Preklady fanfiction Harryho Pottera

We learned the Sea - Kapitola siedma

Nechápal si, ale predsa akoby sa zdalo

že z podoprenia útesom pobrežie šťastné bolo,

a útes, že je podopretý pevninou;

Robert Frost

Kapitola 7 - V ťažkej situácii

Na druhý deň sa Hermiona prebudila až keď začula ako pod ňou narážajú vlny. Zaspala na verande a našla sa vo veľkej drevenej hojdačke. Zreteľne si pamätala, že sedela v jednom z kresiel. Niekto ju presunul, dal jej vankúš a zabalil ju do teplého plášťa. Preskúšala okraj látky, ktorá ju zakrývala a zistila, že sa zdá povedomá; a je tiež na dotyk povedomá. Bol to Malfoyov plášť. Harry si ho musel požičať, pretože on nemá žiaden, pomyslela si. Schúlila sa pod plášťom a sledovala ako sa rozjasnieva svet.

Práve keď sa chystala vstať, začula hlasy. Inštinktívne sa načiahla po prútiku, ale nedokázala určiť, odkiaľ ten zvuk prichádza. Postavila sa práve, keď za útesom dvaja ľudia vzlietli na metlách, vrteli sa a robili zatáčky, keď sa snažili zhodiť toho druhého. Keď sa prizrela dôkladnejšie, zbadala svetlé blond vlasy, ktoré sa odrážali na slnku a na to vydýchla úľavou. Boli to len Harry a Malfoy. Vyslala nahor iskry, aby si ju všimli, čo urobili. S posledným kúzlom Malfoy zasiahol Harryho do ruky, čo spôsobilo, že sa zakymácal; a keď to nevyrovnal, spadol.

"Involito!" povedal Malfoy, keď mávol prútikom a vďaka tomu Harry prestal padať a plával vo vzduchu. Potom ho Malfoy nasmeroval k verande, kde čoskoro pristál. Harry potom privolal svoju metlu a pozrel sa okúňavo na Hermionu, v rozpakoch, že ho Malfoy dokázal poraziť.

"Hermiona, čo robíš tu vonku?" spýtal sa Harry, keď sa posadil vedľa nej.

"Ja, uh, zaspala som včera večer tu vonku," odvetila, snažiac sa skryť prekvapenie a pozerajúc na Draca, ktorý sa odmietal stretnúť s jej pohľadom. Jaj, pomyslela si; včera večer sa o mňa postaral Malfoy. Bolo to jednoduchá vec, presunúť ju z miesta na miesto a poskytnúť to základné, čo bolo treba. Ale bolo to tiež veľmi láskavé, že sa uistil, že má niečo mäkké pod hlavou a niečo na zakrytie, čo  ju udrží v teple. Všetko, čo vedela o Malfoyovi, bolo vždy pevnou hradbou vytvorenou rokmi antipatie a malých hašterení. Nič ten múr nikdy predtým neohrozilo, a predsa tento prostý čin spôsobil, že sa zvrchu toho týčiaceho múru jedna tehla odlomila a spadla v spomalenom pohybe na zem.

"Čo vy dvaja robíte? Tak zavčasu, asi by som dodala," spýtala sa.

"Trénujeme," odvetil Draco. "Vstali sme so slnkom. A sme hladní."

"Urobím raňajky," ponúkla. Draco len pokrčil plecami a vošli dovnútra. Kým Hermiona pripravovala vajíčka, salámu a posúchy, Draco hovoril.

"Harry ma učí všetko, čo sa naučil v aurorskom výcviku a ja ho učím niektoré moje, uh, špeciálne nadania."

Prižmúrila na neho oči. "Ako čo?"

"Nepanikár, Hermiona," riekol Harry. "Nič príliš temné. Len legilimenciu, oklumenciu a zriedkavé užitočné kúzla."

"Harry Potter, na čo ty potrebuješ Temnú mágiu?"

"Nuž, po prvé, na boj s Temným pánom," povedal Draco s pohŕdavým posmechom. "Potrebuje aspoň vedieť, s čím zápasí, nesúhlasíš? Napokon, Temný pán pozná všetky triky, ktoré môže Potter vytiahnuť. Okrem toho, čo použil na mňa," odvetil, ako keby si práve na to spomenul. "Mimochodom, čo to bolo?"

"Sectumsempra."

"Trvalé rany. Mal by si vedieť, že mám stále trochu jaziev."

"Dobre. Zaslúžil si si to! Chcel si ma zasiahnuť Cruciatom!"

"Vtedy si ma porazil. Uisťujem ťa, že ma už nikdy znova neporazíš." Draco sa pozrel na Harryho a skôr než prehltol džús, povedal, "mimochodom, kde si sa to naučil?"

"Snape."

Draco vyprskol svoj džús. "Čože?"

Hermiona položila tanier so salámou na stôl a pripojila sa k mužom.

"Nuž, nie priamo od neho, ale bolo to v jeho knihe elixírov, ktorú som v šiestom ročníku používal. Vedľa toho bolo pripísané, 'pre nepriateľov'."

Zdalo sa, že Draco rýchlo spracováva niečo vo svojej hlave. "Takže ty si bol taký macher kvôli tomuto? Podvádzaním zo starej učebnice?"

"Áno," podráždene povedala Hermiona. "Vravela som mu, že ho tá stará kniha privedie do problémov. Ale odmietal sa dať odhovoriť."

"V každom prípade," riekol Harry, keď si odhryzol z vajíčok. "Teraz to už nemá význam, však Slečna-samozrejme-že-ja-nikdy-nerobím-nič-zlé."

Zaťala zuby a civela na Harryho. "Spomínaš si, čo nám Arthur povedal potom, čo Ginny ovládol ten denník - nikdy never ničomu, čo môže samé rozmýšľať -"

"Až kým nedokážeš zistiť, kde to má mozog," dokončil Harry. "Viem. Povedal som ti miliónkrát, že si mala s tou knihou pravdu!"

"Takže, môžeme sa pohnúť ďalej?" spýtal sa Draco, trochu pobavený, ale vôbec nemal záujem počúvať o tej knihe viac.

"Áno," zareptal Harry, odpíjajúc si zo svojho džúsu.

"Ako som povedal, my trénujeme," pokračoval Draco. "A musíme sa porozprávať o tvojom podiele v tomto všetkom. Budeme pokračovať v tréningu, až kým sa Harry nenaučí zopár dôležitých kúziel a zvládne štúdium mysle. Vrátane zlepšenia jeho útoky oklumenciou. To má najväčšiu dôležitosť. Potrebujeme, aby si pracovala na informáciách."

Hermiona sa pozrela na kúsok, ktorý napichla na vidličku, ale skôr než ho zjedla, pozrela na Harryho. "Čo ak chcem trénovať tiež?"

Znova Draco vyprskol svoj džús. "Čože?!" povedal, pozrúc sa na Hermionu ako keby sa spýtala, či môže doletieť na mesiac a priniesť späť trochu syru.

"Repurgo," povedala roztržito Hermiona, mieriac na ten neporiadok. "Počul si ma."

Draco pokrútil hlavou. To nebolo niečo, čo naplánoval. Čakal, že Hermiona príjme svoju roľu, tak ako ju napísal, možno tu a tam s nesúhlasom, ale celkovo úplne vyhovie. Muselo to byť tým, že nebol roky v jej blízkosti, a spôsobilo to, že zabudol na jej tvrdohlavú a nepoddajnú povahu, nespomínajúc, že to jediné, čo  ju dostalo do všetkých možných problémov s Potterom a Weasleym -  odhodlanie.

"Potter, pohovor si s ňou," povedal Draco, keď sa rozhodol, že  je na neho príliš, keď prišlo na jednanie s ňou. Harry mal roky skúseností a bude schopný uhladiť toto efektívnejšie než by mohol on. On by mal na ňu pravdepodobne len opačný účinok, neschopný odolať podpichovať ju, aby vyvolal jej reakciu.

"Hermiona," začal Harry.

Otočila sa k nemu a nemu a nadvihla obočie, ako by vravela, radšej buď dobrý.

"Hermiona, potrebujeme ťa na druhom konci."

"Robiť čo?"

"Výskum. Formulovať plán."

"Výskum?" riekla, v tom slove uviazlo trochu odporu. "Kód pre nudu."

Dracovi klesla sánka. "Myslel som si, že sa tešíš z výskumu, Grangerová; myslel som si, že máš rada knižnicu tak veľmi, že by si skoro dala prednosť tomu žiť v nej!"

Chladno ho pozorovala. "Nuž, naozaj mám rada výskum, a naozaj mám rada knižnicu, a knihy, a som všetkými desiatimi za to vypomôcť, ale je to nudné v porovnaní s tým, čo idete robiť vy dvaja. Harry ti môže povedať, robila som kúzla presne tak ľahko ako som sa učila z kníh. Nechcem byť vynechaná z učenia sa užitočných kúziel a postupov, chcela by som byť schopná tiež bojovať. V mojej práci robím výskum celý deň; neopustila som to, aby som sem s vami prišla, a mohla sedieť len pri postrannej čiare.

"Na čom?" spýtal sa Draco.

"Nevadí - mukelská fráza. Futbal."

"Hermiona, môže to byť dočasné," riekol Harry chlácholivo. Nechcel sa vystaviť jej hnevu viac než bolo nevyhnutné. "Dva, tri týždne, aby si urobila všetko, čo môžeš a potom môžeš skončiť. Potrebujeme niekoho, kto sa môže slobodne pohybovať po Londýne a ministerstve. Od pondelka budem oficiálne označený ako 'nezvestný' a Malfoy nemôže len tak vojsť na ministerstvo a požiadať o čitateľský preukaz. Potrebujeme, aby si sa stále vyskytovala v Londýne. Po tom, čo skončíš na ministerstve, mohla by si si nájsť prácu, ktorá sa ti páči, môžeš pracovať v  Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých (Krucánky a kaňoury) alebo v obchode u Freda a Georga." Harry dúfal, že bude schopný rozptýliť Hermionin hnev a stočiť ho k niečomu, čo má rada - knihy a Weaslyeove dvojčatá.

Hermiona sa hnevala, "nebudem pracovať pre nich."

"Prečo nie?" spýtal sa Harry.

"Dokážeš si to predstaviť? Pravdepodobne by ma donekonečna trápili. Okrem toho, najali nemožne krásne čarodejnice, aby s nimi pracovali, nevšimol si si?"

Draco sa znova rozkašľal a rozhodol sa, že už mal na dnes dosť džúsu. Položil tvrdo pohár na stôl a obaja, Harry a Hermiona, sa na neho pozreli; Harry mal na tvári pobavený výraz.

"Si v poriadku?" spýtal sa.

"Áno, fajn," vyprskol Draco.

Harry sa otočil k Hermione. "Áno, vlastne, všimol. Ron má dosť pôžitok, keď sa tam zastavíme kedykoľvek, keď sme v Šikmej uličke." Zachichotal sa pri spomienke na ich poslednú návštevu. "Dobre, nemusíš pre nich pracovať. Plán je nájsť ľahkú prácu s pružným pracovným časom. Potom by si mohla tráviť čas tu a, nuž, možno sa naučiť zopár vecí..." zmĺkol, pozrúc sa na Draca pre akési potvrdenie.

Draco študoval Hermionu od jej zmienky o druhu čarodejníc najatých u Weasleyovcov. Naozaj to nevedela? Uvažoval, že jej priatelia jej asi nikdy nepovedali, že vôbec nebolo... nepríjemné sa na ňu pozerať. Jeho myšlienky sa prudko vrátili do prítomnosti, keď počul Harryho ponúkať Hermione možnosť zúčastniť sa ich tréningu.

"To nebolo súčasťou dohody," varoval Draco.

"Prečo sa nemôžem učiť tiež?" spýtala sa, blízko k našpúleniu úst.

"Nemáme čas," prudko odpovedal.

"Harry ma môže naučiť, čo ty naučíš jeho; nemusíš sa s tým vôbec obťažovať."

"Nie!" riekol Draco, netrpezlivo tresknúc päsťou po stole. Pozrel sa na ňu s hnevom víriacim v jeho búrlivých šedých očiach.

Ale Hermiona sa odmietala podrobiť. "A prečo nie?" spýtala sa vzdorovito.

Draco prehovoril veľmi jasne a pomaly, tak aby každé slovo dokonale pochopila. "On a ja budeme pracovať spoločne, aby sme dosiahli ten koniec."

"Nuž, to znie ako keby si v skutočnosti nechcel moju pomoc," povedala, zdvíhajúc sa; potom vybehla z kuchyne a hore schodmi do svojej izby. Harry nadskočil, keď začul tresknúť dvere.

Draco pomaly vydýchol a prešiel si rukou cez vlasy. "Vždy je taká tvrdohlavá a nemožná?"

Harry sa len usmial. "Áno. Je to súčasť toho, čo ju robí takou zvláštnou."

"Myslíš hroznou."

"Občas," veselo riekol Harry. "Ale to ju tiež robí Hermionou, najlepšou a najvernejšou priateľkou, ktorú mohol ktokoľvek kedy žiadať. A okrem toho, každý potrebuje trochu korenia vo svojom živote, dokonca aj ty. Môžem si len predstavovať aký nudný musel byť tvoj život predtým, než do neho vstúpila a teraz je iste oveľa živší - a hlasnejší - než bol."

Draco sa uškrnul. "Nepotrebujem živší život a určite ho nechcem hlasnejší. Predtým bol celkom fajn, aby si vedel."

Harry prevrátil oči. "Ach iste, preto si prišiel ku mne so svojou ponukou, pretože si bol šťastný so svojím životom." Vedel, že prekročil medze len o okamih, keď už bolo príliš neskoro. Dracove oči zažiarili skôr než stmavli a stuhli, nepreniknuteľné a nečitateľné. "Pôjdem sa s ňou porozprávať, pokúsim sa, aby pochopila naše postavenie." Harry sa chcel postaviť, ale Draco ho zastavil.

"Nie, nemôžem ťa nechať, aby si bežal urovnať veci zakaždým, keď si my dvaja zrazíme hlavy. Čo sa pravdepodobne bežne vyskytne. Toto zvládnem."

Draco šiel nahor, v duchu sa pripravoval na výbuch, ktorým sa chystal prejsť. Keď sa dostal na druhé poschodie, Hermiona vyšla z jej izby, skoro do neho vrazila.

"Dávaj bacha, Grangerová," riekol, ustúpiac, aby sa vyhol zrážke. "Kam ideš?"

Zízala na neho. "Neodchádzam, ak si si to myslel."

Draco si ju so zvedavosťou prehliadol. Bol prekvapený, že vôbec neplakala. Predpokladal, že dievčatá vždy plačú, keď sú rozrušené. Tiež ho prekvapilo, že sa ani najmenej nevyhrážala, že odíde, aby dosiahla, čo chce. Zo svojich skúseností s dievčatami sa naučil, že sa narodili s darom manipulácie, ktorý použili, kedykoľvek potrebovali.

"Prečo nie?" spýtal sa, ako by ho to vlastne nezaujímalo. V duchu bol ale skutočne dosť zvedavý.

Odvrátila od neho zrak a pozerala sa dole schodmi. "Preto. Máš pravdu," riekla sotva počuteľne.

Draco zažmurkal a musel odolať nutkaniu použiť na svoje uši čistiace kúzlo. Namiesto toho len nadvihol obočie ako jemný náznak nedôverčivosti.

Zamračila sa. "Ach, zavri si ústa, vletí ti tam chrúst. A nepozeraj sa na mňa ako keby som bola z vesmíru. Dokážem si priznať, keď sa mýlim, aby si vedel." Prekrížila ruky na hrudi ako keby ho vyzývala k hádke.

Pokúsil sa nezameriavať sa na obrovskú túžbu, ktorú mal, aby zistil, čo to ten 'vesmír' je. Namiesto toho sa sústredil na nemožnú udalosť, ktorá sa práve prihodila. Alebo to bolo nepravdepodobná udalosť?

"Ale - dokážeš?" spýtal sa.

