Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nemám v tom velký zadok?

Kapitola 5: Zápisy v denníčku a sušienky

Nemám v tom velký zadok?
Vložené: Jimmi - 08.05. 2018 Téma: Nemám v tom velký zadok?
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/5/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

 

Kapitola piata:  Zápisy v denníčku a sušienky

 

Zápis prvý - dátum: kto ho potrebuje?

Drahý denníček,

dnes som nastúpila na Rokfort a ležím na jednej z jeho úžasných postelí! Počas cesty vlakom som bola taká vzrušená a myslím, že som si už našla aj pár priateľov... Mám spoločnú izbu s dievčatami, ktoré sa volajú Lavender a Parvati, ale ešte som sa s nimi poriadne neporozprávala. Snažila som sa - samozrejme - byť priateľská, ale len ma ignorovali a stále sa bavili medzi sebou. Aj tak nevyzerajú ako môj typ.

Nikto tu nevyzerá ako môj typ. Viem, že som napísala, že som si našla nejakých priateľov, ale... vôbec nevyzerajú ako niekto, kto by ma mal rád. Dokonca som videla toho slávneho Harryho Pottera. Bolo to neuveriteľné... Keby ma tak mal rád a stal sa mojím priateľom, alebo možno ešte viac... fajn, priznávam, asi som trošku do neho. Ale zdá sa, že má jedného chalana radšej ako mňa - myslím, že sa volá Ron Weasley. Vyzerá veľmi lenivý, vôbec nie je môj typ!!!

Videla som vo vlaku ešte jedného chalana, myslím, že sa volá Draco Malfoy. Vyzerá veľmi čudne rovnako jeho meno a je ČISTOKRVNÝ! Vážne škoda, že je v Slizoline, rada by som ho lepšie spoznala, v Chrabromile by ma mohol naučiť tak veľa o čarodejníckom svete. Och, kebyže vieš...  keď som vošla do jeho kupé, aby som sa spýtala na Nevilla  - ten je vážne zábudlivý -  a jeho ropuchu, Trevora, doberal si jedného zo svojich spolužiakov. Myslela som si, že je to hnusné, ale... musím priznať, že bol rozkošný.

Viem, povrchné... ale, mám taký... pocit, keď som v jeho blízkosti... nemôžem byť súčasne do neho aj do Harryho Pottera, že nie????

Tak či tak, už musím ísť spať vo svojej peknej novej posteli - zajtra je vyučovanie.

Hermiona.

PS. nebudem písať každý deň., nemám čas pri všetkých tých úlohách!!!!

~

Draco pretočil očami nad poslednou poznámkou. Typická Grangerová - zaujímali ju len domáce úlohy. A vôbec nie to, že sa prakticky priznala k tomu, že je lúzer a že sa rachla do ‘rozkošného’ blonďavého slizolinčina, to jest Draca. Mal chuť váľať sa na zemi od smiechu, keď uvažoval o tom,  že sa páčil GRANGEROVEJ, HERMIONE GRANGEROVEJ zo všetkých ľudí!!!  CHA!!! Nemohol si pomôcť, ale musel si rukou zakryť ústa, aby sa nerozosmial nahlas, bohužiaľ si vďaka tomu znovu uvedomil, že má tvár stále pokrytú pupákmi.

Vzdychol si a pozrel sa na ďalších šesť kníh. Ani náhodou sa nebude obťažovať čítať ich všetky, stránku po stránke, nikdy nebol tak veľmi na čítanie - metlobal to bola iná záležitosť.

Uvažoval nad tým, čo by si rád o Grangerovej prečítal...  keď ju prvý raz nazval humusáčkou!!! To bude dokonalé...

Hľadal, ktorá knižka je z druhého ročníka (predpokladal, že každá zo siedmych kníh patrila jednému ročníku na Rokforte - siedma by mala byť prázdna, keďže siedmy ročník sa ešte nezačal). Našiel druhú ružovú a trblietavú knihu a skôr než sa jej dotkol, poťapkal ju rýchlo s kúzlom ‘Silencio’  len pre prípad, že by mal denník silnejšie varovanie ako ten posledný - Grangerka bol dosť bystrá na to, aby takéto dačo naplánovala.

Otvoril ho a rýchlo nalistoval k dátumu, o ktorom si myslel, že je ten správny. Pamätal si ho presne, pretože to bol jeho prvý tréning ako člena slizolinského metlobalového tímu.

