa neúspešne pokúsila potlačiť smiech. "Povezme len, že tvoja povesť na tejto škole už nikdy nebude rovnaká."

Draco zastonal. "Bolo také hrozné?"

Hermiona len prikývla.

"Posledných pár dní je trochu zmätených. Mám nejasné spomienky na to, že som behal za Vaneovou ako zamilovaný blázon."

"Určite si sa správal veľmi čudne. To bolo vlastne to jediné, čo ma upozornilo na možnosť, že si pod vplyvom elixíru lásky."

"Dobre, prestaň naťahovať moje trápenie a len mi povedz, čo som urobil."

"Chceš skrátenú verziu alebo celý príbeh?" prostoreko sa spýtala Hermiona.

"Len do toho. Som pripravený na všetky krvavé detaily."

Hermiona potom informovala Draca o jeho podivnom správaní. Najprv načrtla prvý deň, ako sa prihnal k Romilde Vaneovej, Ronovo a Harryho pobavenie a kvetiny, ktoré jej venoval pred celou školou. Draco tam sedel s hlavou opretou o stôl. Bol zdesený. Keď sa vynorí z pracovne prefektov, bude všetkým na smiech.

"Ako je možné, že si bola jediná, kto si všimol moje správanie?" spýtal sa, keď skončila.

Hermiona zvraštila nos. "Nie som si istá. Myslím tým, že si bol tak iný, že nechápem, ako to, že ťa niektorý z tvojich spolužiakov neodtiahol nabok a neprepleskol po hlave a nespýtal sa ťa, na čo sa dopekla hráš. V skutočnosti Pansy vyzerala, že je z teba nadšená."

Draco zastonal. "Tá by bola, vždy ma otravovala s tým, aby som si našiel správne dievča a zamiloval sa."

"Áno, ale Romilda očividne nie je to správne dievča. Každý so zdravým rozumom to vidí. Viem, že Pansy chce, aby si bol šťastný, ale nie len tak s hocikým, ale s niekým, kto sa hodí k tvojej povahe. Bola som taká zmätená, prečo tvoji priatelia sedia vzadu a nič nerobia, aby zastavili tvoje bláznivé správanie."

"Ver mi, hodím s nimi reč."

"Takže, už sa cítiš v poriadku, aby sme mohli odísť? Nemyslíš, že sa ťa zmocní nutkanie skočiť na Romildu Vaneovú len, čo ju uvidíš?"

"Jedine ak skočením myslíš to, že z nej vymlátim živú dušu za to, že sa mi takto zahrávala s hlavou."

Hermiona sa zasmiala. "Ako prefekt, pán Malfoy, vám budem musieť vziať fakultné body, keby ste niečo také podnikli," prehlásila upätým hlasom.

"Ale penalizovali by ste svoju vlastnú fakultu, slečna Grangerová."

"Keďže čoskoro zo mňa bude opäť chrabromilčanka, až tak sa nestarám o osud Slizolinu. V skutočnosti by som s radosťou videla, kebyže vyrovnám rovnováhu po tej masakre, čo si spravil s chrabromilskými bodmi, keď si objavil Harryho s Pansy."

Draco sa uškrnul. "Bola to príliš dobrá príležitosť, aby som ju prepásol. Obávam sa, že asi budem musieť znova v sebe objaviť svojho skrytého tyrana a terorizovať zopár prvákov, aby som obnovil svoju poškodenú hrdosť."

"Urob to, Draco, a čoskoro sa nájdeš opäť priviazaný k tomu kreslu."

"Keď hovoríme o tvojom súčasnom zaťažení na zviazanie, plánuješ ma niekedy pustiť? Rád by som si vystrel nohy."

"Oh, Draco, úplne mi to vypadlo," Hermiona sa prihnala k nemu a rozviazala ho.

Draco sa postavil a vzdychol si úľavou, keď sa jeho stuhnuté svaly pohli. Bolel ho celý človek a tešil sa na dlhý kúpeľ v prefektskej kúpeľni.

