Preklady fanfiction Harryho Pottera

Martik, všetko najlepšie k narodeninám. 

A všetkým šťastný nový rok!

Don't Let Malfoy Drive the Bus

Názov: Nenechajte Malfoya šoférovať autobus!

Autor: rumaan

Súhlas s prekladom:  univerzálny pre tieto stránky

https://www.fanfiction.net/s/7695021/1/Don-t-Let-Malfoy-Drive-the-Bus 

Preklad: Jimmi  

Banner: arabeska

Žáner:  Romance/Humor

Pairing:  Dramione

Rating: T

Obdobie:  po vojne

 Kapitol: 1

Slov: 5842

Zhrnutie: Je Nový rok a Hermiona sa snaží dostať opitého Rona s Harrym domov. Keď je už totálne vyčerpaná konečne blízko domu, objaví sa komplikácia v podobe Blaisa Zabiniho a batoľaťa s Malfoyovými vlasmi. Prečo tento rok nezostala radšej doma?

Nový rok 2001

Hermiona neznášala Silvester. Zakaždým si povedala, že zostane doma a oddýchne si a zakaždým sa nechala ukecať od Harryho s Ronom, aby šla s nimi von a zabavila sa. Tvrdili, že bez nej ten večer už nikdy nebude rovnaký. Nevedela, prečo im jednoducho nedokázala povedať nie, keď vždy skončila ako tá rozumná, ktorá musela tých dvoch neuveriteľne opitých čarodejníkov dotrepať domov. Nemala inú možnosť než použiť Rytiersky autobus a ten neznášala, hlavne na Silvestra. Večne bol plný opitých čarodejníc a čarodejníkov a  -  keďže bola jediným triezvym pasažierom - nakoniec skončila s tým, že musela Stanovi a Erniemu pomáhať vyložiť každého na tej správnej adrese.

Vzdychla si - zase -  keď jednou rukou podoprela Harryho, aby mu zabránila prevaliť sa. Budú musieť ísť do tej popolnice okamžite.

Vystrčila pravú ruku s prútikom a zrazu sa objavil Rytiersky autobus.

„Ermiona! Bol som zvedavý, kedy na nás zamávaš. Tento rok je to neskoršie ako obvykle,“ privítal ju so širokým úsmevom Stan.

To bol ďalší dôvod, prečo tento večer neznášala  - Stan Shunpike bol do nej zamilovaný a stále dúfal, že to bude práve tento rok, kedy mu venuje novoročný bozk. Nenávidela, keď každý rok musela vidieť jeho sklamanú tvár. Mala dosť problémov s Ronovými šteňacími očami bez toho, aby kvôli pocitu viny nad ďalším párom očí, robila veci, ktoré vážne robiť nechcela.

So Stanovou pomocou vyzdvihla otravne ťažkých priateľov do autobusu, ktorý už bol preplnený nacenganými čarodejnicami a čarodejníkmi. Vzdychla si. Zdalo sa, že sa zase uštve, kým ich dostane do ich domovov - hoci to ani nebola jej práca - aby sa vôbec dostala domov sama, než začne svitať.

****

Nasledujúcich pár hodín strávila tým, že pomáhala Stanovi napriek tomu, že sa jej ten otravný sprievodca stále plietol pod nohy a spôsoboval viac problémov len preto, že sa predvádzal, aby ju ohromil.

Nakoniec zostala len ona, Ron a Harry. Mysleli by ste si, že jej najlepší kamoši doteraz už vytriezveli - ale nie, boli rovnako neznesiteľne hlúpi ako obvykle.

„Pozri, Hermiomína, prechádzame okolo všetkých tých muklovských autíčok, ako keby tu ani neboli,“ chichotal sa Ron.

„Áno, Ronald, to je podstata Rytierskeho autobusu,“ stroho odsekla.

Celú hodinu už odpovedala na prihlúple otázky. Na dôvažok k tomu Ron stále komolil jej meno a pridával k nemu písmenká navyše. Prečo nemohli jej dvaja kamoši len odkväcnúť do kopy vlastných zvratkov ako každý trochu zodpovednejší opilec?

Práve keď už konečne mali zabočiť domov, Rytiersky autobus prudko zastavil.

„Dopekla,“ zamrmlala Hermiona. Už bola tak blízko k tomu, aby vyklopila Harryho s Ronom na Grimmauldovom námestí a vliezla do svojej útulnej postele. Teraz bude musieť zniesť minimálne ďalších desať minút Stanovho zbožňujúceho civenia. Mala z neho husiu kožu.

„Pomoc!“ ozval sa žalostný výkrik z boku autobusu.

Hermiona so Stanom vyšli von zadnou časťou a obišli ho. Hermiona prižmúrila pohľad na vysokého, tmavého čarodejníka, ktorý sa pokúšal stáť na niečom, čo vyzeralo ako vyvrtnutý členok, zatiaľ čo zvieral batoľa. Zdal sa jej podozrivo dôverne známy.

„Zabini? Si to ty?“ spýtala sa.

