Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 8 Svet sa nerozpadá

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 07.07. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem viki, Phee, kajke, eternallife, Lucy18, Nuviel, Jenny, Lucy, Invisible, Sele, eternaliffe, Maenee, Khire, JSark, soraki, Tez, Triane a limetke.

Tak toto je fakt bleskovka. Prečítala som si to po sebe len raz. Ale čo chcete o jedenástej večer, že?

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Kapitola ôsma

Píšu svet, budia myšlienky,

vravia, kto sú, skúšajú, čo nie sú

pretože život je také meniace sa umenie

život je také meniace sa umenie

Dar Williams

Kapitola 8 Svet sa nerozpadá

Na druhý deň sa Hermiona prebudila nahnevaná. Včera večer ako keby jej vypol mozog. Nemyslela na nič - ani na Malfoya, ani na svojich rodičov, a určite nie na to, čo povedal. Ale spánok jej urobil dobre a jej myseľ sa už premýšľala, keď roztvorila oči. Ako sa opovažuje! Vytiahol jej rodičov, bez jej dovolenia a potom sa pokúsil povedať, že mu je to ľúto! ĽÚTO! Keby vôbec mohol vedieť, čo to je!

Odhodila prikrývky a posadila sa na posteli. Istotne v dome s ním odmietala stráviť ďalšiu minútu. Osprchovala sa a rýchlo sa obliekla, dychtivá opustiť čo najskôr tento dom. Nechcela tam dokonca ani raňajkovať. Hermiona si zbalila malú tašku - v ten deň sa nevráti, a možno nikdy. Napriek tomu, že sa rozhodla žiť tu, v Malfoyovom dome, vždy mohla zmeniť svoj názor. Napokon, logická voľba bolo žiť v Londýne a Harry bude bez nej v poriadku.

Hermiona zavoňala raňajky a v žalúdku jej zavrčalo. Hlučne kráčala dole schodmi. Harry a Draco sedeli pri stole, rozprávali sa o raňajšom tréningu. Ani jeden sa nepozrel nahor, keď vošla. Keď zbadala jeho, zamračila sa a niečo malé v jej vnútri vybuchlo.

"Ako sa opovažuješ!" prakticky na Malfoya kričala. "Ty nemáš žiadne právo. Nikdy so mnou o nich nehovor, počuješ ma? Som tu kvôli Harrymu; bolo by mi srdečne jedno, keby si zletel z toho útesu. Ak čakáš, že prijmem tvoje ospravedlnenie, alebo ho vôbec vezmem na vedomie, potom je jasné, že o mne nič nevieš. Niežeby si ma niekedy chcel spoznať, ty arogantné prasa; vždy som bola príliš pod tvoju úroveň, aby ti stálo za to si ma všimnúť. Čo mi skvele vyhovuje. Môžeš pokračovať vo svojej predpojatosti, pre mňa, za mňa, len ich predo mnou znova nespomínaj. Postarám sa, aby si už znova neprehovoril. Neskúšaj ma, myslím to vážne."

Draco sedel dokonale pokojný a absorboval jej výbuch. Chcel ju prerušiť a povedať jej, že mu už viac nezáleží na všetkých tých veciach o krvi, že mu na tom už veľmi dlho nezáležalo, ale rozhodol sa, že bude pre neho lepšie, ak nechá svoje ústa zatvorené.

Otočila sa k Harrymu. "Odchádzam. Vrátim sa zajtra po práci." Potom, s pohľadom na Malfoya, dodala, "možno." Zvrtla sa na päte a zamierila k dverám.

"Grangerová." Hermiona sa otočila, očakávajúc jeho protiargumenty a pripravená hádať sa s ním. Ale on len švihol svojím zápästím a k nej priletel kúsok papiera. Chytila ho; stálo na ňom "Hake's Edge". (PP: Heičí útes, taká ryba -heik, inak morská šťuka alebo štikozubec, asi by to malo byť heikov, ale toto sa mi páčilo viac). Samozrejme - vlastne nevedela, kde je a nebola by sa mohla vrátiť bez toho, aby to vedela. Nič nepovedala a vyšla na prednú verandu.

"Hermiona," zavolal Harry, nasledujúc ju. "Mohla by si nám zohnať tieto veci?" spýtal sa, keď vytiahol zoznam.

"Iste," povedala, jej srdce už spomaľovalo do normálneho rytmu.