"Koľko je hodín?" spýtal sa.

"No páni, už je jedenásť. Myslím, že čas letí, keď sa bavíš."

"Ty si sa možno bavila, keď si prežívala svoje fantázie, že ma priviažeš, ale ja som len hladný."

Hermiona ho buchla po ruke. "Ja som o tebe nefantazírovala, ty kretén."

Draco sa sklonil a zašepkal jej do ucha. "Je úplne v poriadku priznať, že som muž tvojich snov, Hermiona. Ocitneš sa v dobrej spoločnosti poriadne veľkého množstva iných dievčat na Rokforte."

"Mohol by si byť ešte domýšľavejší? Prisahám, že tvoje ego má svoje vlastné smerovacie číslo."

"Len oznamujem fakty. Nemôžem si pomôcť, že som taký nádherný, až mám škodlivý účinok na všetky ženy okolo."

"Áno, vyvoláš u nich dáviaci reflex."

Draco prehodil ruku okolo Hermiony, pritiahol si ju k svojmu boku. "Žiarlivosť ti sedí, Grangerová. Zelená je určite tvoja farba."

Štuchla ho do boku. "Ty si občas taký monumentálny blbec."

"A ty ma za to miluješ."

"Sklapneš niekedy?"

"Iba ak ma prinútiš."

Hermiona urobila jedinú vec, ktorú chcela zúfalo urobiť odvtedy, čo sledovala, ako Draco behá za Romildou Vaneovou. Teraz jej to pripadalo úplne prirodzené, keď si uvedomila, aké sú jej skutočné city k blonďavému slizolinčanovi. Načiahla sa nahor, stiahla ho k sebe a veľmi úspešne ho umlčala tým, že ho pobozkala.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 17. kapitola Od: sisi - 19.03. 2019
Milosrdná Morgano! Ti dva spolu strávili kus dne, celou noc, ráno si nestihli zajít ani na malou, je skoro poledne a oni se začnou pusinkovat. Kam nám utekla ústní hygiena!! Achich, ach, trpím. Děkuji za krásný překlad.

Re: 17. kapitola Od: Jacomo - 19.03. 2019
No konečně, to jí to trvalo. Ale co chudák Romilda? Jestli se na ni Draco vrhne jako bůh pomsty, to bude tvrdý pád z výšin zamilování. Nejsou ti intrikáni parta idiotů?? Díky, Jimmi, je to fakt skvělý příběh.

Re: 17. kapitola Od: luisakralickova - 18.03. 2019
Prostě oba potřebují toho druhého, aby je udržoval v rovnováze a snesitelnosti pro okolí. A okolí se teď bude muset vyrovnat s následky svého počínání. Díky, bavím se;)
Re: 17. kapitola Od: Jimmi - 18.03. 2019
Jo, mala to byť oddychovka :) Ale ešte sa len začneš. Díky

Re: 17. kapitola Od: margareta - 18.03. 2019
Tak. To by bylo v cajku. Teď se těším na ten bengál, když si oba podají Romildu a dozví se, že ona žádnou bonboniéru neposlala. Spiklenci by už měli pomalu začít hledat, kde nechal tesař díru! Díky! Je to legrace!
Re: 17. kapitola Od: Jimmi - 18.03. 2019
Spiklenci si myslia, že na nich nikto nepríde :) Díky moc

Prehľad článkov k tejto téme:

Rumaan: ( Jimmi )21.03. 2019Epilóg
Rumaan: ( Jimmi )20.03. 201919. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )19.03. 201918. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )18.03. 201917. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )17.03. 201916. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )17.03. 201915. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )16.03. 201914. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )15.03. 201913. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )15.03. 201912. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )14.03. 201911. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )13.03. 201910. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )12.03. 20199. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )11.03. 20198. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )10.03. 20197. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )10.03. 20196. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )09.03. 20195. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )08.03. 20194. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )08.03. 20193. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )07.03. 20192. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )06.03. 20191. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )01.03. 2019Úvod k poviedke