„Grangerová? Och, vďaka Merlinovi!“ vykríkol.

„Čo sa deje?“ položila ďalšiu otázku.

„Vyvrtol som si členok a mám problém,“ odpovedal.

„Vydrž,“ riekla. „Ten členok dám do poriadku v okamihu. Len sa chvíľku nehýb.“

Namierila prútik na jeho členok a zamrmlala Episkey. Kosť odporne zaškrípala.

„Niet divu, že si nemohol stáť, mal si ho zlomený.“

„Veľká vďaka, Grangerová. Šťastie, že si bola nablízku.“

Stanovi sa nový vývoj situácie vôbec nepáčil. Ron s Harrym neboli vôbec žiadnou konkurenciou. Všetci vedeli, že to Ron s Hermionou skúšali, ale ich vzťah nedopadol dobre a Harry bol šťastne zasnúbený s Ginny Weasleyovou. Ale tento dobre vyzerajúci čarodejník, ktorého zjavne Hermiona poznala, vyzeral ako priveľká hrozba.

„To ste na nás mávli len kvôli okamžitej liečiteľskej pomoci alebo chcete niekam odviezť?“ namrzene sa spýtal.

„Ehm... nuž, potrebujem, aby nás Rytiersky autobus vzal domov,“ vysvetľoval Zabini, ukazujúc na seba a batoľa, ktoré si tlačilo tváričku k jeho krku.

Platinovo blonďavé vlasy batoľaťa Hermionu miatli. Takéto vlasy obvykle znamenali nejakého Malfoya, ale pokiaľ vedela, Draco nebol ženatý a Narcissa už mala príliš veľa rokov, aby donosila dieťa. Znamenalo to, že buď Draco alebo Lucius mali nemanželské dieťa? Hermiona sa pri tej predstave pousmiala. Aká potupa pre Malfoyovcov, pre ktorých krvná línia a korektné správanie znamenalo všetko.

„Tak to bude galeón a dva sikle každý,“ oznámil Stan.

Zabini nadvihol obočie a Hermiona len na Stana vyvalila oči v šoku.

„Čo je?“ spýtal sa.

„To je trošku prehnané, nie? Naposledy, čo som šiel Rytierskym autobusom, to bolo jedenásť siklov pre dospelého a šesť pre dieťa,“ nedal sa Zabini.

„Ehm... nuž, je Nový rok. Vtedy je to drahšie, všakže?“ vysvetľoval Stan.

Hermiona pocítila potrebu zasiahnuť.

„Stan, ale v tom prípade, prečo si účtoval Ronovi, Harrymu a mne rovnakú sumu ako obvykle?“

Sprievodca sa neohrabane ošil a zízal si na nohy.

„Dobre teda, jeden galeón za oboch.“

Zabini sa na zamestnanca zamračil a podal mu peniaze, kým nasledoval Hermionu do autobusu.

„Grangerová, je šťastie, že si náhodou práve tu. Potrebujem tvoju pomoc,“ prehlásil.

„Héj, Hááárry, nie je tamto ten slizolinský chlapík z Rokyyfortu? Vieš, ten, čo bol v Slugyho klube? Ten namyslený fešák?“ spýtal sa Ron s nejasným pohľadom.

„Hm,“ ospalo zareagoval Harry.

Hermiona sa začervenala. „Nevšímaj si ich. Sú totálne sťatí a vtedy trepú nezmysly,“ ospravedlňovala sa.

Zabini žmurkol na dvoch bývalých chrabromilčanov.

„Život ohrozujúce duo nevie chlastať? Kto by to bol tušil,“ posmieval sa.

Ignorovala rypnutie, príliš unavená, aby jej to vadilo a príliš zvedavá, čie to dieťa je.

„Takže komu to dieťa patrí? Má Malfoyove vlasy,“ zmenila tému.

„O tom som sa chcel s tebou rozprávať,“ odvetil Zabini a otočil batoľa tvárou k Hermione.

„To je Draco Malfoy?“ zalapala po dychu, keď hľadela na dôverne známe blondiakove črty.

„Áno. Boli sme na silvestrovskom večierku, keď niečo zjedol a zrazu sa premenil na batoľa. Myslím, že to bol nejaký Weasleyovský výrobok,“ vysvetľoval Zabini, keď si malý Draco Malfoy schoval znova tvár v ohybe jeho krku.

„Héééj, Ron, pozri sa na toto. To je mini-Malfoyíček,“ zavolal Harry na svojho kamaráta.

Ron s Harrym uprene zízali na chlapča, na striedačku do neho štuchali, aby si overili, či je skutočný.

„Prestaňte s tým!“ zajačal na nich Zabini. „Teraz je maličký a vy k nemu musíte byť milí.“

Harry s Ronom sa len zachichotali. Hermiona zastonala. Vydarené výmysly Weasleyovcov boli jej osobným nepriateľom a bolo tomu tak odvtedy, čo dvojčatá začali testovať svoje produkty na študentoch, keď bola piatačkou na Rokforte. Medzitým prijala na tej škole miesto učiteľky a preklínala deň, kedy Harry daroval svoju výhru z Trojčarodejníckeho turnaja dvojčatám. George Weasley si smrť svojho brata ventiloval v obchode a vynašiel skutočne zákerné produkty. Zdalo sa, že Malfoy na jeden z nich narazil. Toľko k jej odchodu do postele skôr než vyjde slnko.