Harry vynútil úsmev, ktorý dopadol tak, ako keby ho niečo zabolelo. "Príjemný výlet."

Opätovala jeho chatrný úsmev.

"Vďaka. Dnes idem do Brlohu. Nechceš, aby som niečo povedala, ach, neviem, tvojej žene?"

"Ach, Hermiona, nie. Nevie, že si so mnou. Spomeň si, má to vyzerať, že sa pre teba nič nezmenilo."

"Naozaj? Dokonca pre Ginny?" bola smutná, že si nebude mať s kým pohovoriť o tom, čo sa deje, až na dvoch ľudí - vlastne, jedného človeka a jedného hada v skutočnosti, ktorí boli do toho zapletení.

Harry vedel, čo ju trápi, že bude ťažké udržať také obrovské tajomstvo. Niežeby Hermiona nebola v tajomstvách dobrá, len vedel, že sa potrebuje porozprávať o tom, čo sa dialo v jej živote a teraz jej zoznam poslucháčov bol suma sumárom dvaja. "Je mi to ľúto, ale nie, ani ona."

Hermiona si vzdychla. "Dobre. Nuž, uvidíme sa zajtra." Pevne ho objala. "Maj sa, Harry. Buď v bezpečí. Keby si náhodou zhodil Malfoya z útesu, nenaštvem sa."

Zachichotal sa. "No tak, Hermiona, vieš, že to nemôžem urobiť."

Pokrčila plecami. "Dúfať môžem, nie?" "Veľa šťastia. Ach a keď sa zajtra neukážem, budeš sa musieť chovať prekvapene." Prikývla a na to sa odmiestnila.

Harry sa vrátil do kuchyne a posadil sa. "Chceš mi povedať, o čom to bolo?"

Draco sa zamračil. "Jej rodičia."

"Ach."

Boli ticho niekoľko minút dokončievajúc raňajky.

"Ale je divoká, však?" povedal Draco, keď sa postavil, aby odložil svoj tanier.

"Nemáš predstavu."

Harry a Draco strávili celý deň tréningom. Bol to prvý z toho, čo malo byť stovkami a Harry bol vyčerpaný. Draco s ním prešiel všetky druhy toho, čo nazval 'testami', aby určil Harryho zručnosti a jeho slabé stránky, súčasne magické aj fyzické. Keď slnko zapadlo, Draco ukončil cvičenie a povedal Harrymu, že budú s testami pokračovať nasledujúci deň.

Potom Draco urobil večeru. Keď začali jesť, povedal Harrymu, že si nechá pre seba svoj názor na jeho zručnosti, až kým sa na ne dôkladne nepozrie. Zvyšok jedla prešiel v mlčaní.

Harry trávil čas premýšľaním o možnom chaose, do ktorého sa sám dostal. Problém bol, že veril Malfoyovi. Veci, ktoré mu povedal v ten deň v jeho pracovni, šokovali Harryho až na kosť, jedna vec obzvlášť - a Harry si pomyslel, že po tom všetkom, čo videl, ho už nič do šoku znova neprivedie.

Nevedel ako toto dopadne, ale Malfoy sa zdal presvedčený, že budú mať úspech, že on bude úspešný. Zdal sa mať odpovede na všetky pochybnosti, na každú otázku, ktorú Harry položil. Až na Hermionu. Draco bol čudne mlčanlivý pokiaľ šlo o ňu, a bol taký od toho dňa v Harryho pracovni. Buď sa nechcel o nej rozprávať, alebo nemal žiadne odpovede.

Harry mal podozrenie na to posledne spomenuté. Hermiona mohla byť divokou kartou, ako ukázal predchádzajúci deň, keď sa dožadovala, aby ju trénovali tiež. Prial si, aby to bolo možné. Vedel, že by pochytila tie veci rýchlejšie než on, a tak nie priamo zdržiavala jeho tréning, ale stále by to oneskorilo jeho výcvik. A Malfoy trval na tom, aby dodržiavali prísny časový plán. Hermiona by nebola schopná držať s nimi krok pri tréningu a plniť svoju hlavnú úlohu.

Harry si vzdychol. Už mu Ginny chýbala. Nežili spolu a nikto nevedel, že sú spolu, nehovoriac o tom, že sú manželia. To z toho skoro robilo zábavu. Museli sa zakrádať, stretávať na záhadných miestach, niekedy menej než na desať minút. Ale stálo to za to; nikdy nepovažovali spoločný čas za samozrejmosť. Zamýšľal sa stretnúť s ňou na Vianoce a dúfal, že mu Malfoy dovolí vídať sa s ňou častejšie, ale dokonca aj keby to dovolil, bude to háklivé. Museli obísť jej rodinu a k tomu dodatočná komplikácia, že o nich Hermiona vie a že s nimi bola na Útese, a bude vídavať Ginny častejšie... nútilo jeho hlavu stále o tom dookola premýšľať.

Bol rád, že tam bude tento víkend Hermiona, keď odkáže Ginny, že je na tajnej misii. Po prvé, bude s ňou dobrá priateľka, a po druhé, zbaví ju to akejkoľvek predstavy, že Hermiona vie, čo sa s ním deje.

"Vďaka za večeru, Malfoy."

Draco na neho pozrel a iba prikývol.

"Myslím, že pôjdem hore."

"Dobre."

Harry nechal Draca pri stole a šiel do svojej izby. Snažil sa čítať, ale Ginnina tvár, keď jej povedal, že čoskoro odchádza na misiu, ktorú neschválilo ministerstvo, a nebude ju môcť vidieť či často jej písať, stále rušila jeho koncentráciu. Jej tvár bola plná smútku, ale tiež odhodlania. Povedala mu, že keď si je istý, že je to správna vec, bude ho podporovať, ale rovnako sa trápiť. Koniec koncov, bola dcéra svojej matky.

Vzdal čítanie a ľahol si na malú, ale pohodlnú posteľ, zízajúc na strop, premýšľajúc o svojej nádhernej žene až kým ho nezanieslo do uvoľneného spánku.

ooo

Hermiona prišla do Brlohu, keď raňajkovali pri stole. Weasleyovci ju radi privítali, vzrušene sa s ňou rozprávali a vnútili jej na tanier jedlo. Kým mlčky jedla, prezerala si jedného po druhom. Molly a Arthu boli rovnakí ako vždy, milujúci a láskaví a vrelí. Chýbali Bill a Fleur; žili v čarodejníckej časti Londýna. Charlie sa presťahoval domov pred pár rokmi, po smrti Dumbledora, aby pomohol bojovať v prednej línii konfliktu s Voldemortom; smial sa na niečom, čo Ron povedal, uhryzujúc si kúsok vajíčka.

Percy sa vrátil do košiara v jeden večer pred dvoma rokmi a jeho matka ho prijala späť bez žiadneho vysvetľovania, čím vyvolala rozruch medzi ostatnými chlapcami. Napokon sa Percy ospravedlnil celej rodine, pokúsil sa o vysvetlenie, na čo sa Fred a George uškŕňali, potom sa zrútil s plačom, vraviac všetkým, že odkedy sa Veď-Viete-Kto vrátil, mával každú jednu noc nočné mory o tom, ako jeden z nich zomrel. Molly okamžite začala plakať, rovnako ako Fleur a pevne objala svojho syna. Arthur a Bill boli prví, ktorí uznali jeho návrat. Hermiona predpokladala, že to bolo kvôli tomu, že boli starší a skutočne rozumeli, čo táto vojna znamená - že kedykoľvek mohol hocikto z nich zomrieť - a nechceli riskovať šancu povedať si, čo jeden k druhému cítia. Ako ďalší ho prijal Charlie, a Fred, George, Ron a Ginny čoskoro nasledovali, ale neboli takí zhovievaví ako ich starší súrodenci. Zvlášť Fred a George boli zaujatí, dokonca teraz.

Práve si pchali plnku do úst, šťastne sa rozprávali s Ginny o ich nových produktoch. Ich obchody rástli tak rýchlo, že otvorili pobočku v Rokville, kde Ginny pracovala s Georgeom; Fred zostal v obchode v Londýne. Boli celkom zámožní a poskytli Rádu a ich rodinám veľa peňazí.

Pred štrnástimi mesiacmi bol Ron veľmi ťažko zranený. Stal sa aurorom, rovnako ako ona a Harry, a zavolali ich preskúmať sklad, ktorý bol podozrivý ako dom smrťožrútov a množstva temných predmetov. Hoci vyrazilo dvanásť aurorov, boli ľahko prečíslení. Vyzeralo to, akoby to tej noci bolo dopredu pripravené, pretože tam bolo prítomných skoro päťdesiat smrťožrútov. Boli v menšine a na nepriateľskom území. Netrvalo dlho rozhodnúť sa, že sa treba stiahnuť, ale niekoľko bolo zranených a jedného zabili, kým sa im to podarilo. Hermiona sa skoro zadusila svojím džúsom, keď si uvedomila, že tam Malfoy pravdepodobne bol, vzhľadom na to, akým bol dôležitým smrťožrútom. Hermiona vzdorovala nutkaniu frustráciou zakričať; čo to robí? Naozaj robí správnu vec? Pokrútila hlavou, aby ho striasla so svojich myšlienok.

Ron sa musel naučiť znova kráčať a zotavenie trvalo skoro rok. Teraz sa vrátil k svojmu normálnemu ja, ale znova nevstúpil do boja, chcel len trochu viac času, aby si oddýchol a bol so svojou rodinou. Naplánoval návrat do práce v októbri, ale keď si čoskoro všimne Harryho neprítomnosť, uvažovala, či sa vôbec vráti. Vedela, že chce robiť niečo užitočné, a napadlo ju, že namiesto návratu na ministerstvo by mohol svoj čas zasvätiť plne Rádu.

Ginny sa smiala na Fredovi a Georgovi, ale Hermiona si všimla, že s jej priateľkou nebolo všetko v poriadku. V kútikoch jej očí bol smútok, ktorý tam zvyčajne nebol. Hermiona si priala, aby to dievča mohla objať a prinútiť ten smútok odísť.

Po raňajkách strávila dopoludnie s Ginny a Ronom, prechádzali sa po dvore a rozprávali.

"Nevidela si Harryho, Hermiona?" spýtal sa Ron. Hermiona cítila, ako sa Ginny vedľa nej napla.

"Nie, prečo?"

Pokrčil plecami. "Zvyčajne v sobotu chodieva na raňajky. Býva tu veľa jedla, a on je vždy tu. Len som uvažoval, či niečo nevieš."

"Nie." Nenávidela klamať im, jej najdrahším priateľom.

"Ach, nuž. Možno sa mu niečo vyskytlo," povedal Ron, šúchajúc nohami cez lístie.

Ginny prikývla a zmenila tému. "Ako ti ide práca, Hermiona? Nevideli sme ťa niekoľko týždňov."

"Spomínate si na tú naozaj ťažkú úlohu, čo mi dal Harry?" Prikývli. "Vlastne v piatok skončila. Naozaj som si vydýchla, že som ju dostala zo svojho života." V duchu zanariekala, keď pomyslela na to, že tá úloha, Malfoy, bol v jej v živote viac než kedykoľvek predtým.

"To je dobré, Hermiona," odvážil sa Ron. "Bol Harry v piatok v práci?"

"Áno," povedala, nervózna, že sa rozhovor tak rýchlo vrátil k Harrymu.

"Celý víkend sa nezastavil. Robím si starosti."

"Ach, Ron, nebuď hlúpy," povedala, snažiac sa znieť tak ľahko ako len bolo možné. "Som si istá, že je v poriadku. Ako si povedal, asi sa mu v súvislosti s prácou niečo vyskytlo."

"Jednako, vždy chodieva na večeru alebo sa len tak zastaví," pokračoval.

"Ron, kašli na to, dobre? My nevieme, čo sa deje s Harrym, ale som si istá, že je v poriadku a že nepotrebuje, aby sme si o neho robili starosti," riekla Ginny, jasne nechcela pokračovať v tomto rozhovore.

"Fajn," nevrhlo zadudral. Po zvyšok dopoludnia sa rozprávali sa o ľahších témach. Celá rodina znova spolu strávila obed a po obede šiel Ron s Fredom a Georgeom do ich obchodu a Hermiona strávila ten čas s Molly a Ginny, piekli sušienky a koláče na ministerský banket, ktoré sa museli tento týždeň Molly a Arthur zúčastniť.

Občas Hermionu prekvapovalo, že sa napriek vojne život udržiaval v chode tými najčudnejšími spôsobmi. Časť z nej uvažovala, že veci ako bály a módne večere by sa nemali diať, že ľudia by sa nemali smiať, až kým nebudú v bezpečí. Ale na druhej strane, keď porazia Voldemorta, vôbec nebudú v bezpečí. Nebezpečenstvo bolo súčasťou života. Tá druhá jej časť si uvedomila, že ľudia by sa samozrejme mali smiať, pretože takto bojujete, preto bojujete; aby smiech mohol pokračovať.

Večera bola chutná, ako vždy, a po večeri sa všetci usadili v hlavnej izbe, rozprávali, čítali či robili čokoľvek, čo chceli. Weasleyovci milovali čas, keď boli spolu a strávili každú možnú chvíľu spoločne, dokonca s Percym. Po večeri Ginny dostala list od Harryho a šla zavčasu do postele. Hermiona sa ospravedlnila, aby šla za ňou a porozprávala sa, ak chcela. Zaklopala na dvere Ginninej izby, v ktorej spala aj Hermiona.

"Ďalej," ozval sa Ginnin hlas.

Hermiona otvorila dvere a zavrela ich za sebou, keď už bola v izbe. Posadila sa na posteľ vedľa Ginny.

"To je od Harryho?" spýtala sa.

Ginny prikývla. "On je-- preč."

"Čo tým myslíš?"

"On- on šiel na nejakú misiu. Neviem o tom nič." Hermiona vedela, že jej Ginny chce povedať všetko, o jej manželstve, Harryho misii; všetko. Ale nepovedala, len si utrela oči a zaliezla do postele.

Toto bolo pre Hermionu ťažké; chcela utešiť svoju priateľku, ale nemohla to poriadne urobiť bez toho, aby jej nepovedala, čo vie a povedala Harrymu, že to nepovie. Vzdychla si a šla tiež do postele, premýšľajúc o všetkom, čo sa tento víkend zmenilo v jej živote. Dala sa uniesť spánkom, jej posledná myšlienka patrila Harrymu.

 ooo

Na druhý deň šla Hermiona do práce ako zvyčajne. Harryho neschopnosť ukázať sa v práci spôsobila úžasný pohyb, ale väčšine došlo, že príde na druhý deň. Odhadovala, že začnú šíriť paniku na konci týždňa. Po inak nudnom dni v práci šla nakúpiť zopár vecí z Harryho zoznamu. Navštívila väčšinu obchodov v Šikmej uličke skôr než šla do svojho bytu.

Hermiona si pobalila zopár vecí - nejaké oblečenie, zopár obľúbených kníh, a niekoľko vecí, o ktorých si myslela, že ich bude potrebovať, napriek tomu, že jej Malfoy poskytol viac než dosť. Malfoy. Hermiona klesla na posteľ, mračiac sa pri pomyslení na neho. Rozhodla sa vrátiť sa, v záujme Harryho; nemohla ho nechať samotného, a ani na sekundu neverila Malfoyovi. Keď tam bola, mohla stála jedným očkom Harryho sledovať.

Ale obávala sa návratu a toho, že mu bude musieť čeliť. Prečo sa ospravedlnil? Nič nedávalo zmysel; nesedelo to do obrazu, ktorý si o ňom v hlave vytvorila. Bol krutý, zlý a nemilosrdný. A zabil jej rodičov, niečo, čo nemohla nikdy odpustiť. Nikdy. Ako sa mohla vôbec obťažovať uvažovať, že by mu nikdy nemohla odpustiť; samozrejme, že nemohla, o tom nebolo dokonca ani treba uvažovať. Ale jednako o tom premýšľala. A to ju nekonečne rozrušovalo.

Hermiona pokrútila hlavou, aby zbavila svoje myšlienky toho blonďavého chlapca, a s uistením, že si zbalila všetko, čo potrebovala, sa premiestnila na Hejčí útes. Keď vošla do domu, nebol tam nikto a na krátku chvíľu si vydýchla, hoci to znamenalo len odklad, kým uvidí jeho tvár. Vyložila z tašiek zásoby na jedálenský stôl a vyšla k okraju útesu. Keď sa pozrela nadol, zbadala výbežok, o ktorom rozprávali, Harry a Malfoy boli tam, kúzla lietali na všetky strany.

Hermiona sa vrátila do domu a začala večerať. O hodinu neskôr, chlapi sa ešte nevrátili, pripravila stôl a nechala ho udržiavať teplo, potom sa usadila v prijímacej izbe s novou knihou. Prešla ďalšia hodina, kým prišli dnu.

"Mmm... Hermiona sa musela vrátiť," začula Harryho povedať. "Buď dobrý, Malfoy."

Hermiona ho začula odvrknúť, "viem, Harry." Usmiala sa, vďačná svojmu priateľovi.

"Uvažujem, kde je?" riekol Harry.

Hermiona sa postavila a šla do kuchyne. "Čau, Harry!" živo povedala, keď ho objala. Ignorovala Malfoya, dokonca sa na neho odmietla pozrieť. Posadila sa za stôl, kde jedli, veselo sa rozprávajúc s Harrym.

"Ako bolo v Brlohu?" spýtal sa.

"Báječne. Boli tam všetci, dokonca Percy, ten odporný blb. Naozaj sa snažil, ale Fred a George ho odmietajú uznať, ešte ani po tomto raze. Nemali k nemu tak blízko ako Molly či Arthur, či dokonca Bill a Charlie. Takže mu vôbec netúžia odpustiť. Hrozne to Molly zraňuje. Ginny sa snažila byť milá, ale bratia jej vždy vynadali, keď sa s ním rozprávala. Naozaj je to poľutovaniahodné."

"Áno, je to hanba. Chcem povedať, že Percy bol vždy riadny hlupák, ale už to je rok. Mali by to proste nechať tak a snažiť sa byť znova rodinou."

"Čo sa stalo?" spýtal sa Draco.

Hermiona odmietla zobrať na vedomie, že prehovoril. Pozerala sa na Harryho, ktorý si vzdychol a rozpovedal Malfoyovi príbeh o tom, ako Percy tú rodinu opustil po Voldemortovom návrate, a na to sa rok predtým vrátil.

"Ach."

"Ron a Ginny sa na teba pýtali. Podľa všetkého si v Brlohu bežný inventár a všimli si tvoju neprítomnosť a neocenili ju."

"Dostala Ginny môj list?"

"Áno, včera večer. Ale s nikým o tom nehovorila, a ja som sa naň nemohla spýtať."

"Ako sa majú Molly a Arthur? Nejaké správy od Remusa a Tonksovej? Moody? Ktokoľvek?"

Hermiona si všimla ako Draco prevrátil oči. Bez toho, aby sa na neho pozrela, povedala, "to je to, čo znamená mať priateľov a ľudí, ktorí sa o teba zaujímajú, Malfoy."

"Hermiona!" vykríkol Harry. Draco nič nepovedal; postavil sa a zobral si svoj tanier, aby sa najedol na verande. Harry sa pozrel na Hermionu s pochopením v očiach. "Viem, že sa to zdá byť nemožné. Všetci by sme sa mali snažiť byť slušní."

"Prečo? On nie je."

"Áno, je. Nepovedal ti jediné zlé slovo a ty si k nemu bola práve teraz hrozná."

"Dnes večer žiadne zlé slová, mimochodom."

"Hermiona, nespomenul tvojich rodičov preto, aby ti ublížil."

"Ach, naozaj? Vieš, čo povedal?"

"Nuž, nie, ale..."

"Potom nevieš, a nemôžeš vedieť, prečo ich spomenul. Ani ja to dokonca neviem! Nemôžem uveriť, že sa opovážil so mnou o nich hovoriť!"

"Hermiona, potlačila som svoje pocity ohľadne neho nabok. Je to ťažké, ale napodiv on to uľahčuje. Nepovedal či neurobil čokoľvek, čo by ma rozhodilo alebo vyprovokovalo. Prečo by to robil tebe?"

"Pretože ma nenávidí!" Hermiona teraz jačala. "Som humusáčka, pre neho najnižšia úroveň špiny. On zabil mojich rodičov!"

Draco ju zvonka počul, a po jej poslednom výbuchu dosť rýchlo stratil chuť do jedla. Opustil verandu a zišiel na kraj útesu. Celou svojou silou zhodil tanier s jedlom z útesu a potom sa díval ako padá do hlbočiny. Trieštiace sa vlny zhltli ten tanier; časť z neho chcela tiež byť prehltnutá. Stálo toto naozaj za to? Robil správnu vec? Samozrejme, že robil, plánoval to veľmi dlhý čas, a mal množstvo času, aby si to premyslel. Ona to robila zložitejšie, ale mal to očakávať. Do určitej miery očakával, ale bola proste zložitejšia, než si predstavoval. Smrť jej rodičov ju rozrušila viac než predpokladal, ale nebol prekvapený, že podcenil jej vášeň. On nikdy nemal nič, o čo by sa zaujímal dosť o to, aby mu to chýbalo, keby o to prišiel, určite nie svojich vlastných rodičov. Neurobili nič iné, okrem toho, že ho napĺňali jedom, odkedy sa narodil; nikdy mu neukázali lásku, či dokonca náklonnosť. Iba neuskutočniteľné očakávanie, ktoré nasledovalo sklamanie, keď zlyhal; a on vždy zlyhával v tom, aby spĺňal štandardy svojho otca.

Nikto sa o neho nikdy nezaujímal, až kým nestretol ich. Snažil sa predstaviť si, ako by sa cítil, keby mu ich vzali. A mohol si len predstavovať Hermioninu bolesť pri strate jej rodičov. Trochu k nej zjemnel, ale stále s ňou bude zaobchádzať tvrdo. Musel. Nemohol riskovať, že príliš zmäkne, a určite nemohol riskovať, že sa k nej dostane príliš blízko.


Zdroj: http://community.livejournal.com/floofics/2319.html  Autor: milynee


Po tom, čo mu pripadalo ako hodiny, si uvedomil, že niekto za ním stojí.

"Hej, môžeme sa porozprávať?"

Otočil sa, aby našiel Hermionu stáť pár stôp za ním, hryzúc si peru.

"O čom," povedal tupo.

Posadila sa na trávu a pozrela sa na neho, čakajúc. Pokrčil plecami a posadil sa tam, kde bol.

"Prepáč," riekla.

Draco sa skoro zasmial, bol taký prekvapený. "Prečo? Nič si neurobila."

"Ak máme pracovať spoločne, my... ja... musím byť aspoň slušná. Už sa viac nebudem snažiť ublížiť ti."

"Neublížila si. Mne si neublížila, chcem povedať." Bola to lož a ona to pravdepodobne vedela.

"Dobre, jednako som ti chcela ublížiť. Znova sa o to nepokúsim. Budeme sa asi stále hádať a prieť, ale nebudem sa snažiť ublížiť ti schválne."

Nič nepovedal, stále ohromený tým, že sa ospravedlnila jemu. Nebol veľmi človekom, ktorý sa ospravedlňuje; znamenalo to, že sa mýli a jemu sa nepáčilo mýliť sa. Po pravde sa mýlil zriedkakedy.

"Takže, čo myslíš?"

"Máš pravdu; musíš byť ku mne slušnejšia."

Hermiona neveriacky vypleštila oči na zátylok jeho hlavy. Potom sa trochu otočil, aby sa na ňu pozrel a ona zbadala drobný úsmev, ťarbavý úsmev na jeho perách. Jej napätie povolilo a pomaly ten úsmev opätovala. Potom odtrhla hrsť trávy a hodila ju na neho. "Kretén," povedala, sotva s nejakou zlomyseľnosťou vo svojom hlase.

Draco sa len znova otočil, aby sa pozeral na vodu.

"Dobrú noc, Malfoy," zdvihla sa. Draco zostal na okraji útesu, premýšľajúc o tom, že toto možno nakoniec dopadne dobre. Že možno budú spolu dostatočne vychádzať a že to prežijú bez toho, aby sa vzájomne pozabíjali. Keď konečne šiel dovnútra, našiel spať Hermionu na verande. Prikryl ju znova svojím plášťom a šiel dnu.

ooo

Záverečná poznámka. Názov kapitoly je z piesne od Dara Williamsa s rovnakým názvom.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hana - 08.03. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: 32jennifer2 - 16.07. 2009
Aaach, to bolo zlaté...že kretén..chichi

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Khira - 11.07. 2009
Su strasne podareni.-.....opat klobuk dole pred vyberom poviedky a pred skvelym prekladom ....dakujem za venovanie....

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Phee - 09.07. 2009
teeeeeda obdivujem ta......taky dlhy text, ja ako citatel sa samozrejme tesim,ale ako to vsetko zvladas........tesim sa na pokracovanie

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Tez - 09.07. 2009
Krásne. Netušila jsem, že se mu Herm omluvi...je taka...tvrdohlava...No, už se moc těším, jak to bude dál. Děkuju za věnování a úžasný překlad

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: eternallife - 09.07. 2009
Krásný díky moc. Už sem dost zvědavá na to Malfoyovo tajemství.

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: kajka - 09.07. 2009
v tejto poviedke mam Draca radsej a radsej,ale nejako si myslim,ze to cele bude inak,to s tym jeho planom,a to co povedal Harrymu mozno bolo o smrti jej rodicov,preto tak doveruje Dracovi..no necham sa prekvapit,dakujem za preklad

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Nuviel - 09.07. 2009
Pěkná kapitola, ale pořád je tam mnoho nevyjasněného, takže doufám, že nám autorka dá brzy nahlédnout pod závoj tajemství:) Díky za překlad.

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: HOPE - 08.07. 2009
Krásná kapitolka. Moc pěkná, autorka je spisovatelka a Jimmi je naše překladatelka, která světově přeložená.

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: JSark - 08.07. 2009
No, ja myslím, že nič iné sa nedalo čakať. Kto by dokázal spolupracovať s vrahom svojich rodičov a odpustil mu? To je podľa mňa takmer nemožné. Hm, čo Šťučí útes? Útes štiuk?
Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Jimmi - 08.07. 2009
To by mohlo byť, ale heik je normálne ryba, google mi to našiel na našich stránkach na jedálnom lístku. Páči sa mi to "čí" na konci, preto som z toho spravila Hejčí (podľa vzoru páví). Šťučí znie tiež dobre. Práve som zistila, že ďalšia kapitola má 18 strán. Nechápem, nezdalo sa mi to celkovo také dlhé.
Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: JSark - 09.07. 2009
O jé, tak to ti nezávidím. S tým Śťučím útesom to bol len nápad. :-)
Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Jimmi - 04.08. 2009
Dobrý nápad. V aktuálnej kapitole je to znova a napadol ma len Štučí, to Hejčí som musela hľadať. Takže vyhráva Šťučí útes. Díky

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: teriisek - 08.07. 2009
Nemůžu si pomoct, ale nejvíc líto je mi Draca. Je to těžké, na jednu stranu Hermionu chápu, na druhou stranu si myslím, že je k Dracovi dost nespravedlivá, obzvlášť, když on ji má nejspíš rád... No, uvidíme, co bude dál. Díky za překlad:)

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: viki - 08.07. 2009
ach, som coraz viac zvedava na dalsie kapitoly... vdaka za preklad, nie je poznat, ze je bleskovy... :)

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Limetka - 08.07. 2009
Souhlasím se soraki. Ginny taky nějak zvlášť nemusím ( neptejte se mě proč, ja sama to nevím =D :P ), ale je mi ji líto. Já bych z toho už byla s nervama v koncích. Jinak doufám, že to Hermiona vydrží :-)).. Určitě není lehké jen tak se koukat na vraha svých rodičů a nemoct nic udělat. Skvělý překlad a děkuji =).

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Invisible - 08.07. 2009
Ahojte, tak díky za další nové kapitolky, udělaly mi velkou radost. Zvlášť u téhle povídky jsou poměrně dlouhé a hlavně se krásně čtou :)

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: SARA - 08.07. 2009
Pěkné, díky za překlad.

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: soraki - 08.07. 2009
díky za překlad, Jimmi. Bylo mi líto Ginny, teda, já ji moc nemusím, ale soucítím s ní - v takové situaci bych se nechtěla ocitnout... musí to být stresující. A Hermiona - mno, nevím, jestli bych s Dracem dokázala mluvit, natož spolupracovat... nejdřív bych jej asi zaklela, proklela a uhranula a pak - možná - odčarovala... :-D

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Triana - 08.07. 2009
Ta Dracova zahadnost je taka zaujimava, ze sa nemözem dockat kedy konecne nieco odhali. Uz poznanie, ze poslednych zabil jej rodicov a potom uz nie znamena, ze to s nim pohlo...ze Hermiona s nim pohla. a obrazok tam pasoval ako uliaty...budu aj v dalsich kapitolach? Vrela vdaka za preklad :-)

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Sela - 08.07. 2009
Skvělé:-) Díky moc.

Re: Kapitola 8 Svet sa nerozpadá Od: Maenea - 08.07. 2009
Už skoro spím, ale tohle si přece nemůžu nechat ujít :-) Díky a dobrou noc

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke