Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3

Grangerová sa zachichotala a on sa na ten čudný, dievčenský zvuk stočil dokola. Nepredstavoval si ju ako chichotačku, ale zjavne ňou bola, keď stála v slnku uprostred opustenej Šikmej uličky s rumencom na lícach a s rukou na ústach, aby ten zvuk potlačila.

"Čo je?" fascinovaný sa spýtal.

"Fakt si koledujem o obrovské problémy."

"Prečo?"

"Dostala som len jediný príkaz a to nikoho nazad nepriviesť. A predsa tu stojím a narušujem štíty, aby nám dovolili odmiestniť sa."

Dracov žalúdok urobil kotrmelec, keď si predstavil, že nakráča na ministerstvo. Žil vo svojej malej bubline a bez ohľadu na to, ako sa tešil na ten plán, ako o takomto niečom sníval celé roky, bol teraz nervózny. Takmer dnes ráno vycúval, ale zastavil sa. Až do konca svojich dní by také dačo ľutoval.

"Potom prečo to robíš?"

"Pretože je to správna vec. Mali sme to spraviť už dávno, keď tie úmrtia začali, ale tvárili sme sa, že to nevidíme a odbili sme to, pretože veď išlo len o smrťožrútov."

To zabolelo, ale nemohol jej dávať za vinu to, že je úprimná. Napokon ako by trápilo jeho, keby sa Temný pán správal rovnakým spôsobom k muklorodeným? Nie veľmi, ak mal  byť k sebe úprimný aj on.

"Nemusíš ma brať so sebou," prehlásil skôr, než sa stihol zastaviť.

Usmiala sa na neho.

"Áno, musím. Nedokázala by som so sebou žiť, kebyže ťa tu nechám."

Draco hľadel na nohy. Nevedel čo na oplátku povedať. Miatla a vzrušovala ho súčasne. Bolo to zvláštne, pretože bola tou istou osobou, ktorú poznal na Rokforte. Na jej povahe nebolo nič extra nové - stále kládla nekonečné otázky a nosila srdce na dlani, ale nejako sa jeho city k nej zmenili. Možno to bolo kvôli tomu, že sa zmenil on.

Už viacej nebol tým chlapcom, ktorého odsúdili zostať v Londýne, až kým sa ten nanovo nepostaví a mal poriadne ďaleko od toho nafúkaného, arogantného chalana, ktorý vykračoval po Rokforte a veril, že je lepší len na základe rodiny, do ktorej sa narodil. Sedem rokov izolácie ho zmenilo a teraz oceňoval na Hermione práve to, o čom blúznila väčšina magickej komunity. Bola neobyčajná; niekto, kto bol pripravený dostať sa do ťažkostí s ministerstvom len preto, že ho nechcela nechať samého.

"Dobre, priprav sa."

Vzhliadol na ňu a uvidel, že stojí s natiahnutou rukou. Zhlboka sa niekoľkokrát nadýchol, než vložil svoju ruku do jej.

"Ty to zvládneš," riekla s povzbudzujúcim stisnutím ruky.

Otočil hlavu tvárou k nej a spojil si s ňou oči. Zostali takto, keď ich odmiestnila.

***

Bol dezorientovaný, keď pristáli vo vstupnej hale budovy, ktorá na Gibraltári dočasne uchýlila ministerstvo mágie. Slnko prúdilo cez mnohé okná a jeho odraz na bielom mramore oslepoval. Stovky ľudí sa motali okolo so zväčšujúcimi sa papierovými poznámkami a ten hluk bol ohlušujúci. Na krátky moment si zaprial, aby zostal tam, kde bol. Bolo to neprekonateľné.

Ďalšie stisnutie pritiahlo jeho pozornosť späť k žene, ktorá stála pri jeho boku.

"Neboj," riekla. "Čoskoro si zvykneš. Pôsobí to šialene rušne a to som bola v Londýne len na pár dní."

Stroho prikývol, keď zachytil pohľady od niekoľkých okoloidúcich, ktorí na neho zdesene zízali.

"Poďme," potiahla ho Grangerová k výťahom.

"Nie som si istý, či je to dobrý nápad," zašepkal, keď sa znásobovali pohľady, ktoré priťahovali.

"Nebuď hlúpy, Draco. Bude to v poriadku."

Nebol si taký istý, ak mala niečo naznačovať reakcia na jeho objavenie sa.

"Kam ideme?" spýtal sa.

"Navštíviť Kingsleyho."

To Draca vôbec neupokojilo. Prirodzene, že nedôveroval ministrovi mágie a bývalému členovi Fénixovho rádu. Napokon, bolo to pod jeho vedením, keď Draca a jeho rodinu odsúdili na nočnú moru, v ktorej žil posledných sedem rokov. Ale nech akokoľvek silno ťahal ruku z Grangerovej, stále ju držala a čoskoro bol vo výťahu nahor k pracovni ministra.

"Ako to, že táto budova nie je pod zemou?" spýtal sa, aby sa rozptýlil od svojej úzkosti.

"Gibraltár si udržuje dobré vzťahy s čarodejníkmi, odkedy sa stal časťou moslimského Španielska. Očividne, počas španielskej inkvizície sa prijali opatrenia, aby udržali mesto v bezpečí, ale nikdy sme sa tu nemuseli tak veľmi skrývať. To bol hlavný dôvod, prečo bol vybraný ako naše sídlo, kým sa dá Británia do poriadku. To a k tomu to, že je to v skutočnosti britské územie."

Pokúsil sa zatajiť úsmev nad jej našprtanou odpoveďou, ale bola to taká typická Grangerová, že v tom zlyhal.

"Čo je?" spýtala sa obranne.

"Nič. Len to znie, ako keby si doslova citovala z Histórie magického Gibraltáru, ak taká kniha existuje."

Nadurdila sa a zdráhavo odvetila: "Existuje. Teda história vzťahov Gibraltáru k mágii, ale nie s takým názvom."

"Vedel som to! Prehľadala si kvôli nej knižnicu, že? Hneď prvú hodinu, ako si prišla?"

Zazrela na neho, než znova prepukla v smiech. "Nie celkom. Vlastne som vydala minulý rok svoju vlastnú verziu."

"Vážne?"

"Netvár sa tak prekvapene! A to som si myslela, že budeš mať sarkastický komentár o tom, že to bolo nevyhnutné, pretože som taká veľká knihomoľka."

V tvári mala lišiacky úsmev a on vedel, že sa ho pokúša rozosmiať, ale jemu to iba pripomenulo, ako veľmi sa zmenil. Niečo z toho bolo k lepšiemu, ale v strachu a neistote stratil poriadnu časť seba a nebol si istý, že ešte niektoré svoje časti získa späť.

Takmer ako keby dokázala vycítiť zmenu jeho nálady, chlácholivo pošúchala palcom chrbát jeho ruky.

"Bude to v poriadku."

"To nevieš."

"Nie, neviem, ale naozaj viem, že nedovolím, aby sa ti čokoľvek stalo. Už si si vytrpel dosť."

Nemohol si pomôcť, aby na chvíľku silnejšie nezovrel jej ruku.

***

Nervozita v jeho bruchu zosilnela, keď sa dostali k pracovni ministra mágie. Spoznal muža sediaceho vo veľkej vstupnej recepcii. Tie červené vlasy hlásali, že je to Weasley, ale nemohol si spomenúť na jeho meno.

"Percy!" srdečne pozdravila Hermiona.

Ach, tak takto sa volal.

"Hermiona, vrátila sa z Londýna?" odpovedal Percy, skôr než vzhliadol. Jeho oči sa prižmúrili, keď dopadli na Draca.

"Čo si to urobila?"

Draco automaticky stuhol, ale zbadal, že sa naňho Grangerová úkosom pozrela.

"Priviedla som Draca späť. Bolo celkom neľudské, aby sa s ním takto jednalo a skutočne nie je žiadnou hrozbou. Napokon, nezaútočil na mňa a mal k tomu množstvo príležitostí."

Weasleyho jej odpoveď zaskočila a Draco nedokázal zastaviť teplo, ktoré sa ním prehnalo, keď bránila jeho a svoje činy.

"Hmm... nuž, nemôžem povedať, že to ministra ohromí. Mala si zhodnotiť stav mesta, nie samovoľne zrušiť rozsudok."

"Preberiem svoje správanie s ministrom, Percy. Je voľný?"

"Práve má stretnutie so španielskym ministrom, ale má sa vrátiť do štvrťhodiny."

"Dobre, potom tu počkáme."

A potiahla Draca ku gauču, ktorý stál pri vzdialenej stene pracovne. Percy Weasley ich stále pozoroval s nesúhlasným pohľadom a Draco si prial, aby sa dokázal uvoľniť ako Grangerová. Pohmkávala si pod nosom, kým listovala knihou, ktorú vytiahla z batohu. Neschopný vymyslieť nič, čo by mohol povedať a čo by mohli ostatní počuť, tam Draco len sedel a študoval svoje ruky.

