Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Láska, predsudky a tajné zámery

20. Syn Hada, časť prvá

Láska, predsudky a tajné zámery
Vložené: Jimmi - 31.03. 2018 Téma: Láska, predsudky a tajné zámery
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Hate, Prejudice and Secret Intentions

Pracovný názov: Láska, predsudky a tajné zámery

Originál:  http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?psid=79866

Autor: moodwriter/Rebekka

Súhlas s prekladom: autorka skončila, pre istotu napísaný odkaz v komentári

Preklad: Jimmi

 Banner: Jimmi 

Žáner: Mystery, romance, angst

Pairing: Dramione

 

PRE ARABESKU

"Nemáš na výber. Musíš sa uzdraviť. Musíš byť silnejšia. Prosím."

 

Zhrnutie:  Začínajú byť silnejší

 

20. Syn Hada, časť prvá

 

Nádej je barlou milencov; preto s ňou kráčaj,

A proti zúfalým myšlienkam ju používaj

William Shakespeare

 

Tú noc Draco strážil Hermionine sny.

Požiadal Harryho s Ronom, aby odišli, takmer ich prosil, aby pochopili, ako sa cíti. Bol zdvorilý a našťastie poslúchli. Ron bol emočne vyčerpaný po tom, čo videl Hermionu a jediné, čo chcel, bolo spať. Harry bol tiež poriadne vyčerpaný. Boli uťahaní, každý jeden z nich. Nedokázali si predstaviť, čím prechádzala Hermiona.

Draco potiahol nabok závesy, ktoré zakrývali posteľ, bolo mu jedno, že ju zobudí. Bolo sakra načase, aby sa ho prestala báť. On nebol tým, kto jej ublížil. Už nejaký čas dokázala počúvať jeho skutočný hlas. S tvárou by to nemalo byť inak.

"Ty, drahé dievčatko, nám dávaš poriadne zabrať," potichu povedal, sledoval jej pokojnú tvár. Zaspala hneď po tom, čo Ron, Harry a dospelí odišli.

Časť z neho chcela tiež odísť, chcela ísť spať, chcela na všetko zabudnúť a milión rokov odpočívať. Prešiel si už toľkým. Ani sám nedokázal uveriť, že ešte stojí na dvoch nohách, a má takmer všetky časti jeho mysle spojené.

Skutočne začínal byť silnejší.

"Chýbaš mi." Draco si uvedomoval, že je rozcítený, ale nemohol si pomôcť. Vidieť otca bolo príšerné, ale vidieť ho zachrániť Hermionu bolo ako z iného sveta. Nikto so zdravým rozumom by nemohol uveriť, že je Lucius Malfoy dobrý, ale Draco bol v pokušení. Chcel to. Chcel svojho otca späť. A potreboval v tejto veci Hermioninu radu, jej podivnú schopnosť upokojiť ho, jej silu, jej odvahu, každú stránku jej bytosti.

Bolo ľahké rozprávať sa s ňou, keď nepočúvala.

"Tak dajako dúfam, že si spomenieš na všetko, čo som pre teba urobil. Chcem, aby si vedela, že som tu býval." Odmlčal sa, nežne ju pohladil po zápästí. "Viem, že nie je dobré či správne niečo také chcieť. Mal by som to robiť z dobroty svojho srdca, ale... nie som si istý, či vo mne niečo také je."

Zmenil strany, pracoval proti Temnému pánovi, rozhodol sa nasledovať Harryho vedenie. Čo ešte zostávalo? Mal sa stať niečím čistým? To nemohol. Nebol tým štýlom stavaný. A dajako si pripadal neprimerane, ako keby hral úlohu, ktorá mu skutočne nesedela.

Pritiahol si stoličku bližšie k jej posteli, oprel si čelo o mäkký matrac, nechal ruky ovisnuté, takmer sa hánkami dotýkal zeme.

"Vieš, som unavený. Nič z tohto nechcem. Chcem poriadne mŕtveho Temného pána, chcem manor, ktorý nie je vypálený do základov, a chcem matku, ktorá si skutočne spomína na to, kto som. Rád by som mal otca, ktorý neplánuje moju predčasnú smrť zakaždým, keď sa k nemu otočím chrbtom. Je to možné?" Vzdychol si, trochu sa pohol, oprel si líce o ruku. "Nenávidím tento život."

Miloval jej vôňu. Bola taká jemná a chlácholivá, a on jej už viac nedokázal odolať. Váhavo sa vyštveral na posteľ vedľa nej, privinul sa k nej. Chýbali mu dotyky, chýbalo mu byť objímaný, chýbalo mu cítiť sa bezpečne, chýbal mu on sám za šťastnejších čias. Všetko bolo predtým také jasné. Schoval tvár v jej vlasoch, potichu sa nadýchol.

"Už to viac nezvládnem, nie bez teba," zamrmlal. "Nemáš na výber. Musíš sa uzdraviť. Musíš byť silnejšia. Prosím."

Chvíľu ležal nehybne, bol si istý, že nezaspí, nie kým sa Mary nevráti a nenájde ho takto alebo kým sa Hermiona neprebudí a nerozpadne sa na milión maličkých kúskov kvôli všetkému strachu, ktorý k nemu cítila. Vážne, zaspať neprichádzalo do úvahy.

Po prvý raz za celé mesiace sa mu vôbec nič nesnívalo.

"Draco, zobuď sa. Draco, necítim si ruku. Prebuď sa."

"Hmmm...."

"Pohni sa, prosím."

