4. kapitola
Severus sa nasledujúce ráno zobudil na krik, ktorý sa rozliehal zdola. Najskôr ho prekvapilo, že ten hlas neznel ako Hermionin. Bol prenikavý, piskľavý a plný hnevu.
„Prečo by mi Potter dal to hlúpe prenášadlo, ak nemôžeš urobiť nič, aby si mi pomohla?“ zajačala čarodejnica.
Počul, ako Hermiona kokce chabé vysvetlenie, zatiaľ čo žena na ňu ďalej ziapala. V duchu sa pousmial, pomaly sa obliekol a našiel si čas, aby si umyl tvár a učesal vlasy, až potom sa pobral dole. Nedokázal odolať nutkaniu predviesť veľkolepý vstup na tú malú nepokojnú scénu. Niekto ušľachtilejší by asi zareagoval vľúdnejšie, ale on nikdy nebol človekom, ktorého by zaujímalo, že vybočí z bežných medzí.
Keď dorazil do jedálne, zistil, že Hermiona sa chráni pred rozzúrenou čarodejnicou za stolom, kde sa prehrabovala v pergamenoch a hľadala niečo, čo tam očividne nebolo.
„Načo si ma sem priviedla, ak pre mňa nemôžeš nič urobiť?“
„Stále ti ponúkame právne poradenstvo. Ešte existujú možnosti, ako odložiť svadbu...“
„Odložiť? Nechcem odklad! Chcem tú prekliatu vec zrušiť!“
„M-mrzí ma to, Violet, nemáme dosť bezpečných miest, aby sme ťa ihneď schovali. Pracujeme na tom. My...“
„MY? Akí my? Pokiaľ viem, si v tejto zastrčenej, polorozpadnutej diere len ty. Tvoja organizácia je na smiech! Čo sa mňa týka, môže ministerstvo žiadať tvoju hlavu! Si celkom nanič!“
Hermionine oči sa naplnili slzami a začala sa chvieť. Ako sa jej tá ženská opovažuje hovoriť také veci po tom všetkom, čo pre ňu urobila? Otvorila ústa, aby sa bránila, no skôr než stihla prehovoriť, prerušil napätie v miestnosti hlbší hlas.
„Ale no tak, slečna Crossová, patrí sa takto rozprávať s niekým, kto sa vám snaží pomôcť?“
Violet Crossová vyskočila, otočila sa a sledovala, ako Snape vtrhol do izby. Pozrel zvrchu na bývalú študentku a vychutnával si ten strach, ktorý u bifľomorčanky dokázal stále vyvolať.
„Pán profesor! Netušila som, že ste tu. Len som s Hermionou prehodila pár slov.“
„To bolo trošku viacej než pár slov, nemyslíte, slečna Crossová?“
„No... ja len... prišla som sem po pomoc... a...“
„A slečna Grangerová vám ju v súčasnosti nie je schopná zaistiť, je tak?“
Čarodejnica si zahryzla do pery a prikývla.
„Potom asi budete musieť prijať rady, ktoré je vám ochotná poskytnúť, vrátiť sa domov a počkať na ďalšie pokyny. Mali by ste sa považovať za šťastnú, slečna Crossová, že máte organizáciu slečny Grangerovej na svojej strane. Ak by jej náhodou šéfoval niekto iný, nezaručil by som vám, že by ste po tom výbuchu odišli z tejto schôdzky v jednom kuse.“
Dievčine trvalo asi pol minúty, kým zašmátrala vo vreckách, vytiahla prenášadlo a zmizla.
Hermiona nahlas potiahla nosom, sadla si za stôl a pevne si prekrížila ruky na hrudi.
„Predpokladám, že ste na seba hrdý, však?“ spýtala sa s prižmúrenými očami.
„Čože, slečna Grangeová? Nevravte mi, že ste naštvaná, lebo ste si nedokázali sama vybojovať svoju malú bitku.“
„Snažila som sa neznepriateliť si ju! Posledné, čo potrebujem, je, aby sa ministerstvo dozvedelo, že ma videla.“
„Potom by ste možno mali dôkladnejšie lustrovať návštevníkov.“
„A ako presne to mám robiť?“
„Vy ste strojcom tohto plánu, slečna Grangerová. Prídete na to.“
„Ste nemožný! Keby som nemala svedomie, vyhodila by som vás rovno na ulicu!“
„To by som rád videl, vy pochabé dievča!“
„Nie som pochabé dievča! Vari vám musím pripomenúť, že vás tiež hľadá ministerstvo? A keď nás nájdu, ja som tá, s ktorou sa budete musieť oženiť? To chcete?“
„Áno, slečna Grangerová, krásne ste to vyriešili. Som tu len preto, že som sa nevedel dočkať, až sa s vami ožením. V skutočnosti som vyzval Luciusa Malfoya na súboj, lebo som nedokázal zniesť myšlienku, že by vašu ruku získal niekto iný.“
Prevrátila oči. „Podľa mňa som dnes vašu pomoc nepotrebovala.“
„Skutočne? Domnievate sa, že ste mali situáciu pod kontrolou? Pretože vám môžem povedať, že z mojej pozície by som tomu ani na okamih neuveril.“
„Len preto, že sa nevyhrážam pri prvom náznaku problémov, že niekoho prekľajem, ešte neznamená, že si neviem dať rady.“
„Ste nevďačná, drzá čarodejnica!“ vyštekol.
„Fajn, ušetrite ma ďalších láskavostí, pán profesor. Toto je moja organizácia a ja jej šéfujem. Vy ste ten, kto by mal byť vďačný; nebyť PAROMu, už by sme boli zosobášení! Popremýšľajte o tom!“
Vyletela z miestnosti, dupotajúc po schodoch čo najhlasnejšie a bolo jej jedno, že sa správala ako rozmaznané decko. Vošla do prvej spálne naľavo a zabuchla za sebou dvere. Zastonala nad množstvom omietky a prachu, ktoré sa zniesli na dlážku. Dom sa rozpadal. Zdalo sa, že dospela na koniec, keď došlo na boj s ministerstvom a teraz bola utečencom uväznenom v tejto chatrči so Severusom Snapom. Mohol byť život zložitejší?
Keď sa hodila na ošumelý, vŕzgajúci matrac, uvedomila si, že už niekoľko dní poriadne nespala. Zavrela oči a natiahla sa na posteli. Priala si, aby sa jej mozog vypol dosť dlho na to, aby si jej telo trochu odpočinulo.
* * * * *
Severus vedel, že by to nemal robiť. Po tom, ako s ním tá prekliata žaba dnes ráno hovorila, nebol povinný pomáhať jej, a ani tej absurdnej organizácii. Ale pomohol. Alebo by to prinajmenšom urobil, keby bola ochotná prijať pomoc. V ruke držal zoznam rýchlo naškriabaných mien a adries všetkých šmuklov na škótskom vidieku, ktorí boli ochotní ubytovať jedného či dvoch muklorodených na úteku pred sankciami ministerstva.
Dievčina strávila väčšinu dňa zavretá v spálni na poschodí. Predpokladal, že spí, lebo vedel, že bdelá Hermiona Grangerová by tak dlho nemlčala. Hoci bola tichá a spiaca bývalá študentka po niektorých stránkach prijateľnejšia, pripustil, že potrebuje informácie, ktoré mal, čo najskôr. Napokon aj on chcel rovnako ako ktokoľvek iný, aby ten zákon stopli. Energicky zaklopal na dvere a prestal, až keď si všimol, že hrdzavé železné pánty sa chystajú spadnúť zo steny.
Dvere sa rozleteli a zvnútra izby ho išla pohľadom prebodnúť rozospatá a strapatá Hermiona. „Čo chcete?“ zasyčala.
„Mrzí ma, že som prerušil vaše... ehm, sladké driemoty, ale mal som dojem, že toto by vás mohlo zaujímať.“ Hrubo jej strčil do rúk pergamen a otočil sa, aby zostúpil po schodoch. Preletela očami zoznam a šokovane si uvedomila, čo to je.
„Počkajte!“ zvolala a hnala sa za ním na schody. „Odkiaľ to máte? Tie mená, ako ste ich zohnali?“
„Nieže by som vám po vašom predošlom príšernom správaní bol dlžný nejaké vysvetlenie, ale ak už to musíte vedieť, Argus Filch mi dlhoval pár službičiek, ktoré som využil."
„Filch vám s tým pomohol? Išli ste do Rokfortu? Ako ste...“
„Všetko, čo potrebujete vedieť, slečna Grangerová, je, že o slečnu Crossovú je už postarané. Teraz, ak ma ospravedlníte, musím sa venovať iným záležitostiam.“
Pokračoval dolu po schodoch a dúfal, že ho nevyzve, aby to dokázal. V tomto malom domci sa vlastne išiel zblázniť od nudy. Ak si nenájde nové bývanie, alebo jej nepomôže čo najskôr zrušiť manželský zákon, bude mu naozaj hroziť, že príde o rozum. Jeho pohnútky boli takmer výlučne sebecké. Takmer, lebo dnes ráno k nej pocítil drobný záchvev sympatie, keď tam tak stála a tá rozzúrená muklorodená čarodejnica jej nadávala a ona sa nemala kam obrátiť. A bolo mu jasné, že dokiaľ tu zostane, bude oveľa lepšie zvládnuteľná, ak s tým svojím mini projektíkom dosiahne určitý úspech.
Hermiona sa usmiala na zoznam, a keď začula, že Snape chodí po kuchyni, zbehla dolu schodmi a rýchlo napísala Harrymu list, aby mu oznámila, kam môže poslať Violet Crossovú. V duchu sa zachechtala. Po tom, ako sa k nej tá čarodejnica dnes ráno správala, mohla uvažovať nad niekoľkými miestami, kam by ju rada poslala. Hedviga už na ňu čakala na okne.
„Múdra sovička,“ riekla s úsmevom, otvorila okno a pripevnila list k nôžke. „Vedela si, že budem mať správy pre Harryho, však?“
Hedviga kývla hlavou, odvrátila sa od nej a vzlietla do teplého večerného vzduchu.
Ďalšie dve hodiny Hermiona sedela za stolom a vytrvalo pracovala, spájala mená z Ginninho zoznamu s tými na Snapovom a plánovala ďalší postup. Keď slnko zapadlo, dnu sa začala vkrádať tma. Bez toho, aby spomalila tempo, zoslala niekoľko kúziel a zapálila sviečky po celej miestnosti.
V žalúdku jej hlasno zaškvŕkalo, a tak sa zohla a siahla po taške. Uvedomila si, že dnes ešte nič nejedla. Keď ju otvorila, spomenula si, že posledný sendvič dojedla včera večer a teraz bola oficiálne bez jedla. Rozhodla sa ignorovať hlad, položila tašku na zem a pokúsila sa vrátiť k práci. Nad zháňaním jedla sa mohla trápiť ráno, práve teraz ju príliš pohltil nával produktivity.
Snape podráždene zakašľal, keď sa objavil vo dverách za jej chrbtom. V rukách držal tácku s jedlom a hrnčekom kávy. Spravil dva povýšené kroky vpred a položil ju pred ňu.
„Jedzte!“ riekol pevne.
Potlačila prudkú reakciu, ktorú vyvolal jeho strohý príkaz, a prinútila sa vľúdne odvetiť. Možno bol v tejto chvíli najbližšie v živote k tomu, aby bol milý a ona nechcela riskovať, že to pokazí.
„Ďakujem,“ povedala s drobným úsmevom.
Zdalo sa, že z neho opadlo značné napätie a plecia sa mu výrazne uvoľnili. „Dúfal som, že sa s vami porozprávam,“ začal potichu, takmer priveľmi potichu – na Snapa, „o vašom... projekte.“
„Áno?“ spýtala sa a čudovala sa, že sa ovládol, aby nepohanil PAROM.
„Verím, že zoznam, ktorý som vám predtým poskytol, bol užitočný?“ Prikývla, prežúvajúc zemiaky. „Ak potrebujete ďalšiu pomoc... možno existuje niečo... s čím vám môžem pomôcť... aby som si vyplnil čas strávený tu.“
Hermiona sťažka prehltla. „Pravdaže! Boli by ste ochotný začať hneď teraz? Práve tu mám presnú kópiu zákona zo spisov na ministerstve. Pátrala som dňom i nocou po akýchkoľvek medzerách, ktoré sa dajú nájsť. Tu je môj zápisník. Je v ňom všetko, čo som doposiaľ našla. Ak by ste mohli prekontrolovať, či to sedí, a prípadne doplniť poznámky o čomkoľvek, čo nájdete, bola by to obrovská pomoc!“
Odmerane prikývol a vzal si od nej papiere. Vedela, že sa tu musí šialene nudiť. Nuž, ak sa chcel zamestnať prácou, urobí všetko pre to, aby ju dostal. Napokon sa mu nejako podarilo zabezpečiť im jedlo. Nabrala si ďalšiu lyžicu zemiakov a v duchu sa usmiala. Možno táto dohoda nebola až taká zlá, nikdy predtým nemala tajomníka. Nie že by niekedy chcela, aby si to myslel. Zachichotala sa a takmer sa udusila jedlom. Spláchla ho dúškom kávy. Snape na ňu pri tom krátkom výbuchu smiechu pozrel. Milo sa naňho usmiala a potom sa znovu sústredila na večeru a prácu.
Rilla: ( solace ) | 19.02. 2018 | Epilóg | |
Rilla: ( solace ) | 12.02. 2018 | 7. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 05.02. 2018 | 6. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 29.01. 2018 | 5. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 22.01. 2018 | 4. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 15.01. 2018 | 3. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 08.01. 2018 | 2. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 01.01. 2018 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( solace ) | 28.12. 2017 | Úvod | |