Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Láska, predsudky a tajné zámery

19. Boj s nočnom morou, časť tretia

Láska, predsudky a tajné zámery
Vložené: Jimmi - 23.03. 2018 Téma: Láska, predsudky a tajné zámery
Jimmi nám napísal:

Hate, Prejudice and Secret Intentions

Pracovný názov: Láska, predsudky a tajné zámery

Originál:  http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?psid=79866

Autor: moodwriter/Rebekka

Súhlas s prekladom: autorka skončila, pre istotu napísaný odkaz v komentári

Preklad: Jimmi

 Banner: Jimmi 

Žáner: Mystery, romance, angst

Pairing: Dramione


PRE ARABESKU. 


Slová sú zbytočné. Kapitola je naplánovaná, nebudem na nete, večer chcem ale počuť len pozitívne správy.  

Zhrnutie: Nočná mora končí.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

AN.  … aby bolo všetko čudnejšie… toto nie je koniec. Zase. Budem písať až do bodu, kým tam nebude stáť KONIEC. A to sa ešte nestalo. Priveľa príbehu zostáva.

 

19. Boj s nočnom morou, časť tretia

Netvrdím, že jej rozumiem

Ale ruka v ruke som s ňou

Veselou a jasnou a s  budúcnosťou

Môžeš sa k nám pripojiť, ak si trúfaš

-Levellers: Too Real

Trochu pomaly Draco odložil svoje aktuálne čítanie Potvorka Bosorka: História mocných ježibáb  na nočný stolík a zízal na hustú látku,  ktorá ho oddeľovala od dievčaťa, do ktorého sa náhodou zamiloval. Ešte sa s touto skutočnosťou celkom nevyrovnal. Minimálne bol ochotný o tom rozmýšľať. Bol stále tu, nie? Neutiekol, neunikol. Ani nekričal. Väčšinou len Hermione čítal.

Po dlhom dohadovaní mu sľúbila, že mu dá tri mesiace. Mal presne tri mesiace na to, aby ju presvedčil, že dokáže prežiť následky Voldemortovho strašného mučenia. Že znova nájde sama seba. Že bude schopná žiť ako tá najbystrejšia čarodejnica ich času.

On sa o to postará.

Slnko vykuklo spoza závesov, lúče ho na sekundu oslepili. Zakryl si ich ľavou rukou, uvoľnil sa o chrbát stoličky. Už to boli dva týždne, odkedy mu Hermiona dovolila prvý raz sa s ňou porozprávať. Stále veľa nehovorila, a občas premýšľal, či je vôbec hore. Ale Mary mu opakovala, že nech robí čokoľvek, funguje to. Farba sa vrátila na jej líca, a jej oči boli menej prázdne. Samozrejme, Draco to sám nevidel. Stále odmietala stretnúť sa s ním zoči-voči.

“Vieš, Weasley by ťa rád videl,” nakoniec Draco prehlásil, pomaly nechal ľavú ruku znova klesnúť do lona. “Možno by si mohla skúsiť sa stretnúť sa s ním takto, za závesmi.” Vystrel si nohy a ruky s eleganciou mačky, takmer zapriadol v popoludňajšom slnku. Bola tu jar. Vonku sa oteplilo.

Zostala ticho ako vždy, len jej slabé dýchanie mu vravelo, že tam skutočne je.

Draco sa postavil, prešiel na druhú stranu postele, rukou vkĺzol pod závesy.

“Všetkým chýbaš.”

Tlačiť na ňu by ničomu neprospelo, ale občas si pripadal taký netrpezlivý. Prečo nemohla už byť v poriadku? Bolo také frustrujúce sedieť vedľa nej, nikdy ju nevidieť… Chcel, aby bola v poriadku. Mala by byť. Všetko bolo v pohode. Bola v bezpečí. Prečo bola taká tvrdohlavá? Prečo nemohla jednoducho nechať všetku tú bolesť odísť?

“Draco, nie…” zašepkala. “Nepamätám si toho o nich veľa. Nemôžem… ich takto vidieť.”

Oprel si čelo o záves a vzdychol si. “Prepáč.” Nemal by zabúdať na to, že nebola ako on. Vždy bývala rozumná; on len bol väčšinou schopný fungovať ako normálny človek. Ak ho niekto zatlačil cez okraj, ten pád netrval dlho. On vždy aj tak stával v tieňoch.

“Mrzí ma to, Hermiona.”

Znova mlčala, ale aspoň tentoraz vedel, že počúva. “Čo by si chcela, aby som urobil?” Po tom prvom raze sa nepokúsil na ňu preniesť svoje city. Uvažoval o tom, ale pravda bola, že to ním hrozne otriaslo. Samozrejme, v tom čase bol zranený. To vyčerpanie mohlo byť poľahky spôsobené tým, ale dajako vedel, že dal svoju silu Hermione; že aj tú preniesol na ňu.