Drahý denníček,

dnes bol najhorší deň môjho života -  ešte horší ako keď ma takmer rozpučil troll a Rona trafila šachová figúrka (nie denníček, ešte stále som sa nerozhodla, či ho mám skutočne rada ako mať rada). Viete, kto mi ho zničil??? Nikto iný než ten... ten... sprostý, HNUSNÝ, OTRASNÝ, pekný chalan - Draco Malfoy! Tak veľmi ho neznášam... a to som bola taká hrdá, keď povedal, že ma jeho otec spomínal...

(‘ Bola taká HRDÁ, keď som povedal otcovi, že humusáčka mala lepšie výsledky ako ja???’ pomyslel si Draco)

Nazval ma humusáčkou, to je nadávka niekomu, kto je muklorodený ako napríklad ja. Viem, že je to len slovo, sprosté slovo ako naše nadávky, ale... myslím, že to tak veľmi bolelo, pretože to povedal on... viem, viem, povedala som, že už som ho prekonala, ale je ťažké zabudnúť na niekoho, do koho ste boli naozaj veľmi zamilovaní a to ani neviem, PREČO sa mi páčil, je hrozný a škaredo sa chová k mojím priateľom, hlavne k Harrymu, plus je na temnej strane... ale... neviem, myslím, že je to tak, ako hovorí moja mamina, nemôžeme kontrolovať, čo sa stane, že??

A keď si pomyslím, že som spočiatku rozmýšľala, aké by to bolo POBOZKAŤ HO???? Fuj...

XoxoxoxoxoxHermionaxoxoxoxoxoxox'

Draco sa zamračil - ona rozmýšľala, aké by to bolo pobozkať ho? Tá predstava ho znechutila, ale potom musela napísať to slovo - ‘Fuj’, - to spochybňovala bozkávacie schopnosti Malfoya???? Ako sa opovažuje? On jej ukáže, aj keby to znamenalo, že ju bude musieť skutočne pobozkať, ale URČITE jej ukáže. Tá špina... ako si mohla myslieť, že malfoyovské bozkávacie zručnosti bolo niečo normálnej úrovne?

Draco sa mračil a premýšľal nad tým, čo by mohol urobiť, aby jej dokázal, ako dobre v skutočnosti bozkáva. Jeho výzor sa možno drasticky zmenil, ale bol si poriadne istý, že jeho vlastnosti sa nezmenili; bol stále sám sebou, nie? Uvažoval nad tým, kedy bude najlepšie niečo na Grangerku skúsiť... žiaden nápad, nič.

‘Rozum, ZASE si ma sklamal. Ešte nikdy si ma takto často nesklamal, rozum - láskavo sa prestaň FLÁKAŤ!’ dumal. Tak či onak na to príde - bol príliš bystrý, aby to nevyriešil. Ale najprv musí odložiť denník, než sa Hermiona vráti a zistí, že si ich prečítal, nespomínajúc, že použil jej prútik...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

"Orli, prepáč, že som bola tak dlho preč, poznáš staré mamy, večne chcú z teba vidieť viac, že? Heh..."

Hermiona prešla cez izbu, v pätách zachmúrený Dennis. Dovliekol sa dnu a zvalil sa na posteľ, šúchal si líca a mrmlal niečo o ‘starých ľuďoch a ich problémoch s bacuľatými líčkami’. Hermiona položila na stôl podnos. Veci na podnose prikrývala fialová látka, takže Draco nemohol byť dotieravý a nakuknúť. Nebol jediný, kto chcel vedieť, čo na ňom je.

"No tak, Herm! Prosím! Vonia to skvele! No tak! Zaslúžim si niečo za to, že som musel znášať tú starú dámu, ktorá si hovorí naša stará mama, a ktorá mi vymačkala líca a nazvala ma bacuľkom!"

"NIE! A čo myslíš tou starou dámou, čo si hovorí naša stará mama? Je to naša stará mama! Orli, mohol by si sem prísť?"

Draco neochotne, ale poslušne prešiel k nej. ‘Skvele, teraz ma aj ona bude volať Orli! Fuj, zabi ma hneď Bože!’ Postavil sa vedľa nej, zatiaľ čo Dennis už stál z jej druhej strany.

