Preklady fanfiction Harryho Pottera

* Kapitola 7*: Časť 7 zo 7

Epilóg

Hermionu, ako Draco vedel, by vôbec neprekvapilo, kebyže sa dozvie, že jej klamal. Nepochybne by hrala prekvapenú, predviedla by predstavenie, za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna čistokrvná žena, vynadala by mu, prekliala by ho a udrela by ho, ale žiadne skutočné prekvapenie by v tom nebolo.

Bol by tam len hnev, zatrpknutosť a sklamanie, ako keby od neho očakávala naprostú úprimnosť. Čo bolo jednoducho iracionálne a podivné, keďže šlo o neho.

Oklamal ju v tak mnohých veciach, ale nič z nich neľutoval. Okrem jednej jedinej lži. Tá mu ťažila myseľ, ale len preto, že mu bolo ľúto, že nie je pravda.

Prisahal jej do tváre, že sa zmenil. Vykričal to. Že bol novým človekom a že mal ďaleko od toho hlúpeho, uplakaného sedemnásťročného chalana, ktorý bol pre svoju rodinu a priateľov neužitočný. Od toho zbabelého a vystrašeného chlapca.

Vtedy klamal.

Stále býval rovnakým zbabelcom a býval rovnako vystrašený. Strach ovládal jeho život. Strach vynútil každé jeho rozhodnutie.

Býval vydesený z jotnarov. Vydesený typu zdrhni tak ďaleko ako môžeš a ukry sa. Bola to Hermiona, ktorá ho spravila odvážnym.

Od momentu, kedy počul o varovaní Stonehedgu, ju chcel priviesť na manor. Ale vtedy tiež býval priveľkým zbabelcom. Bolo mu trápne a hanbil sa za to, čo by bulvár povedal o tom, že  malfoyvská rodina nadbieha humusáčke. Čo by si susedia pomysleli?

Aké to bolo úbohé? Byť viac vystrašený z klebiet, nadávok a urazenej pýchy než z hroziacej smrti a katastrofy?

Jednoducho to bolo tým, že odkedy prijal lordstvo, cítil sa taký bezmocný. Nemal potuchy ako byť lordom. Lucius vtedy pokrútil hlavou, vyzeral zarmútene a nazval to svojim vlastným zlyhaním ako otca, že jeho syn ešte stále nemá potuchy ako byť mužom. Tie slová sa mu zarezali až do hĺbky duše.

Jeho otec mu odmietol poradiť ako viesť rodinu, Severus napísal vo svojej vôli, že za žiadnych okolností mu nesmú urobiť portrét a keď Draco šiel po radu za čistokrvnými otcami svojich priateľov, získal len neužitočné otrepané frázy a hlúpe opakovania čistokrvných úsloví a štandardov. Zostal z toho frustrovaný a zmätený.

Nemajú títo ľudia svoj vlastný názor? Myšlienky? Presvedčenie?

Oh, ale on bol jedným z nich, že? Tým najhorším. S najslabším charakterom, s najslabšou vierou.

Lordstvo ho ovládlo. Mal príliš slabú vôľu, aby s ním bojoval a stále ďalšie a ďalšie rozhodnutia mu odoberalo, až kým si nepripadal ako hlúpa bábka. Len ďalší dokonalý čistokrvný.

Potom prišla Hermiona.

Bola ako závan čerstvého vzduchu alebo skôr možno ako divoký oheň. Vášeň, vietor, sila a duša. Veľmi ju chcel. V tom čase sa v duchu zlomyseľne uškŕňal a mal radosť zo všetkých tých intríg, ktoré okolo nej snoval. Nikdy ho v tejto hre neporazí a on dokáže svoju prešibanosť a nadradenosť. Vtedy sa desil pomyslenia na jej špinavé humusácke ústa. Keď si predstavil, ako bozkáva Scorpiusove bucľaté líčka, striasol sa v hrôze.

Bývali spolu nádherní, tá žena a jeho dieťa. Taká láska.

