Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2

Chrabromilská klubovňa

Hermiona sa zhlboka nadýchla v snahe upokojiť svoje dýchanie, než zabočila na rohu ku chrabromilskej klubovni.

Pozdravila ju Tučná pani. "Vyzerá to, že zajtra budem musieť zmeniť heslo, mladá dáma. Už viac nebudete jednou z mojich, ak je pravdivá informácia, ktorú mi hovorí Violet."

"Áno, bolo rozhodnuté, že ma na zvyšok semestra presunú do Slizolinu."

"To je škoda, drahá. Budete mi chýbať, hlavne odvtedy, čo ste obmedzili svoje nočné exkurzie." S tým Tučná pani odsunula portrét a Hermiona vstúpila do búrky, ktorá aktuálne prebiehala v klubovni.

Harry, Ron a Ginny k nej pribehli. "Čo sa stalo, Hermiona?"

"Myslí to McGonallka vážne?"

"Nemôžu ťa nechať žiť s tými hadmi, zabijú ťa."  Poslednú vetu zareval Ron, ktorý bol červený v tvári. Klubovňa stíchla, všetky oči upreté na Hermionu.

Smutne sa na svojich troch priateľov usmiala. "Je mi to ľúto, ľudkovia, McGonagallová trvá na svojom. Zajtra si meníme fakulty."

"To tak nenecháme," vykríkol Ron. "Harry, choď hneď povedať McGonagallovej, že nemôže dovoliť, aby sa toto stalo."

Hermiona objala svojich chalanov. "Nezaberie to, Ron. Z tohto ma nedostane ani Chlapec, čo prežil. Celé je to Dumbledorov nápad."

Ron hlasne zaškrípal zubami a odišiel nazúrene ku kozubu. Hermiona ho nasledovala, ťahala Harryho so sebou a za ňou sa vliekla Ginny.

"No tak, Ron, vyťažme maximum z dnešného večera. Napokon, bude to nejaký čas, než sa sem zase vrátim."

Harry sa usmial na Hermionu. Jej ste vždy mohli veriť, že nájde na všetkom pozitívnu stránku.

"Dobre, vykradnem sa do kuchyne a zoženiem nám nejaké jedlo. Poskytneme Hermione starú dobrú párty na rozlúčku."

Slizolinská klubovňa 

Medzitým dole v žalároch sa Pansy opierala o Draca a hľadela do zelených plameňov. Hladil ju po pleci v upokojujúcom geste, kým zazeral na portrét svojho krstného otca.

"Nemôžem uveriť, že si dovolil, aby sa toto stalo, Severus. Čo si McGonagallka myslí, keď toto povolila Dumbledorovi urobiť?" vravel Draco.

"Ale no tak, Draco, niežeby som sa chápal, ako tie ich šialené chrabromilské mysle fungujú. Bojoval som voči tomu zo všetkých síl. Ale profesor Dumbledore sa už rozhodol."

Pansy znova zaskučala. "Nemôžem uveriť, že na dva mesiace budem chrabromilčankou."

Blaise Zabini sa uškrnul. "Vrátiš sa opálená z celej tej slnečnej polohy."

Draco sa na Blaisa zamračil. Teraz nebol čas na blbé komentáre. Vážne si robil starosti kvôli tomu, čo by sa mohlo stať Pansy. Stavil by sa, že tí chrabroblbci nezabudli na jej želanie odovzdať Pottera Temnému pánovi. Nikto z tej takzvanej ušľachtilej bandy by dvakrát neváhal, aby ju nepreklial v mene obrany Pottera. Z toho, čo Pansy vravela, nebude mať dovolené vrátiť sa do slizolinskej klubovne na priateľské návštevy.

"Oooh, Potter sa mi pomstí," zastonala Pansy, nevedomky zrkadliac Dracove myšlienky. "Môj život nebude mať žiadnu cenu."

"Nemaj obavy, Pans - nedovolíme, aby sa ťa tí chrabrotrkvasi dotkli," prehovoril Theodore Nott.

"A k tomu zabúdaš, že dostaneme zlaté dievča na výmenu. Stavím sa, že Potter postaví svojich miláčikov do late, pretože sa bude báť, čo by sme na oplátku spravili Grangerovej," pripomenula Daphne Greengrassová.

Draco nad tým uvažoval. Dumbledore musel milovať predstavu umiestnenia svojej obľúbenej muklorodenej do slizolinských žalárov. Bola dosť bystrá, aby rozlúštila všetky ich tajomstvá a nahlásila ich. Hmm, musí sa postarať, že udrží svoju fakultu na uzde. To neumožní Grangerovej strkať nos do ich vecí.

Rozhliadol sa po klubovni. Siedmaci zaujali najlepšie miesta pred kozubom. Videl zhluky piatakov a štvrtákov. Pre nich to bude výzva. Neboli dosť starí, aby sa zúčastnili slizolinských tajomstiev počas vojny, takže ľpeli na nepriateľstve. Budú považovať Grangerovú za lovnú zver. Za šancu pomstiť sa na jednom zo Zlatého tria za to, že zničili tak veľa čistokrvných rodín. Bude to musieť monitorovať.

Daphne sa zdvihla. "Poďme, Pans, pobalíme ťa."

Chrabromilské dievčenské spálne

Slnko nakúkajúce cez vysoké okno vo veži prebudilo Hermionu. Pretiahla sa a zamuchlala sa pod prikrývku. Potom jej došla realita. Toto bude posledný krát, čo sa na pár mesiacov bude môcť pozrieť z okna na rokfortské pozemky. Pretože dnes v noci bude dole vo vlhkých žalároch pravdepodobne čeliť záhube. Ach, prečo to musela byť ona?

