Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Láska, predsudky a tajné zámery

13. Rovnováha

Láska, predsudky a tajné zámery
Vložené: Jimmi - 20.03. 2018 Téma: Láska, predsudky a tajné zámery
Jimmi nám napísal:

Hate, Prejudice and Secret Intentions

Pracovný názov: Láska, predsudky a tajné zámery

Originál:  http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?psid=79866

Autor: moodwriter/Rebekka

Súhlas s prekladom: autorka skončila, pre istotu napísaný odkaz v komentári

Preklad: Jimmi

 Banner: Jimmi 

Žáner: Mystery, romance, angst

Pairing: Dramione

 


Kapitola pre Lupinu



Zhrnutie: Draco sa nenávidel, nenávidel tú malú neistú svoju časť, ktorá si želala lepší život, lepšie priateľstvá, lepších rodičov, lepšie čokoľvek a všetko.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

13. Rovnováha

 

Ron hľadel na svojich najlepších priateľov, keď sa pripravovali na svoje ďalšie dobrodružstvo. Obaja sa tento rok tak veľmi zmenili a jemu z toho bolo trochu smutno, pripadal si vynechaný. Zdalo sa, ako keby na ňom už tak veľmi nezáležalo.

Hermiona bola taká bystrá a Harry - ten bol tak neuveriteľne silný. Aká vôbec bola v ich príbehu jeho úloha? Svetu nikdy nebude chýbať chudobný, priemerný Weasleyovic chalan. Nemal žiadne zvláštne schopnosti. Jeho jedinou hodnotou bolo jeho priateľstvo s Chlapcom Ktorý Prežil. A bol skutočným priateľom; to nikdy nebolo témou jeho vnútorných debát. Bude stáť pri svojich najlepších priateľoch pri bráne pekla, ak to bude treba.

Ale nebolo to veľa v porovnaní s úžasnými talentom Harryho a Hermiony. Tiež boli dobrými priateľmi. Rovnako im záležalo na druhých ľuďoch. Jedného dňa sa Harry postaví medzi Temnotu a Svetlo a on, Ron, bude môcť urobiť len veľmi málo, aby mu pomohol. Prial si, aby...

"Pán Weasley," prehovoril Amadeus, čím ho vytiahol z rozjímania dožadujúcim sa hlasom. Ron vzhliadol, povolil zovretie operadiel kresla.

"Áno... pane?" spýtal sa trochu váhavo.

"Potrebujú vás, aby ste vyrovnával ich mágiu," vecne vyhlásil učiteľ Starovekého magika. Ron počuteľne vydýchol.

Chlapec prekvapene zažmurkal. "Čože? Prečo ja?" Nebol Harry oveľa mocnejší? A nenávidel ho Malfoy až na smrť?  Pravdepodobne to spôsobí nejaké problémy.

A ako keby čítal jeho myseľ, fretčiak sa náhle otočil s výkrikom: "Áno, prečo on? To je absurdné. Neslýchané. Nedovolím, aby ma nejaký Weasley držal za ruku. Nikdy!"

Frustrovaný povzdych unikol Hermione z pier, keď prinútila blondiaka, aby sa znova otočil k nej. Bolo úžasné, aká bola trpezlivá a že ho hlúpo neprepleskla.

"Draco. Nehýb sa, ty idiot. Rozmazala som ti farbu po celej tvári." Prehovorila s tým istým podtónom v hlase, ktorý Ronovi pripomenul všetky tie časy, keď ich s Harrym prichytila, ako plánujú ďalší metlobalový zápas miesto toho, aby si robili svoje prehnane nudné domáce úlohy. Dokázala byť pomerne desivá, keď chcela.

Začala mu zúrivo dávať dole červenú farbu, odfukovala, aby všetkým v miestnosti dala najavo, že je veľmi mrzutá.

Hermiona sa aktuálne pokúšala namaľovať staroveké runy na Malfoyovu pokožku podľa pokynov zo zvitku, ktorý jej dal Amadeus, ale tá úloha začínala byť stále viac a viac nesplniteľná. Slizolinčan sa nedokázal nehýbať dosť dlho nato, aby čo i len začala druhú fázu. Ron takmer počul jej myšlienky, že mu zotne hlavu, ktoré jej uháňali mysľou.

"Sadaj! Toto už nevydržím!"

Zatlačila Malfoya do kresla za riaditeľovým stolom. Ak mal k tomu ten starý čarodejník nejaké pripomienky, určite ich nevyslovil nahlas. Mal plné ruky práce, pretože pomáhal Snapovi s veľmi náročným elixírom, ktorý potreboval dva páry nadaných rúk, aby sa pripravil.

Z ničoho nič tu bol Amadeus, nakláňal sa veľmi blízko k Ronovi, hľadel mu hlboko do očí, ako keby sa pokúšal napadnúť jeho veľmi súkromnú myseľ.

"Narodil si sa takýto tupý alebo je to rokmi tréningu?" Zjavne ho to úprimne zaujímalo.

"Čože?" zakvičal Ron, keď sa pokúšal vymyslieť niečo inteligentné, čo povedať, kým niečí nos bol takmer pritlačený o ten jeho. "Ehm..." zvládol.

Keďže sa cítil extrémne nepohodlne, pokúsil sa dostať z kresla čo najďalej z dosahu ich vážne bláznivého učiteľa - ktorý bol tiež náhodou kriminálnikom -  ale Amadeus ho zastavil s trochu priehľadnou rukou.

"Ty si ten jediný z nás, ktorý nemá osobný vzťah s Voldemortom. Nepozná ťa. Tvoja magická aura nás neodpáli do podsvetia." Pustil Rona a dodal: "Buď nejako užitočný, Ronald Weasley. Prečítaj si časť, kde sa vyrovnávač postará, že sa magická zbraň nespustí, kým sa ju budú ostatní pokúšať zneškodniť."

Skutočne šialené to ani zďaleka nezačínalo popisovať. Ten chlap bol vyložene nebezpečný. Prečo to Dumbledore nevidel?

Porazenecky si vzdychol a naklonil sa nad obrovskú knihu, ktorá zaberala starý konferenčný stolík pri fénixovej klietke. Čítanie nebolo jeho obľúbenou záľubou a z predstavy, že sa dotkne Malfoya, mu bolo zle. Bola to taká strata času. Mohli toho fretčiaka zamknúť niekde do podzemia a držať ho tam, až kým vojna neskončí - bolo to oveľa ľahšie a menej bolestivé. Ale Hermione zjavne na tom chalanovi záležalo. Bola taká šokovaná, keď im Dumbledore povedal, čo sa stalo Malfoyovi. Skutočne mala slzy v očiach. A keď Amadeus vysvetľoval, ako by mohli ten spúšťací mechanizmus dostať z Malfoya, vyzerala taká odhodlaná, taká pripravená pomôcť. Nejako Malfoy získal jej srdce... a to znamenalo, že na tom blbovi muselo byť niečo dobré. Muselo byť. Hermione by nikdy tak veľmi nezáležalo na niekom bezdôvodne.

Ron sa pozrel na Hermionu, keď nežne pohladila Malfoya na líci. Jej činy mohli byť možno vedené starovekým rukopisom, ale oči prezradili hĺbku jej náklonnosti. Milovala ho. Bolo to také zrejmé. Len nedokázal posúdiť akým spôsobom. Milovala Malfoya tak ako milovala ich, Harryho a jeho, alebo ho milovala inak, viac osobne?

"Ron." Bol to Harry, sledoval ho s obavami v dôverne známych očiach. "Si v poriadku?"

Otázka ho nachvíľu vyplašila do nemoty, bolo to také neharryovské všimnúť si nepohodlie iných ľudí. Bol taký lapený vo svojom vlastnom svete, bojovaním s diabolskými pánmi a tak.

