Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 20:  Skutočná identita

Draco tupo hľadel na svoj tanier. Bolo ráno a Dumbledore práve oznámil, že je profesor Malfoy nezvestný a tak ho bude musieť po zvyšok roka nahradiť on sám. Draco určite riaditeľove novinky počúval, ale na rovinu, boli mu šumafuk.

Včera toho moc nenaspal, nech sa akokoľvek snažil. A keď konečne ako tak zadriemal, jeho sny prenasledovala vidina Hermiony. Ráno sa ho Dennis pokúšal rozhovoriť, ale úboho zlyhal.

"Oh, Draco, prečo nič neješ?" spýtal sa Crabbe, keď sa doknísal k Dracovi s čokoládovým mafinom v ruke, Goyle rovno za ním s ďalším mafinom. Dennis na nich zazrel a začal po nich hádzať vajíčka na mäkko, pred ktorými sa prikrčili a zvrieskli.

"Straťte sa, vy tupci! Nikto vás tu nechce, choďte si tamto, tam majú lepšie jedlo než my!"

Crabbe s Goylom rýchlo zdrhali preč, vydesení z vajíčkových bômb. Dennis sa otočil k Dracovi, ktorý si vôbec nič z toho, čo sa dialo, nevšímal. Stále zízal na prázdny tanier pred sebou, nebola na ňom dokonca ani omrvinka.

"Draco, nechceš niečo zjesť?"

Bez odpovede. Bolo to, ako keby sa stratil vo svojich vlastných myšlienkach, stratil sa v tej temnote, a to tak hlboko, že sa nikdy nedokáže vrátiť späť do reality.

"No tak, Draco, na dnes potrebuješ silu."

Stále žiadna odpoveď. Dennis sa zamračil. Nemal rád, keď ľudia okolo neho boli rozrušení, potom to rozrušilo aj jeho a radšej bol hyperaktívny než mrzutý. Sťažka si vzdychol a pomaly odkráčal preč. Draco, v stave v akom bol, si to pravdepodobne ani nevšimne.

A Dennis mal absolútnu pravdu. Pravdu povediac si Draco ani nevšimol, že tam nejaký Dennis vôbec bol. Bol stratený vo svojich myšlienkach, príliš hlboko, aby si viacej všímal niečo okolo seba...

O pár minút neskôr Draco spadol na zem. Niekto mu musel streliť silnú facku. Zazrel, keď vzhliadol  - to bola prvá reakcia vôbec na niečo od minulej noci.

"Dráčik! Prečo si ma dnes ráno nepobozkal, ako som ti kázala?" spýtala sa Pansy, tvár mala ešte škaredšiu, keď sa mračila a snažila sa vyzerať hrozivo.

Draco prestal zazerať, keď si uvedomil, že je to len Parkinsonová, v jeho očiach sa znova objavila prázdnota. Bolo to, ako keby mal medzi sebou a vonkajším svetom nejakú bariéru.

"Čo si mu urobila, Parkinsonová?" dôrazne sa spýtal Harry, keď jej strčil prútik do tváre tak, že musela prekvapením cúvnuť. Nadurdila sa.

"Fajn, odchádzam," vykríkla. Pri odchode sa otočila k Dracovi. "Budem v učebni veštenia, ak ma budeš potrebovať, Dráčik, a ak si náhodou zabudol, je to naša ďalšia hodina."

"Ha! Nemá s tebou žiadnu hodinu, ty nafúkaná trubka!!! Spýtaj sa Dumbledora!" zajačal za ňou Dennis, čím pritiahol pozornosť celej miestnosti. Všetci začali civieť na Harryho, Dennisa a Draca, ich pohľady naplnené zúrivosťou.

Harry pretočil očami a zamrmlal: "Skvelá práca, Dennis."

Dennis mu ukázal zdvihnutý palec a žmurkol, než sa pripojil, aby Harrymu pomohol zdvihnúť Draca. Všetci na nich stále zízali: Veľký Harry Potter pomáha svojmu úhlavnému nepriateľovi Dracovi Malfoyovi (aj keď mu pomáhal len, aby sa znova postavil)? To bolo niečo, čo ste nevideli každý deň. Dennis na nich zazrel a začal kričal a nadávať im, až kým sa buď nepobrali na ďalšiu hodinu alebo nepokračovali v jedle či v rozhovore s priateľmi.

"Draco? Si v poriadku, kamoško? Komunikuj so mnou!" pýtal sa Dennis znepokojene. Harry si prehodil Dracovu ruku cez plece a Dennis urobil to isté. Spoločne sa pokúšali prinútiť ho kráčať. Nefungovalo to. Dracove nohy sa ťahali po zemi, ako keby bol chromý.

Teraz si asi myslíte, že prečo prepánakráľa Harry pomáha Dracovi. Dôvodom je v podstate to, že napriek tomu, že sa minulosť nedá vymazať bez ohľadu na to, ako sa snažíte zabudnúť, Harry strávil veľa času s Orlim a stali sa dobrými priateľmi. A hoci Harry teraz vedel, že Draco je Orli, nemohol zabudnúť na to, že kedysi boli dobrými priateľmi a možno, len možno, to priateľstvo by mohlo pokračovať, dokonca pri všetkých ich rozdieloch.

"No tak, Dennis, vezmime ho k madam Pomfreyovej, možno bude vedieť čo s ním robiť."

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

"Pán Malfoy? Pán Malfoy??? Pán Malfoy, rozprávajte sa so mnou!!" Madam Pomfreyová mu prakticky kričala do ucha. Žiadna reakcia. Draco jednoducho neodpovedal, bez ohľadu na to, čo ktokoľvek urobil, či povedal, nijako nedal najavo, že niečo videl či počul.

Samozrejme, len pretože vyzeral ako živá mŕtvola, neznamenalo to, že ňou bol a určite to neznamenalo, že nepremýšľa. V jeho mysli mu myšlienka uháňali ako o preteky - ‘kto som? Prečo mi na nej vôbec tak veľmi záleží? Prečo som stále nažive? Prečo si zaslúžim byť nažive? Ako som dospel k tomu, že vôbec neviem, kto krucinál som?’

Tak veľa otázok a tak málo času.

Draco vzhliadol na Harryho. V ústach mu vyschlo a zdalo sa, že všetku jeho energiu mu niečo odčerpalo. Zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa prehovoriť najlepšie, ako vedel. Možno pochopia, čo sa snaží dosiahnuť?

"Kto... som? Prečo... som tu?"

Harry sa zamračil a otočil sa k Dennisovi. Zjavne si chvíľu vymieňali pohľady, než sa pozreli znova na Draca.

"Nevieš, kto si?" ustarane sa spýtal Harry.

Draco neodpovedal, koho si myslel, že oblbne? Nikto to nepochopia. Ľudia ako Potter a Dougy jednoducho nepochopia, čím teraz prechádza. Oni vedia, kým sú, vedeli, čo boli, vedeli, prečo sa narodili, ale on to nevedel.

Zízal do priestoru a znova a znova premýšľal, zakaždým sa zamýšľal urputnejšie. Potreboval čas, ale čas bola drahocenná vec a on mal pocit, ako keby každá sekunda jeho života bola zbytočná. Uvažoval nad rozdielmi medzi dvoma stránkami jeho samotného.

Starý Draco bol márnivý, miloval seba až do morku kostí a sotva kedy myslel na niekoho iného a vôbec mu to rýchlo nemyslelo. Nový Draco bol ohľaduplnejší a bol tým jediným, po kom Hermiona túžila, ale starý Draco si myslel, že je Hermiona len neužitočná špinavá humusáčka a nestojí za všetok tento chaos.

Pozrel sa do okna a uvidel svoj vlastný odraz. Prikrčil sa a použil prikrývku z postele, aby si zakryl hlavu, aby prestal vidieť to, čo videl. Od milovania svoju obrazu až k nenávisti k nemu, tak presne takto veľmi sa v skutočnosti zmenil. Draco to už dlhšie nemohol vydržať; nedokázal sa na seba pozrieť bez toho, aby sa nestriasol a necítil maximálne opovrhnutie.

Draco sa stočil do klbka a pokúsila sa už viacej nemyslieť. Počul, že sa dvere nemocničného krídla otvorili a po dlhej chodbe sa ozývali kroky. Harry s Dennisom ho asi opustili, aby si šli pospať alebo si mysleli, že si pospať potrebuje on. Nebol v tom veľký rozdiel.

Zatvoril oči a modlil sa, aby to dokázal premyslieť až do konca. Bez ohľadu na to, čo mu jeho myseľ vravela o ‘humusáčke’, bolo mu jasné, že nemôže dovoliť, aby mu takto vykĺzla.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

‘Pred Dracom bolo jasné svetlo. Prižmúril oči a všimol si, že z neho vyletela Iskerníčka. Vznášala sa pred ním, v tvári ale nemala svoj obvyklý úškrn. Nemal vôbec žiaden výraz, tvár mala ako z kameňa.

"Musíš si teraz vybrať, môj drahý chlapče, než bude všetko stratené, než bude všetko zabudnuté..."

Jej hlas znel ako ozvena vzdialená stovky míľ ďaleko, milión míľ ďaleko. Bol vzdialený a z toho chladu a ostrého tónu prebehol Dracovi mráz po chrbtici.

"Ani jedna cesta nie je moja."

Draco ani nevedel, čo hovorí. Slová sa len hrnuli von ako voda v rieke. Začul zhíknutia okolo neho aj od zlej, diabolskej strany, aj od svetlej, anjelskej strany. Iskerníčka dokonca vyzerala mierne šokovaná.

"Si si istý?" zakričala.

Draco prikývol. "Viem, kto som, Iskerníčka."

"Potom mi povedz, Draco Malfoy, povedz mi, kto si."

Iskerníčkina tvár sa zrazu premenila na Hermioninu. Vlasy sa jej vznášali ako anjelom, tvár jej žiarila ako jasná hviezda. Avšak vyzerala, že sa rozplače, a vznášala sa vo vzduchu, vznášala sa pred tým žiarivým svetlom a čakala na odpoveď.

"Si Feltom alebo si Malfoy?" Hermionin hlas rinčal v jeho ušiach znova a znova, ozýval sa v jeho mysli.

"Nie som ani dobrý ani zlý, nie som užitočný, ale nie som zbytočný, nie som dokonalý, hoci tak môžem vyzerať, naozaj sa starám, hoci to nedávam najavo. Nemôžem zabudnúť na svoju minulosť a začať nový život, pretože to nebude správne a pokiaľ ide o tvoju otázku, som Malfoy, vždy budem a nezmením to, ani keby som sa snažil."

Zdalo sa, že sa Hermiona zdvihla ešte vyššie, keď jej slzy začali stekať po bledej tvári. "Prečo???" kričal zhora na neho. "Prečo Draco Malfoy??? Prečo?? Nikdy ťa nebudem milovať, prečo nie si Orli!!!... Kiež by si sa niekam stratil, kiež by som ťa nikdy znova nevidela!"

Draco sa prebudil zaliaty studeným potom. Rozhliadol sa. Bola tma, veľká tma a jediné, čo videl, bol dážď špliechajúci zvonka na okno a hmla, ktorá sa zbierala na horizonte. Bolo počuť ako z blízkeho kohútika kvapka voda a Draco cítil, ako sa mu z toho desivého ticha ježia chĺpky.

Zliezol z postele a chvíľu tam stál. Po tomto sne sa všetko zdalo byť jasné, všetko sa zdalo byť také priame. Možno bola pravda, že keď vaša myseľ spí, pomáha to získať kontrolu nad vecami, nájsť zmysel v denných udalostiach, len možno...

Chytil sa rukami za hlavu, keď tam trasľavo stál. Ten sen ho prinútil uvedomiť si, kým naozaj bol, ale ak to bolo správne, potom... bola tiež Hermionina reakcia správna? Jediné, čo pre ňu teraz chcel, bolo, aby bola šťastná, dúfajúc, že bude s ním, ale ak nebola... možno by sa s ňou mal porozprávať, ale nie, to nemohol urobiť, to jednoducho nebol... on. Čo mohol urobiť, aby ju urobil šťastnou? Čo mohol urobiť, aby ju uspokojil?

Vydal sa pomaly k dverám, najprv ich pootvoril, a potom veľmi pomaly otvoril dokorán pre prípad, že by zavŕzgali. Rozhliadol sa a pokúsil sa spomenúť si, kde sa východná veža - najvyššia veža Rokfortu - nachádza. Bol tam len raz a to vtedy, keď sa ho jeho otec pokúsil prepašovať na stretnutie budúcich smrťožrútov.

Zhlboka sa nadýchol a prebehol v duchu znova svoj plán. Bol jednoduchý, veľmi jednoduchý, a bude to len otázka pár sekúnd, aby ho úspešne zavŕšil.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&