Draco otvoril jedno oko, snažil sa dostať skrz svoj utlmený mozog informáciu, že je vedľa neho niekto teplý, že mu dýcha do ucha. Bolo to nejaké dievča.  Nestávalo sa často, že by spával s dievčatami. Kde vôbec bol?

"Čože?" mrmlal, cítil sa bezpečne a chcel sa prisunúť bližšie k zdroju toho bezpečia.

"Moja ruka."

"Oh..." Draco sa posadil, zrazu si spomenul, že vedľa neho leží na posteli skutočne veľmi choré dievča. Bol taký neopatrný, príliš unavený, aby sa choval ako normálny človek. "Prepáč mi." Pokúsil sa dostať z postele, ale Hermiona ho chytila za ruku. Keď sa otočil, aby sa na ňu pozrel, pustila ho, ale neuhla pohľadom. Nepovedala to, ale on to aj tak vedel: bála sa, že to nevydrží, ale kým sa stále zdalo, že je to v poriadku, chcela, aby tam bol.

Pomaly si ľahol, hľadel jej do očí.

"Nemáš s týmto problém?"

Prikývla, náznak úsmevu ju poťahal za kútiky.

"Mohol by si... prosím. Mohol by si len hovoriť?" Otočila sa k nemu chrbtom, triasla sa. Podarilo sa im zhodiť deku, ale stačilo len, aby sa trochu načiahol a získal ju zo zeme. Oboch ich zakryl, pritiahol si Hermionu nežne k hrudi, pripravený pustiť ju, keby nejako protestovala.

Čo mohol asi tak povedať? Už všetky svoje slová použil, kým sa zotavovala.

"Chýbala si mi," povedal, testoval tie slová a rozhodol sa, že sú pravdivé. Myslel na iné veci, čo povedať, ale všetky sa zdali bezvýznamné. Len chcel byť v jej blízkosti.

"Harry znova začal s DA, a dokonca sa jej zúčastňujú aj slizolinčania. Oh, a Dumbledore povedal, že sa nám konečne chystá povedať, o čom bola celá tá párovacia mágia. Zajtra... ak budeš dosť silná."

Pokračoval v rozprávaní, jeho slová zbytočné a dokonca trochu úbohé, ale zjavne to Hermione nevadilo. Ležala v jeho náručí, uvoľnená a teplá, viac normálna, než kedy mohol dúfať. Po chvíli zaspala a on ju čoskoro nasledoval. Keď ju mocne objímal, bolo jeho telo ochranným štítom voči vonkajšiemu svetu.

Mary sa zarazila v kroku, keď vstúpila do ich súkromného sveta, mlčky sledovala, ako spia, vôbec nie prekvapená. Na jej tvári sa objavil jemný úsmev, očami sledovala uvoľnené krivky ich prepletených tiel. Bolo to prvý raz za celé mesiace, čo mala pocit, že všetko bude v poriadku, že táto šialenosť nebude pokračovať naveky a možno jedného dňa uvidí Hermionu šťastnú s jej vlastnou rodinou.

S vedomím, že jej dcéra je milovaná, odišla, opatrne za sebou zatvorila dvere.

***

Na druhý deň Draco nasledoval Harryho a Rona do vojnovej miestnosti, cítil sa príšerne skľúčene a nepohodlne. Nechali Hermionu v nemocničnom krídle s jej rodičmi, pretože bola stále príliš slabá, aby sa zúčastnila strategických schôdzok, ale Draco si hrozne prial, aby tu bola. Tak by bolo pre neho ľahšie znova čeliť svojmu otcovi.

"Dobre, ste tu," prehlásil Dumbledore, keď vstúpili do oválnej miestnosti vo veži, a naznačil im, aby sa posadili.

Znova sa všetci zhromaždili, Dumbledorovi najdôveryhodnejší: dvaja smrťožrúti, jeden kriminálnik, jedna postaršia riaditeľka, Chlapec Ktorý Prežil a dvaja veľmi odlišní siedmaci.. Určite vyhrajú vojnu.

Draco sa posadil čo najďalej od Luciusa a potom sa pozrel na Dumbledora, nedbal na to, že stále dokáže vidieť otca periférnym videním. Harry sa posadil vedľa neho, zľahka ho poťapkal po predlaktí.

"Nestresuj sa kvôli nemu," rýchlo zašepkal a potom tiež obrátil svoju pozornosť k starému čarodejníkovi. Ron zaujal miesto vedľa Harryho tesne predtým, ako Dumbledore začal.

"Existuje veľa vecí, ktoré sa dnes musia vyriešiť, ale poďme začať s najnaliehavejšími správami. Pravdepodobne chcete vedieť, ako dopadla naša cesta a čo sme zistili. Aby som dlhý príbeh skrátil, podarilo sa nám presvedčiť staroveké klany, vrátane Amadeovho vlastného, že by to bol pre nich veľmi zlý nápad, keby spojili svoje sily s Voldemortom. Zvyšné tri klany nie sú ochotné pomôcť ani nám, ale ani sa do toho nebudú pliesť. Amadeus... nuž, už nám prisľúbil svoju plnú podporu."

Všetci hľadeli na mladého čarodejníka, ktorý mal teraz biele vlasy, bol veľmi trojrozmerný a usmieval sa ako šialenec.

"Čo je?" riekol. "Môžem zmeniť svoj názor, ak chcem."

Dumbledore si odkašľal, slabo pokrútil hlavou. Túto dohodu jedného dňa oľutuje.