"Som v pohode. Len sa pozri na to, čo musím urobiť. Musím sa každých desať minút dotknúť jeho čela, aby som sa presvedčil, či nemá horúčku. A ako keby to nestačilo, mám ho - presne ako to povedal - držať za ruku. Držať jeho prekliatu, slizkú ruku? Bože, príšerné staré magikum, to ti poviem."

Keby to nebolo také hrozné, rozosmialo by ho to. On sa mal postarať o Draca Malfoya, toho istého chalana, ktorý sa mu posledných šesť rokov posmieval, jemu a jeho rodine. Oh, krutá irónia starých kúziel a rituálov.

Harry odfrkol. "Nuž, patrí mu to. Predstav si jeho reakciu, keď to zistí."

Odmlčal sa na chvíľu, z ničoho nič zvážnel. "Tiež chrániš aj Hermionu. Pozri. Podľa tohto si tou najdôležitejšou súčasťou toho starodávneho kúzla. Ak nezvládneš zostať pokojný, mohli by sme všetci zomrieť."

"Čože? Ukáž mi to." Prečítal si časť, na ktorú Harry ukazoval, zadržal dych, vydesený a neveriaci. Prečo on? Mal prchkosť ryšavcov, a jeho nechuť k Malfoyovi bola neslávne známa. To nemohlo skončiť dobre.

"Harry, toto nezvládnem. Niečo povie a ja... jednu mu uvalím. Je to neznesiteľná situácia, ty to vieš." Stíšil hlas, naklonil sa bližšie k druhému chlapcovi. "A pozri sa, čo spravil Hermione. Topí sa ako maslo v jeho rukách. Prečo? Je to proste zle."

Harry sledoval, ako sa Hermiona s Malfoyom potichu rozprávajú. Malfoy vyzeral menej namyslene a Hermiona pokojnejšie a otvorenejšie. Považoval Malfoyov výzor sa oveľa šokujúcejší a znepokojujúcejší než Hermionin. Vyzeral takmer ako človek.

"Myslím, že Malfoy musí prehltnúť väčší kúsok," zamrmlal Harry a potom takmer vyskočil z kože, keď profesorka McGonagallová prerušil ich šepkanie.

"Chlapci, máme veci na práci. Slnko zapadlo a čas nie je luxus, ktorý máme. Pripravte sa," poučovala, hlas mala chladný a vecný. Pokúsila sa to utajiť, ale vo všetkom, čo povedala a urobila, bola evidentná nervozita. Nikdy by nepriznala nahlas, ako veľmi jej v skutočnosti záležalo na týchto deťoch, ale pravdupovediac, nebolo to potrebné. Vedeli to. Bol to obecný zákon detí, ktoré vedeli všetko, o čom si dospelí mysleli, že nevedia.

"Áno, profesorka McGonagallová," spoločne odpovedali Ron s Harrym, napodobňovali sami seba z triedy, ale potom ich dostihla realita. Teraz neboli študentmi. Toto bolo ono. Pokúšali sa vyhrať vojnu alebo minimálne získať výhodu v bitke. Voldemortova armáda bola teraz v pohybe, spôsobovala chaos vo vonkajšom svete a oni potrebovali niečo, s čím by mohli boj opätovať, niečo iného než je Harry. Nemohol tú vojnu vyhrať sám.

Boli si rovní so všetkými ostatnými v miestnosti.

"Minerva." Amadeus vyslovil jej meno takmer láskavo, keď ju prišiel ukradnúť od chlapcov a potom ju zaviedol do stredu miestnosti. "Vytvorili by ste z piesku magický kruh?" Ponúkol jej ťažko vyzerajúce vrecko, ktoré po chvíľke zaváhania prijala. V tvári mala trochu prekvapený výraz a Ron si pomyslel, že vyzerala takmer nespokojne, že sa musí baviť s mužom, ktorý vyzeral o toľko storočí mladší než ona a predsa sa choval, ako keby poznal všetku múdrosť sveta. "Mal by byť dosť široký, aby si uprostred neho ľahli traja ľudia. Viete, čo robiť, však?" Prikývla, zamračená a potom začala pracovať, keď si vyhrnula rukávy.

Amadeus ju bez slova opustil, ako keby zabudol, že existuje okamžite po tom, čo dostal, čo chcel. Šiel sa pozrieť, ako hlavní prefekti zvládajú svoju časť príprav. Hermione sa konečne podarilo začať maľovať Dracove nadlaktie a pre zmenu teraz chlapec sedel nehybne.

Profesorka McGonagallová sypala strieborný piesok na kamennú podlahu proti smeru hodinových ručičiek, kráčala pomaly a elegantne, ako keby kráčala po neviditeľnej cestičke. Po vytvorení dokonalého kruhu s tou jemnou hmotou vytiahla prútik a použila ho, aby do piesku nakreslila dva kríže, nie až tak ďaleko od seba. Potom prešla k druhej strane kruhu a nakreslila špičkou prútika ďalší kríž. Keby tie kríže spojila čiarami, boli by vytvorili uprostred kruhu trojuholník.

Profesorka vykročila z kruhu, švihla prútikom a na krátku chvíľu piesok zahorel bielym plameňom.

Spokojná prešla k miestu, kde Dumbledore a Snape pripravovali zapáchajúci elixír. Utrela si čelo chrbtom ruky a potom ukryla prútik do záhybu svojho habitu.

Ron s Harrym zatvorili ústa. Nebolo často, keď videli profesorov niekde inde než v učebni. Ich interakcie boli pre nich cudzie, a táto konkrétna bola celkom... zaujímavá.

Ron sa chcel uškrnúť, ale nechcel pritiahnuť k sebe a Harrymu žiadnu pozornosť. Profesori boli cvoci, všetci dokopy. Harry zjavne zdieľal jeho názor a mlčky si vymenili úsmevy. Bolo dobré mať priateľa, ktorý presne vedel, čo ste si mysleli bez toho, aby sa použili slová.

Čoskoro bolo všetko pripravené na Shagnarský rituál.

Riaditeľova pracovňa bola plná nervóznych pohybov a znepokojeného dýchania, ale všetci zostali dokonale pokojní, poznali naliehavosť a dôležitosť ich úlohy. Dokonca Ron dokázal udržať jazyk za zubami, keď ho Amadeus požiadal, aby sa posadil naľavo od Malfoya, ktorý ležal uprostred kruhu. Neochotne vzal Ron ruku druhého chlapca do svojej a odvrátil sa, keď sa na neho Malfoy drzo uškrnul. Hermiona sa posadila na pravú stranu, držala Malfoya za druhú ruku, na oboch chlapcov sa pousmiala.

Malfoy bol bez košele, celú hornú časť jeho tela pokrývali runy a ak zem pod ním chladila, mlčal o tom.

Dumbledore, Snape, Amadeus, McGonagallová a Harry sa posadili dokola, poskytovali svoju moc magickému kruhu. Keby sa niečo pokazilo, boli tam, aby zabránili, že sa ostatným ublíži. Inak boli Ron, Hermiona a Draco ponechaní sami na seba, aby sa o seba postarali v neznámom svete.

Amadeus si odkašľal. Aj pre neho bolo toto nové. Nikdy predtým sa nepokúsil zneškodniť magickú zbraň vo vnútri iného človeka.

"Keď vypijete elixír, tento svet vám zmizne. Hermiona s Dracom  budú spojení skrz párovaciu mágiu a ona bude tá, kto sa pokúsi zneškodniť ten spúšťač. Ronald, ty musíš udržať vyrovnané dýchanie, stále normálne rozmýšľaj. Tiež niečo uvidíš, ale nemôžeš nasledovať Hermionu. Budeš musieť zostať nehybný a stále myslieť na svoju úlohu. Môžeš ich upokojiť. A pamätaj, ak sa Draco rozpáli, budete musieť vystúpiť z kruhu. To Shagnar ukončí. Veľa šťastia."

S týmito slovami podal elixír Hermione. Odpila si, zaksichtila sa a potom ho podala Ronovi. Zelená tekutina vyzerala hrozivo. Prečo boli elixíry večne zelené a hnusne chutili? Rýchlo prehltol a podal ho Malfoyovi, ktorý sa podoprel na lakti, pustil Hermioninu ruku a potom vypil zvyšok elixíru s vážnym výrazom v tvári.

"Veľa šťastia," zamrmlal Harry. Bolo pre neho náročné sedieť pomimo a sledovať, ako sa jeho priateľom môže ublížiť. Bez ohľadu na to sa naklonil bližšie a nútil svoju mágiu, aby obalila kruh ako ochranný obal, presne tak ako ho to len pred hodinou naučil Amadeus. Buďte v bezpečí, pomyslel si, keď ucítil, že sa kruh uzavrel.

Malfoy odložil fľaštičku a uložil sa znova na studenú zem. Nič sa nestalo.

"Toto je kravina," vykríkol a práve, keď sa chcel posadiť, zaplavila ho vlna nevoľnosti. "Dovoľte mi to preformulovať," zamrmlal so zatvorenými očami. "Toto je kravina všetkých kravín."

"Snape povedal, že sa z toho elixíru budeme cítiť hrozne. Len čakaj a sústreď sa na spojenie medzi nami," prehlásila Hermiona svojim vševediacim štýlom, ale uisťujúco mu stisla ruku. Toto dá do poriadku presne tak, ako dala do poriadku každý jeden problém, na ktorý doteraz narazili.

"Hermiona?" zašepkal Draco podivným hlasom.

"Hmm?"

Chlapec jej bolestivo zovrel ruku, ako keby sa pokúšal zachrániť pred utopením. "Blíži sa to... je to... toto prebieha príliš dobre... Som..."

Ron spojil oči s Hermioninými, znepokojený.

"Ideš?" Poznal odpoveď, ale musel to vidieť v jej očiach. Musel to vedieť.

Prikývla a potom si ľahla vedľa Draca, vôbec nepustila jeho ruku.

"Udrž nás v bezpečí."

Aj Ron to mohol cítiť, ten ťahavý pocit v žalúdku, obrázky, ktoré mu krúžili pred očami. Bolo to také lákajúce, čisté, jasné... Stačilo sa načiahnuť rukou a dotknúť sa povrchu spolupatričnosti. Mal chuť si ľahnúť, zatvoriť oči...

...Nemôžeš ísť za nimi....

...bezpečí...

Prebral sa tesne predtým, ako ho párovacia mágia pohltila. Namáhavo dýchal, všade videl červené a jasne žlté bodky, uvažoval závratnou rýchlosťou. Čo mal urobiť?

Pozrel sa na Malfoya a videl bolesť vrytú v krivkách jeho tváre. Malo to niečo spoločné s dotýkaním. Mal rozmýšľať normálne, dýchať normálne. Och, bože, dýchať. Upokojil svoje dýchanie a kým to robil, jeho mozog začal znova fungovať.

Malfoyovo čelo. Skontrolovať.

Malfoyova ruka. Skontrolovať.

Upokojujúca mágia. Skontrolovať.

Zvládol to. Dokáže ich udržať v bezpečí. Udrží ich.

***

"Draco, pusti ma. Bolí ma to."

"Koľkokrát si sem prišla bez pozvania? Koľkokrát? Po celý čas sa zahrávaš s mojou zasranou mysľou!"

Držal Hermionu pritlačenú o stenu, škrtil ju. Bola vo vzduchu, snažila sa odtlačiť jeho ruku, neskutočne vystrašená. Rýchlo strácala svoju schopnosť rozprávať; z jej úst teraz vychádzali len priškrtené zvuky.

Boli v špinavej izbe bez okien. Jediným nábytkom bol veľký stôl a osem stoličiek, ktoré boli pozastrkované za stolom. Jedna z nich ležala na zemi.

Vyzeralo to ako rokovacia miestnosť uprostred skladiska.

Rokovania, pomyslela si zúfalo Hermiona. Toto bolo to najhoršie, čo kedy s Malfoyom zažila. Ani netušila prečo. Len vedela, že to bol blbý nápad pokúšať sa zneškodniť tú zbraň prostredníctvom párovacej mágie. Boli hlúpi, keď si mysleli, že by Voldemort nechal ľahkú možnosť, ako sa dostať dnu. Pokiaľ to nechcel. Možno tentoraz chcel, aby to presne takto skúsili. Možno bol na to pripravený.

Draco pustil jej hrdlo a potom ju násilne sotil a ona preletela na druhú stranu izby. Sťažka dopadla na vlhkú zem, vyrazilo jej dych. Chcel ju teraz zabiť?

"Sadni si."

Kde si mala sadnúť? Čo chcel? Pokúsila sa vstať, ale nohy sa nepohli. Bola paralyzovaná strachom. Toto nebolo len kvôli Malfoyovi. Niečo iné paralyzovalo jej dušu. Niečo iné v Malfoyovom vnútri. Muselo to tak byť.

Chlapec ju schmatol za vlasy a vytiahol na nohy, sotil ju na jednu zo stoličiek okolo stola.

"Chcela si prísť. Chcela si vidieť. Chcela si napraviť. Tak kurva sleduj." Štekal každé slovo s takou zlobou, že bolo pre ňu náročné stále sa na neho pozerať. Ale neodvrátila sa. Musela ho zastaviť. Musel sa jej vrátiť hlas. Musela prísť na to, ako sa odtiaľto dostať bez toho, aby sa niekomu ublížilo, vrátane šialeného, blúzniaceho chalana pred ňou.

"Prichádzajú."

Oceľové dvere naľavo od nej sa otvorili. Zaškrípali, hrdza spŕchla z ich pántov. Hermiona počula šepot, ako obkľučuje miestnosť a takmer mohla vidieť tiene svojho vlastného strachu, ako sa kĺžu bližšie k nej. Niečo zlovestné prichádzalo so zvyškom skupiny.

Jej oči sledovali ľudí, ktorí sa zhromaždili okolo stola, ktorí sa posadili a správali sa dôstojne, ako keby mali večierok. Malý chlapec zdvihol prevrátenú stoličku a posadil sa na ňu, hneď vedľa Hermiony. Spoznala toho chlapca ako toho, ktorý jej už tak mnohokrát predtým pomohol. Zvyšok bolo zlo. Lucius, Voldemort, nejaký maskovaný smrťožrút, Narcissa a muž, ktorého Hermiona nepoznala. Voldemort sedel v čele stola, usmieval sa, odhaľoval svoje zuby.

Malfoy sa neposadil, ale stále sa prechádzal po izbe. Bol nervózny? Nahnevaný? Zradený? Vydesený? Hermiona ho práve nedokázala prečítať. Bol taký odlišný od chlapca, ktoré predtým mala možnosť spoznať. A predsa nebol. Toto bol ten Draco, ktorý sa chcel stať smrťožrútom. Toto bol Draco, ktorý ju chcel vidieť zomierať, trpieť. Toto bol chlapec, ktorému boli druhí ľudia ukradnutí. Nebolo to tak dávno, čo ho presne takéhoto poznala. Ale prečo sa takto správal práve teraz?

Nikto nič nepovedal, a čoskoro si uvedomila, že čakajú, že začne ona. Čo mohla povedať takýmto ľuďom?

Pozrela sa na malého chlapca, ale ten sa hral s lemom habitu, snažil sa vyzerať, ako keby tam vôbec nebol.

Zazrela na nich pohľadom, ktorý - ako dúfala - vyjadroval frustráciu skôr než strach a potom nervózne prehltla.

"Chcete ma zabiť?" spýtala sa, hlas mala chrapľavý a slabý. Rozprávať bolelo, ale snažila sa, aby nezdvihla ruku k hrdlu.

Zdalo sa, že sa ten malý chlapec zmenšil, a potom mohla takmer počuť ako si myslí: Chyba, chyba, chyba... nehovor to. Vieš čo povedať. Vždy si vedela. Nesklam nás teraz.

Voldemortove oči zažiarili, ale nikto neodpovedal.

Čo mala urobiť? Ako mala vyriešiť tento problém? Niečo sa stalo Malfoyovi, keď vypil ten elixír. Čo? Ako ho mohla zachrániť?

Otočila sa, aby sa pozrela na Malfoya, ktorý sa stále prechádzal. Zhromaždila svoju odvahu a zašepkala: "Milujem ťa. Chcem jedine to, čo je pre teba najlepšie. Prosím, Draco."

Chlapec zastavil, potom sa so zavrčaním postavil tesne pred ňu. "Mám kurva v paži, čo ty chceš alebo cítiš. Nikdy to nie je o tebe. Nikdy to nie je o ničom. Neexistuje žiadna voľba. Len to sakra prijmi!" Odišiel tak náhle, ako vstúpil do jej osobného priestoru. Bol znepokojený, to postrehla.

Voľba? Aká voľba? Títo ľudia, každý z nich nejako ovplyvnil Malfoya. Mali nad ním moc? Ovládali ho? Možno alebo možno bojoval s ich ovládaním a chcel, aby to... vzala na vedomie? Čože? Že to môže zvládnuť vlastnými silami? Že nepotrebuje ju, aby ho zachránila?

Čo sa mi snažíš povedať?  kričala nemo.

Malý chlapec sa na ňu pozrel, vyplašený. Ty vieš čítať moju myseľ?

Áno. Bola rovnako prekvapená.

Och... si vo vážnom nebezpečenstve. Tá zbraň je spojená so mnou. Nemôžeš nás zachrániť. On si nikdy nespomenie a ja ti to nikdy nepoviem. Je nahnevaný, pretože nemôže cítiť nič iné. Všetky jeho pocity sú uzavreté vo vnútri týchto ľudí. Ten elixír ho od teba oddelil. Tentoraz ho nemôžeš zachrániť. Musíš sa odtiaľto dostať. Môžem ti pomôcť. Prosím, dovoľ mi to.

"Nie!" Mohla počuť vlastný hlas ozývať sa cez steny. Chrabromilčania boli známi svojou odvahou, ale bola si poriadne istá, že tvrdohlavosť bola tiež jednou z ich charakteristík. Nadklonila sa nad stôl, dychtivá pochopiť to puzzle.

"Vy." Ukázala na Narcissu. "Čo ste mu vzali?"

Tá žena sa na ňu sladko usmial. "Dôveru."

U Merlina, aká príšerná matka. "Dobrovoľne?"

"Nikdy. Milovala som ho viac než čokoľvek iné na svete."

Hermiona pokrútila hlavou. Toto nebude ľahké. Potom ukázala na Malfoyovho otca.

"A čo vy?"

Lucius na ňu nadvihol obočie a zatiahol: "A čo tak všetko?"

Malfoy sa postavil za jej stoličku, priklonil sa a zašepkal jej do ucha. "Čo si dopekla myslíš, že robíš?"

Pousmiala sa. "Učím sa."

Šokovaný chlapec od nej cúvol. "Hermiona, prosím, nerob to."

Otočila sa k nemu tvárou so slovami: "Ty si ich pozval sem. Ty chceš, aby som sa s nimi porozprávala. Prečo?"

"Nemáš to vedieť. Len odíď."

Hermiona sa postavila, váhavo prešla k Malfoyovi. "Čo nechceš, aby som vedela?"

Draco cúvol k stene. Vyzeral ako jeleň v svetlometoch auta. Hermionin otec raz jedného zrazil, a oči toho nešťastného tvora Hermionu prenasledovali v snoch. Teraz na ňu zízali tie isté oči.

"Draco, ten spúšťač je spojený k tejto... veci, čo tajíš. Môžeme ju zneškodniť tu? Alebo by som mala ísť?"

"Nie."

Vzdychla si. "Nie? Na čo?" Urobila ďalší krok a naklonila hlavu trochu nabok, hľadela do jeho sklopených očí. "Nie, nemôžeme ho zneškodniť?"

Pokrútil hlavou, ale potom si uvedomil, že to jej neposkytne správnu odpoveď, takže dodal: "Nie, nemôžeme."

"Mala by som sa prestať rozprávať s týmito ľuďmi?"

Prikývol.

"Prečo sme tu?" Bol to sotva počuteľný šepot.

Zrazu zdvihol zrak, oči mu žiarili.

"Pretože chcem veriť."

Niečo sa zmenilo v jeho črtách, schmatol Hermionu za límec blúzky, drsne k sebe pritiahol. "Pretože nechcem zomrieť. Pretože chcem, aby to skončilo. Dokážeš, aby som niečo cítil?"

Schoval si tvár v ohybe jej krku, zovrel jej vlasy. "Prinúť ma niečo cítiť," zamrmlal voči jej pokožke. "Zariaď, aby som niečo cítil."

To všetko spôsobilo, že si pripadala ako keby z iného sveta: jeho silné telo opreté o jej, tie oči, ktoré sledovali každý jej pohyb, slová, ktoré vyslovil so zúfalou potrebou. Bolestivo si uvedomovala, čo od nej žiada, čo chce, aby urobila... ale nevedela, či to len nepokašle všetko, o čo sa tak tvrdo usilovala.

Tak či tak prešla rukami nahor jeho chrbtom, pritiahla si ho bližšie, vyhrnula mu košeľu, chcela cítiť jeho nahú pokožku pod končekmi svojich prstov. "Toto je to, čo chceš?" Pobozkala ho na ucho, nežne dýchla na jeho citlivú pokožku, vedela, že z toho zastoná. A stalo sa. Ten zvuk rozozvučal časti hlboko v jej vnútri, ktoré boli ukryté pred všetkými okrem nej.

Prekvapujúco rýchlo sa pohol  a prirazil ju o stenu, pritlačil koleno medzi jej stehná. Ruky preplietol s jej vlasmi, zaklonil jej hlavu dozadu, účinne sa jej zmocnil. Jeho ústa boli tak blízko k jej, oči temným odtieňom šedej, ktoré zízali hlboko do jej vnútra, niečo hľadali.

Draco sa priklonil, dotkol sa jej pier svojimi, takmer nežne ju pohryzkal na spodnej pere. Cítil, ako sa poddáva jeho bozku a to ho nútilo chcieť ju prišpendliť o stenu silnejšie, ukryť sa v nej, prinútiť ju kričať. Moja!

Všetko od nej zmizlo okrem Draca. Jej myseľ explodovala vzrušením a v žiadnom prípade sa to nezdalo byť normálne. Všetky zmysly boli citlivejšie, ako keby mohla len tu a teraz cítiť tak dôkladne. Vydesilo ju to a súčasne ju to nútilo túžiť ešte viac.

Otvorila pre neho ústa, otvorila sa sama, myseľ a telo, žiadala ho, aby si vzal všetko, čo potreboval. Jej jazyk našiel jeho a z tej nežnej vlhkosti mala pocit, že nemá kosti, bola ako tekutý oheň. Schmatla ho za chrbát košele, zúfala sa ho držala.

Prosím, zariaď, nech cítim viac.

"Draco," zašepkala mu do ucha. "Draco... Chcem ťa."

Vedel to a predsa ho to prinútilo zasyčať pomedzi zuby a zahryznúť jej do krku. Jej hlas spôsoboval jeho rozumnej mysli podivné veci. Jediné, čo chcel, bolo vziať si ju. Nadvihol jej nohy okolo svojho pása  a niesol ju k stolu, na ktorý ju položil, a bozkával jej pery, jej nos, jej oči, jej všetko.

Tí ľudia zmizli a miestnosť sa zmenila. Bola tmavšia, útulnejšia, so sviečkami a steny a dlážku pokrývala menšia vlhkosť. Tá vlhkosť bola v nej a on si ju chcel vychutnať, dotknúť sa jej. Bola úplne jeho.

Časť jeho mysle stále sledovala veci, ktoré hovoril. U Merlina, si taká nádherná. Ale väčšia čas bojovala s tým, aby sa zbavila jej oblečenia, aby sa dotkla každého kúsočka jej tela. Chcel vidieť, ako sa urobí, chcel ju počuť kričať jeho meno.

Pod jej dotykom mu horela pokožka, ale tiež cítila, ako chladný vánok chladí ich citlivé telá. Vďaka tomu sa úplne uvoľnila, vďaka tomu zabudla na všetky otázky, ktoré mohla položiť. Jeho dotyk bol teraz ľahký ako pierko, skúmal ju, opatrne objímal. Zjavne bol fascinovaný jej mäkkosťou, krivkami jej tela tak inými od jeho, tak pasujúcim k jeho.

Zamrmlal niečo voči jej perám, keď si ju silné ruky pritiahli ešte bližšie. Milujem ťa. Nebola si istá tými slovami, ale nejako vedela, že je to pravda.

Priložila mu ruky na líca, uhladila mu dlhé vlasy z očí. Chcela vidieť jeho srdce. Hľadeli si do očí, hnedá sa roztápala v šedej, a potom ho váhavo pobozkala. Palcom ho hladila po čeľusti a lícnych kostiach, jej pery sa hrali s jej, nežne, milujúco.

Niečo v ňom prasklo. Slzy sa zmiešali so slinami a on nedokázal rozlíšiť, či sú jeho alebo jej. Bolesť a radosť uháňali voľne skrz neho a aby tie pocity utlmil, schmatol ju za vlasy, naklonil jej hlavu tak, aby mohol ten bozk prehĺbiť.

Milujem ťa.

Zrazu celá miestnosť horela. Boli vo vnútri Malfoy Manoru, v jeho izbe, na jeho posteli.

Dychtil po tom, aby bol v nej. Bola pod ním taká teplá a nedokázal zabrániť nutkaniu zapriasť. Cítil sa z toho trápne, ale tiež neobyčajne spokojne. Bola tou jedinou, kto ho kedy takto uvidí. Hermiona bola jediným dievčaťom, ktoré chcel, tou jedinou, ktorá ho videla v jeho najhoršom a jednako tu stále bola.

Draco si prebozkával cestičku nadol jej čeľusťou, krkom, kľúčnou kosťou, cestoval nižšie, miloval každý kúsok jej odhalenej pokožky. "Si taká nádherná," zašepkal, rozopínajúc gombíky na jej blúzke, bozkávajúc údolie medzi jej prsiami.

Zachytil sa jej dych, päste zovreli posteľnú plachtu.

"Ach bože," vykríkla, prehla chrbát, hľadala kontakt.

Jej biela, praktická podprsenka u neho vyvolala úsmev, ale súčasne to bola tá najsexy vec, čo kedy videl. Bola taká predvídateľná, jeho rozumná Hermiona.

Nechal dlaň vznášať sa nad jej pokožkou, sotva sa jej dotýkal, žasol nad teplom, ktoré z nej vyžarovalo. Bola neuveriteľne rozkošná, krátke rýchle nádychy, z ktorých sa jej dvíhala hruď, takmer zatvorené viečka, ale oči stále sústredené na neho. "Nikdy predtým som nevidel nič také, ako si ty." Stále šepkal, pohol sa, aby pobozkal jej pooddelené pery, vychutnal si ju.

A vtedy sa všetko rozpadlo.

Ich svet roztrhalo, rozpadol sa na piliny a kamene pred ich nohami. Draca pritiahla neviditeľná sila na druhú stranu izby a Hermiona nedokázala prestať kričať. Všetko sa točilo a plamene násilne revali, zapĺňali ich mysle strachom a zúfalstvom.

Potom zrazu z ničoho nič boli späť v Dumbledorovej pracovni.

"Sú všetci v poriadku?"

"Je mŕtvy?"

"Pustite ma, pozriem sa."

Draco otvoril oči, aby zbadal Amadeovu tvár príliš blízko k jeho.

"Je nažive," vyhlásil ten muž bez toho, aby sa snažil zakryť úľavu vo svojom hlase.

"Aj ona je v poriadku," oznámil rýchlo Harry.

Ron namáhavo dýchal, ležal roztiahnutý mimo kruhu, vyzeral, ako keby práve videl horského trola.

"Čo sa stalo?" zachrapčal Draco, keď sa oprel o lakte a snažil sa spomenúť, čo sa dialo. Našťastie mal habit uviazaný okolo pása, takže zakrýval trápne dôsledky jeho času s Hermionou.

Amadeus sa trochu posunul, stále sa hrbil nablízku, ale nie nad ním ako predtým. "Mohli by sa spýtať vás na to isté. Pán Weasley musel prerušiť rituál predčasne, pretože ste boli takí... rozpálení. Čo sa stalo?"

Časť z Draca si bola istá, že to Amadeus vedel; dajako to ten bastard vždy vedel. Rýchlo sa pozrel na Hermionu, ale tá mala sklopený pohľad a hnedé vlasy jej zakrývali tvár. Cítila sa tak trápne, viac než to. Hanbila sa, že zabudla na ich skutočnú úlohu. Nechala sa viesť emóciami a teraz museli profesorom vysvetľovať, prečo bol spúšťač v ňom stále aktívny. Doriti, doriti, doriti.

Zatvoril oči, snažil sa niečo vymyslieť. Čo sa stalo medzi ním a Hermionou bolo osobné; nechcel sa o to deliť s nikým iným. S trasľavým povzdychom priznal: "Je nemožné zneškodniť ten spúšťač cez párovaciu mágiu. Mám silný obranný mechanizmus, keď dôjde na pocity a tá zbraň je nejako spojená s niečím, čo sa mi stalo, keď som mal päť." Nenávidel to dievča. Bola to jej chyba, že to teraz všetko vysypal.

Profesorka McGonagallová sa pretlačila cez ostatných, kľakla si vedľa neho, jej staré kosti hlasne zaprotestovali. Chladnú ruku mu na chvíľu položila na čelo. "Mali by ste si odpočinúť. Horúčka neklesla a potrebujeme čas, aby sme prišli na to, ako budeme teraz pokračovať. Mali by sa vrátiť k madam Pomfreyovej a zistiť, čo môže pre vás urobiť." Otočila sa k riaditeľovi. "Nesúhlasíte?"

Dumbledore si odkašľal. "Chlapec je silný," pripomenul.

"Som v poriadku," zamrmlal Draco.

"Mohli by sme použiť mysľomisu," neočakávane navrhol profesor Snape. Stál obďaleč, hľadel na nich s pohŕdaním.

Hermiona zrazu vzhliadla, prehovorila hravým hlasom. "To je nemožné. Tú spomienku už viac nemá."

Všetci sa na ňu pozreli, vrátane Draca, ktorého ústa boli dokorán a oči veľké ako podšálky. "Čože? Ako? Ja... Ako?"

"Kto teraz nevie hovoriť?" zamrmlal Ron pod nosom. Jasne nezabudol Malfoyovi jeho predchádzajúce komentáre o jeho neschopnosti formulovať súvislé vety. Prekliaty fretčiak.

Hermiona sa zjavne prebrala z tranzu a keď sa pozrela Dracovi do očí, začervenala sa. Znova sklonila hlavu a zamumlala: "Čítala som jeho myseľ."

"Čiu myseľ?" spýtal sa Draco, hnev evidentný v jeho hlase. "Nemala by si to vedieť."

Stále sa pozerala na ruky, prsty zovreté okolo jemnej látky jej habitu. "Stretla som ho. Viem, že vieš."

"Koho?" spýtali sa Harry s Ronom, zmätené výrazy v tvári.

Celá situácia sa začínala vymykať z rúk a riaditeľ Dumbledore dospel k záveru, že je čas na čaj. Oh a citrónové cukríky budú úžasným dodatkom k tejto stresujúcej noci. Primiestnila sa Winky a on jej dal pokyny, aby im prestrela čaj. Usmial sa. Život bol ľahký, keď ste mali mágiu.

"Poďme sa o tom pobaviť, kým si budeme vychutnávať občerstvenie," oznámil priateľsky. Deti vyzerali unavené. Severus každú chvíľu niekomu utrhne hlavu. Minerva bola príliš znepokojená. A Amadeus, bolo ťažké posúdiť, čo si myslí. Bolo možné, že tentoraz bol ten muž uvoľnený.

Všetci sa posadili, ale nikto nič nepovedal. Čo mohli asi tak povedať? Ich plán zlyhal. Ako by mali pokračovať?

Draco si odpil z čaju, šťastný si všimol, že si niekto spomenul, že ho má rád s mliekom a medom. Takže Hermiona vedela o jeho neexistujúcej spomienke. Samozrejme, že vedela. Nesčítane krát bola v jeho mysli. Bolo by od neho absurdné myslieť si, že nezistí jeho tajomstvá, ktoré nechcel prezradiť.

Hermiona poťapkala na jeho predlaktie a on sa na ňu pozrel. "Mrzí ma to," naznačila ústami, vyzerala, ako keby to myslela úprimne. Prikývol, vzal to na vedomie, ale neodpustil jej, zatiaľ nie.

"Pán Malfoy, mohli by ste nám povedať o tej spomienke, ktorú nemáte?" Bola to taká hlúpa veta, že keby ju povedal ktokoľvek iný okrem Dumbledora, Draco by sa mu pravdepodobne vysmial do tváre, ale ten starec bolo niečo iné. Dokázal vravieť smiešne veci tak, aby vyzneli rozumne a dôležito. Toto bola jedna z nich.

"Odstránil som ju, keď som mal dvanásť a potom zničil mysľomisu. Bola otcova," dodal dodatočne. Bolo to prvý a posledný krát, čo mu otec dal na zadok. Bolo to totálne ponižujúce a bol by radšej, keby ho otec zbičoval v podzemí Malfoy manoru, než mu naplácal ako malému decku.

Hermiona zalapala po dychu. Hnev Luciusa Malfoya jej nebol neznámy.

Dumbledore sa otočil k Amadeovi. "Máš nejaké vedomosti o znovuzískaní stratenej spomienky?"

Amadeus pokrútil hlavou, ale dodal: "Keď odstránite spomienku, nikdy nie je úplne stratená. Časť z nej stále zostáva v podvedomí." Chvíľu hľadel na Hermionu a potom sa spýtal: "Mám predpokladáť, že si stretla túto časť jeho spomienky?"

"Áno. Päťročný chlapec, ktorý je pravdepodobne Dracova mladšia verzia, ale povedal, že to nikomu nepovie." Znela nervózne, neochotná podeliť sa o to, čo vedela. Draco si bol istý, že mala pocit, že by ho zradila, kebyže to urobí.

Dumbledore si odpil z čaju, sledoval zblízka Draca a Hermionu, videl viac než videla väčšina. "Čo si myslíte vy, pán Malfoy? Je pre vás možné, aby ste si na ten incident spomenuli, aj keď ste ho chceli tak zúfalo ukryť, že ste zničili otcovu mysľomisu?" Premýšľal, či s ňou Lucius stratil niečo drahocenné. Musel priznať, že to bola príjemná predstava. V tejto chvíli čo i len najmenšia strata, ktorú utrpela druhá strana, sa vysoko cenila.

"Ja... ja... nemyslím si, že je to možné." Draco sa nenávidel, nenávidel tú malú neistú svoju časť, ktorá si želala lepší život, lepšie priateľstvá, lepších rodičov, lepšie čokoľvek a všetko. Chcel rozbiť šálku, čo držal, hodiť ju o stenu. Spraviť niečo, čo by ten bzukot jeho mysle zastavilo. On si už spomenul. Tá stena sa zrútila. Prehral. Zasraná Grangerová. Zasraná párovacia mágia.

"Ja sa... ja sa necítim veľmi dobre. Mohol by som ísť už spať?" spýtal sa unavene v nádeji, že riaditeľ neprečíta jeho myseľ.

Profesorka McGonagallová vydala zvuk, ktorý znel takmer naduto. "Hovorila som vám to." Postavila sa a prešla krátku vzdialenosť ku Dracovi. "Chcete, aby vás niekto odprevadil do nemocničného krídla, mladý muž?" Pozrela sa na riaditeľa, keď pomáhala Dracovi vstať.

"Som v poriadku, vážne. Len sa cítim unavený." Odtlačil jej ruky pomaly, ale rázne. "Ja... si spomeniem. Nechcem nikoho zabiť. Nechcem spôsobiť utrpenie. Neviem... Pokúsim sa. Sľubujem." Vedel, že znie zúfalo, ale v tejto chvíli chcel jediné a to uniknúť. Harry na neho hľadel s kalkulujúcim pohľadom. Hermiona zhlboka a pomaly dýchala, ako keby sa upokojovala. Ron sa mu ešte po Shagnere nepozrel do očí.

"Ospravedlníte ma?"

Dumbledore veľmi dlho mlčal. Nakoniec prikývol, láskavo sa usmial. "Samozrejme."

Draco vydýchol, otočil sa k odchodu, keď Dumbledore dodal: "Harry dozrie, že sa dostanete do nemocničného krídla bez akýchkoľvek...  problémov. Už som požiadal Poppy, aby dodržala bezpečnostné opatrenia, ktoré sme prijali dnes ráno. Budete chránený pred vonkajším svetom. To by malo odvrátiť každú pohromu, ktorá nás čaká." Úsmev z tváre mu vôbec nezmizol. "Nech máte dobrú noc."

Teraz pochopil, prečo sa Voldemort Dumbledora obával. Mohol to byť senilný starý dobrák, ale dokázal vás rozdrviť svojim malíčkom. Toto bolo varovanie. Nesprával sa tak, ako Dumbledore chcel, aby sa správal. Čo mal urobiť? Zmeniť sa na chrabromilčana? Stať sa ufňukaným dobráčiskom? Nevedel ako, aj keby chcel. Robil maximum, čo vedel. Dokelu.

Harry sa zdvihol, pripravený Malfoya nasledovať. Po prvý raz vo svojom živote toho druhého chlapca ľutoval. Tak veľa sa stalo od začiatku ich siedmeho ročníka a väčšina z toho sa nejako týkala Malfoya. Bol zázrak, že ten chlapec nebol už nenapraviteľne zničený.

"Ideme?" uvoľnene sa spýtal Harry, vedel, že Malfoyovi pôjde na nervy, že ho musia odprevadiť do nemocničného krídla.

"Bastard," zašepkal Malfoy dostatočne potichu, aby ho mohol počuť len Harry. Ten sa uškrnul sa, keď zachytil iskru v Malfoyových očiach. Už viac neboli čistými nepriateľmi. Nevedel, čím boli, ale dajako mu Malfoy pripadal menej ako cudzinec a viac ako dôverne známy tŕň v boku. Mal celkom rád bolesť, ktorú to spôsobovalo.

Mlčky kráčali matne osvetlenými chodbami, vyzerali ako dvaja priatelia, spokojní v spoločnosti toho druhého. Harryho vlasy boli strapaté ako vždy, ale kráčal so sebaistotou niekoho, kto sa večne musel postarať sám o seba. Bol o kúsok vyšší od Malfoya, ale čo získal na výške, stratil na veľkosti; určite bol chudší než druhý chlapec.

Dracove dlhé vlasy mu lemovali tvár, spôsobovali, že jeho ostré črty boli jemnejšie, prístupnejšie a láskavejšie. Vyzeral, ako keby vždy dostal, čo chcel a vedel, že si to všetko zaslúžil. Ten aristokratický postoj ho asi nikdy neopustí. Napriek tomu výraz v jeho tvári bol ustaraný.

"Dokážeš udržať tajomstvo?" spýtal sa, obával sa odpovede, nech by bola akákoľvek.

Šokovaný náhlym prejavom dôvery Harry zakopol. Keď našiel rovnováhu, pomaly prehovoril. "Myslím, že to záleží na to, čom mi povieš." Spýtavý pohľad, ktorý obdržal, ho prinútil pokračovať. "Nemôžem udržať tajomstvo, ktoré by nejako ohrozilo Rád. Vojna je mojou prvou prioritou."

Draco sa zaksichtil. Toho sprostého chrabromilčana nebude nikdy obdivovať. Nikdy.

"Nie, to od teba neočakávam. Ja som len... zabudni na to."

Harry sa zastavil, uprene sa na neho zadíval. "Čo je to?"

Draco si vzdychol. "Dokážeš vyhrať túto vojnu? Ak tomu dokážem uveriť... potom možno..." Nedokázal pokračovať. Nechcel si práve teraz vyberať strany. Bola to chyba. Nemal tu už viac byť. Mal stáť pri svojom otcovi, robiť to, čo chcel, aby robil. Toto... toto boli len zvyšky.

"Chceš, aby som ti dal uistenie, že vyhrám túto zasranú vojnu? Naser si, Malfoy. Srať na teba!" Odkráčal, zanechal tam stáť druhého chlapca s otvorenými ústami.

Draco sa rýchlo prebral, rozbehol sa za Harrym, odhodlaný prinútiť ho pochopiť, ako to myslel. "Počkaj, ty idiot."

Harry sa otočil, zelené oči mu horeli nenávisťou. "Ty ma nazývaš idiotom, ty usmrkaný zbabelec? My ťa nepotrebujeme, len si utekaj k oteckovi, Malfoy."

Draco sa oprel o stenu, ochranne si prekrížil ruky na hrudi. "Ty nevieš, aké to je," potichu povedal. "Stratil som všetko, čo som kedy mal. Ale je mi to jedno. Nie je také ťažké získať všetko späť. Tá zasrane ťažká časť je, že neviem, čomu viacej veriť." Sklonil hlavu, hľadel na svoje nohy. "Nevieš, aké to je, keď jedného dňa nevieš, čo si máš o všetkom myslieť. Nič o svete neviem. Veril som týmto veciam celý svoj život. Celý svoj skurvený život som mu veril. Počúval som ho. Môj svet bol jasný a mal dno a strop a bolo to skrátka jednoduché. Nič už viac nie je jednoduché. Neviem, čomu veriť. A chcem v niečo veriť. Nemôžem veriť v teba?" Nemohol uveriť, že to povedal nahlas. Bože, bol väčší slaboch, než si myslel. Vážne sa spýtal Pottera, či môže uctievať zem pod jeho nohami? Skrátka skvelé, jednoducho úžasne geniálne. Konečne prišiel o rozum.

Harry na neho vyvalil oči, nedokázal prehovoriť. Všetok hnev zmizol a nahradilo ho zmätenie. Zažmurkal, snažil sa prinútiť zmrazenú myseľ znova fungovať. "Ehm..." Skúsil. "To myslíš vážne?"

Tie chladné, šedé oči mu zízanie opätovali, zoceľovali sa voči svetu, kde Harry Potter nikdy neponúkne ruku Dracovi Malfoyovi.

"Zabudni na to," zamrmlal a odtlačil sa od steny. "Skrátka na to zabudni."

Spanikárený Harry schmatol rukáv Dracovho habitu. "Nechoď," povedal. "Prosím."

Stáli tak veľmi dlho. Jediným zvukom bolo ich zrýchlené dýchanie a búšenie sŕdc v ich ušiach.

"Pusti ma," nakoniec prehovoril Draco chladným hlasom.

Harry ho pustil, trochu očervenel. "Prepáč. Len počúvaj, dobre?"

Draco prikýval, zaujal svoj predchádzajúci postoj opretý o stenu. "Hovor."

Harry si odkašľal. Nevedel čo povedať. Nemal absolútne potuchy, ako niekoho presvedčiť, že by ho mal nasledovať vo vojne. Zatiaľ to nepotreboval. "Ehm... Vlastne viem niečo o tom nevedieť čomu veriť. Mal som jedenásť, keď som sa prvý raz dozvedel o magickom svete. Nikto sa neobťažoval povedať mi, kto som, kto boli moji rodičia. Bol to pomerne šok uvedomiť si, že existuje obrovská čas v tomto svete, o ktorej som nič nevedel. Ale bola to dobrá vec. Všetko sa zmenilo k lepšiemu a som si istý, že veľa muklovských detí si želá, aby niekto prišiel a povedal im, že sú iní, že majú žiť na inom mieste s mágiou a jednorožcami a všetkými tými dobrými a peknými vecami. Ale jednako, všetko to zmenilo. Otriaslo to mojím svetom, tak povediac." Usmial sa, keď videl pochopenie v Dracových očiach.

"Avšak nikdy som v nič neveril. Obdivujem Dumbledora. Milujem svojich priateľov. Musím zničiť Voldemorta. Ale nikdy som neveril v nič, čo by tak naprosto definovalo môj svet. Takže vážne nerozumiem tvojej potrebe v niečo veriť. Neviem, či môžeš veriť vo mňa. Ale viem toto, nikdy neprestanem. Budem pokračovať pokiaľ budem dýchať. Urobím všetko, čo je v mojej moci, aby som oslobodil svet od toho bastarda. Zabil mojich rodičov. Zabil môjho krstného otca. Nesčítane krát sa pokúsil zabiť mňa. Nedovolím, aby znova zabil niekoho, kto mi je blízky."

Harryho oči boli ako zelené plamene. Mohli vypáliť dieru do menších mužov, ale Draco sa postavil oproti Harrymu a ponúkol mu ruku.

Harry zaváhal len sekundu a potom potriasol tou rukou v svojej.

Ani jeden sa neusmieval.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 13. Rovnováha Od: denice - 21.03. 2018
Budu se opakovat, ale tahle povídka je opravdu strašný srdcerváč. Jsem z kapitoly většinou úplně vedle a snažím se zachytit aspoň jiskřičky naděje a humoru. Tady by se jich našlo už docela dost, Draco se mění pomalu ale jistě, tak doufám, že ho příklad lidí, co žijí kolem něj, přiměje aspoň k zamyšlení. Jinak je to Ronova kapitola - konečně dostal zásadní úkol, už si nemusí připadat jen jako ocásek těch dvou silných, chytrých, statečných. Ale pořád mám zlost na Brumbála a na Amadea, za ty jejich kejkle a intriky. Díky, čarodějko!

Re: 13. Rovnováha Od: Gift - 21.03. 2018
Harry je tady neskutecny broucek. A kdyz pomineme Ronovy vykyvy, on take. Autorka se bravurne a verohodne prokousava zmenou Dracova charakteru a ja ji pritom moc fandim. Odvadi opravdu skvelou praci a my ctenari jsme jeste navic odmeneni par dobre napsanymi sexy scenami. :-) Dekuji, Jimmi, opet se to cetlo samo.

Re: 13. Rovnováha Od: sisi - 20.03. 2018
tak Draco dospěl k rozhodnutí. Zatraceně těžká cesta a zk....vený svět. Proč nemohlo zůstat ve svém neměnném světě, který měl řád a hranice. Protože život je cesta a on měl na své cestě potkat jiné lidi, aby se mu šlo lépe. takže, už jich pár potkal a teď bude lépe? Kéž by. Děkuji za překlad, těším se na další kapitolu.

Re: 13. Rovnováha Od: luisakralickova - 20.03. 2018
Hm, Dracova vzpomínka bude asi pěkně hnusná, když ji likvidoval takovým způsobem ještě po takové době. Spojení s Harrym vypadá nadějně, ale otázek je pořád víc než je zdrávo. Amadeus se ještě moc neprojevil a čekám odkud zase vyleze kostlivec;) Jimmi díky a nenapínej nás moc.

Re: 13. Rovnováha Od: hapr - 20.03. 2018
Moc děkuji za překlad :-) předlouhá kapitola a četla se jedním dechem, nemohla jsem se odtrhnout :-)

Re: 13. Rovnováha Od: margareta - 20.03. 2018
Konečně se začínají spojovat. Dracovi teď pomáhají všichni tři, myslím, že jakmile to spojení ještě trochu utuží, budou mít vyhráno a toho brouka z něj dostanou. Jen by se k nim musel z vlastní vůle přidat, což by ale znamenalo přiznat city k Hermioně. Tam je asi zakopaný pes. Děkuji za kapitolu! Těším se na další!
Re: 13. Rovnováha Od: Jimmi - 20.03. 2018
Hm, bohužiaľ sa mýliš :( Díky
Re: 13. Rovnováha Od: margareta - 20.03. 2018
Ty teda víš, jak mi přilepit nos k monitoru! Říkáš bohužel? No bohudík! To nás čeká ještě pěkná nakládačka, juj! Už se jí nemůžu dočkat! Mockrát děkuji, že překládáš tak rychle, protože si nedokážu představit, že bych měla čekat třeba týden! Mám pořád ještě v živé paměti, jak mi bylo u Gravidy!

Re: 13. Rovnováha Od: kakostka - 20.03. 2018
Tak to byla hustá kapitola. Takové připomenutí, že ne všechno jde tak snadno, jako minule. Možná by pomohlo, kdyby si to Hermiona s Dracem rozdala v reálu, pak by se možná dokázali ovládnout:-)))) ikdyž... Navíc Draco si vzpomněl, ikdyž to maskuje, ale dosáhl asi spojenectví s Harrym, ikdyž je zatím křehké, i to se počítá. Děkuju za překlad. Moc se mi tu líbila Minerva, která stojí i při Dracovi, nejen při svých Nebelvírech. PS. všimla jsem si překlepu, na začátku se mluví i Ronově auře, ale je tam místo aura, auta, viz věta: ""Ty si ten jediný z nás, ktorý nemá osobný vzťah s Voldemortom. Nepozná ťa. Tvoja magická auta nás neodpáli do podsvetia" A rozesmála mně hláška, narodil si se tupý a nebo to jsou léta treningu:-)
Re: 13. Rovnováha Od: Jimmi - 20.03. 2018
Díky moc za ten preklep. Ja som nejak plánovala pred zverejnením to ešte raz prečítať, ale nevydalo. Ďaľšie kapitoly už plánovať nebudem, kým ich nebudem mať načisto. Tú predtým som prešla, a dúfala, že sa k tejto dostanem doobeda, ale v práci mali iné plány. Nejako pomaly mi to teraz odsypáva, keď mám naozaj len chvíľky a preklad pribúda po odstavcoch... ale plán je doraziť to do konca marca. Tá dĺžka by normálne bola na rok, takže si dám pauzu a doriešim iné resty. 16. kapitola je tá moja, zvyšok ach môj bože... bojujem, príšerne s tým bojujem a odmietam sa s tým maznať, pretože to by znamenalo opakovane to niekoľkokrát prečítať a to... však pochopíš. Takže čítate väčšinou prvý nášup s opravenými chybami, žiadne umelecké dielo.
Re: 13. Rovnováha Od: kakostka - 20.03. 2018
Jimmi, to já děkuju za překlad a netrap se chybičkama, my to hltáme tak jako tak a z vlastní zkušenosti vím, že některé věci člověk nevidí, ikdyž je čte po xté. Držím palce a přeju hodně sil do dalších kapitol, evidentně spíš přituhuje, než že by se blýskalo na lepší časy, že? Autorka si nás pěkně poddala, pěkně nás navnadila, přitáhla k sobě, dala pocítit naději a teď se to začalo nějak sr.t? Hermiona je sice nebelvírka, ale i tak ji to dá zabrat. Předpokládám dobrý konec, jinak bys to přece nepřekládala, že?
Re: 13. Rovnováha Od: Jimmi - 20.03. 2018
Tvoj predpoklad je správny, minimálne ako u gravidy, fakt to nejdem teraz skontrolovať, pretože sa zaseknem. Práve som dorazila (nahrubo) 18. kapitolu. Sranda je, že to malo končiť pôvodne 19. kapitolou. Potom prešli dva roky a pridala zvyšné tri. Niekto mal naplánovať 15, a nie je, prestala som to sledovať. Keď podám DPHčku, dám si za odmenu 16 :) Silná motivácia mať to čo najskôr v sobotu z krku.
Re: 13. Rovnováha Od: kakostka - 20.03. 2018
Jimmi, ty jsi BOHYNĚ:-) klobouk dolů, ale šetři se, my prostě počkáme, důležitější je tvoje pohoda, klid a spánek. Navíc tohle je opravdu těžká a hutná povídka.

Re: 13. Rovnováha Od: Lupina - 20.03. 2018
Tak tato kapitola byla něco. Děkuji moc za věnování :-) Zase se o chloupek odhalilo Dracovo nitro. Ty postavy, které zajaly jeho pocity a city. Nepamatuju si, ale mám pocit, že s onou zbraní dojde ke zničení těchto postav a Draco bude zase celý. Za současného stavu je div, že Draco vůbec funguje. A konečně se malinko sližuje s triem. Moc děkuji za kapitolu. Budu se těšit na pokračování.
Re: 13. Rovnováha Od: Jimmi - 20.03. 2018
Tesne vedľa :) Díky moc
Re: 13. Rovnováha Od: Jimmi - 20.03. 2018
Práve zisťujem, že si kopec vecí pamätám inak... ale to hore platí, ja len že sa mi to tiež stalo :)

Prehľad článkov k tejto téme:

Rebekka: ( Jimmi )05.04. 201822. Epilóg
Rebekka: ( Jimmi )03.04. 201821. Syn Hada, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )31.03. 201820. Syn Hada, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201819. Boj s nočnom morou, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201818. Boj s nočnou morou, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201817. Boj s nočnou morou, časť prvá
randomgenius: ( Jimmi )23.03. 201816. Stávať sa hrdinom
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201815. Svetlo v temnote
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201814. Dracova najhoršia spomienka
Rebekka: ( Jimmi )20.03. 201813. Rovnováha
Rebekka: ( Jimmi )19.03. 201812. Zopakovanie histórie
Rebekka: ( Jimmi )18.03. 201811. Trhač duše, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )17.03. 201810. Trhač duše, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )16.03. 20189. Problémy s dôverou
Rebekka: ( Jimmi )15.03. 20188. Strážcovia Modrej izby
Rebekka: ( Jimmi )14.03. 20187. Spojení
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20186. Poetická spravodlivosť, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20185. Poetická spravodlivosť, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20184. Poetická spravodlivosť, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20183. Každodenná rutina
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20182. Farba magika
Rebekka: ( Jimmi )10.03. 20181. Mierová zmluva
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.03. 2018Úvod k poviedke