Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 6/6 Imelová neplecha

Hermiona si s úsmevom obzerala dekorácie, s ktorými práve pomohla ozdobiť Veľkú sieň. Vianoce na Rokforte boli magický čas.

"Takže tu si sa zašila. Už sa ťa snažím nájsť celú hodinu. Myslel som si, že tráviš všetok čas v knižnici," mrzuto prehlásil Malfoy za jej chrbtom.

Potlačila povzdych a otočila sa tvárou k nemu. "Čo sa deje?"

"Chcel som si prejsť záver nášho protivlkolačieho elixíru. Máme ho odovzdať za dva dni a napadlo mi, že by sme ho už mali začať písať."

"Oh, pred pár dňami som ho dokončila," odvetila a  privolala si ho acciom zo svojho stola v izbe.

"A nenapadlo ťa, že si to zaslúžim vedieť alebo aspoň niečo k tomu povedať?"

"Vážne si sťažuješ, že si nič nemusel robiť? Toto povie chalan, ktorý mi na začiatku projektu povedal, že budem mať šťastie, ak vôbec nejakú prácu urobí?"

"Áno, ale to bolo predtým. Strávil som rovnako veľa hodín ako ty pátraním a zapisovaním jednotlivých častí, čo ma oprávňuje vedieť, či píšeš závery za mojím chrbtom bez toho, aby som sa k tomu mohol vyjadriť."

"Len sa upokoj, Malfoy. Si náladovejší než hipogrif," doberala si ho.

Zazrel na ňu, keď zrolovaný pergamen priletel do jej ruky. Podala mu ho.

"Na. Prečítaj si to a daj mi vedieť, či to považuješ za nedostatočné," samoľúbo prehlásila, keďže vedela, že je to lepšie než čokoľvek, čo by napísal on.

Malfoy jej ho vytrhol z ruky. "Čo tu vôbec robíš?" spýtal sa.

"Profesor Flitwick ma požiadal, aby som mu pomohla ozdobiť vianočné stromčeky. Čo myslíš?"

Krátko sa rozhliadol, tváril sa vyložene nezaujato. "Naozaj si už skončila?"

Prižmúrila na neho oči. "Áno."

"Vážne? Sú v pohode, myslím. Nie veľmi nápadité."

Hermiona sa zachmúrila, keď si obzerala vianočné stromčeky ešte raz. Myslela si, že vyzerajú nádherne, iskriace a blikajúce od sviečok a cencúľov. Zvlášť bola hrdá na ten, čo vyzdobila iskriacimi sa hviezdičkami.

"Sleduj," povedal a švihnutím prútika premenil polovicu hviezdičiek na lietajúce kométky, ktoré uháňali po strome, prebleskovali pomedzi vetvičky. Bola to malá, jednoduchá zmena, ale efekt bol dramatický, premenil strom na pohybujúcu sa, blikajúcu zmes strieborných hviezdičiek.

"To by som zvládla aj ja," hnevala sa.

Strelil po nej pobaveným pohľadom. "Samozrejme, ale to by vyžadovalo predstavivosť."

Založila si ruky vbok. "Ja mám predstavivosť."

"Isteže máš. Pravdepodobne v organizovaní svojich kníh," odpálkoval ju a s mávnutím ruky opustil Veľkú sieň.

Zízala za ním, čiastočne naštvaná naznačením, že je tupá a čiastočne pobavená jeho srandičkami. Napriek ich maximálnej snahe vrátiť sa k nepriateľským rýpaniam z minulosti, ich vzťah sa zmenil. Kým stále po sebe hádzali urážky, tie boli dobromyseľné a doberajúce, ako keby za nimi bol nejaký cit. Nemôžete zastaviť fóbie či si vymeniť dôvernosti bez toho, aby ste sa nezblížili. Avšak občas mala pocit, že je tu niečo iné, takmer ako keby tu pracovala vonkajšia sila, ktorá bola odhodlaná dať ich dokopy. Nepomáhalo, že si zjavne vyvinula k tomu uštipačnému blondiakovi neuváženú náklonnosť. Napriek maximálnej snahe potlačiť ju, stále narastala, čo bolo viac než len trochu znepokojujúce.

Pokrútila hlavou, naposledy sa pozrela na Malfoyov vylepšený stromček a opustila Veľkú sieň.

****

Minerva pozorovala interakciu medzi svojimi dvoma osudovými študentmi so zmesou spokojnosti a obáv. S radosťou si všimla, že Hermiona s Dracom mali teraz oveľa priateľskejší vzťah. Preč boli vyhrážky a preklínanie, nahradilo ich doberanie, ktoré hraničilo s náklonnosťou. Avšak stále to nestačilo a dochádzal im čas. Tiež mala na krku ministerstvo, ktoré z Londýna udalosti nervózne sledovalo. Minister mágie pre istotu, že by sa proroctvo naplnilo, zariadil náhradný plán, ale tiež strávil nadmerné množstvo času tým, že jej neustále posielal sovy. Ak toto robil bývalý minister, Cornelius Fudge, Albusovi, niet divu, že predchádzajúci riaditeľ bol vždy taký nahnevaný.

Tlak, ktorý prichádzal z ministerstva, ničomu nepomáhal. So svojím tímom robila všetko, čo mohla, aby tú tvrdohlavú dvojicu dala dokopy, ale potrebovali čas, ktorý - nanešťastie - nemali.

Aspoňže Vianoce ponúkali možnosti, ktoré by za iných čias neboli možné a ona dôkaz o tom práve držala v ruke. Tiež získala pre spoluprácu Zloducha. Nuž, využila jeho strach z Krvavého baróna, aby zabezpečila, že bude ochotný pomôcť. Duch by pravdepodobne len z trucu odmietol a Minerva to nechcela riskovať, takže sa so Zloduchom porozprával priamo slizolinský duch.

Teraz potrebovala, aby sa ten plán uviedol do činnosti.

****

Draco zúril. Zdalo sa, že ho Zloduch stopoval. Kamkoľvek šiel, bol tam ten otravný poltergeist  a nechutne tam postával. Draco by to mohol pripísať náhode, ale bol prirodzene podozrievaný a to právom, keď ste vzali do úvahy Zloduchove záznamy. Nevyplácalo sa ho ignorovať, keďže táto cesta obvykle skončila tým, že ste sa stali centrom jeho výstredného žartíka.

Aby sa všetko ešte zhoršilo, Draco bol zmätený kvôli Grangerovej, ktorá sa mu dostávala pod kožu. Odkedy z nich urobili partnerov na tom prekliatom projekte z elixírov, tak sa dostávali spoločne do všetkých možných bizarných situácii, ktoré skončili tým, že mu tá otravná čarodejnica ovládla myšlienky. Chcel sa vrátiť k tým jednoduchým časom, kedy ju nenávidel, ale teraz, keď ju videl vydesenú, zraniteľnú, vďačnú a potom vrelú a utešujúcu - vrátiť sa bolo nemožné. Bolo to, ako keby uvidel iného človeka, človeka, ku ktorému začínal byť neuveriteľne priťahovaný. Spôsobovalo to, že v noci začal nespávať.

A k tomu všetkému sa profesorka McGonagallová naladila na myseľ Gilderoya Lockharta a rozhodla sa spraviť Vianoce na hrade ‘zábavné’ tým, že rozvešala nekonečné množstvo imela – a nie len obyčajného imela, ale toho od Weasleyovských výmyslov a vynálezov, ktoré vás držalo na mieste s tým, s kým ste náhodou pod neho vkročili, až kým ste sa nepobozkali. Zatiaľ sa mu tomuto osudu podarilo vyhnúť, ale jeho zradcovská myseľ v súčasnej dobe začala premýšľať, aké by to bolo byť lapený pod imelom s Grangerovou. Hodiny elixírov sa stali mučením, keď sa pokúšal zabrániť očiam, aby sa zatúlali k jej ústam.

Ani trocha sa mu to nepáčilo. Bola to prekliata Grangerová!

****

"Trvá to celú večnosť!" frflal Ron Harrymu.

"Daj tomu čas, sú to len štyri dni."

"Áno, ale do vianočných prázdnin zostávajú len tri. Dúfal som, že zapojenie Zloducha bude znamenať istotu a že bude hotovo hneď prvý deň."

"Nerád súhlasím s Weasleym, ale má pravdu. Dochádza nám čas," pesimisticky prehlásil Nott, keď sa objavil za dvojicou priateľov.

"Stane sa to, majte trochu viery," trval na svojom Harry.

"Malo by sa. Začínam mať záchvaty úzkosti kvôli tomu, že sa stanem muklom," dodal Ron.

Nott viditeľne zbledol. "Ja nemôžem byť muklom!"

"Upokojte sa! Nedôjde k tomu. Počítam s tým, že posledný nápad McGonagallovej to dotiahne dokonca. Nevšimli ste si, akí začínajú byť priateľskí?"

"Priateľskí, áno! Ale nie zamilovaní!" namietal Ron.

"Počuli ste, čo riaditeľka povedala: ak im dáme čas, potom sa do seba zamilujú. Boli vybraní, pretože sú si predurčení."

"My nemáme čas!" zavyl Ron.

"Je to jedno pokašľané proroctvo. Som rád, že je to Draco a nie ja," povedal Nott.

Ron sa striasol a horlivo prikyvoval na súhlas.

"Ale aj keď by ste nemali vieru v to proroctvo, potom dôverujte Georgeovi. Vynašiel niekedy produkt, ktorý nefungoval?" spýtal sa Harry.

"Nie, myslím, že to niečo znamená," komentoval Ron.

"Presne. Nemajte obavy, keď príde Nový rok, stále budeme používať mágiu."

"To by sme mali, inak ťa dostihnem a zabijem, Potter," oznámil Nott.

"Vydesilo by ma to viac, keby to neznamenalo, že na tvojej strane už nebude žiadna mágia. Väčšinu svojho detstva som sa učil vyhýbať sa muklovským metódam bolesti, takže si predstav, aké mám proti tebe šance."

Nott s Ron sa zaksichtili, netúžili po pripomienke toho, čo by ich čakalo, ak sa proroctvo nenaplní.

****

Hermiona si vzdychla a pomaly zamierila späť po chodbe k chrabromilskej klubovni. Potrebovala dostať Malfoya z hlavy. Tie potlačované pocity voči nemu sa začínali pohrávať s jej predstavivosťou. Väčšinu Starovekých rún strávila čmáraním ich iniciálok vo vnútri srdiečok. Toto nebolo zdravé - bol to Malfoy, panenka skákavá! Odporný malý blbec, ktorý ju šikanoval väčšinu ich školy a ktorý sledoval, ako ju mučila jeho teta. Toto sa nemohlo diať jej. Našťastie neovládal legilimenciu a tak si jej pocity neuvedomoval. Pochybovala, že by také poníženie dokázala prežiť.

"Grangerová, počkaj!"

Spomeňte diabla a zjaví sa, pomyslela si, než sa otočila. Malfoy bežal po chodbe, vlasy z tohto pohybu rozstrapatené. No páni, dokonca sa jej páčilo, ako utekal. Prichádzala o rozum.

Zastavil tesne pred ňou a zamával jej dokončeným projektom z elixírov pod nosom. "Prečítal som si to a je to vynikajúce. Pravdepodobne lepšie než čokoľvek, čo by som dokázal napísať ja."

Zmätene na neho zízala. Vážne práve toto povedal?  Tváril sa rovnako zarazene ako ona.

Odkašľal si. "Áno... tak či tak, myslím, že to môžeme odovzdať."

Vzala pergamen z jeho vystretej ruky. "Dobre, hlavne preto, že termín je o dva dni."

"Takže... potrebuješ ešte niečo, aby som urobil?" spýtal sa trochu neohrabane.

"Nie, myslím, že nie. Svoju časť si mi dal minulý týždeň a len to potrebujem dať dokopy."

Pošúchal špičkou topánky o zem. "Myslím, že je teda úloha splnená."

"Vyzerá to tak."

Malfoy sa na ňu pozrel, takmer ako keby chcel ten rozhovor predĺžiť, ale nevedel ako. Tiež si priala, aby dokázala vymyslieť čo povedať. Len čo sa zhodli, prácu s ním si užívala. Bol bystrý a vtipný a, keď pozabudol dávať najavo svoju povýšeneckú slizolinskú osobnosť, bol v skutočnosti veľmi príjemný. Možno, keby medzi nimi nebola všetka tá minulosť, mohli by byť priateľmi. Možno keby to dokázala naformulovať bez toho, aby znela zúfalo, stále by nimi mohli byť.