Prevrátila oči. "Áno, fretčia tvár. Dokážem. Len preto, že sa to často nestáva, neznamená to, že je to nemožné."

Ach, tak nakoniec to bola nepravdepodobná udalosť.

"Každopádne ako som povedala, mal si pravdu. Ty a Harry sa potrebujete sústrediť na svoju prácu. Urobím svoju časť tak ste ma žiadali. Ale Malfoy, ja dokážem bojovať, keď k tomu príde, a nebudeš ľutovať, že ma máš pri svojom boku."

"Nepochybujem o tom, Grangerová," riekol vďačný, že sa nejdú hádať a bojovať a kričať, tak ako sa na to pripravoval. "Vysoko si vážim tvoje schopnosti, a viem, že si veľmi spôsobilý auror. Len sa nádejam, že tvoje schopnosti, tak skvelé ako sú, nebudú potrebné. Môžeme sa vrátiť k Harrymu a prebrať tvoju časť v našom pláne?"

Prikývla, potom sa pohla po chodbe, ale zastavila sa a otočila sa k nemu. "Ach, na," riekla a podala mu ten plášť, ktorý použil, aby ju noc predtým prikryl. Vyhol sa pohľadu do jej očí, načiahol ruku, aby ho prevzal. Keď tak urobil, ich prsty sa obtreli, vyslali nával energie nahor Hermioninou rukou, ktorý vychádzal z miesta ich kontaktu. Stiahla sa akoby šokovaná, prekvapene sa pozrúc na neho. Ale on sa zdal, že nič necítil, pretože jednoducho prikývol a otočil sa k svojej izbe. Hermiona chvíľu stála na chodbe a sledovala ho kráčať po chodbe, potom pokrútila hlavou a zišla dole schodmi.

Draco vskutku pocítil ten nával energie, ktorý prešiel medzi nimi, ale nechcel, aby si všimla ten šok, ktorý prežíval. Nechápal, čo sa stalo; nikdy nič také necítil a uvažoval, čo to znamenalo. Uložil plášť na posteľ a zastal, aby znova prežil tú chvíľu. Ich prsty sa len obtreli, ale ten náraz bol silný (overpower) a výrazný. Zamračil sa, prehrabávajúc svoju myseľ kvôli nejakému prijateľnému vysvetleniu toho, čo sa stalo. Keď sa nevynorilo nič logické, potriasol hlavou, akoby si chcel vyčistiť svoje myšlienky a opustil izbu.

Harry a Hermiona sa veselo rozprávali, keď znova vošiel do kuchyne. Pozbieral riady zo stola a vložil ich do dresu.

Harry to zobral ako narážku, že je to v poriadku, aby pokračovali v ich rozhovore. "Takže, kde sme skončili? Ach, áno. Budeme tu trénovať. V tretine chodníka dole bralom je výbežok, dosť veľký pre poriadny súboj. Keď nás nenájdeš tu, v dome, je to najpravdepodobnejšie miesto, kde budeme, keby si nás potrebovala nájsť."

"Som si istý, že to už vieš," riekol Draco, "tento dom je chránený Fideliovým kúzlom. Keby mal niekto šancu zatúlať sa tak ďaleko od civilizácie, nevidel by nič okrem prázdneho poľa. Nebude nás vidieť počas súboja."

"Fideliovo kúzlo? Ako?"

"Som Strážca tajomstva."

"Pre svoj vlastný dom?"

"Áno."

"Ako je to možné?"

Vzdychol si ako keby bola dvojročné dieťa, ktoré sa pýta, prečo je obloha modrá. "To práve teraz nie je dôležité, Grangerová."

Chvíľu sa na neho pozerala, potom sa otočila k Harrymu a povedala, "dobre, a čo ja?"

Harry sa zhlboka nadýchol skôr než pokračoval. "Máš veľmi dôležitú úlohu."

Hermiona sa na neho pozrela, dychtivá vedieť, akú úlohu bude hrať. "Nuž?" riekla po chvíli mlčania svojho priateľa.

"Tvoja úloha je čistiaci plán." Zamračila sa, nechápajúc. "Akonáhle bude Voldemort mŕtvy, ministerstvo bude mať obrovskú prácu pozbierať všetkých Malfoyových kamošov."

Draco vzhliadol na Harryho od riadov, mierne pobavený výberom jeho slov.

"Smrťožrútov," riekla Hermiona.

"Áno. Chceme, aby si vymyslela pre ministerstvo plán, ako túto úlohu zvládnuť."

Prikývla, premýšľajúc o zozname mien, ktoré im dal Malfoy; bude to obrovská práca."

Ako keby jej čítal myšlienky, Draco povedal, "a ten zoznam, čo som ti dal, nie je kompletný. To bolo všetko, čo som mohol zistiť." Po doumývaní riadov sa posadil k nim.

"Hermiona, môžeš urobiť, čo len chceš, ohľadne práce," riekol Harry, znova sa snažiac pripomenúť jej, že s týmto plánom sú spojené dobré veci.

"Oh, Grangerová. Jednou časťou tej úlohy, ktorá ťa možno poteší a je tiež nesmierne dôležitá – je prísť na to, čo každý smrťožrút urobí, keď bude Temný pán mŕtvy. Niektorí utečú, niektorí budú bojovať, a niektorí sa vzdajú s tvrdením, že boli pod Imperiom. Ako môj otec, napríklad."

"Ako keby tomu niekto veril," povedala Hermiona skôr, než si to mohla premyslieť. Keď si uvedomila, čo povedala, jej oči sa rozšírili a pripravila sa na Dracov výbuch, ale ten vôbec neprišiel.

Len sa na ňu čudne pozrel a pokračoval. "Alebo moja matka, ktorá vlastne nikdy neprijala Znamenie. Mohla by tvrdiť, že ju ovládal môj otec, čo v skutočnosti nie je až taká veľká lož."

"Tvoja matka nie je smrťožrút?" povedala Hermiona.

"Z toho ako to vyzerá, áno, prostredníctvom spojenia. Nikdy neprijala znamenie ako jeho prívrženec, pretože sa vydala za Luciusa, ktorý ním bol. Manželka smrťožrúta nemá žiadne právo niečo povedať; musí nasledovať svojho manžela, keď on nasleduje Temného pána. Teta Bella je určitá výnimka, ale od mladého veku prejavovala náchylnosť k čiernej mágii, bolesti, mučeniu a podobne. Temný pán neakceptuje veľa ženských nasledovníkov. Ale moja matka by si určite zaslúžila Azbakan, hoci si nemyslím, že by v skutočnosti niekomu vzala život."

Hermiona ucukla pri jeho náhodnej zmienke o vražde. Zrazu a dôrazne si pripomenula, že tento muž zabil jej rodičov. Dala sa tak strhnúť víchrom toho, čo sa dialo, že si dovolila zabudnúť. Na svojich rodičov; na tú noc, keď ich našla; na to akým netvorom bol muž, ktorý sedel oproti nej. Ako mohla byť taká bezohľadná, taká nerozumná; taká slepá? Pozrela sa na Harryho, zrazu veľmi vystrašená, a nielen z Malfoya - zo seba samotnej.

Harry sa zamračil. "Čo je, Hermiona? Si v poriadku?"

Prikývla, ale Draco si všimol, že sa jej trasú ruky.

"Hej," riekol Harry, chytiac ju za ruky a snažiac sa zmierniť jej obavy, nech boli z čohokoľvek. "Si v poriadku, však? Som tu; nikto ti neublíži. Ochránim ťa."

Znova prikývla, snažiac sa upokojiť. Vzchop sa, vravela si. Nemohla dovoliť, aby si on všimol jej slabosť; nemohol vedieť aké ľahké bolo jej ublížiť, bol by len sypal soľ do tej rany, tlačiac do nej hlbšie špičkou svojho prútika až kým by sa tá bolesť nestala neznesiteľnou.

"Som v poriadku," povedal, dostanúc zo seba odvážny hlas.

Počas tejto výmeny Draco premýšľal o tom, čo sa mohlo stať, že to spôsobilo, že Hermiona zbledla ako duch a zdalo sa, že možno jedného videla. Práve dokončil rozprávanie o svojej matke - že nikoho nezabila. Ale nepovedal nezabila, opísal to inými slovami. Bolo to to? Deň predtým, na rovine pred domom, potvrdil štyridsaťsedem úmrtí; opravila ho, aby povedal vrážd. Možno to bolo to; nie, nemohlo byť, to nestačilo, aby to na ňu malo taký dramatický efekt. Zatvoril tuho oči, keď si uvedomil, čo to bolo - jej rodičia. Zrazu si na nich spomenula a spomenula si na jeho podiel v tom, a on si prial, aby sa mohol vrátiť a vymazať, čo povedal. Nemal v úmysle spôsobiť jej bolesť a ľutoval, že jeho slová práve to urobili.

"Som v poriadku," zopakovala Hermiona, znejúc istejšie než predtým. "Znie to ako keby bolo lepšie, keď si udržím svoju prácu na ministerstve. "Môžem udržiavať zložky o smrťožrútoch efektívnejšie, pretože je to moja práca napokon, aby som ich dolapila. Na dôvažok, pomôže mi to dozvedieť sa viac o našich auroroch, takže môžem zistiť, koho bude najlepšie  poslať po kom, keď na to príde."

Draco sa na ňu usmial. "Vedel som, že som si ťa vybral z nejakého dôvodu, Grangerová. Si náš mozog."

Hermiona sa snažila nenačiahnuť sa ponad stôl a nevyžmýkať mu hrdlo. Pracovať s Malfoyom bolo oveľa náročnejšie než si predstavovala, teraz, keď mohla zase povedať, že si želá, aby bol mŕtvy. Alebo umieral. Alebo sa rozkladal zvnútra. Uškrnula sa trocha pri tej myšlienke.

Potom si vzdychla a povedala, "páčila sa mi predstava pracovať v Čarodejníckej literatúre. Dobre, čo teraz?"

Prehovoril Harry. "Kde budeš žiť. Je to na tebe; môžeš zostať tu alebo žiť v Londýne, alebo kdekoľvek chceš, naozaj."

Hermiona nepremýšľala o tom, kde bude bývať, predpokladala, že zostane tu, na okraji útesu. Zamračila sa nad skutočnosťou, že mala na výber. "Ach."

"Je to na tebe," povedal Harry, pretože nechcel na ňu naliehať, aby sa rozhodla.

"Môžem si to premyslieť?"

"Samozrejme," odvetil.

"Dnes večer ti poviem, ako som sa rozhodla," povedala pozrúc na Harryho. Odmietala pozerať sa na Malfoya viac než musela. On a Harry sa postavili.

"Potom pôjdeme dnes trénovať. Vďaka za raňajky, Hermiona," riekol Harry. Muži odišli.

