Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5

Knižnica

Hermiona stuhla na mieste, keď v knižnici prepukol blázinec. Harry, Ron a Nott obkolesili Nevilla, zatiaľčo sa Ginny s Dafné pokúšali pretlačiť pomedzi nich. Hermiona sa postavila a vykríkla hlasom, ktorý znel desivo ako McGonagallová: "Utíšte sa prosím. Neville, povedz nám presne, čo vieš."

"Neviem veľa, ale vrátil som sa do klubovne z môjho týždenného stretnutia s profesorkou McGonagallovou a Hannah. Bolo to celé chaotické, keď tam ľudia pobehovali a kričali. Pretlačil som sa cez dav a zbadal Parkinsonovú zrútenú v kaluži krvi."

"Čože?" zvrieskla Dafné.

"Okamžite som ju odlevitoval na ošetrovňu a poslal Lavender po profesorku Sinistrovú, ktorá ma požiadala, aby som ťa našiel, Harry," dokončil Neville.

Hermiona videla šok, ktorý sa zrkadlil vo tvárach všetkých. Dafné vyzerala, že každú chvíľu odpadne.

"Dafné, choď pozrieť madam Pomfreyovú a zisti, ako sa má Pansy."

Dafné prikývla, ale potom sa otočila k Nottovi. "Theo, okamžite zožeň Draca. Povedz mu, čo sa stalo a že sa stretneme na ošetrovni."

Hermionu miatlo, prečo Dafné požadovala, aby prišiel Malfoy, ale teraz nebol čas pýtať sa na zdanlivo potrebnú účasť fretčiaka.

Vymenila si spanikárený pohľad s trojicou chrabromilčanov, než sa tí rozbehli späť k chrabromilskej klubovni. Nasledovala Dafné z dverí.

Ošetrovňa

Pokoj a ticho ošetrovne bol požehnaním v porovnaní so vzrušenou atmosférou v knižnici pred piatimi minútami. Dafné sa zjavne trošku uvoľnila, keď zbadala pokojnú postavu Pansy pod prikrývkou. Madam Pomfreyová sa k nim prihnala a zúfalo naznačovala, aby boli ticho.

"Prosím, madam Pomfreyová, povedzte nám, ako na tom Pansy je," žiadala Dafné.

"Práve teraz je pod vplyvom elixíru na spanie, ale bola zasiahnutá zvlášť škaredým kúzlom. Myslím, že tým istým, čo bolo použité na vás, pán Malfoy, vo vašom šiestom ročníku."

Hermiona nadskočila a stočila sa. Kedy sa sem Malfoy dostal?

"Bude v poriadku?" spýtal sa Malfoy hlasom lemovaným obavami.

"Mala viac šťastie než vy, pán Malfoy, tá kliatba bola oveľa slabšia a spôsobila minimálne škody. Nebude mať žiadne jazvy a po dni odpočinku by sa mala vrátiť na vyučovanie. Dala som jej krv doplňujúci elixír."

Malfoy s Dafné prešli k Pansy a Hermiona sa cítila nevhodne, ako keby narúšala dôverný okamih. Dafné pobozkala Pansy na čelo. "Spi dobre, Pans. Zajtra sa vrátime."

Malfoy nič nepovedal, len jej krátko stisol ruku. Hermiona sa otočila k odchodu.

"Kam myslíš, že ideš, Grangerová?"

"Späť do klubovne, ak s tým nemáš problém," vyštekla.

"Hneď si to rozmysli. Zostaneš tu, až kým s Dafné nebudeme pripravení odísť."

Hermiona cítila, ako jej podráždenie stúpa. Ako sa s ňou opovažuje rozprávať, ako keby bol jej otec? Kým bol, aby ju tu komandoval a hovoril jej, čo robiť?

"No dovoľ? Myslím, že to chápeš zle, Malfoy. Odídem, kedy sa mi zachce a ty s tým nič nenarobíš."

Malfoy jej venoval zničujúci pohľad. "Na to sa pozrieme. Teraz prestaň robiť scénu a ticho čakaj."

Hermiona onemela na celých päť sekúnd. Malfoy sa uškrnul a vrátil svoju pozornosť späť k Pansy, čo ju rozzúrilo ešte viac.

"Čo si dopekla myslíš, že si zač, ty..." Hermionin výpad prerušil príchod McGonagallovej.

"Pán Malfoy, slečna Greengrassová, slečna Grangerová, môžete mi niekto povedať, čo sa stalo? Profesorka Sinistrová vyzerala dosť rozrušená a neschopná vysvetliť situáciu."

Hermiona v duchu penila, keď Malfoy pokojne informoval McGonagallovú. Kto zomrel a spravil ho kráľom Rokfortu? Vlastne neodpovedajte na tú otázku. Pokúsil sa zabiť najlepšieho riaditeľa, ktorého Rokfort mal. Jeho predpokladané vodcovstvo v tomto incidente ju štvalo po hranicu, že si myslela, že vybuchne.