"Tiež by som rád privítal Luciusa Malfoya vo Fénixovom ráde. Prisľúbil nám svoju podporu až do samotného konca. Samozrejme, že tento sľub bol zhodnotený,  ale už nám poskytol cenné informácie o smrťožrútoch a Voldemortových možných plánoch. Tiež obnovil chýbajúce časti mysle slečny Grangerovej. Hoci to nie je všetko, čo urobil." Venoval Luciusovi slabé kývnutie, požiadal ho, aby pokračoval.

Lucius Malfoy sa postavil, vystrel si habit a potom sa začal pomaly prechádzať okolo stola, zastavil, keď sa dostal k Dracovej stoličke. Vkročil medzi Draca a Harryho, položil ruku na Dracove plece.

"Sľúbil som prijať sľub, ktorý nemôžem porušiť. " Hlas mal chladný a tvrdo stisol Dracovo plece, takmer ho prinútil strhnúť sa. "Možno chceš vedieť, prečo toto robím, ale nemám v úmysle ti to teraz vysvetľovať. Mal by si vedieť jedinú vec, tú jedinú, čo pre mňa definuje celú túto vojnu.... Som možno veľa vecí, ale existujú hranice pre moju ochotu nasledovať iných ľudí. Sme veľmi stará čistokrvná rodina. Toto nie je to, čo by naši predkovia chceli."

"Zabíjali ste ľudí," vyšplechol Harry skôr, než sa dokázal zastaviť.

"To je presne dôvod, prečo ma potrebujete."

Harry na neho vyvalil v šoku oči, chcel ho udrieť, vyskočiť a zaútočiť, čokoľvek okrem sedenia bez pohnutia a zmierenia sa s tým.

Lucius sa usmial, výraz, ktorý bol takmer krutý na jeho inak ľahostajnej tvári.

"Nemáte potuchy, aký je mocný... ale budete mať, keď ho uvidíte mojimi očami."

"Pán Malfoy nám ponúkol, že nám poskytne niektoré z jeho spomienok," ujasnil Dumbledore, spojil oči s Harrym, aby sa uistil, že neurobí nič nerozumné.

"Áno," povedal Lucius, jeho úsmev sa zväčšil a odhalil zuby. "Ukážem vám, čo od nás požadoval. Myslím, že zistíte, že je to maximálne poučné, aj keď trochu nepríjemné."

Dracovi bolo zle. Toto miesto si vybral zámerne, nechcel byť v blízkosti svojho otca. Ten muž mal drviacu osobnosť, ten druh, ktorý spôsoboval, že sa chcel odplaziť z dohľadu a ukryť sa. Ruka na jeho pleci pálila, ale nedokázal by sa jej zbaviť bez toho, aby nespôsobil scénu.

"Prečo toto prijímame?" spýtala sa riaditeľka McGonagallová, znela trochu bezmocne. "Ako ste ho vôbec našli?"

Dumbledore si zložil okuliare, položil ich na stôl a vzdychol si. "Minerva, toto potrebujeme. Nie je to niečo, na čo môžeme byť hrdí, ale... toto je vojna. Poslednú sme takmer prehrali. Bez Harryho by sme ju prehrali. Chcem sa uistiť, že to tentoraz nebude musieť urobiť sám. Je mi ľúto, že si nemôžeme opatrnejšie voliť naše bitky či spojencov, keď už ide o to. Jeho," ukázal na Luciusa, "takmer kvôli jeho rodine zabili,  pretože chcel navštíviť svoju ženu, pretože Voldemortovi je ukradnuté, ako dlho niekto stojí pri jeho boku. Nám na tom záleží. Dáme mu šancu. Teraz ho nebudeme súdiť, nie skôr než nám bude mať šancu dokázať, aký je pre nás užitočný. Prosím, dôverujte nám. Toto sa nám nerobí ľahko."

"Cítim sa taký vítaný," uškrnul sa Lucius, pustil Draca a vrátil sa na svoje predchádzajúce miesto vedľa profesora Snapa. "Keby som mal na výber, nebol by som tu, ale nanešťastie toto je v tejto chvíli tá najlepšia voľba. Vyvolený... tamten chlapec vyhrá. Vyhral predtým. Vyhrá znova."

Draco sa neodvážil pozrieť na svojho otca. Bol si istý, že svoje šedé oči upiera na Harryho, hodnotiace, požadujúce. Ten výraz ho prenasledoval tak dlho, ako si dokázal spomenúť.

So zvedavým výrazom v tvári sa Snape spýtal: "Ako si môžeš byť taký istý?"

"Pretože výhody sú na jeho strane. Doteraz každý rok vyhral. Možno zomrie, aby zachránil nás, ale zachráni všetkých."

"On nezomrie!" zjačal Ron, postavil sa, zovrel kraj stola. "Nehovorte to!"

"Každý zomrie," odvetil pobavene Lucius.

Dumbledore Ronovi naznačil, aby sa posadil. "Nebudeme sa hádať. Chápem vaše obavy. Chápem, že nikdy nie je ľahké veriť niekomu, kto vám v minulosti ublížil. Viem to. Použili sme každé opatrenie, ktoré nás dokázalo napadnúť. Nemusíte s ním stráviť čo i len minútu navyše, ako je nevyhnutné, hlavne ty, Ron. Viem, že je pre teba ťažké zabudnúť na to, čo sa stalo tvojej sestre."

Ron sa triasol zúrivosťou, ale posadil sa a prikývol. To, že vzali na vedomie jeho nepokoj a nedôveru, ho upokojilo dosť na to, aby dokázal rozumne uvažovať.  Lucius zachránil Hermionu. To muselo niečo znamenať.