Hermiona strávila väčšinu dňa premýšľaním o dvoch veciach: o Dracovi Malfoyovi a o tom, kde by mala žiť.

Sedela na posteli celé dopoludnie, kým o ňom premýšľala. Malfoy zabil jej rodičov a predsa bola tu, sedela v jeho dome, jedla jeho jedlo, dýchala jeho drahocenný čistokrvný vzduch. Ako by mohla žiť s ním v tom istom dome? S istotou cítila, že bude pokúšaná prekliať ho skoro každú chvíľu, kedy sa stretnú, nielen kvôli jej rodičom, ale aj za každý raz, čo ju nazval humusáčkou. Zamračila sa. Nenazval ju tak, odkedy sa zjavil v ich životoch. Prečo nie? Mal množstvo šancí; možno to bola súčasť dohody, ktorú urobil s Harrym. Len niečo veľmi dôležité mohlo byť vysvetlením pre jeho nedostatok používania svojho obľúbeného slova pre ňu. To musí byť tým, rozhodla sa.

Nebolo by to zneuctenie pamiatky jej rodičov, keby žila v Malfoyovom dome? Snažila sa premýšľať o tom, čo by možno chceli, ale kedykoľvek to urobila, spôsobilo to jedine, že bola na pokraji sĺz. Nevedela, čo by chceli, pretože tu neboli, pretože on ich zabil. Ako mohla o tomto premýšľať s čistou hlavou? "Nie," nadávala si Hermiona, "mysli;  čo by tvoji rodičia chceli, aby si urobila?"

Privolala pergamen, brko a atrament a začala písať zoznam vecí, o ktorom si myslela, že jej možno pomôže v jej rozhodnutí. Najdôležitejšia vec, rozhodla sa, bola, že bude pomáhať Harrymu a náhodou jemu poraziť Voldemorta, čo pomôže celému svetu, nielen kúzelníckemu svetu. A keď Harry veril, že Malfoy má niečo, čo mu pomôže poraziť Voldemorta, a ona Harrymu verila svojím životom, potom musela veriť, že Malfoy skutočne mal niečo, čo pomôže. Chcela byť tu kvôli Harrymu a s Harrym tak veľmi, ako to dovolí; boli priateľmi koniec koncov. Pretože Malfoy sa zdal byť kľúčom, či minimálne ten kľúč mal, znamenalo to zmieriť sa s ním.

Váha toho, čo znamenalo poraziť Voldemorta, ju zasiahla. Oslobodenie pre všetkých kúzelníkov, čarodejnice, a muklov od neho, od strachu, od všetkého, čomu vládol,odkedy sa pred šiestimi rokmi vrátil. Jej rodičia by sa postavili za jej rozhodnutie urobiť svet lepším miestom, dokonca aj keby to znamenalo, že musí pracovať s ich vrahom. Vedela o svojich rodičoch, že boli dobrí ľudia, ktorý ju naučili byť dobrou a premýšľať o veciach, vo všetkých súvislostiach. Vo vojne bolo v hre veľa životov, a veľa životov mohlo byť zachránených vďaka tomu, čo Harry a Malfoy robili. Tieto životy boli nakoniec dôležitejšie než jej vlastný. Ona sa už zmierila s tým, že možno v tejto vojne zomrie a táto situácia bola len nepríjemná. Na neobmedzený čas. Jednako mohlo z toho vzísť veľa dobrého. Bude musieť dočasne obetovať svoju spokojnosť a pokoj pre dobro všetkých tých ľudí, ktorí sa zachránia tým, že táto vojna skončí.

Hermiona sa usmiala, keď si uvedomila, že sa jej v srdci usídlil pokoj pri tomto jej rozhodnutí. S vyriešením tejto dilemy zistila, že je hladná a zišla dole do kuchyne, aby si pripravila sendvič na obed. Nechcela sa stretnúť s chalanmi, tak si ho zobral zjesť do svojej izby. Keď dojedla, začula zvuky toho, že sa vrátili do vnútra a hľadajú obed.

Čítala si chvíľu než sa vrátila k tej druhej úlohe - kde bude bývať. Hermiona si privolala dva kúsky pergamenu. Na jeden napísala "Londýn: za a proti", a na druhý napísala, "Malfoy: za a proti". Počas ďalších dvoch hodín vypĺňala tie zoznamy všetkými dobrými a zlými vecami, na ktoré dokázala prísť pre obe tie miesta.

Nakoniec sa ľahla na chrbát, aby si prezrela svoje zoznamy. V Londýne mohla byť vo svojom byte, so všetkými jej vecami, blízko jej priateľov a svojej práce a čarodejníckemu svetu všeobecne. Bola by slobodná prísť a odísť, ako sa jej žiadalo, robiť čokoľvek, čo chcela. Ale bola by preč od Harryho a bolo by zložitejšie byť v kontakte so všetkým, čo sa dialo tu.

Naproti tomu žiť tu v Malfoyovom dome bude boľavé trápenie. Mala silné pocity pokiaľ sa šlo o neho. Nenávidela ho mnoho mesiacov po vražde jej rodičov. A bola si poriadne istá, že on ju nenávidí stále. Nedokázala si predstaviť, aké to bude žiť s niekým, kto vás nenávidí. Predstavovala si nesčíselné množstvá hádok, úškrnov, výrazov odporu a narážok na jej krv (len preto, že to ešte nespomenul, neznamenalo to, že nikdy nespomenie). A toto bol jeho dom, čo znamenalo, že sa od nej očakáva, že bude rešpektovať jeho pravidlá, ak na tú vec niekedy pristúpi. Čo ak s ňou bude zaobchádzať ako s otrokom, či horšie, domácim škriatkom, pretože bola takého 'podradného' postavenia? Čo ak ju tu chcel kvôli dodatočnému bonusu z gazdinej? Rovno také postavenie odmietne. Jej zoznam 'za' žiť s Malfoyom bol najdlhším zoznamom, ktorý urobila, kým zoznam 'proti' bol ten najkratší. Bola by blízko Harryho a z toho dôvodu by vedela, čo sa ním deje. Ale to tiež znamenalo, že bude blízko Malfoyovi, ďalšie 'proti'.

Do večere stále nedospela k rozhodnutiu. Prehrabala sa skrinkami, aby si nabrala provizórne jedlo, potom sa vrátila do svojej izby, aby sa osamote najedla. Znova ich začula hľadať jedlo, ale tentoraz neodišli, keď sa najedli. Mohla počuť tlmené zvuky ich rozhovoru a to ju rušilo. Vrhla tlmiace kúzlo okolo svojej izby a usmiala sa na ticho, ktoré nasledovalo.

Po ďalšej hodine upreného zízania na zoznamy, ich menenia, si ťažko vzdychla. Vo vnútri nej zvádzali boj logika versus emócie. Zvyčajne logika ľahko zvíťazila, ale tentoraz bola silne ťahaná druhým smerom. Ale logika bola celkom užitočná a nikdy ju predtým neviedla zle, zatiaľ čo nasledovanie jej srdca, jej emócií, áno. Ako v piatom ročníku, keď nechala Harryho presvedčiť ju, že musia ísť na ministerstvo zachrániť Síriusa.

Jej srdce ju tentoraz silne ťahalo, oveľa silnejšie než kedy predtým. Vravelo jej, že toto je dôležité, že to, čo robia, je dôležité, že to potrebovalo dozor. S ďalším ťažkým povzdychom odložila Hermiona svoje zoznamy a šla pohľadať Harryho. On a Malfoy boli v obývačke, rozprávali sa vážne stíšenými hlasmi. Keď ju zbadali, stíchli.

"Harry, môžem s tebou hovoriť?" spýtala sa.

"Áno, samozrejme," povedal, keď sa postavil. Vyšli na verandu, kde sa Hermiona posadila na kreslo, kde včera zaspala. Harry sa posadil do druhého kresla. Nad morom sa preháňala búrka. Vietor bol chladnejší než bol predchádzajúci večer, a mohla vidieť v diaľke záblesky bleskov.

"Nuž," začala. "Premýšľala som o všetkom, všetky hľadiská, všetky logické myšlienky ukazujú na Londýn," povedala, neodtiahnuc svoje oči od tej búrky. Zdalo sa, že ju volá, prihovára sa jej. Keď sa zablysklo, mohla vidieť ako vlny nadskočili k oblakom a voda sa krútila ako pri varení elixíru.

"Dobre, chápem," povedal Harry. Uvedomila si, že sa snaží skryť svoje sklamanie.

Potom sa otočila, aby sa na neho pozrela. "Ale Harry, pravda je, že proste nechcem žiť tam. Chcem zostať tu, s tebou, kde sa niečo deje." Otočila späť k zúriacej búrke. "Milujem to tu."

"Hermiona, len chcem to, čo je pre teba najlepšie."

"Viem." Chvíľu bola ticho. "Mohla by som tu sedieť celý deň a noc a nikdy by ma ten pohľad neunavil. Tá voda tam vonku. Včera večer to zo mňa zobralo kúsok. Necítila som sa tak pokojne odkedy..." zastala, prehltla guču v hrdle, "...dlhý čas. A napriek tomu, že to je tu, kde je on, myslím, že je to v poriadku. To more je také živé. Je to ako keby svet dýchal s odlivom a prílivom vody. Jeho hlbiny sú nekonečné, jeho hlas neochabujúci. Mohol by si sa v jeho hlbinách utopiť alebo byť zachránený jeho volaním. A predsa ťa môže zabiť bez toho, že by zaváhalo, jediným pohľadom."

Harry chvíľu nič nepovedal. "Takže sa ti to tu páči? Už?"

"Ach, áno. Nikdy som tak veľa času nestrávila pri vode, ale toto more ma okúzlilo, Harry."

"To je fantastické." Na to Harry zastenal. "Ach, Hermiona, keď som odišiel, sľúbil som Ginny, že jej pošlem sovu, aby som jej dal vedieť, že som v poriadku. Vadilo by ti, keby som jej šiel napísať hneď?"

"Nie, samozrejme, že nie. Choď."

"Takže si sa rozhodla? Zostávaš tu?"

Prikývla a vzhliadla nahor, aby sa na neho usmiala. "Choď napísať svojej žene." Vyštartoval bez ďalšieho povzbudzovania. Hermiona sa usmiala na tú búrku a pri myšlienke, že Harry a Ginny sú manželia. Potom sa striasla v studenom vetre.

O pár minút sa dvere otvorili znova. Chcela sa Harryho spýtať viac o jeho živote s Ginny, ale zacítila teplo niečoho mäkkého, čo bolo umiestnené okolo jej pliec. Nahla sa vpred, aby dovolila Dracovi znova ju ovinúť svojím plášťom, nechajúc, aby spadol medzi jej chrbát a kreslo. Hermiona ho potom chytila a pritiahla ho okolo seba úplne.

Posadil sa tam, kde sedel Harry. "Tak aké je dnes počasie?" spýtal sa pozerajúc na tú búrku.

Zachichotala sa. "To je pokus o rozhovor?" Niekoľko minút neprehovoril. "Jasná modrá obloha, desať percentná možnosť zrážok," nakoniec odpovedala, jemný úsmev hral na jej perách.

"Teda dobrá nálada?" spýtal sa.

Prikývla. "Absolútne to tu milujem."

Draco znova zostal mlčať niekoľko minút. Nezdalo sa, že by si ho veľmi všímala, ale vo vnútri mu skrúcalo nervy. Vyšiel von, aby jej niečo povedal, aby jej povedal niečo, na čo čakal povedať veľmi dlhú dobu. Vedel, že neporozumie, že bude asi nahnevaná, a existovala malá možnosť, že ho za to prekľaje. Ale aj tak to musel povedať, bez ohľadu na to, ako bude reagovať. Keď konečne upokojil svoje nervy dosť na to, aby prehovoril, povedal sotva počuteľne cez blížiacu sa búrku.

"Malo by to význam, keby som ti povedal, že mi je to ľúto?"

Hermiona stuhla.  Myslel tým, čo myslela, že myslí? Nevolané slzy vystúpili do jej očí a ona ich bez hanby nechala spadnúť. Nemohla mu odpovedať - nebolo čo povedať. Boli preč, a nemohol ich priviesť späť, so žiadnym ospravedlnením, so žiadnou mágiou na svete. Aký význam malo, že to ľutoval, aké možné dobro by to urobilo? Pripadala si mŕtva. Len pár hodín predtým sa rozhodla odložiť svoje pocity hnev a nenávisť k tomuto mužovi v mene pomoci Harrymu kvôli uskutočneniu dôležitej úlohy, ale on musel prísť a povedať TO.  Hovoriť o jej rodičoch, s ňou.

Draco sledoval ako plače. Neobťažovala sa utrieť tie slzy. Prial si, aby mohol povedať, že necíti nič, keď ju vidí plakať, ale nebola to pravda, dokonca ani zďaleka. Díval sa ako si pritiahla kolená k hrudi, obalila ich rukami a položila na ne bradu, vôbec nespustila oči z mora a tej búrky. Po tom, čo pripadalo ako večnosť, si uvedomil, že sa nechystá mu niečo povedať.

Vzdychol si a postavil sa. "Nespi znova tu vonku. Bude pršať." Potom šiel dovnútra. Nepohla sa, aby naznačila, že ho počula a prešlo ďalších dvadsať minút, než odpovedala,

"čo sa staráš?"

ooo

Tesne predtým než šiel do postele, Draco skontroloval verandu. Hermiona tam stále bola, v tej istej polohe ako ju opustil. Šiel k Harryho dverám a zaklopal.

"Potter. Hermiona je vonku a chystá sa na dážď."

"Dobre, vďaka. Pôjdem po ňu."

Draco sa vrátil do svojej izby a čakal, až kým nezačul Harryho opustiť izbu, ísť dole schodmi, otvoriť a zatvoriť dvere na zadnú verandu, potom otvoriť a zatvoriť ich znova a začul dva páry krokov vystupovať po schodoch, nasledované zavretím dvoch dverí. Potom zhasol a šiel spať.

ooo

Poznámka prekladateľa:

Ani náhodou som sa nesnažila rýmovať. Kvôli tejto básni (používa sa aj názov Once by the Pacific) som dokonca prečítala výklad a rozbor v angličtine, pochopiť ju totiž robí problém aj Angličanom.

"Táto báseň je o konci sveta a posledné dva riadky znejú "There would be more than ocean water broken/ Before God's last 'Put out the Light' was spoken". Odvolávajú sa a popierajú to, to, čo Boh povedal v Biblii, "...a Boh povedal, "budiž svetlo" (jediné, čo ma napadlo bolo dať budiž tma). Narušená voda ("shattered water") budí dojem, že voda je skorumpovaná a pokrivená. "Great waves looked over others coming in" zobrazuje nezmerateľnosť vĺn a ako je každá väčšia než tá predchádzajúca. "And thought of doing something to the shore/ That water never did to land before " znamená, že vo vode je sila, ktorej pobrežie nikdy predtým nebolo vystavené. Vo vete "It looked as if a night of dark intent / Was coming, and not only a night, and age"  "temný zámer" odkazuje na zlo a deštrukciu. Riadky za "not only a night, an age",potvrdzujú, že báseň opisuje dobu zničenia, ktorá je dôsledkom božského zásahu.

Ďalším názorom je, že celý ten začiatok je o obraze prírody (vlny, pobrežie) a až riadok „prepared for rage” by mohol znamenať vojnu. “more than ocean-water broken” hovorí o smrti  a posledný riadok, že tá smrť pride skôr než “God's last Put out the Light“, čo odkazuje na Armagedon,  resp. Biblický koniec svetla.

Ďalší úplne protikladný hovorí, že to „"Put out the Light" je z Othella. Ten tieto slová povedal predtým, než zabil svoju ženu. Má pocit, že jediná možnosť ako ochrániť nevinnosť svojej ženy, je zabiť ju. Othello doslova zháša sviečku a obrazne zháša jej život. A to zase odkazuje na mytológiu o Prométeovi… 

To sa niekto nemohol spýtať autora, ako to myslel?  Nejako sa mi marí, že sme toto brali v škole…