„Počkať; nemal by sa už autobus pohybovať?“ spýtal sa Zabini.

Stan, ktorý trucoval pri dverách, kde sledoval, ako sa Hermiona rozpráva s tým pekným čarodejníkom, prišiel k nim.

„Chvíľu sa tu zdržíme. Ern si dáva pauzičku, kapišto?“

„Autobus!“ vykríkol malý Draco a odtiahol sa od Zabiniho krku.

„Áno, Draco, sme v autobuse,“ odpovedal jeho priateľ.

„Autobus!“ vzrušene pišťal malý Draco.

„Áno, na tom sme sa už zhodli, Draco.“

„Autobus sa nehýbe!“ durdil sa malý Draco, štverajúc sa na nohy v Zabiniho lone.

„Héééj, bacha krpec! Takmer si mi šliapol na niečo drahocenné!“ zjačal Zabini.

Malý Draco sa rozplakal a Zabini sa ho snažil utíšiť, ale neúspešne.

Harry si zakryl uši. „Zastav to. Začína ma z toho bolieť hlava,“ stonal.

„Nemôžem. Nepočúva ma!“ nahnevane na neho zakričal Zabini.

Hermiona si vzdychla. Chlapi sú nepoužiteľní.

„Daj ho sem!“ prikázala Zabinimu, ktorý sa šťastne vzdal plačúceho batoľaťa.

„No tak, no tak, Draco. Je to v poriadku. Strýko Blaise nechcel na teba kričať,“ chlácholila ho, kým mu hladila chrbátik.

Malý Draco sa začal upokojovať, oprel si hlávku o Hermionino plece a pritúlil sa do jej vlasov. Pootočil ju a venoval Zabinimu patentované malfoyovské zazretie.

Rozosmiala sa.

„Vidím, že niektoré veci sa nezmenia, či je veľký alebo malý.“

Čoskoro sa malý Draco začal vrtieť aj v Hermioninom lone.

„Autobus nehýbe. Chcem, aby sa hýbal,“ povedal.

„Musíme počkať na šoféra, Draco,“ trpezlivo vysvetľovala.

„Ja pohnem autobus,“ radostne zvolalo batoľa.

„Nie, Draco, nie si dosť starý, aby si šoféroval autobus,“ zamietla.

„Ja pohnem autobus. Chcem pohnúť autobus,“ nedal sa chlapček, trucovanie bolo späť.

Hermiona nasadila svoj najrozhodnejší hlas.

„Draco, malí chlapci nešoférujú autobus, to robia len dospelí.“

„Vŕŕŕm, vŕŕŕm,“ vrčal malý Draco a predstieral, že točí volantom. „Píp, píp,“ pokračoval, keď si stlačil nos ako klaksón.

Usmiala sa na chlapčeka. Z Malfoya bolo veľmi rozkošné dieťatko.

„Pjjjjosím, pohnem autobus,“ prehlásil malý Draco a ako keby dokázal čítať Hermionine myšlienky, venoval jej očarujúci úsmev.

„Povedala som nie. Teraz počúvaj tetušku Hermionu,“ odvetila Hermiona.

Pri tom Ron s Harrym vybuchli smiechom.

„Ha ha ha, počul si to, Harry, nazvala sa tetuškou Hermiomínou. Je to Malfoyova tetuška, ha ha ha,“ smial sa Ron.

Hermiona pretočila oči nad svojimi dvoma najlepšími priateľmi, ktorí, keď boli opití, mali mentálnu úroveň batoľaťa.

Malý Draco sa vrhol Hermione do náručia a zazrel na tých dvoch hysterických chalanov.

„Tých nemám rád,“ vážne prehlásil.

„Nie, sú to veľmi hlúpi chalani,“ odpovedala.

„Majú v hlave miesto mozgu nasrané,“ posmieval sa Zabini.

„Nasrané! Nasrané! Nasrané!“ zavyl hlasito malý Draco.

Hermiona zazrela na Zabiniho.

„Musíš dávať pozor, čo hovoríš, keď sú nablízku detské uši,“ upozornila ho vážne.  „Draco, nie, to sa nehovorí, je to škaredé slovo.“

„Si škaredý. Neposlušný! Neposlúchaš!“ povedal Zabinimu.

„Kam berieš Malfoya?“ spýtala sa Hermiona.

„Neviem. Na Malfoy Manor nikto nie je a nemôžem ho takéhoto nechať osamote. Nemôžem ho vziať ani k sebe domov, mám spoločný byt s Theom Nottom a Adrianom Puceyom, kto vie, čo za sra.. veci, by sa tam mohli udiať,“ odpovedal.

Kalkulujúco sa pozrel na Hermionu.