Po tomto sa schôdzka sústredila na Voldemorta a samotnú vojnu. Voldemortove činy boli doteraz pomerne jednoduché: rozdeľ a podrob si. Obrátil aurorov voči ľuďom. Zničil ministerstvo mágie. Čarodejnícky svet nemá vodcu - alebo nemal, pokiaľ Dumbledore nevzal aurorov pod svoje vedenie. Jednal z pozadia, stále sa snažil zabrániť tomu, aby sa čarodejnícky svet dozvedel, že je nažive, ale nič nebolo dôležitejšie, než získať nejaký vplyv vo vojne, ani ich predstierané úmrtia a ako môže Voldemort na túto skutočnosť zareagovať. Ale boli veľmi opatrní, uistili sa, že profesor Snape nepríde o svoju pozíciu špióna. Dokonca na Rokforte Amadeus a Dumbledore tajili svoju prítomnosť tým, že sa maskovali za domových škriatkov, keď sa prechádzali medzi študentmi a členmi zboru.

Z predstavy, ako dvaja veľmi mocní čarodejníci majú obrovské uši a veľmi malé telá, sa Draco, Ron a Harry zachechtali, ale rýchlo zmĺkli, keď na nich profesor Snape škaredo zazrel.

Dumbledore tiež prezradil, že zvedovia Rádu sa pokúšajú predpovedať Voldemortov ďalší pohyb, ale zatiaľ bol hrozivo mlčanlivý. Lucius Malfoy prezradil ich úkryt, ale keď naň zaútočili aurori, našli ho prázdny. Lenže smrťožrúti odišli náhlivo, zanechali za sebou knihy, mapy, elixíry, pokyny ku kúzlam: veci, ktoré by mohli byť rozhodujúce pre určenie ich ďalších plánov.

"Je možné, že Voldemort plánuje útok na školu," uzavrel Dumbledore. "Zvesti také niečo naznačujú, a určite si myslíme, že viera v našu smrť mu poskytla falošný počet bezpečia. Chce zničiť Rokfort. Toto miesto pre neho obsahuje príliš veľa zlých spomienok."

"Čo ešte môžeme urobiť?" spýtala sa riaditeľka McGonagallová. "Škola je pripravená tak veľmi, ako len môže byť, o to som sa postarala."

"A ja sa ti chcem za to poďakovať," odvetil Dumbledore, v očiach mu po prvý raz toho dňa zaiskrilo. "Odviedla si tu úžasnú prácu. Veľmi ma potešilo, že sa ti podarilo získať dokonca strážcov Modrej izby, aby pre teba pracovali. Jedného dňa mi to tajomstvo musíš prezradiť."

Riaditeľka sklonila hlavu, potešená, ale neochotná dať to najavo. Boli pripravení a to všetko vďaka nej.

Potom sa Dumbledore usmial, oslovil ich všetkých. "Myslím, že potrebujeme malú prestávku, než začneme prechádzať našim zoznamom problémov." Pozrel sa na nich, obdržal súhlasné prikývnutia a zmätené výrazy, ale vedel, že má pravdu. Mali veľa na práci, ale nemohli ju zvládnuť naraz. "Bez obáv zostaňte tu alebo choďte von, ale prosím, buďte tu o polhodinu."

Než odišiel, krátko si niečo šepkal s riaditeľkou a potom bol preč.

Následne miestnosť upadla do ticha.

Amadeus odišiel za Dumbledorom prvý, a potom sa postavili aj ostatní, vystreli si nohy, trochu sa poprechádzali.

Harry sa otočil k Dracovi so otázkou: "Chceš ísť s nami?"

Draco si nebol istý, či bol zdvorilý alebo skutočne chcel, aby im Draco robil spoločnosť, ale tak či tak to bolo milé. Usmial sa a aj tak povedal nie, pretože bolo niečo, čo chcel urobiť. Chalani odišli a on sa šiel postaviť k jednému z oblúkovitých okien. Čakal, bol si istý, že sa k nemu jeho otec priblíži.

"Počul si o svojej matke?" spýtal sa Lucius. Znova sa pokúsil položiť mu ruku na plece, ale Draco ukročil nabok a podarilo sa mu vyhnúť sa jej. Lucius chvíľu na svoju ruku hľadel, ale potom ju zovrel v päsť a nechal klesnúť k svojmu boku.

Bolo by také ľahké nasledovať staré zvyky, stať sa znova poslušným synom. Uctieval zem pod otcovými nohami, ale ten muž ho zradil.

Draco nikdy nedovolí, aby sa to stalo znova.

"Nie, nepočul," odvetil, na svojho otca sa nepozrel.

"Chcel by si ju ísť so mnou pozrieť?" potichu sa spýtal Lucius, ale znelo to skôr ako rozkaz než prosba.

Draco bol v pokušení, všetko ohľadne jeho rodiny ho nútilo chcieť zakričať: Chcem ťa späť!, ale bolo to skrátka nemožné. Nemohol dovoliť, aby ho takto ovplyvňovali po tom všetkom, čomu ho vystavili.

"Otec," povedal, konečne sa na neho pozrel. "Nesnaž sa. Nesnaž sa predstierať, že sa nič nestalo, že si ma neopustil. Spomínam si na všetko." Otočil sa k odchodu, ale jeho otec ho schmatol za zápästie.

"Draco."

Draco si potiahnutím ruku uvoľnil, ústa vykrútené, a odkráčal preč bez ďalšieho slova. Už viac nebude bábkou svojho otca. Ten trhač duše ho takmer zabil a stále cítil, ako Voldemortove chladné slová zvierajú jeho vnútro: "Požiadal ma, aby... som ťa zničil, než opustím tvoje zdravé mladé telo."

Lucius Malfoy možno zmenil strany, ale Draco nebol ochotný odpustiť mu, ani teraz, ani nikdy. Draco vedel, že jeho otec si užíva korupciu a moc, užíva si manipuláciu tými menej inteligentnejšími, ale on nechcel nikomu slúžiť. To bol základný dôvod, prečo prijal Dumbledorovu ponuku. Harry od nikoho nežiadal, aby mu slúžil; len potreboval pomoc.

Mal chuť niečo rozbiť. Kvôli tomu, že jeho otec stále dokázal, aby sa cítil malý a slabý. Kypel hnevom, keď sa Dumbledore a ostatní vrátili a keď stretnutie pokračovalo. Nechcel so svojím otcom stráviť žiadny čas a dosť sa mu uľavilo pri ďalších Dumbledorových slovách.

Starý čarodejník si odkašľal. "Severus, mohol by si prosím odprevadiť pána Malfoya... seniora do druhej izby. Urob obvyklé opatrenia." Možno mu verili, keď ho potrebovali, ale nebude prítomný žiadnemu ich strategickému stretnutiu.

Keď profesor Snape odviedol Luciusa preč, Dumbledore začal. "Musíme prediskutovať naliehavú záležitosť. Temné znamenie. Pamätáte na Maximilliana Metzgera, toho smrťožrúta, čo sme zajali v minulú jeseň po útoku?"

"Toho, ktorého zabili?" spýtala sa McGonagallová.

"Áno." Odmlčal sa. "Teraz máme na svojej strane dvoch bývalých smrťožrútov a obaja majú znamenie, ktoré by ich mohlo zabiť. Keby Voldemort zistil, že Luciusa Malfoya nezabil, zabije ho cez Temné znamenie. To isté sa stane Severusovi, ak začne Voldemort pochybovať o informáciách, ktoré získava od svojho špióna. Je možné, že sa k nemu donieslo, že sme s Amadeom nažive. Je možné, že napriek tomu, že sme boli veľmi opatrní, mohli nás spoznať, niekto, kto nie je priateľom. To je pre Severusa vážna hrozba."

Harry sedel medzi Ronom a Dracom, obozretne Dumbledora sledoval. "Ako teda môžeme zaistiť ich bezpečnosť?" Nemohol uveriť, že sa snažia ochrániť toho istého človeka, ktorý sa pokúsil zabiť Ginny, ktorý ich napadol na ministerstve, ktorý určite nebol dobrý v žiadnom známom význame.

Bolo zvláštne, ako sa ich strana zdala temnejšia po každom novom získanom členovi.

"Študovali sme to od toho incidentu s Metzgerom, ale nič užitočné sme neobjavili," riekol Amadeus. "Tento druh mágie vôbec nie je bežný. Pri Snapovi nemôžeme znamenie ani magicky vyrezať, pretože je stále špiónom."

Snape sa vrátil, zaujal miesto vedľa McGonagallovej, mračil sa. Vyzeral ešte nevrlejšie než zvyčajne.

"Ten chlap je neznesiteľný," frflal. Harry nemohol viac súhlasiť, a tá predstava bola skrátka príšerná. Skutočne mal so Snapom rovnaký názor. Pripadal si špinavý.

"Ale existuje spôsob ako toto vyriešiť." Dumbledorove oči sa spojili s Dracovými. "Musíme nájsť Knihu snov."

Draco na starého čarodejníka vyvalil oči, potlačil nutkanie obzrieť sa za seba, aby zistil, či za ním nie je niekto iný, na koho sa Dumbledore pozerá. Nevedel nič o Knihe snov. Nebolo to vyjasnené naposledy, čo sa o tom rozprávali?

"Prečo sa pozeráte na mňa?"

"Pretože ju máš."

Draco sa postavil, cúval od stola. "Nemám... Ja... Ja nemám nič."

"Ale máš." Dumbledore sa tiež postavil, pomaly prešiel k Dracovi.

"Navštívili sme zaujímavú starú dámu v Amadeovej osade a ona nám ukázala teba. Máš ju. Kde je?"

Ten starý dobrák zošalel. Vyzeral desivo, ako keby si myslel, že ich Draco nejako zradil. Nezradil. Ako to mohol dokázať?

"Môžete prehľadať moje veci. Nemám žiadnu... Počkať.... Možno." Draco sa začal prechádzať, usilovne premýšľal, snažil sa spomenúť.

"Povedala, že ju vzala zo Sekcie z obmedzeným prístupom. Nepovedali ste, že tá kniha prišla s tými debnami od...? Ako sa volal? Grave - čosi."

Dumbledore sa viditeľne uvoľnil. "Graveriver, áno."

"To myslíš vážne? Je to tá kniha? Ukázal si nám ju," neveriacky povedal Harry.

Draco sa cítil zahanbene. Mal tú knihu po celý čas. Mohli ju použiť. Mohli ju zničiť. Čokoľvek. Teraz len ležala na nočnom stolíku v jeho súkromnej izbe slizolinského hlavného prefekta, bola totálne zbytočná.

"Pôjdem po ňu," povedal náhlivo, keď sa rozbehol k dverám.

"Harry, choď s  ním," povedal Dumbledore a posadil sa.

Ron sa zatváril ublížene. "A čo ja?"

"Ty tiež."

Trojica chlapcov vybehla z dverí, utekala prázdnymi chodbami, vzrušená náhlou šancou urobiť niečo zmysluplné, niečo, čo by vyriešilo aspoň časť ich problémov.

Netrvalo im dlho, kým sa vrátili, Draco víťazoslávne držal knihu nad hlavou.

"Nate." Podal ju Dumbledorovi, ktorý naznačil, aby sa všetci zhromaždili okolo neho. Pomaly ju otvoril, len aby zistil, že sú všetky stránky protivne prázdne.

Harry frustrovane zavrčal. "To má byť čo? Moje sny neobsahujú knihy bez slov."

"Nie. To nie je možné." Draco schmatol tú knihu, mračil sa. "Naposledy, čo som ju videl, bola plná temných kúziel."

"Nuž, teraz nie je," odsekol Ron.

"Ty máš fakt skvelé pozorovacie schopnosti," posmieval sa Draco, keď podával knihu Amadeovi.

Ron na neho len zazeral.

Amadeus dôkladne knihu obzeral. "Myslím, že nestačí, aby ste sa len dívali na stránky, musíte chcieť niečo vidieť." Otočil sa k Dracovi. "Čo si potreboval naposledy?"

Draco sa začervenal až po uši. "Potreboval som niečo, čo by udržalo moju myseľ zaneprázdnenú, kým Hermiona spala v mojej posteli, niečo, čo by dokázalo, že nie som krvizradca. Odpísal som si všetky tie kúzla, kopíroval knihu, pretože bola jej. Nevedel som, že jej ukazuje niečo iné než mne."

Ronovo zazeranie mu prepaľovalo dieru do zátylku. Hermiona spala v jeho posteli? Chcel toho druhého chlapca zaškrtiť, ale Harry ho schmatol za ruku, pokrútil hlavou. Už to vedeli. Medzi tými dvoma sa niečo dialo, a Malfoy nehral žiadne hry. Nesčítane krát to dokázal počas tých mesiacov, čo sa pokúšal zachrániť Hermionu. Myslel to s ňou vážne. Ron si ruku uvoľnil, ale nepokúsil sa blondiaka zabiť.

Raz sa s tým zmieri.

"A čo ty? Čo si vtedy videl?" spýtal sa Draco Harryho, zvedavý výraz v tvári.

Teraz bol Harry na rade, aby sa začervenal. "Nič dôležité."

Draco sa uškrnul. Muselo to byť niečo dobré, niečo, čo bude môcť využiť, aby si druhého chlapca mohol doberať. "No tak, môžeš mi to povedať."

Harry strelil na Draca varovný pohľad. Netlač na to.

Dumbledore si odkašľal. Občas si pripadal taký starý.

"Musíme sa sústrediť na aktuálny problém," prehovoril. "Navrhujem, aby sme si postupne všetci prečítali Knihu snov, mali na mysli, že vážne chceme nájsť riešenie na problém so znamením. Hoci možno nad tým zvíťazia iné nutkania v našom vnútri. Pán Weasley, začnite prosím."

Ron si vzal knihu a posadil sa na svoje obvyklé miesto, otvoril knihu, očakával, že uvidí kúzlo, ktoré zabráni Voldemortovi zabiť Luciusa Malfoya a Severusa Snapa. V skutočnosti to nebolo vysoko na jeho zozname snov. Ako sa stať najbohatším mužom Anglicka? Ako nájsť skutočnú lásku? Ako byť šťastný? Ako prekliať Draca Malfoya desaťtisícmi spôsobmi bez toho, aby som ho zabil? Oh, to bolo zbytočné. Nech sa akokoľvek silno snažil sústrediť, nedokázal dostať von tú správnu.

"Nefunguje to," zamrmlal a podal knihu Harrymu.

Harry držal knihu len pár sekúnd, než ju podal Dracovi.

"Moja je poškodená," len povedal, zízal na popraskaný povrch stola. Znova sa červenal.

"Sme napokon sedemnásťroční chalani," vševediaco zašepkal Draco, s úškrnom. Keď otvoril knihu, stálo tam: Mať cenu znamená prijať samého seba. Nič iné. Nezmenilo sa to, ani keď ju niekoľkokrát otvoril a zatvoril, snažil sa veľmi sústrediť na znamenie. Vzdal sa a odlevitoval knihu profesorke McGonagallovej, ktorá sedela na druhej strane stola.

Tiež sa veľmi snažila, ale nakoniec knihu pustila, vtlačila ju Amadeovi.

"Skús ty."

Amadeus vyprskol smiechom a potom knihu hodil Dumbledorovi, ktorý ju takmer nechytil. Mládež týchto dní. Váhavo ju otvoril, obával sa, že nikto z nich tam nenájde odpoveď. Tá kniha bola ľstivá. Bolo nemožné ju kontrolovať. Pán Dumbledore, len kúpte nové ponožky. To by nemalo byť také náročné. Dumbledore odtlačil stoličku od stola a postavil sa, prešiel rýchlo k profesorovi Snapovi.

"Prosím, ubezpeč sa, že ty z tej uštipačnej knižôčky dostaneš odpoveď." Znel dosť podráždene.

Všetci zízali na majstra elixírov, keď otvoril Knihu snov. Jeho mastné vlasy mu takmer zakrývali tvár, keď sa naklonil nad knihu a nahlas čítal: "Temné znamenie je vyhlásenie aj srdca aj duše služobníka, že patria pánovi. Zlomte srdce alebo zničte dušu - to je kľúč k slobode."

Mlčanie, ktoré nasledovalo, bolo šialené. Ako to mohli urobiť bez toho, aby dvoch bývalých smrťožrútov zabili? Bola to nerozlúštiteľná hádanka.

Draco sa naklonil dopredu, uprene sa pozeral na Snapa.

"Čo to znamená?" spýtal sa, vyslovil nahlas otázku, ktorú všetci skrývali.

Snape sa zamyslel. "Hmm... Zlomiť srdce... Možno to vôbec nie je doslova. Voldemort povedal, že lebka reprezentuje smrť a had deštrukciu; možno sú srdcom a dušou tej hádanky. Čo myslíš, Albus?"

"Je to možné," odvetil, opatrne vyberal slová. "Na tomto musíme popracovať."

K Dracovmu pobaveniu Harry skutočne zdvihol pravú ruku, ako keby bol v triede, ľavou tak silno zvieral okraj stola, až mu obeleli hánky.

"Áno, Harry." Dumbledore sa na neho pozrel ponad polmesiačikovité okuliare.

"Pane," povedal Harry, postavil sa, "môžeme ísť? Chceme stráviť čas s Hermionou. Sme tu zbytoční, pokiaľ nevieme nič o Temnom znamení. Ona nás potrebuje viac."

Draco sa chcel zasmiať. Harry sa jasne chcel vyhnúť všetkému tomu náročnému pátraniu, o ktorom sa predpokladalo, že urobia. Amadeovi sa konečne podarilo doručiť všetky knihy zo svojej súkromnej zbierky do rokfortskej knižnice, ako sľúbil madam Pinceovej. Medzi tými knihami možno bude zmienka o Knihe snov a ako dokázať, aby fungovala účinnejšie. Nerobili nič iné, než len študovali, kým bola Hermiona chorá, študovali a sedávali pri jej posteli. Teraz mali šancu konečne s ňou hovoriť, skutočne ju vidieť.

Dumbledore si uvedomoval, že deti sú z vojny unavené a to ešte ani nezačala. Bolo tak veľa vecí, ktorým stále potrebovali čeliť - a on im mal poskytnúť prostriedky ako to dokázať. Vzdychol si. Zaslúžili si voľno.

"Choďte. My to urobíme."

Trojica potichu opustila miestnosť, snažila sa zatajiť fakt, že boli veľmi vzrušení. Deň bol teplý, leto takmer na prahu. Chceli ísť von, ukázať Hermione, že svet sa tak veľmi nezmenil, kým bola preč.

Našli Hermionu sedieť na parapete, čítala si. Nikto iný nebol v dohľade. Zdvihla zrak, keď ich začula vojsť, zatvorila knihu a položila si ju do lona.

"Ahojte, chalani," pozdravila, nie celkom znela ako ona sama, ale bolo to lepšie než dnes ráno, keď bola väčšinou ticho, počúvala, ako sa rozprávajú, dívala sa na svoje ruky a snažila sa nestrhnúť zakaždým, keď niekto prehovoril príliš nahlas.

"Ako sa máš?" spýtal sa Harry, keď zaujali svoje miesta vedľa nej, Ron sedel na jej posteli, Draco sa opieral o stenu vedľa Hermiony a Harry si pritiahol stoličku bližšie, otočil ju a sadol si na ňu obkročmo, oprel si predlaktia o jej chrbát.

"Som v pohode. Zlepšujem sa," potichu povedala. Stále mala v očiach ten prenasledovaný výraz, ale bola silná, tvrdohlavá. Prežije. Draco si spomenul  na tú dohodu o troch mesiacoch, ktorú predtým uzavreli a v duchu sa usmial. Ani raz ju nespomenula. Už viac nechcela zomrieť.

Ron sa nepokojne pohol, zovrel stĺpik postele. "Možno by si chcela ísť von? Nepovedala madam Pomfreyová niečo o tom, že by si mohla odísť z nemocničného krídla? Je to v poriadku?"

Hermiona sa usmiala. "Áno, je to v poriadku. Len povedala, že zakaždým musím byť s niekým, keď niekam pôjdem a väčšinou aj keď nepôjdem. Robí si starosti. Všetci si ich robia." Posledné slová zamrmlala, jasne sa jej nepáčilo, že ju každý obskakuje.

"Takže pôjdeme?" spýtal sa Draco a vystrel ruku k Hermione.

Vyzerala zmätená, oči roztvorené, ale aj tak ho za ruku vzala, zoskočila z parapety, nechala knihu na nej. Nepustil ju, len ju viedol von z dvojkrídlových dverí, vedel, že obaja, Ron i Harry, na nich neveriacky zízajú. Bude im nejaký čas trvať, kým si zvyknú, že Draco je v skutočnosti v pohode dosť na to, aby prejavoval svoju náklonnosť verejne. Podarilo sa mu potlačiť úškrn, ktorý hrozil, že mu ovládne tvár. Cítil sa veselo, konečne oslobodený od otcovho vplyvu.

Celý deň strávili vonku, užívali si slnko, hrali sa naháňačku so zlatonkou, ležali na kockovanej deke, čítali si a rozprávali sa, nechali Hermionu, aby si na všetko zvykala. Ľudia sa zastavovali, kládli jej otázky, chceli vedieť, ako sa jej darí a či pôjde na MLOKy. Aj oni sedávali pri jej posteli, prichádzali ju pozrieť, chýbala im.  Vôbec netušila, ako veľmi všetkým záležalo na jej zdraví. Pravdepodobne by sa z toho mala cítiť ohromená, ale namiesto toho mala pocit, že sem skutočne patrí. Nebola len priateľkou Harryho Pottera, muklovská čarodejnica. Bola tiež sama sebou, bola Hermionou Grangerovou, niekým koho ľudia mali radi.

"Zvládnem to," zašepkala Dracovi, keď si pobalili svoje veci a vydali sa nazad. Slnko zapadalo, farbilo hrad jasnočervenou a žltou. Hermiona si nedokázala spomenúť, kedy naposledy videla západ slnka.

"Budem v poriadku."

Draco sa usmial, zašepkal jej do ucha, trošku ju pošteklil.

"Ja viem."

 

Pokračovanie nabudúce.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: Lupina - 03.04. 2018
Tak tahle kapitola se už nesla v pozitivnějším duchu. Moc za ni děkuji.

Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: kakostka - 03.04. 2018
Celkem chápu, že Luciusovi nevěří, já bych taky byla ostražitá a udivuje mne, s jakou jistotou mu věří Albus a Severus. Zároven je zvláštní, že je Severus u všech těchto setkání, copak se nebojí, že je Voldy sleduje...? A oni tam zcela okrývají karty. Myslím, že by bylo dobré dát tu knihu taky Hermioně. A je to opravdu ta, co si Mione ukradla v knihovně:-) ta holka má fakt štěstí.

Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: luisakralickova - 01.04. 2018
Vypadá to, že Hermiona je relativně v pořádku, mládež užívá relativního klidu a pleticháři kují další pikle. Snad to v poklidu chvíli vydrží. Díky Jimmi za další kapitolu. Našla jsem v textu malou nesrovnalost:"Cítim sa taký vítaný," uškrnul sa Voldemort, pustil Draca..., má tam být asi Lucius.
Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: Jimmi - 01.04. 2018
Díky moc, opravené. To bol fakt preklad z rýchlika, takže sa ani nečudujem.

Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: denice - 01.04. 2018
Tedy Lucius je opravdu někdo! Ovšem bojím se, že pořád ještě nedokážu říct, jestli někdo dobrý, nebo zlý. Jediné, čemu věřím, je, že má nějaký plán, který bude výhodný pro něj samotného. Ale přesto doufám, že Draco si k němu najde cestu. Už mají Knihu snů, to je dobře, s tím už se dá něco dělat. Moc se mi líbilo, že kniha oslovila Albuse 'pane Brumbále', beze všech ceremonií a titulů. Díky.

Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: silrien - 01.04. 2018
Pořád mám z Luciuse špatný pocit, ale snad se vážně snaží pomoci. Ta část s Hermionou venku přináší tolik naděje a víry v budoucnost. Děkuji

Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: margareta - 01.04. 2018
Teda ty Brumbálovy ponožky byly fakt trefné; a to, jak se Draco a Harry červenali, taky nepotřebuje komentář. Ani sny Rona nebyly moc originální. Jenom Snape dává víc smyslu. To, co vyčetl, by mohlo znamenat, že je možná třeba buď zlomit zlo ve vlastním srdci, nebo zničit duši pána; případně, že nastane-li to první, nastane i to druhé? Dracovi dala kniha docela dobrou radu, ale zajímalo by mě, co by z ní vyčetla Hermiona. Možná, že právě jí by mohla kniha dát nějaké jasnější pokyny? Třeba poradit Dracovi, že chce-li zlomit zlo ve vlastním srdci, měl by začít něco dělat se svou nenávistí k otci? Pořád Luciusovi nevěřím! Najednou mu vadí, co udělal manželce a synovi? Nebo je chtěl radši zničit, aby nemuseli žít jako Voldemortovy loutky a on se na to nemusel dívat? Pohodlné. Děkuji za kapitolu. Asi jdeme do finále a povídka je úžasná, ale moc nedoufám, že skončí hepyendem.

Re: 20. Syn Hada, časť prvá Od: Gift - 01.04. 2018
Je dobre si pripomenout, ze kluci jsou stale jen kluci. Behem toho sileneho planovani strategie a zachranovani (nejen) Hermiony se na to lehce zapomene. Navic se musim vzdy usmivat, kdyz ctu jak jejich interakce probiha. Ti tri se doopravdy hledali. Ze by ted bylo ticho pred bouri? Moc dekuji, Jimmi.

Prehľad článkov k tejto téme:

Rebekka: ( Jimmi )05.04. 201822. Epilóg
Rebekka: ( Jimmi )03.04. 201821. Syn Hada, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )31.03. 201820. Syn Hada, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201819. Boj s nočnom morou, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201818. Boj s nočnou morou, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201817. Boj s nočnou morou, časť prvá
randomgenius: ( Jimmi )23.03. 201816. Stávať sa hrdinom
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201815. Svetlo v temnote
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201814. Dracova najhoršia spomienka
Rebekka: ( Jimmi )20.03. 201813. Rovnováha
Rebekka: ( Jimmi )19.03. 201812. Zopakovanie histórie
Rebekka: ( Jimmi )18.03. 201811. Trhač duše, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )17.03. 201810. Trhač duše, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )16.03. 20189. Problémy s dôverou
Rebekka: ( Jimmi )15.03. 20188. Strážcovia Modrej izby
Rebekka: ( Jimmi )14.03. 20187. Spojení
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20186. Poetická spravodlivosť, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20185. Poetická spravodlivosť, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20184. Poetická spravodlivosť, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20183. Každodenná rutina
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20182. Farba magika
Rebekka: ( Jimmi )10.03. 20181. Mierová zmluva
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.03. 2018Úvod k poviedke