Pri nej dokázal byť taký silný. Mal pocit, že jeho strach je odtiaľto ďaleko. Najprv preto, že si myslel, že len samotná jej prítomnosť ho ochráni a potom preto, že bola jeho súčasťou a tak aj on musel byť statočný. A bol.

Ale ako sa človek dvorí muklorodenej? Hlavne uprostred boja? Poznal naspamäť všetky pravidlá o tom, ako jednať s čistokrvnou dámou, ktorej sa zamýšľate dvoriť. Vedel, ako vyjadriť svoje zámery cez starodávne rituály. Vedel, ktoré dary boli vhodné a koľko gardedám potrebujete a koľkokrát do týždňa ju môžete osloviť.

Absolútne netušil, čo bude od neho očakávať muklorodená žena. Zdalo sa, že všetko, čo urobil, Hermionu urážalo. Ako jej mal zabrániť, aby ho neodohnala, keď bude po všetkom? Už jej dal svoje dieťa. Už jej dal moc na ministerstve. Už jej dal svoje vlastné telo. Zjavne s ničím z toho nebola spokojná. Bolo ju tak náročné potešiť. Čo vtedy prehliadol?

Nevedel. A už sa to nikdy nedozvie, pretože zlyhal. Opustila ho. Úmyselne. Zo svojej vlastnej vôle.

A následkom toho ho oslobodila.

Mágia lordstva chcela, aby zomrela miesto neho. Ale to nebolo to, čo chcel on a, po prvý raz, po prvý raz vo svojej mizernej, ufňukanej existencii bola jeho vôľa silnejšia než mágia jeho rodiny. Nemohol ju nechať zomrieť. Hlavne nie po tom, čo urobil Synnove, strata ktorej bola čerstvá a konečne mu došla, keď mágia stratila nad ním svoju moc. Z Dracovho pohľadu bolo prácou lorda Malfoya ochraňovať svoju rodinu, rovnako ako jeho otec chránil jeho. Až doteraz v tom prabiedne zlyhával.

A zlyhal znova.

Prebudil sa na nemocničnej posteli so šťastne štebotajúcim Scorpiusom v náručí. Matka mu pozvoľna vysvetlila, že sa Hermiona nikdy nevráti a že tá mimozemská loď sa asi hodinu a pol po Dracovom návrate divoko vymkla spod kontroly. Loď sa nakoniec zrútila na zem, kde na ňu okamžite zaútočili muklovské riadené strely a delostrelectvo. Hovorí sa, že ten výbuch bol veľkolepý.

"Nemaj obavy, otec!" vykríkol šťastne Scorpius. "Mama Herr-maj-ní šla na oblohu, aby bojovala s obludami. Nedovolí im vrátiť sa, pretože ma miluje." Draco zvládol len pritiahnuť si chlapca k hrudi a ukryť tvár vo vlasoch, ktoré príjemne volali.

Stratený. Stratený bolo to, ako sa cítil.

Jeho syn často ráno ako prvé utekal po pozemkoch manoru a divoko mával na oblohu v nádeji, že ho jeho matka uvidí. Občas to chcel Draco skúsiť tiež.

Zvažoval, že na seba a syna použije Obliviate, ale Potter sa vyrovnával so smrťou svojej ženy, Potter, ktorý stratil rôzne časti samého seba po celom tomto mieste, a tak si Draco pripadal ako zbabelec a nedokázal to doviesť do konca.

Lucius rád predstieral, že nerozumie synovej apatii.

Dracove skvelé plány sa všetky uskutočnili, či nie? Vyhral predsa? Väčšina z nepriateľov jeho rodiny bola mŕtva a on sa pevne ustanovil ako vodca a osobnosť sily a autority aj pre muklorodených, aj pre čistokrvných.

Teraz ho už nič z toho nezaujímalo. Nemalo to cenu.

Využil muklorodené dievča, aby získal, čo chcel a teraz mu lordstvo vravelo, že pre ňu nemá žiadne ďalšie použitie.

Tak zúfalo po nej túžil, až to bolelo.

Lordstvo ho pokúšalo, že by si mal prehrať nahrávku, ktorú mu domový škriatok urobil, keď Potter vstúpil do Tajomnej komnaty a keď vzkriesil Kovovú príšeru, a zistiť, či sa tam dole nedokáže dostať a privolať Beštiu späť z vesmíru na miesto jej zrodenia. Keby ju dokázal ovládnuť, magický svet by bol jeho, stačilo si ho vziať.

Draco to ignoroval.

Potrebuje splodiť nového dediča, požadovalo lordstvo, dokonalého dediča, aby nahradil toho chybného.

Draco úplne vylúčil mágiu zo svojej mysle a uzavrel sa na manore, ďaleko od sveta.

Vonku sa do seba pustili MR a čistokrvní v boji o moc nad ministerstvom mágie. Násilie sa vystupňovalo až po hranicu vojny, po takmer spustošenie, a vtedy obyčajní ľudia konečne povstali. Ovce, ktoré kedysi dovolili, aby ich zabíjal Voldemort, aby ich obmedzovalo a šikanovalo ministerstvo, aby im vravel, čo si myslieť, ktokoľvek, kto v tom čase vlastnil noviny, sa konečne postavili na nohy a povedali obom frakciám, aby sa stiahli, než sa všetko zhorší. K Dracovmu úžasu dokonca niekoľko čistokrvných rodín stálo pri svojich adoptívnych muklorodených rodinách.

Ľudia už mali po krk vojny, mali po krk strachu a krviprelievania a, tak Boh im pomáhaj, ak ich a ich rodiny tí blázni do tohto zatiahnu, nastane čistka ála francúzska revolúcia.

Obe strany sa rýchlo stiahli.

"Ach," Lucius si nostalgicky, takmer nežne vzdychol z miesta, kde sledoval zavedenie predbežného mieru. "Tie výkriky mi budú chýbať."

*****

"Vyzeráš... dobre."

Draco si pokojne odpil z koňaku a ignoroval posmešný pohľad Harryho Pottera.

Na terase bolo teplo. Dokonca pod ľahkým prístreškom cítil páľavu letného slnka, ktoré pražilo na bujné záhrady Malfoy manoru. Draco nenápadne vrhol chladiace kúzlo a pozbieral dokumenty, ktoré si prezeral, urobil z nich kôpku a odložil ich nabok.

"A tvoj manor vyzerá tak pekne," posmieval sa Potter. "Počul som, že si obnovu zaplatil z fondov MR, ktoré im vykradli."

Draco to ani nepotvrdil, ani nepoprel. S podráždeným povzdychom sa Potter zvalil do kresla oproti nemu a Draco sa zamračil, keď strelil pohľadom za neho.

"Scorpius! Albus! Prestaňte naháňať tie úbohé pávy!" vyhrešil deti.

Potter si odfrkol.

"Čo chceš, Potter?" spýtal sa nakoniec Draco, keď Pottera neprinútilo odísť to, ako ho ignoroval.

Potter si ho prezeral, chladne zamĺknutý. "Chcel som sa ti poďakovať za podporu Hermioniných zákonov."

Draco stroho prikývol, stále sa vyhýbal Potterovmu pohľadu.

"A je mi... ľúto, že som ťa takmer zabil a použil na teba Cruciatus pred tvojím synom." Precedil tie slová, ako keby ho fyzicky boleli.

Draco podozrievavo premýšľal, kam toto smerovalo. Znelo to, ako keby Potter potreboval láskavosť. Odkašľal si a zľahka zažartoval. "No tak, mal som zlomené ruky, inak by som si sám nakopal prdel." Pokus o humor vyznel naprázdno a obaja muži tam sedeli mlčky, prežívajúc staré rany. "Mal som vedieť, že urobí niečo také hlúpe... Bola to moja chyba." Neprítomne si prstami prechádzal jazvu na hrudi po strelnom zranení, keď sa ho Jeremy Lestrange pokúsil zavraždiť.

Uplynul rok a on stále býval v noci hore a premýšľal prečo - prečo sa rozhodla zomrieť?

Nerád si myslel, že to urobila, aby mu unikla, ale vedel, že to bol jeden z jej dôvodov.

Nerád si myslel, že to urobila zámerne, aby mu ublížila. Ale nemohol si pomôcť, aby si nemyslel, že v tom uspela.  

Urobila to preto, aby nemusela kvôli nemu trúchliť, to vedel.

Urobila to preto, aby sa vyhla šanci, že Scorpius cestu neprežije a ona bude musieť objímať dieťa, ktoré milovala, mŕtve vo svojom náručí.

Draco sa pozrel na miesto, kde sa dvaja malí chlapci naháňali v kruhoch s roztiahnutými rukami, až kým nespadli. Uškrnul sa. Práve zjedli obed.

Urobila to, aby dokázala, že po všetkom, čo jej vnútil, bola by to všetko urobila sama zo svojej slobodnej vôle. Keby ju bol o to požiadal.

Urobila to, aby dokázala, že je hlupák.

"Tak čo to je, Potter. Vysyp to," vyštekol Draco, unavený zo sledovania, ako sa jeho nepriateľ z detstva ošíva a bojuje sám so sebou.

Potter si navlhčil pery, tvár podivne uzavretá a vzdialená. "Počul si o Daroch smrti?"

Dracove ústa sa napli a sucho odpovedal: "Z Hermioninej knihy. Áno. Zábavný príbeh."

Potter vystrel ruku, dlaňou nahor, a roztvoril zovreté prsty.

Draco zízal na prsteň. "Čo je to?"

"To je dar."

Blondiak bol chvíľu zmätený, ale potom zbledol a zúrivo vyskočil na nohy. "To nie je vtipné."

"To nie je žart," vrátil Potter vyrovnane. Draco si uvedomil, že znie zvláštne. "Zhováral som sa s Ginny, s mojimi rodičmi, so Siriusom Blackom a Remusom Lupinom,. Dokonca som hovoril s profesorom Snapom."

Draco upieral pohľad na ten prsteň, sotva sa odvážiť uveriť. "To nemôžeš myslieť vážne." Riskol pohľad na Potterov prázdny výraz a zavrčal, rýchlo sa odvrátil. Prehrabol si rukou vlasy a začal sa nepokojne prechádzať. "Nemohol by som. Nevedel by som čo povedať. Bolo by to nefér. Ja..."

Potter tam len sedel s ponúkaným prsteňom.

Keď zavrel oči a pozbieral odvahu, Draco chňapol po prsteni a nasadil si ho. "Ako to funguje?"

Potter pokrčil plecami. "Privádza to späť mŕtvych."

Draco nervózne zaklial a pokrútil hlavou. "To viem. Ale ako to funguje?"

"Len si ju vyžiadaj," potichu povedal Potter, stále sa na Draca pozeral.

Draco čakal. "Nuž, nič sa nedeje. Toto je fakt sprostý žart, Potter."

"Nie je to žart."

"Nič sa nedeje!" Dracov hlas zosilnel. "Hahaha. Veľmi vtipné. Nemôžem uveriť, že takto zosmiešňuješ jej spomienku. Nemyslel som si, že by si klesol takto nízko!"

"TO NIE JE ZASRANÝ ŽART!" zreval na neho Potter.

"POTOM KDE JE?" zakričal Draco na oplátku.

"PRIVÁDZA TO SPÄŤ LEN MŔTVYCH!"

"VIEM, TY BASTARD! ALE NEFUNGUJE TO! ONA TAM NIE JE! ONA..." hlas sa mu vytratil. "Ona nie je..."

Potterove oči sa zavŕtali do jeho, pohľad intenzívny.

Dracove oči sa roztvorili.

Chtěla bych letět na Měsíc a zpět
Když budeš, když budeš má láska
Mám lístek do světa, kam patříme
Tak chtěl bys být má láska?

https://www.youtube.com/watch?v=vh763Sb-CqE

KONIEC

PP: nižšie je preklad autorkinho komentára po zverejnení poviedky na LiveJournal. Možno to niektoré otázky vyjasní.   V tejto chvíli ma napadá jediné Ďakujem. Ďakujem autorke za unikátnu poviedku, arabeske za to, že ma k prekladu dokopala a za čas, ktorý venovala betovaniu a všetkým, ktorí komentovali a umožnili mi nasadiť a vydržať toto tempo. Bola to neuveriteľná jazda, a už teraz viem, že si ju zopakujem :)  Zohnala som ďalší stratený originál od Gravidy :) Len potom poriadne čítajte úvod, aby vás dej zase nezaskočil. 

Požiadavky na poviedku:  (gravidy často svojimi poviedkami reaguje na výzvy iných autorov)

- inšpirácia filmom podľa vlastného výberu

- niečo úplne mimo, netypické

Absolútne vylúčené použiť:

- Draca ako super bomba žrebca

- Hermionu, ktorú super bombovo zaujme jeho svalnatá postava

Autorkina poznámka:  Bolo neuveriteľné náročné rozhodnúť sa, na ktorom filme založiť tento príbeh. Mala som tony nápadov. Prakticky som nad niektorými slintala, ale tento jeden sa tak dajako stal. Boli to mimozemšťania. Chcela som napísať o emzákoch. Takže môžete povedať, že je inšpirovaná Znameniami alebo Dňom nezávislosti (a trošičku Hviezdnou pechotou). Veľká časť tohto príbehu mala byť o tom, že muklorodení majú konečne svoj deň na výslní. Nie som si istá, že to tak dopadlo.

Záver bola čistá pohodlnosť. Vážne som chcela zabiť Hermionu len preto, že som mala pocit, že by mala zomrieť, ale potom mi to nedalo pokoja, pretože kedykoľvek čítam nejaký príbeh, chcem happyend. Je mi ukradnuté, či zabitie hlavnej postavy spraví príbeh sladší, dráždivejší alebo niečo iné. Chcem zasraný happyend. Takže som dodržala tie isté štandardy. Okrem toho záver rozosmial. Takže, áno. Hermiona je nažive. A ja som to prakticky vyhláskovala nahlas, takže dúfam, že to ľudia konečne pochopia bez toho, aby museli čítať autorkinu poznámku. Áno. Luna je čiastočný mimozemšťan. A ak ste zvedaví, kde Hermiona je a ako žije, spomeňte si na to, že na tej lodi našla pár mimozemských priateľov. Vráti sa niekedy domov? Úprimne, neviem.

Otázka: Je Luna čiastočný mimozemšťan? Potom je Scorpius čo?

Odpoveď:  Toto zdá sa ľudí mätie. Luna a Scorpius majú rovnakú chorobu, ale PRÍČINA je odlišná. Scorpius trpí chorobou magického preťaženia preto, lebo jeho matka sa s ním zahrávala fyzicky aj magicky, keď bola tehotná. Luna má túto chorobu, pretože niekde v jej rodinnej línii (a mohol by to byť pokojne jeden z jej rodičov) si to niekto rozdal s mimozemšťanom. Kým sú ľudia a mimozemšťania kompatibilní dosť na to, aby splodili potomstvo, magická stránka sa neujíma tak dobre, ako by sa mala a výsledkom je Lunin defekt.  Dúfala som, že to nakoniec vysvetlím počas deja. Jednoducho nebolo dosť času, keď som toto písala.

Otázka: Kde je dopekla Ron?

Odpoveď: Z tejto FF som musela vystrihnúť tak veľa vecí, vrátane množstva Rona, čiastočne Jimmyho a Ala, niekoľko Snapových vstupov a násilných, príšerných smrtí Broderika, Camden a Alice. Pokiaľ ide o Rona, stále je nablízku, len má vážne plné ruky práce s tým, aby bol z neho sexy spotený vojak s bandou ďalších sexi vojakov (pochopte to, ako chcete) Mal som po krk jednoriadkových Ronových vstupov. Mala som pocit, ako keby som hrala Kde je Valdo?

Jotnar je trojhlavý obor, ktorý uniesol princeznú v britskej rozprávke.

Tie dva úboho napísané rozprávkové príbehy sú moje.

Niektoré so Scorpiových príznakov pripomínajú autizmus.