„Oh nie, Blaise Zabini, nenecháš mi na krku nejaké batoľa!“ vykríkla.

„No tak, Grangerová. Si jediná zodpovedná osoba, ktorú poznám. Si učiteľka a to všetko, a už teraz vieš, čo s ním robiť,“ prosil.

„Je to Draco Malfoy, pravdepodobne ma prekľaje, keď to kúzlo vyprchá,“ odpovedala.

Ale Zabini Hermione nevenoval pozornosť. Bolo mu jasné, čo musí urobiť, aby sa zbavil zodpovednosti za stráženie zlostného batoľaťa.

„Hej, Draco, chceš zostať na noc s tetuškou Hermionou?“ spýtal sa chlapčeka.

„Miona! Chcem Mionu!“ vykríkol malý Draco.

Hermiona sa pokúsila podať Draca späť Zabinimu, nešťastná z toho, ako sa rozhovor vyvŕbil, ale to tvrdohlavé decko sa jej držalo a začalo hlasne plakať.

„Nie, nie. Chcem Mionu!“ vzlykal.

„Vyzerá to, že je rozhodnuté, Grangerová,“ samoľúbo prehlásil Zabini.

„Pohnúť autobus!“ dožadoval sa malý Draco.

Našťastie pre všetkých zúčastnených sa Ern vrátil zo svojej pauzy a naštartoval Rytiersky autobus. Vzrušenie z toho, že naskočil motor, odviedlo Draca od výbuchu hnevu, ktorý sa práve chystal predviesť a Hermione len zostali zmiešané pocity ohľadne toho, že sa autobus znova pohyboval.

Čoskoro v autobuse zostali len Hermiona so Zabinim. Harryho s Ronom s menšími problémami vyklopili na Grimmauldovom námestí. Hermiona nemala najmenšie výčitky, že prinútila Zabiniho, aby oboch chalanov odniesol k dverám, hlavne keď jej ostal trčať na krku malý Draco, ktorý odmietal opustiť jej náruč pre prípad, že by ju od neho oddelili. Takže nemohla súčasne manévrovať s nejakým opitým čarodejníkom.

„To máš za to, že si mi nechal na krku svojho kamoša,“ odsekla Zabinimu, keď začal frflať. „A nepoďakuje sa ti za to, keď sa vráti do svojho obvyklého kreténskeho ja.“

„U Salazarovho vtáka, Grangerová, ty si taká svätuškárska. Nechápem, čo Draco na tebe vidí,“ zanadával, než si uvedomil, čo povedal a zakryl si rukou ústa.

Prižmúrila na slizolinčana oči.

„Čo myslíš tým, ‘čo na tebe Draco vidí’?“ dožadovala sa.

„Nič, nič. Myslel som tým, že malý Draco je práve teraz k tebe priťahovaný,“ chrlil zo seba.

Na tú vyloženú lož mu neskočila. Hoci bola zmätená Zabiniho komentárom, v tvári mal výraz, ktorý jasne naznačoval, že jej nepovie nič viac.

„Ani na sekundu ti neverím,“ oznámila.

„Neviem, čo máš na mysli, Grangerová. Tu vystupuješ, nie?“ povedal, šťastný, že sa zbaví jej aj toho malého blbca.

„O koľkej ho prídeš zajtra vyzdvihnúť?“

„Ehm... a čo tak o nikoľkej?“   

„Môžeš byť ešte väčší flákač?“ vyštekla. „Nemysli si, že ho budem mať celý zajtrajšok, ak bude stále batoľaťom. Prinesiem ho k tebe.“

Hermiona vyniesla z autobusu malého Draca, ktorý šťastne zamával na Stana a vykríkol „autobus“ niekoľkokrát, než sa ten odpráskol z dohľadu.

„Vďaka za varovanie, Grangerová. Postarám sa, aby som si nastavil čo najsilnejšie ochranné štíty,“ zamrmlal si pod nosom Blaise.

****

Hermiona si sťažka vzdychla, keď sa konečne dostala do svojho bytu. Bola si viac než istá, že toto bude zaručene posledný krát, čo bola na Silvestra vonku. Bolo jej ukradnuté, aké citové vydieranie na ňu skúsia Ron s Harrym. Na budúci rok nech si vzájomne robia zodpovedného priateľa. Ona zostane doma s dobrou knihou.

Slabé potiahnutie za ruku jej pripomenulo prítomnosť malého Draca.

„Mlieko?“ spýtal sa žalostne.

Hermiona ho chytila za ruku a odviedla do kuchyne. Vybrala mlieko z chladničky, potom chvíľu hľadala šálku, než si uvedomila, že asi bude potrebovať pohár so sosáčikom, takže naň premenila nejaké sklo, zaklapla vrchnák a podala ho malému Dracovi, aby sa napil.

Šťastne z neho usrkával, ospalo si trel očká. Na malých chlapcov už bolo dávno po večierke.

„Poďme, Draco, je čas ísť do postele.“

Malý Draco sa začal rozhliadať po jej byte.

„Čo hľadáš?“ zvedavo sa spýtala.

„Djaka. Kde je djak?“ spýtal sa malý Draco, keď rozhodil rukami v spýtavom geste.

Hermiona sa domnievala, že Draco zvykol ako dieťa spať s hračkou draka.

„Ako tvoj drak vyzerá?“  

„Takto,“ ukázal na červený vankúš a potom rukami ukázal, že bol strednej veľkosti. Hermiona sa otočila k rohu a rýchlo premenila červeného, stredne veľkého draka z rezervného vankúša. Dúfala, že ho má aspoň všeobecne správne, keď ho podala malému Dracovi, ktorý ho šťastne prijal.

„Posteľ,“ prehlásil, keď zvieral svojho draka a vystieral ku nej ruku, aby ho chytila.

Nanešťastie Hermiona bývala v jednoizbovom byte. V duchu si opakovala, že Draco je len batoľa, takže nebude čudné deliť sa s ním o posteľ a modlila sa, aby zostal batoľaťom dosť dlho, aby sa im obom podarilo zaspať.

Uložila ho na kraj postele bližšie k stene, pozastrkávala deku okolo neho aj draka. Potom sa uložila sama. Práve zaspávala, keď vycítila, že sa malý Draco túli k jej plecu. Ospalo sa usmiala. Kto tušil, že Malfoy ako batoľa môže byť takto rozkošný?

****

Druhého dňa sa Hermiona zobudila a slastne sa natiahla. Spala ako drevo a teraz sa cítila neuveriteľne oddýchnuto. Trvalo minútku, kým sa jej myseľ spojila s telom a ona rýchlo vyliezla z postele len, aby si uvedomila, že s ňou malý Draco nie je. Nepočula žiaden zvuk, ktorý znamenal, že nejaké batoľa spôsobuje pohromu, z čoho spanikárila, pretože ju napadlo, že mohol vypadnúť z okna alebo nejako sa mu mohlo podariť otvoriť dvere.

Vrazila do obývačky, cestou len pre istotu rýchlo skontrolovala kúpeľňu. V obývačke na gauči sedel mlčky a zízal do priestoru ten Draco Malfoy, ktorého si pamätala.

Doprdele, pomyslela si. Prečo nemohol zostať batoľaťom o chvíľku dlhšie, než ho vráti Zabinimu?

„Malfoy,“ pozdravila, čím ho prebrala z rozjímania.

Pomaly otočil hlavu, aby sa na ňu pozrel. „Grangerová.“

„Ako dlho si hore?“ spýtala sa, trochu znepokojená tým, že našla dospelého Malfoya pokojne sedieť v jej byte.

„Niekoľko hodín. Prebudilo ma, keď som sa premenil na svoju normálnu veľkosť. Bolo to neuveriteľne bolestivé. Mám pocit, že by som mal o tom informovať Georgea Weasleyho, hoci asi bude len rád, že som to bol ja,“ vyhlásil.

Hermiona chcela brániť svojho priateľa, ale uvedomila si, že George by necítil žiadnu ľútosť nad tým, že spôsobil Malfoyovi bolesť, zamýšľanú alebo nie.

„Ehm... nuž myslím, že by som ti mala vysvetliť, ako si sa sem dostal,“ nervózne začala. Vážne sa na toto netešila, keďže vedela, ako sa vie blondiak naštvať.

„To je v poriadku, minulú noc si celkom dobre pamätám. Hoci cez spomienky batoľaťa, ale je to krištáľovo jasné,“ odpovedal.

„Och, tak to je dobre... myslím,“ odpovedala, trochu stratená čo povedať.

Malfoy len po nej strelil záhadným pohľadom. Postavil sa a otočil sa tvárou k nej.

„Už by som mal ísť. Musím nájsť Blaisa a prefackovať ho. Dvakrát,“ oznámil.

„Prečo dvakrát?“ spýtala sa trochu zmätená.

„Raz za to, že sa odkopol hneď, ako mohol a druhý raz za to, že bol taký blbec a nechal ťa samu s deckom.“

Nemohla si pomôcť, aby sa neusmiala. Bolo milé, že Malfoy uznával, že s ním ostala trčať.

„Ale toto musím povedať; bolo od teba neuveriteľne milé, že si ma vzala k sebe a správala sa ku mne tak, ako si sa správala. Čo sa poznáme, nebýval som k tebe milý, takže ti za to ďakujem, Grangerová.“

Začervenala sa. Jej činy sa zdali super súcitné, keď ste to povedali takto.

„Nuž, od Rokfortu sme sa na seba často nenarazili. Myslím, že som ťa videla dvakrát v Šikmej uličke a ja nie som človekom, čo ľpie na zášti zo školy.“

Malfoy sa jednoducho na ňu usmial, po prvý raz, čo také niečo urobil.

„Aj tak vďaka.“

Zamával jej a zmizol prednými dverami. Hermiona zostala s pocitom, že ju okradli a pokorili. Vážne nevedela, čo so sebou robiť. Prešla do kuchyne a urobila si čaj.