Napriek statočnej tvári, ktorú včera večer nasadila, Hermiona si robila starosti. Tí hadi muklorodených nie celkom vítali. Slizolinčania jej robili zo života peklo od okamihu, čo vkročila na Rokfort. Teraz bude skutočne jednou z nich. Niežeby ju niekedy za jednu za nich považovali. Bude musieť spať s jedným okom otvoreným. Toľko k jej uvoľneniu, že je späť v škole.

Hermiona si zbalila posledné tašky a vkročila do Veľkej siene. Zámerne sa vydala k chrabromilskému stolu. Nebude sedieť za stolom svojej novej fakulty, až kým ju McGonagallka neprinúti. Natrela si chlieb, pocítila bolesť v srdci, keď si uvedomila, že je to naposledy, čo počúva Ginnino veselé rozprávanie, ktoré zvyšok stola zabíjalo. Ron si ospalo napchával ústa anglickými raňajkami, občas prikývol na svoju sestru, aby predstieral, že počúva. Harry to vzdal a teraz slabo chrapkal opretý o Ginnino plece.

"Hej, zobuď sa, ty lenivec," zvolala Ginny a udrela Harryho lyžicou.

"Há? To bolo za čo?" zastonal Harry.

"Vážne stráviš posledné ráno tohto semestra s Hermionou slintaním mi na pleci?"

"Ech, nie, ahoj, Hermiona," ospalo sa na ňu usmial.

Úsmev mu opätovala, užívajúc si to nenútené doberanie. Ginny teraz robila divadlo, keď si utierala neexistujúce sliny z pleca. Prehodila vlasy dozadu a žmurkla na Hermionu.

Sovy sa zniesli dole a na Hermioninom tanieri pristál pergamen.

Vážená slečna Grangerová,

profesorka McGonagallová ma informovala o zmene vo vašej situácii. Po vyučovaní sa stretneme pred slizolinskou klubovňou, aby som vám dal heslo a predstavil vás vašej novej fakulte.

Teším sa na to, až vás uvidím žiariť v slizolinských farbách, moja drahá.

S pozdravom

Profesor Horace Slughorn

Hermiona zastonala. Na Slughorna zabudla. Radšej by mala Snapa ako vedúceho fakulty. Aspoň ten ju nenávidel a ignoroval. Asi sa od nej očakávalo, že pôjde tento rok na viac Slugyho klubov.

"Čo sa deje?" spýtal sa Ron.

Podala mu odkaz a potom ho udrela, keď sa zachichotal.

"Harry, tipujem, že už nie si tento rok Sluggyho obľúbenec, keďže jeho malá slečna Vševedka je v jeho fakulte."

"No teda Ron, vďaka, toľko k tomu, že nechceš, aby som vkročila do toho zatuchnutého starého žalára."

Ron ju objal okolo pliec. "Ale no tak, Hermiona, musíš aspoň priznať, že starý Slug sa k tebe bude správať lepšie, než by sa správal Snape."

"Radšej Snapa kedykoľvek. Tie jeho sarkastické poznámky a neférové jednanie by bola oveľa väčšia sranda, keď by musel odoberať body svojej vlastnej fakulte."

Koniec vyučovania nastal toho dňa pre obe študentky prirýchlo. Obe chceli, aby čas spomalil. Nastalo nevyhnuteľné zazvonenie na poslednej hodine a oni sa našli, ako ich nohy ťahajú na opačné konce hradu.

Chrabromilská veža

Pansy si utrela spotené ruky o sukňu. Každú chvíľu sa mala stretnúť s novou vedúcou Chrabromilu profesorkou Sinistrovou. Nasledovala pár chrabromilských druhákov k portrétu veľkej dámy v ružovom. S hlbokým nádychom sa pohla vpred.

"Dobrý deň, slečna Parkinsonová, vitajte v Chrabromile," priateľsky ju pozdravila profesorka.

Pansy jej úsmev chabo opätovala. Vystri chrbát, Pansy, vravela si. Nedovoľ, aby ťa dostali. Hrdosť Slizolinu spočíva na tvojich pleciach. Vystrela plecia a zdvihla hlavu, keď sa portrétové dvere otvorili a ona nakráčala do levieho brlohu.

Uvítalo ju mlčanie, keď nasledovala Sinistrovú do miestnosti. Potom sa k nej chrabromilčania jeden za druhým otočili chrbtom. Skvelé, pomyslela si, toto bude väčšia sranda, než som si predstavovala.

Slizolinské žaláre

Hermiona si zastrčila prameň za ucho, keď sa pokúsila potlačiť nervózny zvyk žmoliť si ruky.

"Drahá slečna Grangerová," ozval sa Slughornov ohlušujúci hlas. "Som taký hrdý, že vás môžem privítať v slávnej fakulte Slizolinu."

Hermione sa podarilo zatajiť prikrčenie, keď toto počula. Nebolo potrebné uraziť vášho nového vedúceho fakulty. Okrem toho potrebovala všetky priateľské tváre, ktoré mohla získať, keďže si bola istá, že ju nikto so študentov neprivíta s otvorenou náručou.

Pred Slughornom sa objavili dvere v kamennej stene. Odhaľovali dlhú, nízku klubovňu, ktorá bola oveľa tmavšia než jej chrabromilský náprotivok. Hermiona sa striasla. Niet divu, že boli slizolinčania taká úbohá banda, keď museli žiť v tomto. Harry s Ronom to vôbec pravdivo nevystihli. Miestnosť bola tak nevítajúca, ako si len dokázala predstaviť. Bradu hore, Hermiona, čelila si a porazila smrťožrútov, títo ľudia sú nič v porovnaní s ich rodičmi. V duchu sa zasmiala a vkročila do hadieho hniezda.