***

Trvalo to dlhšie než štvrťhodinu, keď zmorený Kingsley Shacklebolt nakráčal do miestnosti.

"Percy, mohol by si prosím zarezervovať ďalšie stretnutie s Manuelom Lopez Covasom?"

"Áno, minister, ale..."

"Postaraj sa, nech tentoraz príde načas. Vždy si myslí, že ma môže zastrašiť, aby som súhlasil so všetkými tými nemožnými vecami, čo požaduje, keď sa stretneme v jeho pracovni."

"Dobre, Her..."  Weasley sa nedostal ďalej, pretože Shacklebolt zbadal Draca s Hermionou a dobrú chvíľu na nich civel.

Slúžilo mu ku cti, že nenakričal na Grangerovú za to, že porušila jeho jediný príkaz.

"Slečna Grangerová, pán Malfoy, keby ste obaja mohli prejsť do mojej pracovne."

Draco zazrel záblesk sklamania vo Weasleyeho tvári, keď kráčali okolo jeho stola a stratili sa v obrovskej pracovni ministra.

Shacklebolt im dal prednosť, aby vošli dnu prví a za nimi pevne zatvoril dvere.

"Hermiona, čo má toto znamenať?" spýtal sa minister, keď sa posadil za svoj stôl.

"Nemohla som ho tam nechať."

"Dal som ti prísne pokyny, aby si nikoho nepriviedla so sebou."

Grangerová sa predklonila, oprela si zovreté ruky o stôl.

"Nenechala by som ho tam. Bol odkázaný sám na seba takmer sedem rokov, Kingsley. Dokonca ho ani poriadne nekŕmili. Nemôžem sa tváriť, že nevidím také neľudské zaobchádzanie."

Draco si nebol istý, či sa mu páči, že sa rozprávali, ako keby tam nebol.

"Ten rozsudok bol udelený z nejakého dôvodu."

"Pri všetkej úcte, ten rozsudok bol príšerný. Draco bol neplnoletý, keď ho prinútili stať sa smrťožrútom a nikdy nemal byť do tej čaty umiestnený. Je to zázrak, že dokázal prežiť."

Draco sa zamrvil, ten rozhovor sa mu vôbec nepáčil a prial si, aby už skončil.

"Musel byť potrestaný za svoje zločiny, Hermiona."

"Takmer ho zabili, Kingsley. Videl si zranenia, ktoré mu uštedril Dolohov; mal šťastie, že dokázal trafiť ten múr s Bombardou a že spadla na Dolohova. Ale ministerstvo ho len pozašívalo, vrátilo ho do Londýna úplne samého a napoly ho vyhladovalo."

"Zadrž, Hermiona, to je trošku moc. My sme ho nevyhladovali."

"Keď som tam prišla, mal pár balíčkov polievky a rezancov a tým doplňovali jeho prídely."

Shacklebolt sa nepohodlne pohol. "To je poľutovaniahodné."

"Poľutovaniahodné! Prečo sa dovolilo, aby k tomu došlo?"

"Viete, že som tu," prehovoril Draco, už mal po krk, aby sa o ňom bavili, ako keby bol len nejakým prípadom.

Oba páry očí sa otočili k nemu a Grangerová zložila ruky zo stola a stisla znova jeho. "Prepáč, som len nahnevaná, že som sa neozvala skôr."

"Ospravedlňujem sa, pán Malfoy, ale keďže ste porušili svoj trest tým, že ste sem prišli s Hermionou, musíme to prediskutovať. Je to vážna vec, ktorá musí ísť pred Čarostolec. Nechcem zvýšiť váš trest, ale možno budem musieť. A budete sa musieť dnes vrátiť do Londýna."

"Nepošleš ho späť samého!" namietala Hermiona.

"Pošle sa tam nová čata, ktorá mu pomôže vyčistiť zvyšok Londýna."

"Nie!" vykríkla Hermiona.

"Hermiona, nemôžem ho len tak omilostiť. Som si istý, že pán Malfoy chápe, že si musí odpykať svoj trest."

Draco prikývol, nič iné od ministerstva neočakával. Ani za dobrých čias neboli veľmi flexibilní a kým to predtým slúžilo jeho rodine, teraz to jeho šance nezlepšovalo.

"Chcete poslať ďalších na pomoc?" spýtal sa.

"Áno. Inverness sa čoskoro dokončí a pošlem čatu stadiaľ, aby vám pomohla."

Po chrbte mu prebehol záchvev strachu. Grangerová bola jedna vec, ale ďalšia várka smrťožrútov bola niečo úplne iné.

"Radšej by tú prácu urobil sám," odvetil.

Shacklebolt nad tým nadvihol obočie. "Mrzí ma to, ale to nie je možné. Potrebujeme Londýn vyčistiť čo najskôr, ako je možné. Je naliehavé, aby sme dokázali presunúť ministerstvo späť a muklovská vláda sa chce tiež vrátiť."

Draco prehltol a cítil, ako sa mu na čele a na hornej pere zhromažďuje pot. Nebol si istý, či sa dokáže vysporiadať s novou čatou. Čo ak to zase zle vypáli a začnú sa vzájomne zabíjať?

"Zbláznili si sa?" vykríkla Grangerová.

"Čo je zase zle teraz? Nechcela si, aby bol pán Malfoy sám."

"Musel sa dívať, ako mu jeho rodičov zabíja jedna čata a teraz ho plánujete vystaviť tej istej situácii!"

"Tentoraz, Hermiona, je to skúsená čata, ktorá za posledných sedem rokov úspešne opravila dve mestá. Čo sa stalo v Londýne, bola anomália."

"Áno, to bola, ale to neospravedlňuje fakt, že si tým zážitkom Draco prešiel. Ako vôbec môžeš uvažovať, že ho vyšlete s ďalšou čatou bez nejakej terapie?"

Shacklebolt sa zarazil a uprel na neho pohľad, pred ktorým sklopil oči. Nechcel, aby minister zbadal ten strach, ktorý číhal v jeho očiach. Grangerová musela situáciu prečítať správne; bol vydesený z toho, že ho vystavia tej istej situácii ako predtým, ale to neznamenalo, že chcel, aby o tom všetci vedeli."

"Hmm... chápem, čo tým myslíš. Nuž, budem to musieť prediskutovať s Čarostolcom, než definitívne rozhodnem o tom, čo s vaším rozsudkom, pán Malfoy."

Grangerová sa na Shacklebolta usmiala. "Ďakujem ti."

"Hm, mám s nimi naplánované stretnutie o tri dni ohľadne presídlenia častí ministerstva a magickej komunity, takže tam predložím problém s pánom Malfoyom. Navrhujem, aby ste sa ku mne vrátili vo štvrtok večer. Až dovtedy máš pána Malfoya na svoju zodpovednosť, Hermiona. Akýkoľvek problém a bude to na teba."

"Nepredpokladám žiadne problémy. Však, Draco?"

Keďže už rezignoval na svoju pozíciu tretej strany rozhovoru, ktorý sa celý týkal jeho, len pokrútil hlavou.

"Poďme teda. Myslím, že budeš bývať so mnou," riekla Hermiona.

"Oh, a Hermiona? Potrebujem správu o vhodnosti Londýna od teba a jednu od pána Malfoya."

"Zo zajtra ich máš na stole."

***

Ďalšie tri dni uplynuli pre Draca ako smršť. Bolo čudné byť znova medzi ľuďmi. Po pohľadoch, ktorým čelil na ministerstve, mu Grangerová požičala klobúk, aby zakryl jeho výrazné vlasy a on zistil, že je ľahšie vykračovať si tu nepovšimnutý, hoci ten klobúk bol jasne oranžový a mal na sebe nápis Kánoni budú šampióni. Posmešne poznamenal, že nechce nosiť niečo po Weasleym, či niečo čo podporuje taký povaľačský metlobalový tým. Napoly čakal, že Grangerová vyštekne a poučí ho o vďačnosti a prejavení trochu pokory, ale ona sa len zasmiala a povedala, že je dobré, že sa vracia k svojmu normálnemu ja. To ho trošku prekvapilo, pretože jeho normálne ja večne urážalo ju a jej krvný status.

Okrem odovzdania správ Shackleboltovi Hermiona nepracovala. Požiadal ju, aby mu to tu poukazovala, keďže nikdy predtým nebol na Gibraltári. Nemohol si pomôcť, aby sa zhovievavo neusmial, keď nadšene prijala jeho návrh. Nielenže ho vzala na obhliadku pamätihodností, ale tiež mu dala kópiu svojej knihy, aby si mohol o meste prečítať viac podrobností.

A Draca prekvapilo zistenie, že netrvalo tak dlho, ako si prestavoval, že bude trvať jeho vyrovnanie sa s návratom do civilizácie. V prvý deň ešte vyskakoval pri neočakávaných zvukoch a desil ho nadmerný hluk ľudí okolo neho, ale s Grangerovou, ktorá ho držala za ruku, aby ho upokojila, čoskoro zistil, že sa veľmi ľahko prispôsobil tomu, že už viac nie je sám.

Grangerová tiež vyzerala odhodlaná poskytnúť mu vlastné osobné terapeutické sedenia. Neskoro do noci sa rozprávali o všetkom - o Rokforte, o vojne, o chaose na Šikmej uličke a čo robila, kým trčal vo svojom osamelom očistci. A on zistil, že bola viac fascinujúca, než si kedy dokázal predstaviť. Bola viac než panovačná, knihomoľská vševedka, ktorú si pamätal z Rokfortu. Bola zábavná s ostrovtipom, ktorý ho dokázal rozosmiať a zatiaľčo bola súcitná, nedokázala vystáť hlupákov, čo oceňoval, keďže bol na tom podobne.

***

Kým dorazili na opätovné stretnutie s ministrom, Draco bol vydesený z toho, že ho pošlú späť do Londýna. Grangerová mu bude chýbať, čo jeho trest maximálne zhorší. K tomu pomyslenie, že po tom, čo predtým zažil, bude musieť pracovať spolu s ďalšou čatou...

Zdalo sa, že aj Grangerová je znepokojená. Mocne zvierala jeho ruku a on si uvedomil, že toto je to, čo si na nej najviac cenil. Bola precitlivenou osobou a to bolo to, čo potreboval po dlhom období, čo bol sám. Mať niekoho, kto sa načiahne a vezme ho za ruku, kto ho hravo pleskne, keď niečo hrubé povie, alebo len si oprie hlavu o jeho plece, keď je neskoro v noci unavený. To bolo to, čo mu najviac chýbalo v jeho osamelej existencii a Grangerová mu tento kontakt poskytovala plným priehrštím.

Percy Weasley nebol o nič menej zvedavý, keď sa ukázali v recepcii ministra mágie. Vyvalil oči na ich spojené ruky a vyzeral, že si praje, aby mal čas vypočuť Grangerovú, ale len čo sa objavili, Shacklebolt otvoril dvere a zavolal ich dnu.

Čoskoro sedeli na tých istých miestach ako predtým, zatiaľ čo si ich minister prezeral z druhej strany mahagónového stola.

"Som rád, že sa nič neobvyklého za posledné tri dni nestalo," prehlásil Shacklebolt, ako keby očakával, že Draco vrhne Morsmordre, len čo opustí dočasnú budovu ministerstva.

Draco sa zdržal sarkastickej odpovede a len pretočil oči.

"Som rád, že som prekonal vaše očakávania, minister."

"Hmm... áno, nuž, prejdime k dôvodu, prečo ste tu: hovoril som s Čarostolcom ohľadne vašej situácie. Nebudem vám klamať a tvrdiť, že sa k rozhodnutiu dospelo jednohlasne... Mali sme vášnivú debatu o tom, čo s vaším trestom, ale s Hermioninou správou, a s našimi vlastnými postrehmi ohľadne vášho správania za posledných sedem rokov, bolo rozhodnuté  zmeniť vám trest na podmienečný."

Grangerová zhíkla, než sa otočila a objala ho v mocnom medvedíkovom objatí.

"Och, to sú skvelé správy!" vykríkla.

Draco tam sedel, trochu omráčený. Nepredstavoval si, že toto bude výsledok a bol si istý, že sa na konci dňa znova ocitne v Londýne.

"Takže existujú podmienky, samozrejme," pokračoval Shacklebolt. "Akýkoľvek náznak návratu k vášmu predchádzajúcemu správaniu bude mať za následok dlhé obdobie vo väzení. A očakáva sa od vás, že sa zúčastníte týždenných terapeutických stretnutí v budove, kde teraz sídli Sv. Mungo. Rovnako ako prevychovných lekcií, ktoré sa tam organizujú."

Grangerová sa na neho usmiala ako slniečko.

"Tie som založila ja," riekla. "Tiež som ich viedla, ale teraz ich vedie Dean Thomas."

"Prečo ma to neprekvapuje," zamrmlal pre ňu, než sa otočil k ministrovi. "To je všetko?"