"Vzhľadom na to, že si môj nový kamarát, Orli, chcem, aby si bol prvý - okrem starej mamy - kto ochutná moje koláčiky!" Hermiona sa usmiala a nadvihla látku, čím odhalila tri čokoládové mufiny, okolo ktorých bolo veľa (a myslím VEĽA) sušienok a cukroviniek. Voňali skvele a Hermiona tiež doniesla mliečne koktaily, vanikový, jahodový a čokoládový.

"HERM! JAHODOVÝ, môj obľúbený!"

Dennis sa pokúsil schmatnúť jahodový, ale Hermiona ho odrazila - len tak-tak včas.

"Nie, Dennis. Bože, s tebou je to ako cvičiť psa! A to nebol kompliment. Nech si ako prvý vyberie náš hosť."

Skvele, teraz sa ma chystá otráviť svojimi hlúpymi koláčmi. Dopekla s muklami, prečo nemôžu všetci jesť čarodejnícku stravu a nechať domových škriatkov, nech im pripravia DOBRÉ jedlo???

Draco vynútil úsmev (o ktorom si bol istý, že vyzeral veľmi neohrabane) a pozrel sa na podnos. Načiahol sa a vzal si čokoládový nápoj (keďže nikdy predtým nepočul o vanilke - zmrzlina nebolo niečo, čo by si dával) a vzal si koláčik. Privoňal k nemu (bez snahy byť hrubý, ale len pre istotu, či ho neotrávila alebo niečo také) a veľmi máličko si z neho odhryzol.

Zamyslene ten malý kúsok prežúval, snažil sa vychutnať jeho chuť. K jeho prekvapeniu chutil... dobre. V skutočnosti, koho balamutil? Chutil výborne! Zahryzol do mufinu a prežúval ho, kým ho Hermiona sledovala so šťastím v očiach.

"Som taká rada, že ti chutí! Zajtra ťa naučím ako ich pripraviť! Dennis, teraz sa môžeš najesť."

Dennis sa hrbil pri stoličke, zízal (slintal) na tácku s koláčikmi a čokoládovými mufinami. Len čo Hermiona dokončila svoju vetu, vrhol sa na celý tanier, napchal si do úst tak veľa koláčikov, ako sa dalo, potom schmatol jahodový kokteil a mufinu. Posadil sa na posteľ, napchával sa jedlom a pitím, a tiež trúsil omrvinky po celej posteli.

"DENNIS!!! Budeš to musieť povysávať!"

Dennis okamžite vyskočil a vybehol z izby, samozrejme, nie skôr než schmatol ďalšie sušienky. Draco sa veľmi namáhal, aby nepretočil očami - Dennis bol také decko. Mal o rok menej ako on a predsa sa choval ako sedemročné dieťa. Na rovinu, dosť mu liezol na nervy, a hoci mal tú ‘peknú’ a ‘priateľskú’ stránku, bol tiež príliš otravný a bolo mu jasné, že jedného dňa skrátka stratí kontrolu a jednu mu vrazí alebo ho z celej sily nakopne.

Draco si odpil z nápoja a pomyslel si... Počkať, Grangerka povedala, že ho zajtra naučí ako PIECŤ? PIECŤ????? KTO KEDY POVEDAL, ŽE CHCE PIECŤ?????? PREČO???? Pečenie bola práca pre sluhov, takže naozaj sa nechcel naučiť piecť, ale ako by jej to nenápadne povedal? Odpoveď bola, že to bolo nemožné. Odhadoval, že jednoducho bude musieť ísť s prúdom. Oh, ako si Draco prial, aby sa vrátil do domu tety a uja, kde by ho premenili na strom... to by bolo menšie utrpenie než toto...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Dobre... takže, v zásade, sa mi snaží povedať, že použije Rytiersky autobus, aby sa dostala do Potterovho domu na večeru???? A chce, aby som šiel s ňou???...  Fakt super.

To boli myšlienky, ktoré práve uháňali Dracovi mysľou, keď Hermiona pobehovala po izbe, snažila sa nájsť, čo si takto narýchlo obliecť (v skutočnosti to už vedela celé veky, ale spomenula si na to až teraz, keď jej to jej mama pripomenula). Hodila na posteľ (kde sedel Draco) veľa oblečenia, keď sa prehŕňala skriňou v snahe niečo schopné na seba nájsť.

"Orli, čo myslíš? Tieto?" Hermiona si priložila bledozelené šaty z bavlny na ramienkach. "Alebo tieto?" Priložila si ďalšie šaty - z modrej džínsoviny a tiež mali ramienka. Draco si v duchu pomyslel, že ani jedny na nej nebudú vyzerať dobre, ale zrazu dostal nápad.