Nanešťastie sa jej nedostalo príležitosti, pretože sa nad nimi niečo hlasno objavilo. Vzhliadla a v duchu zastonala. Bol to Zloduch, ktorý sa tam vznášal a vyzeral príliš šťastne, aby nemal za lubom niečo hnusné a odporné.

"Ojój, pozrite sa! To je Malfoy a tá muklorodená, a rozplývajú sa nad sebou."

"Vypadni odtiaľto, Zloduch!" vyštekla Hermiona, neobťažovala sa venovať duchovi pozornosť, ktorej sa dožadoval.

"Pokoj, pokoj!" posmieval sa Zloduch.

"Počul si ju - strať sa!" zavrčal Malfoy.

"Čo sa deje? Chce malý Malfoyko robiť cmuky-cmuky s touto malou slečinkou?"

"Varujem ťa, Zloduch. Krvavý barón nás slizolinčanov naučil viac než jeden spôsob, ako s tebou vybabrať."

Predvídateľne Zloduchova reakcia na vyhrážanie sa ani len nepriblížila strachu. Namiesto toho, priveľmi k Hermioninej hrôze, sa zahnal vetvičkou imelovej neplechy, ktorú vyvinul George Weasley a podržal ju nad dvojicou. Cítila, ako sa jej nohy prilepili k podlahe a sledovala, ako sa Malfoy pokúša zdvihnúť jednu nohu, potom druhú, a zlyháva.

"Vyzerá to, že sa vaše prianie splnilo," rozradostnene vyhlásil Zloduch, oči sa mu leskli vzrušením.

"Zloduch! Zabijem ťa!" zajačal Malfoy.

Duch sa len zlomyseľne uškrnul, než odfičal so spevom po chodbe.

"Malfoy a Grangerová, už viac nie sú dvoma cudzincami,

to bude veľa bozkávania, keď už vedia, o čo prichádzali."

Svoju protivnú veršovačku dokončil niekoľkými hlasnými cmukavými zvukmi.

Hermiona sa rozpačito pozrela na Malfoy, ktorý si niečo zúrivo mrmlal pod nosom. Jej vlastné srdce búšilo a adrenalín sa zvyšoval od očakávania. Tajne po tomto túžila, ale priala si, aby nevyzeral touto predstavou taký nahnevaný. Odradzovalo vedieť, že ho štve niečo, na čo sa ona v skutočnosti tešila. Bolo to ňou alebo neopätovanými citmi? Najprv to bol Ron počas šiesteho ročníka a teraz nakoniec bude snívať o Malfoyovi, keď bolo jasné, že ten o ňu nemá záujem.

"Čo tak keby sme to rovno spravili a mali to za sebou?" váhavo navrhla.

Prehrabol si rukou vlasy. "Toto ma fakt mrzí. Chcem povedať... Pochybujem, že vážne chceš, aby som ťa pobozkal."

Srdce jej ešte viac pokleslo, ale aspoň bol kvôli tomu gentleman. Mohli by sa objaviť sarkastické poznámky o jej krvi alebo všeobecnej nepríťažlivosti. Fajn, nedovolí, aby vedel, ako je ďaleko od pravdy a že ho v skutočnosti pobozkať chce, takže prikývla, zatvorila oči a našpúlila pery  v očakávaní nevyhnuteľného letmého bozku.

Dych sa jej zasekol, keď Malfoy zovrel jej ruky vo svojich a pritiahol si ju trošku bližšie. Preplietol si jej prsty so svojimi a ona si nemohla pomôcť, aby neporovnávala, o koľko boli väčšie než jej. Pootvorila oči a videla, že na ňu intenzívne hľadí. Mala pocit, že jej vyschli pery a nervózne si ich oblizla.

Chlácholivo jej stisol ruky. "V poriadku?" spýtal sa.

Ale nečakal na odpoveď, namiesto toho naklonil hlavu a pritlačil jej pery k svojim.

Ten bozk mal trvať päť sekúnd. Toľko bolo treba, aby sa imelo rozprsklo do zelených a bielych iskričiek. Hermiona ho začula prasknúť, ale nemala záujem odtiahnuť sa od Malfoya, ktorý ju bozkával so stále rastúcim nadšením. Vlastne sa neoddelili až do okamihu, kedy do nich vrazila skupinka okolo idúcich štvrtáčok z Bystrohlavu.

"Mali by ste si zohnať izbu," pohŕdavo prehlásila jedna z nich.

Hermiona sa začervenala a hľadela všade len nie na Malfoya.

"Konečne!" dodala ďalšia. "Na toto sme čakali odvtedy, čo sa odhalilo to proroctvo."

To odpútalo Hermioninu pozornosť od podlahy, ktorú v rozpakoch dôkladne študovala. "Čože?"

Tá prvá štuchla lakťom do druhej. "Sklapni. Nemali o tom vedieť," zasyčala.

Druhé dievča si rukou zakrylo ústa.

"Nemali sme vedieť čo?" spýtal sa Malfoy.

"Ehm... o tom proroctve a o vašej úlohe," odvetila bystrohlavčanka, ktorá sa viditeľne pod jeho pohľadom zmenšila.

"To sa ti podarilo, blbka! Ty budeš vysvetľovať McGonagallovej, prečo si si pustila ústa na špacír," vyštekla jej kamarátka.

"Nemohla som si pomôcť! Vyzeral vražedne," rieklo druhé dievča, keď sa náhlili po chodbe, aby im zmizli z dohľadu.

Hermiona zastonala. "Vedela som, že nebolo falošné! Harry bol ten večer, čo ho Trelawneyka vyslovila, skálopevne presvedčený, že je skutočné."

"Chceš povedať, že nám všetci klamali, pretože my sme tí, o ktorých hovorí?"

"Vyzerá to tak," odpovedala, keď podráždene odula pery.

"Prečo klamali?"

"To sa ma vážne pýtaš? Nemali sme vtedy práve dobré vzťahy. Vôbec som s tebou nechcela pracovať na tom projekte z elixírov a nieto sa do teba zamilovať."

"Tie všetky náhody! Sprosté tresty, doučovanie v lietaní, tá prekliata komora - museli to pripraviť!"

"Oj, Harryho s Ronom zahluším!"

"Ten odkaz od Heather Armitageovej - to musel byť Blaise alebo Theo! Spravím im zo života hotové peklo!"

S posledným pohľadom na seba sa rozbehli opačnými smermi, aby konfrontovali svojich priateľov.

****

"Harry James Potter! Okamžite sem nasáčkuj ten svoj kostnatý zadok!" zajačala Hermiona, keď vpálila do chrabromilskej klubovne.

Rozhovory sa umlčali a každá hlava sa otočila v prekvapení k nej. Keby bola pokojná dosť na to, aby jej to vadilo, asi by bola v rozpakoch, ale práve teraz bola taká nahnevaná na oboch svojich priateľov za to, že jej klamali.

"A priveď zo sebou toho vyhúknutého ryšavca!" vyštekla.

Z úzadia klubovne sa vynorili Harry s Ronom, obaja vyzerali zmätení jej nahnevaným tónom.

"Hej, Hermiona. Čo sa deje?" spýtal sa Ron.

"Ako ste sa mi opovážili klamať?!" vykríkla.

"Há?"

"O proroctve. Ako ste ma mohli oklamať a povedať mi, že je falošné, keď v skutočnosti bolo o mne!" jačala.

Ron viditeľne prehltol.

"Ako si to zistila?" spýtal sa Harry, vyzeral bledšie, než obvykle zoči-voči hnevu svojej priateľky.

"Akási štvrtáčka do nás vrazila, keď sme sa s Malfoyom bozkávali a vykecala to."

"Počkaj, až sa mi dostane do rúk... Čože? Vy ste sa s Malfoyom bozkávali?" spýtal sa Ron.

Hermiona sa začervenala, keď si uvedomila, čo povedala. Toto im nechcela povedať!

"Ehm... áno."

Po celej klubovni sa ozvali víťazoslávne výkriky a čoskoro sa ocitla uprostred objímania a poťapkávania po chrbte. Keď najhorší nával ustúpil, odtiahli ju jej dvaja najlepší priatelia do rohu. Zvyšok chrabromilčanov si to nevšimol, pretože boli príliš zaneprázdnení oslavami hlučným, divokým štýlom, ktorý jediný poznali.

"Vyslúžila si si moju nekonečnú, nehynúcu vďačnosť, Hermiona," nadšene prehlásil Ron.

"Takže chodíš s Malfoyom?" spýtal sa Harry.

Hermiona najprv skontrolovala, že nikto nepočúva a vrhla Muffiato. Potom sa ustarane poťahala za vlasy.

"Nie! Zloduch nás dostal do pasce pod imelovou neplechou a my sme sa museli pobozkať."

"Oh!" porazenecky zareagoval Ron. "Takže nie si do neho zamilovaná?"

Posadila sa na parapet za jej chrbtom a zovrela si hlavu v rukách. "Nedokážem na neho prestať myslieť," priznala sa.

"To je určite dobre," prehlásil Ron.

Zoskočila sa a začala sa prechádzať pred nimi sem a tam.

"Nie, nie je. Pred šiestimi týždňami som ho nenávidela. Tým som si bola istá a teraz som zmätená. Nechápte ma zle, stále je to odporný blbec, ale má aj príjemnú stránku a tá sa mi páči. Tak starostlivo mi pomáhal prekonať moju fóbiu z lietania a potom sa mi otvoril, keď sme boli zavretí v komore a sú v tom zapletené moje city a nemám potuchy, čo cíti on ku mne. A teraz zistím, že pokiaľ sa do seba nezamilujeme, mágia navždy zmizne. Chápete, aké je toto všetko zmätočné?"

Chlapci vyzerali zaskočení jej rečnením. Boli zvyknutí na pokojnú, rozumnú Hermionu, nie na túto ukecanú verziu. Ona bola tou, ku ktorej ste obvykle chodili po radu.

"Nemaj obavy o proroctvo, z toho ako to znie, ty už si do Fretčiaka zamilovaná," veselo oznámil Ron.

"Áno, ale neviem, či on je zamilovaný do mňa!" zakvílila.

"Prečo sa ho nespýtaš?" navrhol Harry.

Hermiona sa na neho pohŕdavo pozrela. "Je to Malfoy! Keď ide o neho, tak svoje pocity nemá napísané na čele. Pravdepodobne ma zo zábavy odpálkuje."

"Ehm... tváril sa po tom bozkávaní zhnusene?" spýtal sa Ron, tvár mu žiarila dočervena z nepohody nad takou otázkou.

Zamyslela sa. "Nie, nič som si nevšimla. Vlastne sme sa bozkávali dlhšie, než bolo kvôli tomu imelu nevyhnutné."

"Tak potom choď na to!" povzbudil Ron.

"Áno, to znie vážne nádejne. Prečo mu nejdeš povedať, že sa ti páči? Stavím sa, že sa mu páčiš tiež," naliehal Harry.

Hermiona sa na nich podozrievavo pozrela. "Práve si povedal, že existuje nádej, že sa to proroctvo už možno naplnilo."

"Už sa mohlo naplniť. Nehovorí nič o tom, že musíte spolu chodiť, či sa zobrať a mať deti, len že sa musíte do seba zamilovať a u teba to vyzerá, že sa tak stalo. Takže kto tvrdí, že u Malfoya nie?" riekol Harry.

Vzdychla si. Chcela vedieť, či to Malfoy cíti rovnako, ale tiež sa bála, že by mohol jej pocity rozdupať.

"Čo ak sa mi vysmeje a nazve ma škaredým muklorodeným trolom?"

"Nazval ťa humusáčkou, odkedy si s ním začala tráviť čas?" spýtal sa Harry.

"Nie. Vlastne mi tak nepovedal, odkedy sme sa vrátili na Rokfort."

"Takže choď na to."

"Ale to neznamená, že si nemyslí, že som nepríťažlivý trol."

"Pozri, chceš si prejsť tým neopätovaným typom lásky, aký si zažila celé tie roky s Ronom? Mohlo to byť rozkošné, keď si mala pätnásť, ale teraz si dospelá, Hermiona. Nemyslíš si, že by si mohla trochu riskovať? Okrem toho, v šiestom ročníku ste sa začali s Ronom poriadne rýchlo nudiť a ani to za všetko to súženie nestálo, keďže ste spolu randili len dva týždne."

"Héj!" namietal Ron. "Ale má pravdu, Hermiona. Strávili sme absurdné množstvo času tým, že sme sa snažili prísť na to, či sa tomu druhému páčime, keď sme skrátka mali ísť na to."

"Ale čo ak povie nie a vysmeje sa mi? Nemyslím, že by som to dokázala zvládnuť."

"Si Hermiona Grangerová! Najbystrejšia čarodejnica svojho veku. Prekľaješ ho, až vykrváca!" povzbudzoval Harry.

"Alebo na neho nasadíš tie príšerné vtáčiky. To človeka vystraší na celý život," striasol sa Ron.

"Vážne si myslíte, že by som to mala urobiť?"

"Áno!" zvolali zborovo.

Vystrela plecia a zamierila smerom k dverám.

"Oh, a nemyslite si, že som niektorému z vás odpustila, že ste mi klamali," oznámila cez plece, než si prerazila cestu cez oslavujúcich chrabromilčanov a vyšla z klubovne.

"Poslali sme ju práve za Malfoyom, aby sa mu priznala so svojimi citmi?" spýtal sa Ron.

"Očividne áno."

Ryšavec pokrčil plecami. "Poďakuje sa nám, keď budú spolu žiť šťastne a naveky."

"Alebo nás zabije, ak práve šla spáchať spoločenskú samovraždu," sucho odpovedal Harry.

****

Draco si stále nebol istý, či je spokojný s výhovorkami svojich priateľov pre to, prečo sa ho snažili dať dokopy s Grangerovou.

"Kamoško, vážne, čo by si chcel, aby sme urobili? Ak si nešvihneš a neprehlásiš svoju nehynúcu lásku k tej chrabromilskej knihomoľke, potom sú z nás muklovia. Muklovia!" naliehal Theo, tváril sa pritom zhrozene.

"Okrem toho, museli sme sa zúčastňovať nekonečného množstva stretnutí a neustále počúvať Pottera s Weasleym. Mám toho dosť na elixíroch, takže vážne by si nám mal byť vďačný, že sme kvôli tebe obetovali svoj čas," dodal Blaise.

"Ehm... prepáčte - kedy ste niečo z tohto urobili, aby ste pomohli mne?" spýtal sa Draco. "Myslím, že sa toto všetko dalo do pohybu, aby ste zachránili mágiu, nie aby som bol šťastný ja."

"Oh, takže priznávaš, že ťa Grangerová robí šťastným?" spýtal sa Theo.

Draco v duchu zaklial. Nechcel sa takto prerieknuť. "To som tým nemyslel. Snažil som sa poukázať na to, že ste to robili pre svoj vlastný prospech."

"Ale ty Grangerovú chceš, správne?" naliehal Theo.

Od odpovede ho zachránil akýsi tretiak, ktorý ho zavolal ku vchodu slizolinskej klubovne. Zazrel na Thea, než odkráčal preč.

"Nemysli si, že sa z tej otázky vyvlečieš, Draco. Musím to vedieť kvôli svojmu zdraviu. Začínam mávať bezsenné noci," nasledoval ho Theo.

"Draco! Vonku sa po tebe pýta Grangerová," oznámil Maximilian Greene, keď Draco sa dostal ku vchodu.

Draco mu poďakoval prikývnutím a vyšiel na chodbu. Hneď napravo stála Grangerová, vyzerala ustarane a žmolila si ruky. Theo vykukol vedľa neho a chcel ho nasledovať von, ale Draco sa otočil a položil ruku na priateľovu hruď.

"Ani nepomysli na to, že ideš ďalej. Nie je nutné, aby si bol súčasťou tohto rozhovoru."

"Si taký kazič zábavy," zamrmlal Theo, ale vrátil sa do klubovne.

"Grangerová," pozdravil. "S čím ti môžem pomôcť?"

"Ohľadne toho predtým," odpovedala, žmolila si ruky a bojovala, aby sa mu pozrela do očí.

Oprel sa o kamennú stenu a snažil sa neusmiať sa nad tým, ako rozkošne vyzerala. Grangerová bola zriedkakedy neistá, kvôli čomu bol celý tento zážitok ešte príjemnejší.

"Čo ohľadne toho predtým?"

To spôsobilo, že sa na neho pozrela, aj keď to bolo len mrzuté zazretie.

"Nehraj blba, Malfoy. Vieš presne, o čom hovorím."

Študoval svoje nechty, čím zdokonalil svoj nenútený postoj, hoci sa cítil úplne opačne. "Oh! Ten bozk."

"Áno! Ten bozk!"

"Čo s ním?"

"Vieš čo? Toto nemá význam. Ani neviem, prečo to robím," zavrčala frustrovane, než sa stočila a vydala sa preč po chodbe.

Rozbehol sa za ňou a chytil ju za zápästie. "Grangerová, čo si chcela povedať?"

"Prestaneš sa správať ako blbec, aby som sa necítila tak trápne?"

Pretočil oči. "Dobre, ale len ak vysypeš, čo chceš povedať."

Zhlboka sa nadýchla a zjavne sa v duchu pripravovala.

"Čo znamenal?" spýtala sa náhlivo.

Pokrčil plecami. "Neviem. Do bozkávania nás prinútil Zloduch a to sprosté imelo."

Viditeľne ju to skľúčilo a plecia jej poklesli. "Ach! Dobre, myslím teda, že sa uvidíme," prehlásila slabým hlasom.

Na chvíľu zatvoril oči. Vyzerala tak sklamane, že ho to trošku zabolelo v srdiečku. Mohlo toto znamenať, že sa jej páčil? Dovolil si tomu na chvíľku uveriť a odmietol pustiť jej zápästie, napriek tomu, že zaň stále ťahala.

"V tomto nie som dobrý," prehlásil, keď si voľnou rukou prehrabol vlasy.

"Dobrý v čom?"

"V celej tejto veci s pocitmi. Nerád niekomu odhaľujem svoju dušu, ale ak sa ma pýtaš, či ten bozk niečo znamenal, potom áno, znamenal. Neviem, kedy sa to stalo, ale začal som ťa mať rád. Ani neviem, či sa to so mnou zahráva to proroctvo alebo moje vlastné city."

"Proroctvá sa dajú len vysloviť, nedokážu si vynútiť city alebo prinútiť dvoch ľudí, aby sa zamilovali. A hovorí sa, že proroctvo o láske sa vysloví len o ľuďoch, ktorí sú predurčení k tomu, aby boli spolu," informovala ho vecným hlasom.

Uškrnul sa a zasunul jej uvoľnenú kučeru za ucho. "Vidíš, pred pár mesiacmi by ma to tvoje našprtané vysvetlenie dohnalo do zúrivosti, ale teraz ho považujem za trošku rozkošné a viac než len trošku vzrušujúce. Myslím, že to znamená, že sa mi páčiš."

Začervenala sa a zdvihla placho oči k nemu. "Myslím, že som sa do teba zamilovala," priznala, než si rukou zakryla ústa v hrôze nad tým, čo práve povedala.

Oprel si čelo o jej. "Som si istý, že by ma to malo vydesiť, ale myslím, že toto už predpovedalo to proroctvo."

"V tom prípade som si poriadne istá, že sa ti viac než len páčim."

"Mohla by si mať pravdu," povedal so žmurknutím, než zrušil ten malý priestor medzi nimi a pobozkal ju.

Vzadu v slizolinskej klubovni Theo vykríkol a vtiahol dnu predlžovacie uši, ktoré používal, aby odpočúval ich rozhovor.

"Koniec paniky, mládež! Draco a Grangerová sú oficiálne do seba zamilovaní!"

Nasledovalo mohutné nadšenie.

Draco krátko nadvihol bradu. "Prekliaty Theo!" zamrmlal, než pokračoval v príjemnej úlohe bozkávať sa so svojou novou priateľkou.

****

Minerva McGonagallová sa usmiala, keď si prezerala urečnených študentov. Bol večer pred vianočnými prázdninami a Veľká sieň bola plná sviečok a hluku. Bol najveselší odvtedy, čo sa to prekliate proroctvo vyslovilo, a ona s radosťou videla, že tí dvaja študenti, ktorí túto zmenu vyvolali, po sebe strieľajú dôverné pohľady.

Riaditeľka sa mohla znova uvoľniť, keďže už mágia viac nebola v nebezpečenstve. Napriek rozhodnému uisťovaniu od Arwydd vtedy v novembri, že, keď sa tomu dá čas, všetko dobre dopadne, boli chvíle, keď bola blízko panike. Skutočne neverila, že títo dvaja konkrétni študenti by sa mohli mať časom radi, tobôž sa do seba zamilovať. Ale bola šťastná, že sa mýlila a teraz sa tešila na Nový rok.

Tiež sa tešila na to, keď sa so svojimi siedmakmi rozlúči. Odkedy nastúpili do školy, nebolo na Rokforte pokojného roka. To sa dúfajme zmení, keď konečne odídu.