Draco sa bavil, keď si všimol ten pobúrený výraz v Grangerovej tvári. Bolo mu jasné, ako veľmi ju zabíja držať sa spiatky. Bola zvyknutá mať kontrolu nad každou situáciou a on jej to znemožnil. Zvlášť si užíval, keď jej prikázal, aby sa nehýbala, ale bolo mu jasné, že ho pred slovným útokom zachránil McGonagallovej príchod. Nech bolo akokoľvek zábavné robiť z Grangerovej blázna, bolo to pre jej vlastnú bezpečnosť. Správa, že Pansy skončila na ošetrovni vďaka nejakému chrabromilčanovi, len viacej podnieti mladších slizolinčanov. Grangerová bude určite na ich čiernej listene.

Chrabromilská klubovňa

Hore v chrabromilskej klubovni Harry zisťoval, čo sa stalo. Sinistra sa v tejto situácii ukázala ako neužitočná. Zatiaľ sa mu podarilo trochu vyčistiť klubovňu. Určil Ginny úlohu upokojiť prvákov a druhákov, ktorí boli dosť rozrušení. Zohnal Rona, Deana a Seamusa a tí sa teraz rozprávali s ostatnými ročníkmi, aby zistili, či dokážu vytiahnuť nejaké informácie. Neville sa pokúšal zľahčiť situáciu pred ostatnými fakultami. Zatiaľ mala Hannah svojich bifľomorčanov pod kontrolou, zatiaľčo bystrohlavčanov to síce zaujalo, ale neprejavili priveľký záujem. Nikomu sa nepodarilo odhadnúť slizolinskú reakciu a Harry sa znepokojoval o Hermioninu bezpečnosť.

Trvalo dve hodiny, kým od všetkých vyčistili klubovňu. Harry bol naštvaný, že sa im nepodarilo absolútne nič zistiť. Zdalo sa, že klubovňa bola v tom čase prázdna, čo Harry považoval za frustrujúce rovnako ako na rovinu neuveriteľné. Niekto musel niečo vidieť.  Hlavne piataci boli zvlášť nespoľahliví. Zjavne nechali na Dennisa Creeveya všetko rozprávanie a tvárili sa znepokojene.

Ron prešiel k nemu. "Sorry, kamarát, skúšali sme všetok náš najpriateľskejší šarm, ale zatiaľ nikto nič nepovedal."

Harry zavrčal. "Nemôžem uveriť, že nás v tomto držia v temnote. Viem, že tí prekliati piataci niečo videli, ale tí malí bastardi držia ústa."

"Počul si niečo od Hermiony?"

"Nie, ale pôjdem na ošetrovňu, aby som pozrel Parkinsonovú a potom dúfajme nájdem Hermionu, aby som ju skontroloval."

"Dobre, daj mi potom čo najskôr vedieť. Udržím toto miesto pod kontrolou a budem ďalej pátrať po informáciách."

Slizolinská klubovňa

Draco odprevadil Dafné a Grangerovú späť do klubovne. Niežeby pochyboval o schopnostiach niektorej z nich dostať sa bezpečne späť, ale vedel, že jeho prítomnosť im dodá väčšiu mieru bezpečnosti. Zatiaľčo čo bohužiaľ mladšie ročníky nenasledovali jeho príklad v chladnom prímerí s chrabromilčanmi, nikdy sa mu otvorene nepostavili.

Mlčanie vládlo v klubovni, keď prešli dverami. Skutočne cítil nepriateľstvo voči Grangerovej. Ona ho musela vycítiť tiež, pretože sa presunula bližšie k nemu. Draco sa ešte raz rozhliadol, vyzýval každého, aby niečo skúsil. Niekoľko štvrtákov sa pokúsilo opätovať jeho pohľad, ale čoskoro stratili odvahu.

"Ako sa má Pans, Drake?" spýtal sa Blaise zdanlivo nehľadiac na tú patovú situáciu.

"Bude v poriadku. Práve teraz odpočíva, ale madam Pomfreyová počíta s tým, že zajtra bude bez problémov na nohách."

Theo prišiel k nim a položil ruku na Dafnino plece. "Si v poriadku, láska?"

Prikývla a oprela si o neho hlavu. Hermiona sa rozhliadla po malej skupinke siedmakov a všimla si lásku a obavy, ktoré všetci cítili k Pansy. Kto by si pomysel, že slizolinčania majú v skutočnosti srdce. Zacítila, ako ju prepaľuje nejaký pohľad a vzhliadla, aby zbadala Snapa, ako na ňu uprene hľadí. Znervózňovalo ju, ako veľmi sa zdalo, že dokáže čítať jej myšlienky, ale vedela, že žiaden portrét nedokázal mať talent svojej osoby bez ohľadu na to, aká bola ako živá.

S pocitom, že už príliš narušila zármutok tých slizolinčanov, Hermiona všetkým zaželala dobrú noc a šla do svojej izby. Uvedomovala si, že  Malfoy sleduje každý jej pohyb. Trochu sa striasla.