****

O týždeň neskôr Hermiona stále nevedela, čo si myslieť o jej novoročnom dobrodružstve alebo o tom čudnom rozhovore s Malfoyom. Ešte viac ju zmiatlo, keď neskôr toho dňa jej do bytu doručili nádhernú kyticu zimných karafiátov a chryzantém. Lístoček jej znova krátko poďakoval a bol podpísaný Malfoyom. Usmiala sa. Milovala kvety, ale zriedka nejaké dostávala. Ľudia si mysleli, že len preto, že je racionálna, tak nemá romantickú stránku, ale kvety boli rozhodne vítané bez ohľadu na to, od koho boli.

Pár dní po Novom roku ju prekvapil kajúcne sa tváriaci Blaise Zabini, ktorý sa ukázal v jej byte. Nepokúšal sa zatajiť fakt, že tam nechce byť a že mu Malfoy pohrozil, aby sa šiel ospravedlniť Hermione za to, že ju nechal s batoľaťom. Hermiona, keďže bola tou odpúšťajúcou osobou akou bola, mu odpustila ľahko, z čoho sa mu uľavilo. Potom pokračoval o tom, ako na Nový rok Malfoy vpálil do jeho bytu a nadával mu za to, že je blbec.

Nemohla si pomôcť, ale dojalo ju, aký bol Malfoy pozorný. Stále sa znova a znova vracala k Zabiniho vete, ktorú o ňom povedal v Rytierskom autobuse. Začala premýšľať, či by bolo možné, aby v tom bolo niečo romantické a mierne ju vydesilo, keď si uvedomila, že si praje, aby bolo. Možno by jej novoročné predsavzatie malo byť menej pracovať a viac randiť. Potom by to už viac nepreháňala analyzovaním jednoduchého prijatia kytice kvetov z vďačnosti nad jej láskavosťou.

****

Hermiona nenarazila na Malfoya, až kým nebola polovica februára. Dúfala, že ho možno uvidí v Rokville, ale nemala to šťastie. Už od neho nedostala žiadne ďalšie sovy či kvetiny. Cítila sa trošku sklamane a nadávala si za to. Len sa cítila osamelá, keďže si Harry v lete bral Ginny a Ron bol v pevnom vzťahu s Demelzou Robbinsonovou, zatiaľ čo ona nemala žiaden vzťah. V skutočnosti nemala žiaden od tých pár katastrofálnych rande s Erniem, keď mala devätnásť. Odvtedy sa sústredila na svoju kariéru, pretože sa rozhodla, že má na romantiku veľa času neskôr. No a teraz začínala cítiť, že možno by mala túžiť po viac vyrovnanejšom živote.

Hermiona robila dozor na februárovom výlete do Rokville. Ako obvykle plno romantických párikov sa tešilo, že oslávi blížiaceho sa Valentína u madam Puddifootovej. Nemohla si pomôcť, aby sa nezachichotala, keď si spomenula na Harryho výlet s Cho Changovou v piatom ročníku. Jedného nudného zimného večera, keď sa hnali za viteálmi, jej o ňom porozprával do najmenších detailov

„Chichoceš sa sama sebe uprostred Rokville? To sa na rokfortskú profesorku nehodí “, zatiahol dôverne známy hlas za jej chrbtom.

Hermiona sa stočila a ocitla sa zaliata slabým rumencom pod šedookým pohľadom Draca Malfoya.

„Malfoy, takmer si ma vydesil na smrť. Nie je dobré sa zakrádať za ľuďmi,“ povedala.

„Prepáč,“ uškrnul sa. „Slizolinčan. Nemohol som si pomôcť.“

Pokúsila sa venovať mu svoj najlepší pohľad ála McGonagallová, ale skončila s tým, že sa na neho usmievala.

„Takže si si vytiahla krátku slamku, keď ste losovali, kto bude dozerať na zamilované páriky na Valentína?“ poznamenal.

„Nevadí mi to. Je to lepšie ako prvý víkend v Rokville. Vtedy sa musíš vyrovnať so všetkými tými prehnane nabudenými tretiakmi, čo pobehávajú okolo.“

Striasla sa pri tej spomienke. Nikto nechcel mať dozor nad trinásťročnými. Nikdy.

„Takže, čo dozor znamená? Musíš tu stáť celý deň?“ spýtal sa.

Zrýchlil sa jej tep. Pýta sa na to z konkrétneho dôvodu?

„Nie, môžem dávať pozor z hocikadiaľ. Niežeby ma tu niekto skutočne potreboval.“

Malfoy sa usmial. „Nemáš chuť dať si niečo na pitie?“

Pochybovačne sa pozrela na Madam Puddifootovej čajovňu.

„Čože, tu?“ spýtala sa.

Blondiak sa začal smiať.

„V žiadnom prípade! Tam by ma nikto nedostal, zvlášť okolo Valentína. Pansy sa ma večne pokúšala ukecať, aby som ju tam vzal, keď sme chodili do školy.“

„Vďakabohu,“ vydýchla úľavou.

„A čo tak ďatelinové pivo u Troch metiel?“ navrhol.

Zatvárila sa trochu neiste a znova ju Malfoy prekvapil, keď ju dokázal prečítať správne.

„Neboj sa; s madam Rosmertou som všetko urovnal. Bola pozoruhodne chápavá vzhľadom na okolnosti.“

Hermiona sa začervenala, keď Malfoy pripomenul tento čas vo svojom živote. Kráčali k hostincu spoločne, čím priťahovali slušnú dávku pozornosti od študentov.

„Oooh, profesorka, máte rande?“ zavolala jedna ľahkomyseľná šiestačka. „A s Dracom Malfoyom, dobrá voľba, slečna,“ dokončila so žmurknutím.

„Je v Slizoline,“ zamrmlala Hermiona Malfoyovi.

„Viem. Je to Arabella Finnová, Marcusová sesternica. Keď mala asi desať, večne sa vkradla do jeho domu, aby sa dívala, ako hráme metlobal. Myslím, že asi bola do mňa zamilovaná,“ informoval ju.

Zasmiala sa. Možno by mohla dostať z Malfoya viac informácii o slizolinských študentoch. Niektorí zo starších sa stále na ňu radi uškŕňali, keď si mysleli, že sa nepozerá. Arabella medzi nimi nebola. Vlastne mala Hermionu veľmi rada a často sa zastavila v jej pracovni na slovíčko, keď toho dňa skončilo vyučovanie.

„Je to milé dievča. Určite najmilšia slizolinčanka v jej ročníku,“ povedala.

Zamyslene sa na ňu pozrel. „Robia ti nejakí slizolinčania problémy?“ spýtal sa.

„Ani nie. Niektorí zo starších to občas skúsia. Tí, čo si ma pamätajú ešte z Rokfortu,“ povedala.

Malfoy sa zamračil. „Nabudúce mi povedz, ktorí sú to a ja ti pomôžem. Poznám ich všetkých aj s ich rodinami. Mali by ťa rešpektovať ako svoju profesorku.“

Hermiona sa na neho pozrela. „Kto si a čo si urobil so skutočným Dracom Malfoyom?“ doberajúco sa spýtala.

„Dospel som,“ usmial sa. „Vojna to podivným spôsobom dokáže.“

Hermiona sa prebrala. „Áno, to dokáže.“

Malfoy jej otvoril dvere a odprevadil ju k osamotenému stolu v zadnej časti hostinca. Spýtal sa, čo chce a odišiel to objednať na bar. Nemohla si pomôcť, aby ho celú cestu nesledovala. Jeho správanie k nej prekvapovalo a bolo niečím, čo vôbec neočakávala. Nemohla si pomôcť, aby si znova nezopakovala Zabiniho slová v hlave, až kým sa nerozhodla. Využije príležitosť a rovno sa ho na to spýta.

Malfoy pred ňu položil pivo a ona mu poďakovala a nechala ho posadiť sa.

„Takže, chcem sa ťa niečo spýtať,“ začala.

Nad tým nadvihol obočie, ale naznačil jej, aby pokračovala.

„Zabini mi niečo povedal, keď si bol batoľaťom a odvtedy mi to vŕta v hlave. Povedal, že nechápe, čo na mne vidíš,“ vyhŕkla.

Za stolom nastalo ticho a Hermiona nedokázala nájsť odvahu, aby sa na neho pozrela. Namiesto toho opakovane obkresľovala prstom pohár v nádeji, že odpovie a nie len tak odkráča preč.

Malfoy jej položil prst pod bradu a nadvihol ju. „Ak sa ma chceš spýtať niečo také, tak by si sa mohla na mňa aspoň pozrieť,“ povedal.

Nechcela nič viac než sa vrátiť k zízaniu na svoj pohár, ale vyzval ju a ona bola skrz naskrz chrabromilčankou. Vzhliadla do jeho šedých očí a všimla si jeho pobavenie.

„To je všetko, čo Blaise povedal?“ spýtal sa.

„Takmer, snažil sa to zahovoriť nejakými nezmyslami a že hovoril o malom Dracovi, ale nie som taká hlúpa,“ odpovedala.

„A to je to, čo na tebe vidím. Obdivujem ťa, Hermiona, si bystrá, si bojovníčka a si nádherná,“ jednoducho prehlásil.

Hermiona sa žiarivo začervenala. To bolo to najkrajšie, čo jej kedy kto povedal a keď to prišlo od Malfoya, bolo to ešte zvláštnejšie. Nevedela, čo na oplátku povedať a jemu to zase došlo a zmenil tému.

„Takže, myslím, že som sa ťa vôbec nespýtal, čo vlastne učíš,“ riekol.

„Oh, Aritmanciu,“ odpovedala.

Nasledujúcu asi tak hodinu strávili rozprávaním sa o všetkom možnom. Hermiona sa o Malfoyovi dozvedela viac než za šesť rokov, čo s ním chodila do školy. Nepriviedol rozhovor späť k tomu, čo si o nej myslí a ona bola príliš zmätená tým, čo cíti, aby zablúdila do tak nebezpečných vôd.

Priateľsky sa rozišli a Hermiona mala v tvári prihlúply úsmev celú cestu, keď sa vracala do hradu.

****

V utorok bolo skutočne Valentína. Hermiona odučila poslednú hodinu a práve triedila domáce úlohy, ktoré vyzbierala. Tiež dostala niekoľko valentínskych kartičiek od svojich študentov. Vyvolali jej úsmev, hlavne tie od mladších študentov, ktoré boli veľmi roztomilé. Ozvalo sa zaklopanie na dvere a dnu nakukla Arabella Flintová.

„Dobrý deň, profesorka, už ste dnes skončili?“

Usmiala sa a prikývla. „Samozrejme, poď dnu, Arabella. Ako ti môžem pomôcť?“

Zdalo sa, že slizolinčanka prišla s chabou výhovorkou, že potrebuje prediskutovať domácu úlohu. Bola vynikajúcou študentkou a Hermiona jej ani na sekundu neskočila na to, že jej bola nejasná posledná úloha, ktorú im Hermiona uložila. Odpoveď získala o desať minút neskôr, keď sa na jej stole zjavila obrovská jarná kytica kvetín v mraku okvetných lístkov a zlatých srdiečok.

„No páni, profesorka! Od koho sú?“ spýtala sa Arabella a uchmatla kartičku skôr, než stihla Hermiona zareagovať. Stále bola ako prikovaná a zízala na nádherné kvetiny.

Jarná nálada pre najkrajší závan čerstvého vzduchu na Rokforte - DM

„Tak je to tá najromantickejšia kartička, akú som kedy videla, profesorka,“ vzrušene zapišťala Arabella, keď mávala kartičkou Hermione okolo hlavy. Tej sa nakoniec podarilo zachytiť ju, aby si ju prečítala sama.

Cítila, že sa červená a vrátil sa jej prihlúpy úsmev.

„Chápem to tak, že je od Draca Malfoya,“ pokračovala jej študentka krkolomnou rýchlosťou.

Hermiona vzhliadla a vševediaco sa na svoju obľúbenú študentku pozrela.

„Ako keby si toto nenaplánovala s Malfoyom!“ obvinila ju,

Arabella sa pokúsila tváriť nevinne, ale počas toho vybuchla smiechom.

„Dobre, dostali ste ma. Povedala som mu, kde o tomto čase budete, a samozrejme som sa postarala, aby som tam bola, keď sa kvety objavia. Vy dvaja ste taký dokonalý pár a váš príbeh je taký romantický,“ sypala zo seba, spôsobom, akým to dokáže len šestnásťročné dievča.

„Dobre, tak môžeš prestať byť taká natešená, my dvaja nie sme pár. Len sme sa párkrát videli, odkedy sme opustili Rokfort, aby sme bojovali vo vojne. Na opačných stranách, ak smiem dodať,“ povedala rozhodne.

Arabella sa len drzo usmiala. „Stavím sa, že sa s ním budete v budúcnosti vídať oveľa častejšie,“ prehlásila predtým, než odkráčala z miestnosti.

Hermiona pretočila oči nad teatrálnosťou toho dievčaťa. Ale uvedomila si, že dúfa, že sa ukáže, že má Arabella pravdu.

****

Silvester 2002

Hermiona si slastne vzdychla, keď si vhodila ďalší kúsok čokolády do úst a znova sa zamotala pod deku na gauči. Robila presne to, čo chcela tento rok robiť, a to zostať doma a robiť si radosť radšej než sa snažiť bezpečne dostať domov dvoch veľmi opitých čarodejníkov z ďalšieho preplneného a predraženého klubu.

Harry s Ronom sa neúspešne snažili presvedčiť ju, pravdepodobne preto, že Harry bol doma so svojou novomanželkou. Ron sa durdil na oboch svojich priateľov, nazval ich nudnými suchármi a odkráčal preč so Seamusom, Nevillom a Deanom. Hermiona musela priznať, že sa nesnažil veľmi ju presvedčiť, na rozdiel od Harryho, pretože mal pravdepodobne obavy, že by trčal na Silvestra s Hermioniným novým doplnkom -  Dracom - alebo tou prekliatou fretkou, ako ho Ron láskyplne nazýval.

„Si si istá, že sa nenudíš, láska?“ spýtal sa jej po miliónty krát, „Stále ťa môžem vziať do tej novej reštaurácie v Rokville. Na to miesto sa musíme ísť tento rok pozrieť.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Nie, mám všetko, čo chcem, práve tu,“ ukázala na film, čokoládu (to najlepšie z Medových labiek, pozornosť od Draca) a samozrejme, svojho driečneho blonďavého šviháka.

Naklonila sa a pobozkala ho.

„Vážne som mal šťastie, keď si povedala, že mi dáš šancu,“ zapriadol jej Draco do ucha skôr než úspešne odviedol jej pozornosť od filmu, ktorý práve hrali v televízii.