"Váš trezor vám bude k dispozícii, ale budeme vaše výbery monitorovať. Akékoľvek väčšie množstvo, než je nevyhnutné, bude skontrolované a ak pre spomenutý výber neprídete s oprávneným dôvodom, ocitnete sa pred Čarostolcom."

Draco sa zježil nad tým, čo to znamenalo, ale Grangerovej uisťujúce poklepanie po jeho predlaktí mu zabránilo odpovedať a prehltol drsné odseknutie, ktoré mu naskočilo na pery.

Nebol by dobrý začiatok hádať sa s ministrom, než sa vôbec dostane z jeho pracovne.

Namiesto toho sa obmedzil na strohé prikývnutie hlavou.

"Dobre teda. Hermiona, Čarostolec by ťa rád videl ohľadne tvojej správy. Dohodnem stretnutie na budúci týždeň, ale všetko vyzerá dobre a dúfame že presídlime Londýn tak skoro ako bude možné."

"To znie skvelé, Kingsley."

"To ma zbaví ministerského predsedu Bullingdona. Čím skôr tie plány zrealizujeme, tým lepšie. Nemôže sa dočkať, až ukáže, ako úspešne jeho vláda zvládla následky tých špinavých bômb. Myslím, že sú u nich na budúci rok voľby," sucho prehlásil Shacklebolt.

"Nuž, môj hlas nedostane, tým som si istá. Bol absolútnou nočnou morou!"

"Ty môžeš hlasovať v muklovských voľbách?" prekvapene sa spýtal Draco.

"Samozrejme," odpovedala Grangerová. "Narodila som sa ako mukel, takže má muklovská vláda záznam o mojom narodení."

Nadvihol obočie. Bola to stránka muklorodených, ktorú nikdy nevzal do úvahy. Nieže by priveľmi rozmýšľal o dôsledkoch zistenia, že máte magické schopnosti, keď vám je desať a akýchkoľvek z toho vyplývajúcich dôsledkoch.

"Ďakujem vám za vašu pomoc, Kingsley. Som si istá, že nebolo ľahké presvedčiť niektorých členov Čarostolca, aby s týmto súhlasili," ozvala sa Grangerová.

"To je mierne povedané. Nesklamte ma, pán Malfoy."

Draco znova prikývol. Možno bol Malfoy, ale oceňoval riziko, ktoré na seba bral Shacklebolt tým, že zrušil jeho rozsudok. Nebude to populárne rozhodnutie.

"Uvidíme sa v nedeľu u Molly, Kingsley," povedala Grangerová, než sa otočila a vydala sa krížom cez miestnosť ku dverám.

Draco na ňu opustene hľadel. Nevedel, čo teraz urobiť, keď odchádzala. Kam mal ísť? Pochyboval, že mu Shacklebolt ponúkne izbu pre hostí a Draco si nebol istý koho osloviť, aby mal kde bývať. Nevedel ani, ako si prenajať byt, nikdy to nepotreboval. Ani nevedel, kde sú jeho starí kamaráti zo Slizolinu, ak by vôbec chceli o ňom niečo počuť. Potom tu bola skutočnosť, že pochyboval, že by mu niekto iný chcel pomôcť.

A čo bolo dôležitejšie, cítil, ako ho zaplavila osamelosť. Bol izolovaný v Londýne príliš dlho a týždeň, ktorý strávil s Grangerovou mu pripomenul, aké je príjemné mať spoločnosť. Nechcel sa vrátiť k pozeraniu svojho albumu s obrázkami, ktoré našiel pri upratovaní a ktoré mu jediné robili spoločnosť.

Potom tu boli tie nové otravné pocity, ktoré k nej začal cítiť. Nebol si istý, či to bola len reakcia na to, že bola prvým človekom, ktorého po takmer siedmych rokoch videl alebo to bolo niečo hlbšie. Avšak jednou vecou si bol istý, a to, že to zistiť chcel a za tým účelom s ňou potreboval stráviť viac času.

Znova nebol presvedčený, že čítal jej vlastné reakcie na neho správne, ale zdalo sa, že ona má tiež záujem. Zašla priďaleko, aby ho priviedla späť napriek pokynom tak neurobiť a nezaváhala sa ho dotknúť. Rozrušilo ju, ako s ním zaobchádzalo ministerstvo a povedala to Shackleboltovi.

Grangerová sa otočila, keď sa dostala ku dverám.

"Na čo čakáš?" spýtala sa.

"Há?"

"Nejdeš?"

A práve vtedy si Draco uvedomil, že sa svoju šancu chystá využiť.