"Severus, urob mi láskavosť - sleduj dnes v noci mladšie ročníky. Viem, že majú nutkanie pomstiť sa," povedal Draco. "Vraciam sa na ošetrovňu. Blaise, Theo, buďte poslední, kto opustí dnes večer túto miestnosť. Dafné, nezostávaj dole pridlho. Nechcem, aby sa niekto vkradol do vašej spálne a postavil sa Grangerovej," s tým Draco odišiel.

"Každým dňom začína byť viac a viac panovačný. Myslím, že to chytá od Grangerovej. Nabudúce nám začne kontrolovať domáce úlohy," poznamenal Blaise.

Dafné sa zasmiala a oboch chlapcov pobozkala na rozlúčku. "Radšej pôjdem hore, než sa Draco vrátiť skontrolovať, či robíme presne to, čo prikázal. Na rozdiel od Hermiony by som sa nečudovala, kebyže nás za neposlušnosť prekľaje."

Ošetrovňa

Harry zastal pri dverách ošetrovne; nakukol dnu a zahrešil pod nosom. Sakra, Malfoy je tu. Zatlačil do dverí v snahe mať tú konfrontáciu čo najskôr za sebou.

"Malfoy, ako sa má Parkinsonová?"

Blondiak sa otočil, oči prižmúrené, keď zbadal Harryho.

"Potter, čo je dopekla s tebou?" vyšplechol.

"Čože? Čo som urobil?"

"Na začiatok, nebola to len nejaká kliatba, čo zasiahla Pansy, bola sectumsepra. Učíš svoju chrabromilskú armádu ako zložiť slizolinčanov? Som si istý, že McGonagallová bude na teba hrdá."

Teraz bol Harry ešte viac naštvaný na svoju fakultu. Ako to, že sa nikto neobťažoval povedať mu to? Byť o krok pozadu za Malfoyom nikdy nebol príjemný zážitok.

"Nie, ty blb, priviesť armádu do Rokfortu, aby zložili študentov, to je viac tvoj štýl."

Harry skutočne cítil, ako sa pri tomto Malfoy naježil. Prešiel k Harrymu a tváril sa ako hrozba, ktorou vždy býval.

"Naser si, Potter. Nevidím, že by slizolinčania boli tými, čo prekročili hranicu. Zdá sa mi, že to Zázračný chlapec je tým, kto nedokáže udržať svoju fakultu pod kontrolou."

Harry by toto nikdy nepriznal, dokonca ani na smrteľnej posteli, ale po prvý raz sa skutočne Malfoya bál. Neušlo mu, že sa blondiak vrátil na Rokfort viac ako muž než bol, keď minulé leto po bitke odišiel. Nielenže podrástol o pätnásť centimetrov, ale mal okolo seba auru hrozby, ktorá vás varovala, aby ste ho netlačili príliš ďaleko.

"Odpovieš mi na moju otázku alebo len tento čas využiješ, aby si dostal zo seba svoju frustráciu?"

"Je v poriadku, ale nie vďaka tebe. Pomfreyová jej dala elixír na spanie, takže sa jej telo môže zotaviť v pokoji."

Nech Harry akokoľvek nenávidel položiť túto otázku, musel to urobiť. "A Hermiona?"

Malfoy si odfrkol. "Nemaj obavy; tvoja drahocenná princezná je v poriadku. Je v klubovni s Blaisom, Theom a Dafné, ktorí ju strážia. Severus tiež dnes v noci ostáva vo svojom slizolinskom portréte. Na rozdiel od teba som podnikol opatrenia, aby som ju udržal v bezpečí. A urobil som to ešte skôr, ako napadli Pansy."

Tak teraz sa Harry cítil ešte mizernejšie. McGonagallová ho varovala a on nič neurobil. Kým práve Malfoy zo všetkých ľudí sa postaral, aby bola Hermiona chránená. Dopekla, neznášal, keď ho predčil nejaký slizolinčan, ale byť krok pozadu s fretčiakom bolo zvlášť znepokojujúce.

Harryho prebralo z jeho snenia to, že ho náhle treskli o stenu. Malfoy mu pritláčal predlaktie o krk. Harry bojoval s nutkaním prehltnúť a zazeral na naštvaného slizolinčana.

"Ak ešte raz Pansy napadnú, Potter, varujem ťa, budem volať po tvojej krvi. Je mi jedno, či ju zrania, keď ju budeš osobne chrániť, ale pôjdem po tebe a budeš si želať, aby Voldemort uspel a zabil ťa."

S tým Malfoy zatreskol za sebou dvere na ošetrovni a zanechal Harryho masírovať si hrdlo.

AN: Len na ujasnenie, Harry sa v skutočnosti Draca nebojí. Napokon, porazil Voldermorta. Ale vie, že nemá pravdu a že má veľa viny v tom, že nemyslel na Pansyinu bezpečnosť hlavne pri tých zlých pocitoch, ktoré voči nej zostali po bitke a že ignoroval McGonagallovej radu. Tiež ho štve, že ho Draco zahanbil, keď ako prvý naplánoval ochranu Hermiony.