Ak poviem tej humusáčke niečo pekné, potom to dokáže, že už viac nie som márnivý.

"Oboje na tebe vyzerajú dobre, Hermiona. Ty si vyber."

Nech si chcel akokoľvek veľmi po tých slovách vypláchnuť ústa, nemohol. Rýchlo sa pozrel do zrkadla, aby zistil, či sa nezmenil, keď sa na neho Hermiona usmiala. ‘Doriti! Nefungovalo to (asi preto, že to len povedal, ale nemyslel to vážne).

"Vďaka, Orli! To je tá najkrajšia vec, čo mi kedy kto povedal. Myslím, že si vezmem tie zelené." Z akéhosi čudného dôvodu Draca neprekvapilo, že to, čo práve povedal, bola tá najkrajšia vec, čo kedy počula. (Dosť sprosté, ale to boli Dracove myšlienky). S mávnutím prútika bola Hermiona oblečená v zelených šatách (ktoré jej siahali po kolená). Zladila to so zeleným svetríkom a rýchlo si ho obliekla, vzala kabelku a ďalšiu veľkú tašku, potom zbehla dole schodmi, ťahajúc Draca so sebou.

Hermiona sa v polovici schodov zarazila a zakliala.

"Dennis!!!" Náhlivo zašepkala Dracovi. "Ak zistí, že ideme niekam bez neho, nájde spôsob ako nás sledovať, aj keby to znamenalo, že pôjde pešo až k Harrymu domu."

Chvíľu uvažovala, potom sa zakradla do kuchyne, chytila pohár so sušienkami. Nakukla do obývačky a zbadala, že Dennis hrá solitaire s balíčkom starých indiánskych kariet, ktoré nechala na polici. Poukladala sušienky jednu za druhou na prah, po chodbe a do kuchyne, kde viedli k ďalšej veľkej nádobe, ktorá obsahovala čokoládové mufiny. Žmurkla na Draca,  chytila ho za ruku (VEĽMI SILNO sa snažil nezavrčať alebo nevyšteknúť) a pomaly za nimi zatvorila dvere (nie veľmi úspešne).

Akurát boli blízko pri predných dverách, keď začuli, ako sa vo vnútri Dennis pohybuje. Čuchal vo vzduchu ako pes (čím viac o tom Draco uvažoval, tým viac mu Dennis skutočne pripomínal psa).

"Kto je tam??? (Potiahnutie nosom). HERM!!! Šla si von bezo mňa!" Chcel zabočiť ku predným dverám (v tom okamihu Hermiona s Dracom zadržali dych), až kým nezbadal cestičku zo sušienok na zemi. "Ohhh!!! Sušienky!!!" A to bolo ono. Hoci sa museli rýchlo pohybovať, než Dennis zhltne všetky tie sušienky... zase.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Jsem zvědavá, co spanilý Malfoy udělá, až mu dojde, že ho Hermiona vidí jen jako z útulku vzatého pejska, kterého nakrmila a teď na něj mluví jako na něco, od čeho ani kloudnou odpověď neočekává! Ještě ho možná poplácá po hřbetě nebo podrbe za ušima? Dennis mi tou svou žravostí připomíná Rona. Asi proto ho Hermiona ve škole tak klidně snáší, že má trénink z domova. Těším se, jak teď dopadnou u Harryho! Díky, Jimmi!

Denis je fakt děcko - ale baví mě. A sušenková cestička mě rozesmála naplno :-))) Pojedou k Harrymu - to jako k Dursleyovým? No tak to by mohlo být VELICE zajímavé! Díky, Jimmi!

Pevně doufám, že bude víc záznamů z Hermionina růžového třpytivého deníčku Tan a Dracova reakce na něj mě dostaly. Díky..
Už asi nie, ale Draco vs Dudley ti to vynahradí, díky :)

Re: Kapitola piata: Zápisy v denníčku a sušienky Od: luisakralickova - 08.05. 2018
Sušenková finta je skvělá, vyzkouším:) Díky za další dílek.
Keď potrebujem zdvihnúť náladu, tak si kúsok preložím. Asi nemajú psa, u nás by sa sušienky na zemi dlho nezohriali. Díky

Prehľad článkov k tejto téme: