Preklady fanfiction Harryho Pottera

Minimálne riziko

Originál: https://www.fanfiction.net/s/11727626/1/Minimal-Risk 

Autor: galfoy

Preklad: Jimmi  

Banner: solace

Časť 1/3

Bol to príšerne jednotvárny Silvester. Dokonca dážď bol taký nijaký, lenivo sa menil na hmlu nad potemnenými ulicami, kým oslavujúci opito kričali z barov a reštaurácii. Tento rok ani nesnežilo, aby to navodilo tú správnu atmosféru, nedalo sa hovoriť o žiadnom veselí. Bol to ten typ večera, kedy by všetci mali zostať doma za zatvorenými dverami, ale davy, večne odhodlané roztočiť to, sa rozhodli, že by sa mohli rovnako dobre pokúsiť opiť, aby odohnali nudný koniec roka.

Po inak prázdnej ulici Južného Kensingtonu sa Hermiona Grangerová vypotácala z každoročného novoročného večierku ministerstva, nahlas zakliala, utrela si oči, zdvihla bradu a rýchlo odkráčala od divokého zhromaždenia.

Vyzerala rovnako príšerne, ako sa cítila. Tvár mala fľakatú a vlhkú, vlasy jej unikli z dôkladne upraveného drdola a teraz jej padali do očí. Rýchlo prebehla cez ulicu a skončila vo vlhkom, pochmúrnom parku, ohraničenom na jednej strane autobusovou zástavkou a na druhej pamätnou tabuľou. Keď sa rozhodla pre zástavku, posadila sa na lavičku a pokúšala sa nepanikáriť. Slzy jej stekali po lícach, odkvapkávali jej z brady. Spakruky si utrela tvár, vydala zúfalý zvuk, keď si uvedomila, že sa jej pritom podarilo zničiť väčšinu maskary. Vzdala sa, oprela si hlavu o holé kolená a vzlykala.

Bohovia, bola taký blázon.

Takto si nepredstavovala, že jej rok skončí. S Ronom sa nemali toľko hádať, štekať po sebe v ich byte, hašteriť sa pri prestávkach v práci a k tomu na dôvažok dostať sa do ukričanej hádky na najväčšej pracovnej udalosti roka. Bolo dosť zlé, že sa vôbec hádali, ale k tomu ešte pred ľuďmi? Pred kolegami? U Merlina, večierkom sa už musia šíriť reči... Bolo jej zle, keď na to pomyslela. Už boli pod dosť veľkým tlakom ako dvojica Zlatého tria, ale predstierať, že život je neustála rozprávka, ju príšerne vyčerpávalo.

Hneď od začiatku to bolo zlyhanie večera. Napriek svojmu najlepšiemu úsudku vypila príliš veľa, zlozvyk, ktorý súvisel s nervozitou, ktorá sa jej zmocnila pri veľkých akciách. Ron sa tiež opil, poriadne hlučne, prechechtával si cestičku večerom stále viac a viac vzrušenejší. Hermiona sa už cítila strhaná z týždňov napätého zaobchádzania a keď videla Rona, ako žiari šťastne uprostred davu obdivovateľov, rupli jej nervy.

Výsledná hádka bola desivá. Cítila poníženie už len za to, že dovolila, aby k nej došlo, hlavne takto verejne. Kedy sa stala takouto? Touto nešťastnou, zatrpknutou bytosťou? Fakt nedokázala umožniť im obom, aby mali pekný večer vonku?

Vlhko vydýchla na kolená  a potom si založila ruky v lone, schovala si hlavu v látke kabáta. Ani ju nehľadá. Možno to je jej odpoveď. Mala by sa jednoducho vrátiť do bytu? Pobaliť sa a odísť? Boli beznádejní?

Každou minútou sa jej jemné zlaté šaty ničili viac a viac - mohla cítiť, ako dážď preniká k jej pokožke. Jej lacné podpätky už boli hotové.

Tok myšlienok prerušil zvuk, začal z veľkej diaľky a potom sa s každým krokom približoval. Kroky boli príliš odmerané a pokojné, aby to bol Ron, žiadne šúchanie či dupotanie, ktoré by signalizovali jeho charakteristickú chôdzu. Hermiona stále držala hlavu sklonenú, schovanú v rukách, príliš zahanbená, aby vzhliadla. Nechcela, aby ju niekto takto videl, či už to bol cudzinec alebo nie. Dážď jej chladivo stekal po zátylku.

Ale tie kroky zastavili pred ňou a Hermiona mohla vidieť drahé značkové topánky z kože skrz závoj svojich vlhkých vlasov.

"Si v poriadku, Grangerová?"

Tak teraz jej táto konkrétna otázka nedávala zmysel. Nedávala zmysel kvôli osobe, ku ktorej ten hlas patril, teda pokiaľ úplne neprišla o rozum. Bol to niekto, ktorému bolo oprávnene ukradnuté, či je v poriadku. Pre tento dojem existovali roky dôkazov, roky precedensov. Hermiona zmätene vzhliadla.

Veľmi elegantný, trochu prevlhnutý Draco Malfoy sa na ňu pozeral, odetý vo večernom habite. Nevyzeral tak nevrlo ako obvykle, mal nasadený svoj obvyklý výraz všeobecného pohoršenia nad vesmírom. Draco bol právnikom na ministerstve ako ona, ale pracovali v odlišných oblastiach. On trávil svoje dní bavením sa so zahraničnými magickými vládami a sladkým klábosením s kýmkoľvek, kto bol dôležitý. Ona bojovala za práva magických stvorení, o ktorých nikto nikdy nepočul. Ich cesty sa málokedy preťali okrem akcií, ako bola táto.

"Grangerová?" spýtal sa znova, jej meno vyslovil s dôrazom na konci, ako keby tu bola tou čudnou ona.

Tá otázka ju kompletne šokovala. Pripusťme, k triezvej mala ďaleko, ale stále nedokázala vysvetliť, prečo sa Draco Malfoy pýta na jej stav. Nemali medzi sebou žiaden vzťah, ktorý by umožňoval občasný pokec.

"Čože... čože?" koktala.

"Len som overoval, či si v poriadku," napäto odvetil. Hermiona v duchu rýchlo oskenovala všetko, čo toho večera jedla. Boli v tom drogy? Mala vidiny? Draco Malfoy - minimálne Draco Malfoy, ktorého poznala - by ju nikdy nenasledoval z večierka do nepríjemného počasia, pokiaľ ju nechcel sotiť do blata.

"Takže si?"

"Ja som čo?"

"Si v poriadku! U Merlina, Grangerová. Vôbec to nezľahčuješ."

Zamračil sa a vytiahol cigaretu náhlivými, nahnevanými pohybmi, nezapálil si ju, len sa s ňou pohrával medzi prstami. Nedokázala rozlíšiť, či je nervózny alebo rozčúlený.

Hermiona na neho zízala, nechápala.

Draco sa pozrel na nohy, zavrčal a zahryzol si do vnútrajška úst. "Ja... všimol som si, že máš náročný večer."

"Ach, takže si videl tú hádku," zamrmlala Hermiona. To dávalo väčší zmysel. Prišiel sa sem v tom vŕtať.

"Áno," riekol. "Vlastne bolo náročné sa jej vyhnúť."

Hermiona sa zasmiala, sucho, a Draco sa náhlil, aby sa opravil. "To som tým nemyslel."

"Čo si tým teda myslel, Malfoy?"

"Myslel som," rozhliadol sa, zjavne teraz menej v pohode, a Hermionu ohromilo vidieť ho rozčúleného, premýšľala, čo to prepánakráľa spôsobilo. "Myslel som tým, že toto je detinský sviatok a myslím, že hádky sú prirodzenou reakciou na tú frašku, ktorú od nás očakávajú, že podporíme, aby naši kolegovia mali výhovorku opiť sa raz do roka do nemoty. Niekto vždy spôsobí scénu. Bohužiaľ dnes večer táto zodpovednosť padla na teba."

Odkašľal si a vložil si cigaretu do úst, zapálil tlmeným zaklínadlom a lusknutím prstov. "Nemyslím si, že by si sa mala cítiť zle, Grangerová."

Hermionine obočie sa stratilo v línii jej vlasov, ale pokúsila sa rýchlo vzchopiť.

"Tebe sa to ľahko hovorí," odvetila, utrela si svoje už rozmazané oči. "Ľudia ma kvôli tomuto zjedia zaživa. Jediná lepšia vec než vidieť vojnovú hrdinku uspieť je..."

"Vidieť ju zlyhať?" uškrnul sa. "Oh, ja viem, akí krutí ľudia dokážu byť."

"Myslím, že to je pravda."

Zostali chvíľu ticho, neistí, čo by malo nasledovať. Hermiona nedokázala spracovať reálnosť ich rozhovoru, takže sa sústredila na pocit dažďa, ktorý pomaly premáčal jej šaty. Vlhkosť už cítia takmer pri páse. Bolo to mimoriadne nepríjemné, ale aspoň to dávalo väčší zmysel než jej aktuálna situácia.

"Takže sa premiestniš domov?" spýtal sa, poriadne si potiahol a odklepal popol na zem.

Pokrútila hlavou. "Na to nie som dosť triezva. Asi by som sa rozštiepila."

"Chápem," odvetil, potom sa odmlčal. "Chcela by si, aby som sa premiestnil s tebou?"

Hermiona na neho vyvalila oči, jej myseľ sa rozpadla na prach. Premiestnil s tebou? Premiestnil s tebou? Ako... odprevadil ju domov? Len bol... milý?

Hermione sa na chvíľu rozmazalo pred očami. Niečo bolo neskutočne zle. Niečo vo vesmíre bolo mimo alebo jej niekto dal niečo do pitia alebo, alebo, alebo, alebo sa konečne mentálne zrútila, ako to Ron večne naznačoval. Áno. To bolo ono. Jednoducho jej preskočilo.

"Čože?" začula sa zapišťať.

Zrazu sa nocou ozval Ronov hlas, volal jej meno aj so slabším zakliatím. Znel zúrivo, jeho hlasné, ťažké kroky sa odrážali od budov.

"Ach," riekol Draco, znova sa postavil, napätie sa vrátilo do jeho tela. Hermiona si až doteraz neuvedomila, že bol predtým uvoľnený.

"Zdá sa, že tvoj princ na bielom koni dorazil. Šťastnú cestu, Grangerová."

S prikývnutím odkráčal, nohy ho niesli z parku rýchlejšie, než by Hermiona dokázala utekať. Otvorila ústa a potom ich rýchlo zatvorila. Mala by na neho zavolať? Spýtať sa, či to myslel vážne? Chcieť vedieť, v čom bol háčik? Ale potom uvidela v diaľke Rona, ako sa ku nej vlečie, kajúcnosť v tvári. Draco zmizol v obláčiku cigaretového dymu.

Nuž. Možno si dnes nebude baliť veci. Nevediac, čo iné urobiť, sa postavila, zaksichtila sa, keď sa jej vlhké šaty prelepili na stehná. Sušiace kúzlo, šálka čaju a večer bez celého osadenstva ministerstva budú tým správnym. S Ronom sa porozprávajú, odpustia si, a pripomenú si vzájomne, prečo sa predovšetkým do seba zamilovali.

To bola jediná vec, ktorá dávala zmysel. Však?

***

Neskôr toho večera, keď hlboko spala, snívalo sa jej o tom, ako Dracove ústa vyslovili slová "detinský sviatok" a prebudila sa zaliata potom.

Nepovedala to živej duši, ale líca sa jej rozpálili zakaždým, keď si na to spomenula.

***