Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nemám v tom velký zadok?

Kapitola 16: Listy

Nemám v tom velký zadok?
Vložené: Jimmi - 31.08. 2018 Téma: Nemám v tom velký zadok?
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.


Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/15/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

 

Kapitola 16:  Listy

 

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

 

Draco sa nemotorne dopotkýnal do kúpeľne, pričom po celý čas zíval. Dúfal, že dnes dostane od Dennisa list, ktorý mu pomôže prísť na iné myšlienky.

"Zovňajšok," zamrmlal Draco, stále napoly spal (oj, ten mentálny obraz ospalého Draca, škaredého či nie, stále veľmi sladkého). Znova sa objavila zelená maska, jej črty vážne a smutné, kvôli čomu vyzerala staršia. Po ňou šľahali plamene; zelené plamene, ktoré vyzerali ako listy húpajúce sa na vetvách v lete, až na to, že sa zdali oveľa skľúčenejšie než akékoľvek leto.

"Áno, môj pane, ako vám môžem pomôcť v toto pekné ráno?"

"Zívam..."

"Dnes vyzeráte úžasne dobre, ak to môžem povedať sám od seba."

"Bože, znieš veselo, čo vôbec myslíš tým ‘úžasne dobre’? Vo vnútri alebo sa mi prestali kučeraviť vlasy alebo čo? Trochu mi ustúpilo akné? Pretože si vážne nepripadám nijako inak, aby si vedel."

"Oboje, môj mladý pán, oboje."

"Povedal som tri veci."

"Všetky, môj mladý pán, všetky. Dovoľte mi, nech vám to ukážem."

Povrch zrkadla sa začal víriť, plamene sa trepotali stále viac a viac, až sa stávali väčšími a väčšími. Modrá oválna diera si začala vytvárať cestu do stredu zrkadla, kde pôvodne bola zelená maska. Diera sa zväčšovala a začínala sa viac zrkadliť, až kým sa nestala normálnym povrchom zrkadla. Draco sa v nej mohol vidieť, ale nevidel v nej Orliho, videl v nej seba, samého seba.

Draco si priložil ruku na čelo a ohmatal si celú tvár. Všetky pupáky boli preč - jeho pôvodná pokožka bola späť!!! Hľadel na svoje vlasy v zrkadle a potom si ich prehrabol prstami. Boli späť, tie svetlé, rovné, ľahko dozadu gélovateľné vlasy boli späť! Draco tam stál; cítil nával rôznorodých emócií - šťastia, znepokojenia, zmätenia, smútku, všetko ním uháňalo naraz a zanechávalo Draca zmätenejším, než keby vo svojom živote bol.

Rozmýšľal o tom, čo urobiť; prvá vec, ktorá mu prišla na myseľ, bolo kontaktovať Pottera. Ale ako? Nemohol riskovať a vyjsť na chodbu. Určite by ho niekto videl vyjsť z Orliho pelechu a pri jeho šťastí by mohol dokonca naraziť na svojho otca. Nie, teraz nemôže odísť. Mohol jedine dúfať, že sa stane nejaký zázrak a kedy sa zázraky stávali ľuďom s jeho šťastím?

‘Dobre, Draco, najprv sa osprchuj, potom sa rozhodneš.’

Draco, poslúchajúc svoju myseľ, poďakoval zrkadlu a vrátil sa do spálne po oblečenie. Dúfal, že mu sprcha aspoň trošku prečistí myseľ...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Bolo už deväť hodín a Draco sedel na zemi pred teraz otvoreným oknom, pred ním pergameny s brkom a atramentom. Sedel pred kozubom, odkedy sa obliekol. Vyučovanie už začalo; premýšľal, či si niekto všimol, že nebol na raňajkách. Iste Grangerová, a ak si to všimol Potter, možno sa ho pokúsi kontaktovať a zistiť, čo sa deje...

Ako mohol Draco niekoho kontaktovať? Nemohol použiť kozub, keďže nemal žiaden letaxový prášok, nemohol nikomu napísať, pretože nemal sovu, a jediné, čo mal, bol prútik. Na čo mu bol prútik, keď s ním nemohol nič urobiť? Počas sprchy na upokojenie zvažoval Draco kontaktovať Dumbledora, ten by vedel čo robiť, aj keď bol medzitým prekliato otravný.

"Pomoc..." Zamrmlal si pod nosom, keď sa pokúšal prísť na iný spôsob ako sa spojiť s ľuďmi. Hojdal sa dopredu a dozadu a dozadu a dopredu, ale potom sa zrazu zarazil, rukami sa chytil za hlavu.

"Bože, zase sa rozprávam sám so sebou, počkať, práve to teraz robím! Ach!"

Postavil sa, zadupotal v záchvate zúrivosti a chcel zatresknúť okno, aby zabránil tomu otravnému vánku pohrávať sa s jeho vlasmi (áno, márnivosť si zase nachádzala svoje cestičky. Ale Draco bude vždy Draco, ale už sa zmenil z človeka veľmi márnivého k mierne márnivému, takže pokračujeme). Zrazu sa zarazil. Niekde v diaľke videl, ako k nemu niečo letí, niečo, čo bolo biele ako hmla, čo to obklopovala, v skutočnosti ešte belšie, rovnako biele ako sneh.

Bola to Hedviga.

Pristála na okennej rímse, spustila list zo zobáka a mala v úmysle znova odletieť, než ju Draco zastavil výkrikom z plných pľúc.

"Počkaj! Hedviga, počkaj!"

Zdalo sa, že mu sova rozumie, keďže sa znova vniesla do izby, ľútostivý lesk v očiach. Pristála na jednej z pohoviek a usadila sa, keď si Draco vzdychol. Nemohol uveriť, že sa teraz rozpráva so zvieratami!

‘Oh fajn, musel si sa raz prestať rozprávať sám so sebou, no nie?’ pomyslel si.

"Pozri sa, je mi ľúto, čo sa stalo v piatom ročníku, ale to je minulosť! Prosím, urob mi láskavosť, len tentoraz?"

Keď sa Hedviga nepohla, Draco to vzal ako áno. TERAZ nedokázal zniesť akékoľvek negatívne myšlienky. Rýchlo sa pohol a schmatol svoj prútik. Potom ho ukázal Hedvige, ktorá po ňom začala zlomyseľne ďobať, mysliac si, že chce spraviť niečo príšerné.

"Nie, nie! Nič ti neurobím, len hovorím, že ak pre mňa niečo urobíš, potom privolám nejaké sovie dobroty a dám ti ich, dobre?"

Hedviga prestala klovať a pozrela sa na Draca svojimi veľkými okrúhlymi očami. Zjavne mu rozumela, keďže si našuchorila krídla a začala sa nimrať pod pravým krídlom, čím rozptýlila Draca od jeho myšlienok.

"Správne, ehm. To, čo potrebujem, sú tri sovy. Ak dokážeš narátať do troch, alebo by si mohla byť jednou ty, ale na druhej strane, možno sa chceš vrátiť k Pot.... myslím, svojmu pánovi. Dokážeš to?"

Hedviga vzhliadla a potom odletela z pohovky, vyletela von oknom dokonca bez ďobnutia. Draco premýšľal, či sa vráti alebo nie, ale ak sa vráti, potom musí dať svoj plán do pohybu skôr, než sa tak stane. Najprv musel získať nejaké sovie dobroty, napokon, už sa naučil, že klamať nejakému zvieraťu nič dobrého neprinesie, buď to končí monoklom, modrinami alebo boľavým zadkom.

Otvoril padacie dvere a vošiel do svojej izby, snažil sa nájsť nejaké zvyšky po sladkostiach, ktoré mal. Nakoniec našiel nejaké fazuľky každej chuti zapadnuté pod posteľou (Dumbledore mu ich dal so želaním šťastia, keď mu poslal ten list). S využitím svojich schopností premieňania, ktoré sa naučil v šiestom ročníku, úspešne premenil fazuľky na sovie dobroty. Možno vyzerali ako sovie dobroty, ale Draco nemal potuchy, ako chutia, keďže si netrúfal vyskúšať ich na sebe.

Keď teraz mal sovie dobroty, vyšiel do hornej izby a hľadel na pergamen, ktorý ležal na blízkom stole. Roztrhol ho na tri samostatné časti. Potom namočil brko do kalamáru vedľa pergamenu a začal písať:

 

Milý Potter,

možno si si všimol, že nie som tam, kde si práve teraz ty. Dôvodom je to, že som sa zmenil späť, áno, späť, k môjmu starému ja a dospel som k záveru, že jednoducho nie je bezpečné ísť von. Prosím, pomôž mi, posielam podobný dopis Dumbledorovi, choď za ním a on už by mal vedieť.

