Preklady fanfiction Harryho Pottera

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/16/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

Kapitola 17. Plán

Trpezlivosť nikdy nepatrila medzi Dracove dobré vlastnosti. Prechádzal sa po izbe, snažil sa odhadnúť, ako dlho by toto malo trvať a ako dlho to trvalo. Avšak nefungovalo to, keďže Draco sa nikdy za celý život matiku poriadne nenaučil. Liezla mu príšerne na nervy.

‘No tak... aspoň nech Dumbledore odpíše, šmarjá, no tak chlape, píš rýchlejšie!’ myslel si, kým sa prechádzal.

Ďobnutie do okna Dracovi presne ukázalo, ako rýchlo dokáže Dumbledore písať a dnu vleteli tri sovy. Hedviga sa zniesla dnu v sprievode Kvíka a Félixa, Dumbledorovho fénixa. Draco sa zamračil, čo tu ten červený vták robí?

Kvík pristál na Dracovom pleci a začal sa čistiť, ignoroval pritom Dracovo zazeranie a pokusy odplašiť ho. Nepriniesol späť žiaden list, namiesto toho Félix a Hedviga mali na nohách priviazané malé pergameny, Hedviga tiež niesla akýsi plášť. Pustili pergameny na gauč a zízali, oči dokorán, na Draca.

Keď zdvihol prvý, prečítal si:

‘Drahý pán Malfoy,

obávam sa, že sa nemôžeme dostať do vašich izieb, keďže jedine vy máte prútik, ktorý v kombinácii s heslom dokáže otvoriť dvere do vašej izby. Bolo to mimoriadne bezpečnostné opatrenie kvôli vášmu otcovi. Dennis Granger môže samozrejme prísť na Rokfort, všetko zariadim, nemajte obavy. Vy sa prosím zaveste sa na Fénixa a nechajte sa ním odniesť do mojej pracovne. Oblečte si neviditeľný plášť, ktorý posiela pán Potter po Hedvige. Verím, že ako slizolinský stíhač sa výšok nebojíte.

Váš,

Albus Dumbledore’

Draco rýchlo schmatol druhý odkaz, Dumbledorov rýchlo napchal do vrecka. Rozložil ho a našiel jedinú vetu, ktorá vyzerala, že ju napísal Harry:

‘Vitaj späť!’

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Keď Draco letel nad prázdnymi rokfortskými pozemkami v neviditeľnom plášti a s batohom pevne pritisnutým k sebe, premýšľal nad tým, čo sa teraz stane. Ako sa bude správať jeho otec? Bolo očividné, že vedel, že Orli bol v skutočnosti Draco. Ale oveľa viac ho trápilo, aká bude Hermiona, keď to zistí. Draco vôbec netušil, prečo ho viac trápi, čo si Hermiona pomyslí než to, čo jeho otec urobí, ale... bolo mu jasné, že otec neublíži svojmu jedinému dedičovi, tým si bol istý. Tak potom prečo si robil také starosti?

Félix vletel dnu otvoreným oknom, takmer mu pritom Draco vykĺzol, ale našťastie okno bolo na celú výšku steny - akurát dosť miesta, aby sa dnu dostal aj on aj Félix. Pristáli, Félix sa usadil na bidielku, keď si Draco zložil neviditeľný plášť. Dumbledore sedel za svojim stolom, teraz hladil Félixa, kým Harry sedel v kresle oproti a jedol niečo, čo sa podobalo na citrónovú zmrzlinu.

"Ach, pán Malfoy, dnes vyzeráte veľmi dobre," prikývol Dumbledore a vedľa Harryho kresla sa objavilo modré pohodlné kreslo. Harry sa otočil na Draca a zízal na neho, bez úsmevu, bez zamračenia, bez zazerania či akejkoľvek emócie v tvári.

Draco sa posadil, keď mu Dumbledore ponúkol citrónovú zmrzlinu. Pokrútil hlavou.

"Radšej by som, keby ste si švihli, profesor, a vysvetlili, čo by som mal urobiť." Strohé, neomalené a možno trošku drzé, ale už to dospelo k hranici, kedy Draco nechcel plytvať časom. Dumbledore sa usmial a prikývol; poťapkal Félixa, kým pohľadom prechádzal od Draca k Harrymu, potom späť znova k Dracovi.

"Jediná vec, ktorú môžeme urobiť, pán Malfoy, je pokúsiť sa dostať vás späť do školy bez akéhokoľvek podozrenia. Dnes v noci si požičiate neviditeľný plášť pána Pottera - teda ak sľúbite, že neprezradíte, že nejaký má - a prešmyknete sa späť do slizolinskej klubovne a strávite tam zvyšok noci na gauči. Keď sa Slizolinčania začnú prebúdzať, nájdu vás na gauči a budú klásť otázky. Nič im nepoviete, nebudete sa na nič vyhovárať, len zmeníte tému. Pri raňajkách pôjdete za svojím otcom a ospravedlníte sa mu, potom pôjdete za mnou, keď vám bude začínať vyučovanie, rovnako ako vy, pán Potter."

Obaja prikývli, keď sa Dumbledore postavil a vydal sa ku dverám. Mávol prútikom a na zemi sa objavili dva spacáky.

"Keďže sa obaja budete pohybovať so mnou, áno Harry, vy idete tiež. Takto, ak si náhodou pán Malfoy kýchne, môžete to zamaskovať. Ako som vravel, keďže sa dnes v noci so mnou budete pohybovať obaja a bolo by skutočne najlepšie, kebyže pán Malfoy zostane potom až do rána hore, možno by ste si chceli teraz trochu pospať. Vrátim sa, keď nastane čas odísť. Dovtedy sa majte."

Dumbledore sa usmial a zamával im na rozlúčku. Modré svetlo zaplnilo kľúčovú dierku a kľučku, čo znamenalo, že dvere zamkla mágia. Ticho zaplnilo miestnosť, kým tam dvaja mladíci sedeli a zízali na miesto, kde len pred chvíľou stál Dumbledore.

"Idem si trochu pospať, Malfoy."

Harry bez ďalšieho slova rýchlo vliezol do spacieho vaku a otočil sa chrbtom k Dracovi. Draco sa rozhodol, že by si mal pospať tiež, ale asi po polhodine prehadzovania sa, pretáčania sa a počítania nekonečného počtu ovečiek to vzdal a posadil sa. Pozrel sa smerom k Harrymu, ktorý stále ležal nehybne ako socha. Dýchal nevyrovnane a zdalo sa, že sa trošku pohol.

"Potter."

"Čo je, spím."

"Nie, nespíš."

"Tak som spal, čo chceš?"

"Aspoň maj toľko slušnosti a otoč sa ku mne tvárou."

Harry sa posadil a otočil sa k Dracovi, tvár kamenná, ale sánka zaťatá arogantným štýlom rozmaznaného decka, ale Draco vedel dosť na to, aby si o ňom nemyslel, že je rozmaznaný, vedel, že ten veľký Harry Potter nikdy nebude rozmaznaný. Vzdychol si a zovrel si hlavu v rukách. Bolo toľko vecí, ktoré chcel Potterovi povedať a predsa... nevedel, kde začať. Rozhodol sa (s pomocou svojej Orliho stránky), že byť zdvorilým by sa dalo považovať za dobrý začiatok.

"Potter, vďaka, že sa mi snažíš pomôcť."

"Iste."

"Jedna otázka, čo sa stalo prímeriu, čo sme uzavreli?"

Draco ani nevedel, prečo túto otázku položil, ale bolo mu jasné, že nedostane priamu odpoveď. To jeho zlá, stará stránka vyhrávala nad rozhodnutím Orliho stránky byť zdvorilým a milým.

Harryho odpoveďou bolo nie príliš nadšené pokrčenie plecami.

"Bolo to ľahšie, keď si nevyzeral ako jeden z mojich najhorších nepriateľov.  A teraz nepotrebuješ moju pomoc, vrátil si sa späť k normálu. Mal by si byť šťastný."

Draco cítil, ako niečo buble v jeho vnútri, s najväčšou pravdepodobnosťou hnev. 

"Pozri, Potter, stále potrebujem tvoju pomoc a ty by si to krucinál mal vedieť. Nie celkom som – ako si to nazval - šťastným z toho, že som sa zmenil späť k svojmu normálnemu ja. Ale počas tohto všetkého som sa naučil jednu vec a to, že by som nemal byť príliš márnivý. A hoci som nevyzeral ako tvoj nepriateľ, stále som ním bol, to by si mal vedieť, Potter."

Malý úsmev si našiel cestu na Harryho tvár.

"To znie už trochu viac ako starý Malfoy."

"No tak Potter, vážne chceš, aby som sa vrátil späť k svojmu starému ja? Pretože si nemyslím, že sa to niekedy stane."

"Prečo?"

"... kvôli Grangerovej."

Harry vyzeral trochu prekvapený Dracovou odpoveďou. Možno očakával niečo o tom, že mu to jeho otec nikdy neodpustí, možno niečo o tom, ako sa naučil svoju lekciu a že na ňu nikdy nezabudne, ale dajako Hermiona nebola odpoveďou, ktorú očakával. Harry sa začal nahlas smiať, až sa za brucho chytal.

"Čo je také vtipné?" podráždene sa spýtal Draco, prečo sa mu smeje?

"Ty! Ty, ty si skutočne... zamilovaný do... Hermiony???"

Harry znova vybuchol smiechom, tentoraz hlasnejšie, keď sa Draco zamračil a nadurdil.

"No a čo keď som? Nie je to zločin!"

"Takže teraz priznávaš, že si?"

Draco si nemohol pomôcť, aby mierne neočervenel, slovom mierne myslím šarlátovo. "Nuž... čože... ja... NIE!"

Harry sa usmial, ale potom sa veľmi vážne na Draca zadíval.

"Uvedomuješ si, že toto nie je žart? Problém je, že ty NEMÔŽEŠ byť do nej zamilovaný, jednoducho... NEMÔŽEŠ. Nie je to správne, a ona je zamilovaná do Orliho, nie do fretčiaka Malfoya."

"To si myslíš, že to neviem? Ale... Nemôžem si pomôcť, či?"

"Hm, budeš musieť prísť na to, čo urobíš, Malfoy. Je to tvoja voľba, môžeš byť znova slizolinským princom, ponevierať sa so svojimi slizolinskými kamošmi a byť dedičom svojich miliónov. Alebo sa môžeš pokúsiť presvedčiť Hermionu, aby ti uverila, kto si a stále sa priateliť... s nami."

Harry vyzeral rovnako zmätený kvôli tomu, čo práve povedal, ako sa Draco cítil. Všetko bolo na ňom a predsa ON nevedel čo urobiť. Bolo to ako nekonečné preťahovanie lanom v jeho vnútri. Dobro a zlo ťahali a bojovali, aby získali nad ním kontrolu, ale netušil, ktorá strana vyhrá.  Bolo mu jasné, že si čoskoro bude musieť zvoliť cestu a možno to bude skôr ako dúfal.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Bolo pol tretej v noci a Draco sa práve prebudil z príjemného a pokojného (nespomínam prerušovaného) spánku. Pozrel sa na bok a videl, že Harry stále potichu odfukuje, dýchanie rovnomerné. Premýšľal, kedy ich príde vyzdvihnúť Dumbledore, ale dúfal, že to bude čoskoro, keďže za dve a pol hodiny svitalo.

Draco nemusel čakať dlho, pretože presne v tej chvíli kľučka cvakla a dvere sa pomaly otvorili. Dumbledore nakukol dnu, pomaly nasledovaný niečím veľmi malým. Draco to malé stvorenie okamžite spoznal. Otočil sa a začal triasť Harryho.

"Há?"

Harry zívol a pretrel si oči, tiež si nasadil okuliare. Ihneď bol úplne hore, keď pri dverách zbadal Dumbledora, ktorý na neho trpezlivo čakal. Harryho pohľad sa však čoskoro stočil k miniatúrnej postave, ktorá sa vznášala veľa riaditeľa.

"Čo je to?" spýtal sa Harry, keď na tú postavu ukázal. Iskerníčka sa rozžiarila a zachichotala sa, keď preletela k Harrymu a vystrela svoju maličkú ručičku.

"Iskerníčka, k vašim službám!"

Harry potriasol vílou ručičkou, z čoho sa jej zakrútila hlava. Vyrovnala seba a svoje okuliare a usmiala sa, keď sa otočila k Dracovi a vystrelila k nemu.

"Vidím, že sa pekný chlapec vrátil! Takže ako ste sa máte, pán...?"

"Som Draco a necítim sa tak dobre."

"Fyzicky alebo tam dnu?" Iskerníčka ukázala na svoju hlavu, pristála na Dracovej a posadila sa na ňu v pomerne pohodlnej polohe. Dumbledore sa zachichotal a poťapkal Draca po pleci.

"Povedal som svojej sesternici o vašej premene, pán Malfoy, a ju to tak potešilo, že ma presvedčila, aby som ju vzal so sebou, že vás chce vidieť. Bola na prázdninách, na výlete z jej obvyklého kvetinového domova."

Iskerníčka prikývla a začala poletovať dokola v kruhoch, jej hyperaktivita sa začínala prejavovať. V jej stopách zostávali červené iskričky a keď zastavila, mohli ste povedať, že má závrat. Vlasy mala veľmi kučeravé a vyzerala úplne rovnako ako v ten deň, keď to všetko začalo. Draca to neprekvapilo, pretože vedel, že to ako vyzerá, ju vôbec nezaujíma.

"Ehm, profesor Dumbledore, pane, ako to, že máte v rodine vílu, a k tomu hovoriacu vílu?" spýtal sa Harry - obočie nadvihnuté v otázke.

"Kedysi som bola čarodejnicou," Iskernička sa zaksichtila a vyplazila jazyk. "Skúšala som kúzlo mladosti a skončila som ako víla. Ale páči sa mi byť vílou, takže ma nikto nepremení naspäť! Určite nie dobrovoľne!"

"Vážne už musíme ísť," prerušil Dumbledore rozhovor, keď sa pozrel na portrét, na ktorom boli namaľované kukučkové hodiny. Draco s Harrym sa vypotkýnali von, Draco mal na sebe Harryho neviditeľný plášť, než sa vydali na cestu, hneď za nimi len Dumbledore, keďže Iskerníčka ostala v pracovni, aby dohliadla na Fénixa.

Draca prekvapilo, že Harry poznal cestu do slizolinskej klubovne, a najviac ho štvalo, že mu určite nepovie, ako to zistil (AN: spomínate si na druhý ročník a na incident so všehodžúsom?)  Vošli dnu a Draco sa posadil na gauč, oheň sa pred ním automaticky rozhorel. Dumbledore mu podal deku a vzal si od neho plášť.

"Nezabudnite, pán Malfoy, žiadne otázky, žiadne odpovede. Keď pôjdete na vyučovanie, zastavte sa u mňa a pobavíme sa o tomto viac. Nezaspite a zatiaľ sa rozlúčime."

Dumbledore sa usmial a náhlivo podal plášť Harrymu a prinútil ho obliecť si ho. Zamieria do chrabromilskej klubovne, takže nikto nebude z ničoho Harryho podozrievať. Keď odišli, v klubovni bolo počuť len praskot ohňa. V Dracovi však vyvolávala pocit chladu a hrôzy, steny boli také holé. Bola iné ako predtým, ale nevedel prečo. Nič sa nezmenilo, neboli tu nové gobelíny, žiadne nové kreslá, nič nebolo nové alebo iné než... potom si to uvedomil. Ten pocit cudzosti nemal nič spoločné s tým, čo sa zmenilo v klubovni, keďže sa tam nič nezmenilo. Bol to on sám, kto sa zmenil a toto bolo po prvý raz, čo si to Draco PLNE pripustil.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

 PS. Ešte 4 kapitoly, na FF je posunuté číslovanie.