Neodpovedala a po chvíli si začal myslieť, že zaspala. Zmocnila sa ho zvedavosť a potiahol za záves, pomaly ho nadvihol, opatrne, pripravený pustiť ho, ak preukáže akýkoľvek náznak paniky. Nič sa nestalo.

Srdce mu skočilo do krku; bolo to, ako keby robil niečo zakázané. Ležala na deke, hnedé vlasy strapaté na vankúši. Mala na sebe školskú uniformu, čo u neho vyvolalo úsmev. Očakával, že bude mať na sebe pyžamo, niečo kvôli čomu bude vyzerať tak krehko, ako sa cítila. Možno potrebovala mať brnenie voči svetu.

Draco sa chcel dotknúť jej tváre, odsunúť prameň vlasov z jej líca. Nevyzerala, že je chorá. Vyzerala presne rovnako, ako si ju pamätal. S veľkým premáhaním znova záves pustil. Keby bola otvorila oči, Merlin vie, čo by sa stalo. Nemohol byť taký nezodpovedný. Jej zotavenie bolo teraz v jeho rukách.

Začul zaškrípať dvere a otočil sa, aby sa pozrel na usmiatu Mary, ktorá potichu kráčala k nemu. “Ako sa má?” zašepkala, sledovala jeho tvár, ako keby hľadala odpovede v kútikoch jeho úst či záblesku v očiach. Mala úžasnú schopnosť zistiť, keď sa niečo pohlo z normálu k … niečomu novému. Videla skrz neho.

Draco sa rozhodol netajiť svoju nezodpovednosť. “Vyzerá v poriadku.”

Hermionina inteligencia sa dala vidieť v matkiných očiach, keď stále na neho hľadela, keď sa pomaly posadila, stále s úsmevom. Namiesto toho, aby mu vynadala, riekla: “Vyzerá, však? Je to nedávna zmena.”

Práve vtedy, z ničoho nič, sa primiestnil domový škriatok Dobby, vydesil Mary a nahneval Draca.

“P-pán Malfoy,” koktal rýchlo. “Riadi… pán Dumbledore na vás čaká vo vojnovej miestnosti.” Pozrel sa na Mary s veľkými elfími očami. “Ja byť ľúto. Ja byť príšerný domový škriatok.” Schmatol Maryinu ruku a zdvorilo ju pobozkal, uklonil sa jej. “Ja byť ľúto.” Potom bol preč.

Mary bola šokovaná. “To bolo čo?”

“Vaša dcéra ich miluje.” Začul Draco sám seba povedať a cítil zdesene. Nikdy nedokázal držať jazyk za zubami. “Chcem povedať, sú to domoví škriatkovia. Oni… tak dajako udržiavajú dom. Varia, upratujú, perú… také tie veci.”

“Oh… oh, to jedlo?”

Prikývol.

“Chcem im poďakovať.”

Draco na ňu pozrel, zažmurkal - aká matka, taká Katka. Strhol sa. Potom s úsilím dostal zo svojich úst pár rozumných slov.  “Nájdete ich v kuchyniach. Mohli… mohli by ste požiadať niekoho iného, aby vás tam vzal? Myslím, že by som už mal ísť. Dumbledore bol tak dlho preč. Dôvod, že sa vrátil… Musí to byť niečo veľké.”

Mary sa postavila, chytila ho za ruku. “Choď. Cestu nájdem.” Na krátky okamih vyzerala, že sa ho chystá pobozkať na líce, ale potom ho pustila, keď ho slabúčko postrčila. “Choď.”

A potom utekal. Dumbledore sa vrátil. Mohlo to znamenať jedinú vec. Boli pripravení brániť sa. Dúfal, že ostatní tam budú tiež. Nikdy nebol schopný rozprávať sa s tým starým čarodejníkom sám. Stále ho tak dajako nemal rád.

Zadychčaný stál pre upírou kráľovnou, ktorá strážila vchod do vojnovej miestnosti. Musel sa oprieť o stenu vedľa obrazu, aby polapil dych. Utekal príliš rýchlo. Nemal už viac kondíciu kvôli tomu všetkému sedeniu vo vnútri s Hermionou a nezúčastňovania sa tréningov Dumbledorovej armády. V ústach mal chuť medi, hrdlo ho bolelo.

“Ideš dnu?” uškrnul sa obraz. “Nemám rada, keď nado mnou vzdychajú malí chlapci.”

Draco sa zamračil. Nedokázal vystáť upírov. Boli takí arogantní. “Paradox pokoja,” nakoniec povedal obrazu, otrávený, ale menej zadýchaný.

Všetci sa na neho pozreli, keď vošiel. Považoval to za zvláštne a trochu znervózňujúce. Nebol zvyknutý byť centrom pozornosti. To bola Potterova práca. Potom jeho myseľ zaregistrovala niečo, čosi  jeho oči všimli o sekundu skôr. Strach ho prikoval k zemi, jeho oči sa spojili s ďalším párom šedých očí.

“Čo tu ty robíš?” chcel zavrčať, ale nič nevyšlo von. Dokázal len zízať.

Dumbledore sa postavil, naklonil sa nad okrúhly stôl, zjavne mal o neho starosť. “Je tu, aby nám pomohol.”

Tej lži nemohol predsa nikto uveriť. Nikto nemohol byť dosť hlúpy na to, aby dôveroval Luciusovi Malfoyovi. Draco sa stále nemohol pohnúť, zdalo sa, že v ňom nič nefunguje. Bol paralyzovaný.

Jeho otec nadvihol obočie, sledoval ho s intenzívnymi očami. “Vyzeráš príšerne. Kto je zodpovedný za stav môjho syna?” Otočil sa k Dumbledorovi. “Mohli by ste mi to vysvetliť?”

Draco zízal na svojho otca s naprostou nevierou. Ako sa sem opovažuje prísť, správať sa, ako keby sa nič nestalo? Už nikdy nedovolí, aby s ním zametal.

“Zavri zobák,” chladne prehovoril, vedel, že z tých slov sa jeho otec zamračí, vedel, že nemá rád neslušné spôsoby najmä, keď ide o jeho syna.

“Prečo je tu?” Draco sa pozrel na Amadea. Potreboval niekoho na svojej strane. Zdalo sa, že všetci uverili, že je úplne normálne mať medzi nimi jeho šialeného diabolského otca.

Prečo tu neboli Harry s Ronom? Boli by rovnako pobúrení ako on. Potreboval niekoho rozumného. Kohokoľvek.

“Draco, on zbehol,” opatrne prehlásil Amadeus. Draco si zrazu uvedomil, že Amadeus už viac nie je len tieňom samého seba; bol úplne tu, tak ako všetci ostatní profesori. Čo sa dopekla dialo? “Našli sme ho.  On… vzdoroval príkazom Voldemorta a takmer ho umučili na smrť. Nechal ma vstúpiť mu do mysle. Hovorí pravdu. Dôvody si vypočuješ od neho.”

Bolo to jednoducho…. nemožné. Jeho otec chcel zabiť jeho, Hermionu, všetkých. Žiadal od Voldemorta, aby ho zničil. Toto sa nedialo. Zatvoril oči, snažil sa sústrediť na niečo, čo by ho udržalo ukotveného v realite. Jeho otec je smrťožrútom, panenka skákavá. A potom vzdialený smutný hlas v úzadí povedal, rovnako ako Snape.

Otočil sa, pripravení opustiť miestnosť, keď ho Dumbledore zastavil. “Poskytuje nám cenné informácie. Je teraz tu, aby sa s tebou porozprával.”

Stočil sa a vypľuvol: “Mám to v paži. Môže zhniť v pekle.” Potom vypochodoval z vojnovej miestnosti, neobzrel sa späť. A bude hniť v pekle, než by sa on s tým bastardom porozprával. Zbehol dole schodmi, cestou zvalil niekoľko portrétov. Nemali potuchy, čo spravili, keď dôverovali tomu diablovi. Nevedeli, čo môže urobiť. Nevideli to.

Draco sa dal do behu, jeho vnútornosti chceli vyjsť z neho von. Bežal do chlapčenských záchodov na druhom poschodí. Vracal do umývadla, nemal čas otvoriť nejaké dvere na kabínkach. Bolo mu zle. Mal pocit, ako keby mu všetko v jeho živote vytrhli preč. Nič pevného nezostalo. Vôbec nič. Zízal na seba v zrkadle, spomenul si nato, kedy si prvý raz uvedomil, že je skutočne krvizradcom. Toho dňa sa vyhrážal Hermione, že ju zabije.

Bol skutočne synom svojho otca?

Opustil záchody, nechal ten bordel pre domových škriatkov. Kam mohol ísť? Kto by mu rozumel? Mal skutočne priateľov? Bol Harry teraz jeho priateľom? Nevedel. Hermiona nebola v stave, aby ho čo i len počúvala. Vincent? Nemal potuchy, kam sa obrátiť. Začínal sa vymykať spod kontroly, videnie mu potemnelo, jeho myšlienky sa točili v kruhu. Musel nájsť niekoho, niečo, čokoľvek. Opieral sa o stenu, keď pomaly kráčal k chrabromilskej veži. Vážne toto robil?

“Harry, niekto ťa chce vidieť,” zavolal Neville Longbottom, oči nespustil z Malfoya. Bolo dosť čudné vídavať Harryho s týmto slizolinčanom. Bolo ešte čudnejšie, že tu teraz bol, vyzeral príšerne, habit pokrčený a v jeho vlasoch a záhybe krku niečo lepkavé.

Harry zišiel dole schodmi zo spálni, trochu prekvapený, keď videl Malfoya v ich spoločenskej miestnosti. Vôbec tam nepasoval, zelená a strieborná jeho habitu ho zreteľne odlišovalo od všetkých chrabromilčanov.

“Malfoy?” Musel sa spýtať, hoci vedel, že ten chlapec by neprišiel do jamy levovej, keby to nebolo niečo veľmi dôležité.

Malfoy nepovedal ani slovo, len tam stál a zízal na neho.

Vyzeral, ako keby si už prešiel peklom a len sotva našiel cestu späť. Potom, bez vysvetlenia, sa otočil a odkráčal preč. Harry ho nasledoval.

“Malfoy, počkaj.”
Draco nezastavil. Urobil chybu, jasne nesprávne vyhodnotil situáciu. Potter nebol jeho priateľom. Bol len úžasne dobrým človekom, ktorému záležalo na všetkých - dokonca aj na rivaloch a nepriateľoch. Harry bol chrabromilčan, statočný a hlúpy. Ten by tiež dal Luciusovi šancu.

“Prestaneš sa chovať ako idiot?” zajačal Harry a hodil po Dracovi výtlačok Pokročilých elixírov. Kniha preletela vedľa jeho hlavy a zasiahla stenu.

“Si krucinál šialený?” odjačal Draco nazad, keď sa prudko stočil. Samozrejme, že urobil chybu. Potter bol po krvi bažiaci maniak.

Harry sa prinútil upokojiť a spýtal sa. “Kvôli čomu… Prečo si prišiel?”
To Draca prekvapilo. Bol slizolinčanom,  vždy videl to najhoršie v ľuďoch, vždy očakával hádku. Mal by namiesto toho začal veriť ľuďom? Zmenili sa dostatočne? Mohli začať znova od začiatku, od toho prvého potrasenia rúk, ktoré všetko pokazilo?

“Vyzeráš príšerne. Čo sa ti stalo s vlasmi? Vyzerá to, ako keby ti tam skapalo niečo slizké.” Harryho oči sa usmievali, hoci sa pokúšal udržať vážnu tvár.

“Ovracal som si ich,” sucho oznámil Draco. Bolo to skrátka príliš veľa, priveľa všetkého, priveľa tlaku, priveľa ublíženia, priveľa ľútosti, priveľa strachu a pochybností. Zelené oči sa stretli so šedými a vybuchli smiechom. Už to dlhšie nedokázali vydržať.

“Prestaň, prestaň… au, moje brucho,” zavíjal Harry, keď sa opieral o kolená. “Nerozosmievaj ma.”

A vtedy to Dracovi došlo. Harry pochopí. Neprijme Luciusovu milosť. Nevystaví Hermionu nebezpečenstvu.

“Môj otec je tu,” povedal medzi smiechom. “Je tu.”

Smiech odumrel, zanechal chodbu ľahkomyseľne tichú.

Harry na neho vyvalil oči, zelené oči pochybovačné. “Čože?”

Draco padol na kolená, konečne sa poddal, ukryl si tvár v rukách. “Dokonca Amadeus si myslí, že je to dobrý nápad. Dáva im užitočné informácie. Zjavne sa otočil voči Temnému pánovi. Je evidentné, že to nemá vôbec nič spoločné s tým, že ho takmer zabili. Som si istý, že je maximálne dôveryhodný.”

“Čože? Čože? Nie, nie, nie. Ani Dumbledore nebude tomu chlapovi dvakrát dôverovať. On vie.” Harry si pritlačil dlane k očiam, snažil sa uvažovať. “Dumbledore sa vrátil? Prečo nám to nepovedal?”

“Tipujem, že chcel najprv zariadiť opätovné spojenie rodiny.”

“Draco, nemôžeme mu dovoliť zostať. Hermiona. Pôjde po nej. Je to pasca.”

“Ja viem.”

Chlapci na seba hľadeli púhu sekundu a potom sa rozbehli k nemocničnému krídlu. Ak bola v nebezpečenstve, ak sa jej znova ublíži… Bola to jediná vec, na ktorú dokázali myslieť, kým uháňali okolo študentov, obrazov, dokonca učiteľov  a všetci na nich zízali s vyplašenými očami.

Roztvorili dvojkrídlové dvere, zadýchaní, a priniesli so sebou chaos. To, čo uvideli, ich prinútilo schladnúť zúrivosťou. Bez najmenších zádrhelov spolupracovali, Draco vyskočil na posteľ vedľa Hermiony a Harry utekal okolo profesorov, ktorí si očividne mysleli, že sa nič mimoriadne nedeje, keď Lucius Malfoy mieri svojim prútikom na Hermionu v bezvedomí.

Harry schmatol toho muža zozadu, poľahky ho zvalil, pritlačil ho na zem s príliš veľkou silou. Súčasne Draco zovrel Luciusovu ruku s prútikom, potiahol ju dozadu a prinútil ho pustiť prútik. Pracovali mlčky a tak rýchlo, že nikto nemal šancu zastaviť ich. Až keď Harry pritlačil Luciusa k zemi s kolenom na jeho krku a prútikom namiereným na jeho ľavé oko, Dumbledore vykročil dopredu, tváriac sa ponuro. “Smiem sa spýtať, prečo ohrozujete muža, ktorý je tu, aby pomohol vašej milovanej priateľke?” Hovoril tichým hlasov, ktorý ako keby krájal vzduch ako zaostrená sekera.

Ležiaci na chrbte, cítiac sa nepohodlne a nedocenený, sa začal Lucius smiať. Jeho syn mu stále zvieral ruku a to Potterovie chlapčisko presne vedelo, čo robí, zjavne trošku dospelo, takmer mu vypichlo oko špičkou prútika. Aké nedôstojné.

Harry sa pozrel na Dumbledora a zavrčal. “Je to trik. Nevidíte to? Ublíži jej.” Prechádzal pohľadom z jedného profesora na druhého, čudoval sa, prečo McGonagallová, Amadeus a Snape nijako neprotestovali. Prečo uverili tejto lži?

“Ty ho vezmi,” povedal Dumbledore Snapovi, ktorý chytil Harryho za ruky a odtiahol ho od Malfoya seniora. Harry sa bránil, hľadel na nich všetkých s veľkými očami. Niečo bolo určite zle. Pokúsil sa Snapa uhryznúť a potom ho kopol do kolena, ale Snape ho držal so všetkou nenávisťou, ktorú kedy nahromaždil voči Harrymu Potterovi.

Amadeus chytil Draca za plece a pokúsil sa ho odtiahnuť od jeho otca. “Ty tiež. Pusti ho.” Draco sa pokúsil protestovať, ale Amadeus ho schmatol za obe zápästia, vykrútil mu ruky za chrbát. “Nechaj ho to urobiť. Je teraz na našej strane. Jeho dôvody sú kompletne sebecké, ale je tu, aby pomohol, aby dokázal, že odteraz pracuje pre Dumbledora. Verí, že Harry túto vojnu vyhrá. Je to komplikované. Prosím, ver nám.”

“Prečo by som mal?” zasyčal Draco pomedzi zuby. “Je to vaša chyba, že je takáto. Vraveli ste, že Voldemort nemôže ovládať moje telo, že nemôže prísť na to, že sa ukrývam vo vnútri svojej mysle. Prečo by toto malo byť iné? Nepoznáte ho. Zabíja deti. Je mu to jedno. Je rovnako zhnitý ako Temný pán. On… ju zabije.”

Lucius sa postavil pred Draca, prezrel si ho s úškrnom od hlavy po päty. “Nevedel som, že vieš tak veľa.” S čudným výrazom v očiach chytil Draca za bradu a otočil mu sem a tam hlavou. “Si chudší. Mal by si viac jesť. Inak si tvoja matka bude robiť starosti.”

Draco chcel kričať, chcel pohrýzť tú ruku, ktorá ho celé roky kŕmila. Bolo náročné čeliť vlastnému otcovi po všetkom, čo sa stalo. Ale všetko zhoršovali jeho slová; všetko sa stávalo osobným, boľavým. Lucius príliš dobre vedel, ako spôsobiť, aby sa cítil malým.

Keď preskúmal jeho tvár, nechal Lucius Draca v Amadeovej starostlivosti a vrátil sa späť k Hermione.

“Na všetko toto existuje dôvod,” povedal, keď namieril prútik na jej pravý spánok. “Pochop, je takmer neskoro na to, aby sa dala jej myseľ obnoviť. To preto sa tvoji drahí profesori chovajú tak… unáhlene.” Odmlčal sa na chvíľu a potom pokračoval nenúteným hlasom, ktorým zjavne vravel, že by mu nemohlo byť viac ukradnuté, čo sa s nimi všetkými stane, najmä s Hermionou, s tou humusáčkou.

“Je to v skutočnosti veľmi jednoduché. Za menej než štyri hodiny sa rozpustí do ničoty, pokiaľ jej toto nevrátim. Exsolvo. “ Biele svetlo sa vynorilo zo špičky prútika, nadobudlo formu zrkadla.

“Toto som ukradol od svojho pána. Nebude mať zo mňa radosť.” Lucius sa zachichotal, keď sa týčil nad Hermioniným chudým telom.

“Čo je to?” spýtal sa Draco Amadea, potreboval vedieť, že to Hermione neublíži. Nebol si istý, či znova dôverovať profesorom, ale ak to bola pravda, ak Hermiona mala zomrieť, on im nebude stáť v ceste.

Amadeus sa pozrel na Dumbledora a keď starý čarodejník prikývol, pustil Draca a vysvetľoval: “Hovorí sa, že sa ľudská myseľ rodí z odrazu samej seba na inej. Bez schopnosti zrkadliť sa sa myseľ stáva prázdnou. Túto schopnosť Voldemort ukradol Hermione. Tvoj otec… jej ju vracia.”

S plynulým švihnutím prútika tvar vo forme zrkadla zmizol a svetlo obkrúžilo Hermionu hlavu. Na krátky okamih to vyzeralo, ako keby mala okolo seba auru.

“Teraz zatiahnite závesy,” povedal Dumbledore okamžite potom, ako svetlo zmizlo. “Možno bude znova celá, ale to neznamená, že už bude schopná čeliť nám všetkým.”

Harry sa uvoľnil zo Snapovho zovretia, prikročil bližšie k Dracovi. “Čo teraz?”

“Počkáme,” odpovedal Lucius Malfoy, trochu znepokojený výraz v jeho tvári po prvý raz toho dňa. Ak to kúzlo nebude fungovať, skončí znova vo väzenskej cele. To neprichádzalo do úvahy, za žiadnych okolností.

Zarozprávaní Mary s Oliverom vkročili do ošetrovne, nevšímaví ku všetkému, čo sa tu dialo predtým. Držali sa za ruky, Oliver niesol obrovskú tortu v magickej krabici, očividne suvenír z kuchyne. Dokonca v takejto situácii Draco bol schopný čudovať sa, aké je to milovať niekoho po dvadsiatich rokoch manželstva. Tá predstava bolo  rozptyľujúca a on ju zatlačil hlboko do seba do kategórie vecí, nad ktorými sa nerozmýšľa, väčšina sa ich sa týkala Hermiony.

Maryine oči prešli z Dumbledora, na Luciusa, na Draca, jej jemné črty zrazu stvrdli. Pripomenula Dracovi Mary, keď ju prvý raz stretol. Bola znova na hranici paniky, pravdepodobne si myslela, že sa Hermionin stav zhoršil.

Skôr než ich stihol Dumbledore pozdraviť, Draco prišiel k Mary, chytil jej ruku oboma svojimi. “Je úplne v poriadku. Je na tom rovnako, myslím. Hoci dúfame, že obnovíme jej myseľ. Môj… otec,” tu sa odmlčal, takmer nebol schopný povedať to slovo nahlas, “je tu, aby pomohol.”

“Tvoj otec?” Mary sa pozrela na vysokého muža s blonďavými vlasmi a šedými očami, ktorého črty boli nápadne podobné Dracovým. “Vyzerá vážne,” zašepkala Mary Dracovi do ucha, a Draco nedokázal zabrániť úsmevu. Bola skutočne úžasným človekom.

“Je vážny,” odšepkal Draco nazad, nevediac, čo ďalej povedať. Nechcel predstaviť Grangerovcov svojmu otcovi, smrťožrútovi.

Dumbledore ho prišiel zachrániť, vzal Mary s Oliverom do kancelárie madam Pomfreyovej so zvyškom dospelých. Harry s Dracom zostali pozadu, hoci sa zdalo, že Dumbledore chce, aby sa pripojili k ostatným. Mohla by sa cítiť lepšie alebo by sa mohla zhoršiť; nevedeli. Bolo nevyhnutné zistiť, či neurobili nesprávne rozhodnutie, keď znova dôverovali dospelým.

“Myslíš, že bude…?” spýtal sa Harry po chvíli, zízal si na nohy, nechcel čeliť svojmu vlastnému strachu v Malfoyových očiach.

Draco ho umlčal, načúval. Hermione dýchanie nebolo rovnomerné; bola hore.

“Si tam?” povedal, láskyplne sa dotkol závesov.

Ostro sa nadýchla. “Čo…?” Hlas ju zradil, ale skúsila to znova. “Čo… sa stalo?”

Harryho hlava vyletela nahor. “Hermiona? Si úplne v poriadku?” Nevidel ju tak veľa týždňov; len Draco mal povolenie vstúpiť, keď bola hore. Ale Harry nežiarlil, nie po tom, čo videl, aký zlomený je Draco zakaždým, keď vyšiel z nemocničného krídla. Bolo očividné, ako veľmi ho to zaťažovalo, ale nikdy sa nesťažoval.  To bola chrabromilská odvaha. Harry len chcel, aby Hermiona bola znova ich, normálna, silná, zdravá. Chcel ju späť, potreboval ju späť. Bez nej to už nebolo rovnaké. Bola koniec-koncov ich vševedkou. Bola tou jedinou, ktorá vždy vedela  čo robiť. Bez nej boli stratení.

“Je tu Ron?” spýtala sa potichu. Bolo to po prvý raz, čo ho sama spomenula. Draco na to niekoľkokrát zaviedol reč, ale buď ho vždy odmietla vidieť,  odmietla dokonca o ňom hovoriť. “Je?”

“Zoženiem ho,” povedal Harry, ktorý sa už pohyboval k východu. “Čoskoro ho uvidíš.”

Keď bol Harry preč, začal Draco uvažovať, že možno všetko, čo za posledné mesiace urobil, bolo zbytočné. Možno by nebola bez zrkadla prežila, nech by robil, čo by robil. Dal jej svoju silu, každý deň celé mesiace chodil do jej mysle a hľadal ju, liečil ju, čítal jej, stál pri jej boku dokonca vtedy, keď to bolo neznesiteľné. Bolo to všetko zbytočné? Vtedy dúfal, že dokáže byť tým, kto ju zachráni, a teraz sa zdalo, že presne to dokázal jeho muklov nenávidiaci otec. To trpel pre nič? Cítil sa taký unavený. Bolo také nefér, že ju Lucius dokázal zachrániť len za pár minút, kým on sa tu snažil udržať ju spojenú so svetom všetkým nevyhnutnými prostriedkami… celé mesiace.

“Draco?” povedala Hermiona chrapľavým hlasom.

“Čo je?” Nezamýšľal to povedať tak, aby to vyznelo ostro. Nebola to jej chyba. Bola tu jediná, ktorá nemala v ničom vôbec žiadnu vinu. Bola bojovníčkou. Prežila všetky tie mesiace vlastnými silami, bez schopnosti zrkadliť, cítiť empatiu, pochopiť, ako ju ostatní vidia… bola úplne sama.

Po tomto nič nepovedala.

Draco sa s povzdychom posadil na tú istú stoličku, ktorú obsadil skoršie toho dňa. Vzal Potvorku Bosorku: História mocných ježibáb z nočného stolíka a začal ju čítať nahlas. Nechcel sa teraz rozprávať s Hermionou, nie v tomto stave mysli, kedy by na ňu mohol znova vyletieť. Cítil sa frustrovaný. Nebolo správne, aby si to odniesla.

“Je… Môžem ju vidieť?” spýtal sa Ron za Dracovým chrbtom, ktorého tým vyplašil. S Harrym prišli dnu potichu, a Draco si vôbec nič nevšimol. Vadilo mu to. V týchto dňoch sa ľudia dokázali k nemu priveľmi ľahko zakradnúť.

“Pýtala sa na teba. Myslím, že to znamená, že je pripravená.” Dracovi sa to vôbec nepáčilo. Hermiona bola jeho; nechcel sa o ňu deliť s nikým. Ale uvedomil si, že jeho myšlienky začínajú byť príliš posadnuté. Šiel sa postaviť k oknu za Hermioninou posteľou, poskytol Ronovi trochu priestoru. Zaslúžili si to, skutočne zaslúžili.

Ron váhavými krokmi pristúpil k jej posteli, tvár bola maskou sústredenia. “Hermiona?”

Mohli počuť, ako sa nadýchla, potom nasledovalo vzlyknutie. “Ron, si to vážne ty?” Jej hlas obsahoval tak veľa strachu a lásky, že bolo takmer nemožné počúvať jej slová.  “Ron?”

Ron si utrel si utrel oči chrbtom ruky a prikrčil sa vedľa postele. “Áno. Som v poriadku.”

“Ja… ja som ťa videla zomrieť.” Prehltla to posledné slovo, takmer ho nebolo počuť.

“Ja viem.” Odmlčal sa. “Nezomrel som.”

“Nezomrel si.” Potiahla za záves, odhalila ruku. Ron ju vzal medzi svoje, bozkával ich prepletené prsty.

“Nezomrel si,” zopakovala, teraz plakala, ani sa to nepokúšala zatajiť.
“Nezomrel si.”

 

Pokračovanie po prázdninách.

 

PS. Autorka myslela vianočné prázdniny, nakoniec sa pauza natiahla na dva roky.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Děkuju. V této chvíli také Luciusovi nevěřím. Uvidíme, co přinese další kapitola. Jak půjde zotavování Hermiony a jejího vztahu k Dracovi.

Opravdu děkuji za skvělý překlad. Já sama v originále číst nemůžu, mé jazykové schopnosti jsou na tom dost bledě. A taky jsem zvědavá co bude dál. Uvidíme, jestli věřit Luciusovi bylo dobré nebo ne. Já s tím mám osobně dost problém. Ještě jednou díky. :-)

Re: 19. Boj s nočnom morou, časť tretia Od: mikita03 - 26.03. 2018
Ach jaj. Je to nervy drásající!!!!! Pfff. Doufám že pokračování bude brzo. :-) Moc ti děkujeme.

Re: 19. Boj s nočnom morou, časť tretia Od: luisakralickova - 25.03. 2018
Trochu se bojím optimismu, ale věřím, že se vše vyřeší. Asi po tom všem potřebuji klasický pohádkový konec. Jimmi moc děkuji za překlad, jsem moc ráda, že vytrváváš.

Re: 19. Boj s nočnom morou, časť tretia Od: larkinh - 25.03. 2018
No, to je teda napínavý. díky za překlad.

Bez ohledu na Brumbálovy a Amadeovy (a bohužel i Snapeovy) intriky, jejich zahrávání si s dušemi jim svěřených dospívajících, bez ohledu na to, že Luciusi bych tady nevěřila ani pozdrav dobrý den, je tu hodně naděje. Strašně moc doufám, že nebude zklamaná. Díky.

Je hezke videt, ze autorka myslela na Draca a jeho (nejen hrdinske) pocity behem Hermionina probuzeni. A kdyz uz jsme u probuzeni.... uuuuufff! Ta vec s Luciusem se mi take nelibi. Jeste ze kluci ocividne bezproblemove spolupracuji. Byl to sesup, Jimmi, jen co je pravda. Tak trosku se bojim zeptat, od ceho zavisi tva budouci chut prekladat. Po ted naznacich s arabeskou nevestim nic dobreho. At tak ci tak (a kdo to bude potrebovat nejvic), drzim palce. A dekuji!

Re: 19. Boj s nočnom morou, časť tretia Od: silrien - 23.03. 2018
Hermiona je zase tu, sláva. Ale pro Draca to pořád není šťastný konec. A proč si Lucius myslí, že je výhodné změnit strany? Každopádně trocha úlevy. Děkuji

Moc dekuji za preklad. Stale doufam v dobry konec :-)

Re: 19. Boj s nočnom morou, časť tretia Od: margareta - 23.03. 2018
Nějak se tak narychlo nemůžu donutit, abych Luciusovi uvěřila! Co když je to jenom zvrhlý plán, jak dostat Draca zpět mezi Smrtijedy? Lucius nikdy nedělá nic bezdůvodně. Bude to něco za něco. Může žádat, aby se Draco Hermiony vzdal, nebo aby se Brumbál podřídil Voldemortovi, nebo aby mu byl vydán Harry. Ví, že všichni tři by to pro zachování Hermionina života udělali. A pak by zjistili, že to kouzlo probuzení bylo jen na čas, dokud by Voldemort nepřevzal v Bradavicích vládu. Vždyť i Lucius může mít ve své mysli Voldemortem vytvořenou oddělenou část, do které se nikdo z přítomných nemůže dostat a ukazuje jim jen to, co chce sám! Já mu tedy fakt nevěřím, takže očekávám zrady a triky a pokračující boj, protože válka ještě neskočila! Ale ať už zvítězí kterákoliv strana, myslím, že to bude vítězství Pyrrhovo! Děkuji za kapitolu!

Re: 19. Boj s nočnom morou, časť tretia Od: kakostka - 23.03. 2018
Jimmi, děkuju, děkuju, děkuju, za ten konec a naději. Ikdyby ta povídka zůstala nedokončená, tak mi tohle stačilo. Jo, je to sice málo po vší té hrůze, ale i tak je to víc, než jsem čekala:-) Zdejší Voldy je opravdu zrůdou a jsem zvědavá, jak se to vyvine mezi Dracem a Luciusem. Chápu Dracovi pocity, dřel na tom měsíce a stejně má pocit, že to nebylo dost. Tandemová kooperace mezi Dracem a Harrym se mi velmi líbila, Luciuse sejmuli raz dva. A proč mám dojem, že po té čím si Draco prošel to bude on, kdo Voldyho sejme? Docela bych mu to přála.

Prehľad článkov k tejto téme:

Rebekka: ( Jimmi )05.04. 201822. Epilóg
Rebekka: ( Jimmi )03.04. 201821. Syn Hada, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )31.03. 201820. Syn Hada, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201819. Boj s nočnom morou, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201818. Boj s nočnou morou, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201817. Boj s nočnou morou, časť prvá
randomgenius: ( Jimmi )23.03. 201816. Stávať sa hrdinom
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201815. Svetlo v temnote
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201814. Dracova najhoršia spomienka
Rebekka: ( Jimmi )20.03. 201813. Rovnováha
Rebekka: ( Jimmi )19.03. 201812. Zopakovanie histórie
Rebekka: ( Jimmi )18.03. 201811. Trhač duše, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )17.03. 201810. Trhač duše, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )16.03. 20189. Problémy s dôverou
Rebekka: ( Jimmi )15.03. 20188. Strážcovia Modrej izby
Rebekka: ( Jimmi )14.03. 20187. Spojení
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20186. Poetická spravodlivosť, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20185. Poetická spravodlivosť, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20184. Poetická spravodlivosť, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20183. Každodenná rutina
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20182. Farba magika
Rebekka: ( Jimmi )10.03. 20181. Mierová zmluva
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.03. 2018Úvod k poviedke