Vďaka,

Orli, D.M.

 

Draco si znova prečítal ten list. Myslel si, že nie je bezpečné napísať jeho meno tak priamo, len pre prípad, že by sa niečo stalo. Opatrne pergamen poskladal a potom naň napísal veľkými písmenami: PRE HARRYHO POTTERA, OTVÁRAŤ LEN OSAMOTE. Odložil ho nabok, namočil znova brko do pergamenu a začal na novom kúsku pergamenu:

 

‘Vážený profesor Dumbledore,

dnes trčím vo svojej izbe, pretože moja premena sa už dokončila. Potrebujem pomoc, pretože teraz nemôžem odísť, pre prípad, že by ma niekto zazrel, hlavne, ak by to osobou bol môj otec. Kontaktoval som Pottera, keďže vie všetko o mojej identite a napísal som mu, aby za vami šiel hneď, ako to bude možné.

Tiež posielam správu Denisovi Grangerovi, Hermioninmu bratancovi. Žiadal ma, aby som ho udržiaval v obraze a je jedným z pár ľudí, ktorým dôverujem. Požiadam ho, aby prišiel na Rokfort, ale prosím mohli by ste zorganizovať niečo, čo by ho sem skutočne v bezpečí dostalo? Vážne by som toto ocenil, pán profesor.

Váš

Orlando, D.M.’

 

Znova poskladal pergamen a rýchlo naň načmáral - ‘PROFESOROVI ALBUSOVI S NEVIEM AKÝM STREDNÝM MENOM DUMBLEDOROVI’, potom ho odložil nabok, na list pre Harryho. Draco chcel zobrať ďalší kus pergamenu, keď si uvedomil, že Hedviga priniesla späť list od Dennisa. Rozhodol sa, že prečítať si ho najprv bude rozumnejšie.

Náhlivo bežal po obálku, presvedčil sa, že je to papier (Ryžový papier sa ľahko trhá. Neuveriteľné!) Potom ho roztvoril, rozložil s grambľavými (vraj nie je spisovné slovo, ale nevadí) rukami. Rýchlo list preletel a potom si ho prečítal poriadne:

 

‘Milý Orli,

našťastie pre tebe ma tento list nezobudil z môjho spánku do krásy, namiesto toho má tá ryšavá sova zastihla v triede. Skvelééééééééé uvažovanie, Orli! Práve ma celý týždeň nechali po škole a všetci si myslia, že som cvok (ak si to už nemysleli) za to, že ma ďobala sova, aby som napísal odpoveď! Nemôžem veľa napísať, vzhľadom na TO, ŽE SOM NA HODINE! Ale neskôr ti napíšem, starý brachu!

Och, ale toto povedať musím: cítiš sa občas osamelý? Nechceš kamaráta, ktorý ťa bude počúvať, keď sa cítiš na dne? Zdá sa ti, že ťa ľudia nikdy nechápu? Dobre, tak nemaj boja! Na to tu je krabicový kamarát! Ľahko prístupný a ľahko získateľný, ľahko poskladateľný, keď ťa omrzí a ľahko sa do neho udiera, ale veľmi ťažko sa rozbije! Len desať libier za priateľa! Všetky farby dostupné, kým sú zásoby na sklade!
Áno, uhádol si! Som podomovým predavačom! Nie je to suprové? Plat nestojí za nič, ale pekelne vytáčam ľudí svojou reklamou! Nuž, už musím ísť, maaaaj sa!!!!

Dougy, ten chumaj, prvý.’

 

Draco si nemohol pomôcť, aby sa neuškrnul. Dokonca vo vážnych časoch bol Dennis pekelne hlúpy. Ale na druhej strane Dennis nevedel, že sú vážne časy. Premýšľal nad tým, aký by bol Dennis, keď by bol vážny... ale potom si pomyslel, že existujú dôležitejšie veci, na ktoré by mal plytvať rozmýšľaním. Strčil si list do vrecka, potom schmatol brko a načmáral:

 

‘Milý Dennis,

potrebujem, aby si pre mňa niečo urobil, niečo sa totiž stalo. Kontaktoval som pána D. a rád by som, keby si zostal so mnou na tejto škole. Dúfam, že sa pán D. s tebou spojí a povie ti podrobnosti.

Vďaka Dennis, dúfam, že sa čoskoro uvidíme.

Maj sa,

Orli, DM.

 

Draco o Dumbledorovi napísal nejasne pre prípad, že by ten list niekto zachytil, o čom síce pochyboval, ale čisto pre istotu to aj tak urobil. V tej chvíli sa tri sovy zniesli dnu cez okno, prekvapili tým Draca, ktorý sa rýchlo stočil. Ako všetci Malfoyovci zvládal Draco prekvapenie mimoriadne dobre a nenadskočil, ako by nadskočila väčšina, namiesto toho pokojne vstal, vzal sovie dobroty a venoval ich trom sovám, ktoré ich začali lačne ďobať.

Draco ich sledoval, v ruke zvieral tri listy. Hedviga sa vrátila, aby mu pomohla, čo ho prekvapilo, ale na druhej strane, bola to HARRYHO sova. Trošku ho sklamalo, že priviedla na pomoc Ronovu sovu, Kvíka. Ako túto sovu poznal, stratila sa ešte skôr, než vyrazila. Ďalšia sova bola stará obyčajná sova, o ktorej si Draco myslel, že patrila škole a bola v soviarni bohvie ako dlho.

Čoskoro dobroty pojedli a s očakávaním sa pozerali na Draca. Prešiel k nim a začal rozprávať, snažil sa pritom presvedčiť sám seba, že mu nepreskočilo... zatiaľ.

"Tento potrebujem odniesť Harrymu Potterovi, tak si myslím, že by si ho mala odniesť ty, Hedvika, keďže si jeho  sova." Draco priviazal list na jej nohu za použitia akéhosi starého povrázku. Zamávala krídlami, než odletela z okennej rímsy. Zostávajúce sovy na neho hľadeli, Kvík kvíkal a začínal sa všetkým tým vzrušením ošívať.

"Ehm, Kvík, myslím, že ty radšej toto odnes Dumbledorovi, pretože ten druhý je pre osobu, čo je pomerne ďaleko. Takže vezmi toto profesorovi Dumbledorovi." Draco priviazal list na Kvíkovu nohu a ten odletel, veľmi vzrušený a veľmi nemotorný. Školská sova vystrčila nohu, pripravený obdržať posledný list.

"Ďakujem, vezmi toto Dennisovi Grangerovi, som si istý, že ho dokážeš nájsť."  Zdalo sa, že sa školská sova nadula pýchou z toho, že si Draco myslí, že je dosť dobrá, aby našla niekoho bez presnej adresy. Keď Draco uviazal posledný list k jej nohe, odletela za Kvíkom.

Teraz jediné, čo Draco mohol robiť, bolo čakať a dúfať, že dostane odpovede čo najskôr.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola 16: Listy Od: silrien - 31.08. 2018
Ou, jé, Dracův vzhled je zpět. No, s Luciusem na škole a pokud tam ještě doopravdy dorazí Dennis, tak to bude tanec. Tuhle situaci mu vážně nezávidím. A co asi vymyslí Brumbál? Tedy pokud mu sovička zprávu donese a neztratí se :D. Moc se těším na pokračování. Děkuji

Rem: Kapitola 16: Listy Od: margareta - 31.08. 2018
Tak Draco už je zpátky, aspoň zevně. Doufám jenom, že ne i vnitřně. Ale když volá na pomoc Harryho, Dumbledora a kamaráda, tak už má asi jiné názory. I když to je možná jenom ze strachu, že nemá, kam jinam se obrátit. Přinejmenším pochopil, že ,,zvířata nemáme nasírat", jak se jednou na základce u tabule vyjádřila jedna moje taková mentálně jednodušší spolužačka, a měla velkou pravdu!! Děkuji za hezké čtení! Jsem zvědavá, jak proběhne osobní setkání Draca s otcem.

Re: Kapitola 16: Listy Od: denice - 31.08. 2018
Sranda plná omylů úspěšně pokračuje. Upřímně se těším na Dennise v Bradavicích a strašně moc doufám, že se setká s Luciusem - a bude to dlouhá a výživná scéna :-D Vrcholem kapitoly byla Dracova zřejmě těžce získaná životní zkušenost, že lhát zvířatům se nevyplácí, protože to končí monoklem, modřinami nebo bolavým zadkem (ve výčtu zapomněl na jizvy). Díky.

Prehľad článkov k tejto téme: