Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi

Kapitola 30 – Skutočne šťastné myšlienky

Harrymu Potterovi bolo ťažko u srdca. Chcel Ginny odpustiť, pretože ju stále miloval, ale nemohol zabudnúť na to, že ho oklamala. Jej klamstvá spôsobili obrovské množstvo problémov. Okrem toho, stále mu nepovedala všetko. Stále mu natoľko nedôverovala, aby mu povedala pravdu a to ho zraňovalo najviac. Mal pocit, že to tenké vodítko, ktoré utkal Lupin a Ginny rozmotala, len zvýšila celý ten zmätok. Všetci ľudia, ktorých miloval, mu klamali, a po celý jeho život. Hermiona mu neklamala, musí sa na ňu sústrediť najviac, pretože ona je jediná, ktorá ho najviac potrebuje.

Namiesto toho, on bol ten, kto jej klamal. Nebol si istý, či dokáže strpieť to pomyslenie. Akú ujmu by spôsobilo, keby je povedal pravdu ako ju poznal on. Musel zistiť, kto je jej matka. Keď bol v Londýne v deň jej únosu, jeho hľadanie sa dostalo do slepej uličky. To bolo predtým, než sa dozvedel, že je dcérou Siriusa Blacka. To musí znamenať, že sa narodila v Godricovej úžľabine. Niekto z dediny musí vedieť, že Hermionina matka bola tehotná. Rozhodol sa pátrať. Naobedoval sa a odišiel do dediny.

Hermiona bola na pozemku na konci Malfoy Manor a čakala na lorda Malfoya. Práve doobedovali, keď jej a Dracovi Daphne oznámila, že ona a Charlie budú mať dnes večer zásnuby, ktoré zorganizoval lord Potter na Potter´s Hall. Taktiež povedala: „Tvoj bratranec povedal, že bude hostiteľom na mojom a Charlieho sobáši v jeho záhrade budúci víkend.“

Hermiona bola prekvapená. Nie kvôli Harryho veľkorysosti, ale z rýchlosti, v ktorej sa títo dvaja brali. Poznali sa len pár týždňov. Nebola len prekvapená, ale aj trocha závidela. Ona by si lorda Malfoya vzala, keby ju požiadal a to ho poznala trochu dlhšie. Usmiala sa. „To je skvelé. Som šťastná kvôli vám.“

Vysoké pekné dievča rýchlo vyšlo z jedálne pripraviť sa na večernú udalosť. Vtedy sa Hermiona rozhodla ísť s knihou v ruke na terasu, aby počkala na svoju lekciu s lordom Malfoyom. Práve vybrala svoju knihu, keď sa okolo nej zjavil dymový had, čo spôsobilo, že jej kniha vypadla a a ona sa ľakom postavila. Hada sa ovinul okolo jej tela, od špičiek prstov na nohách až po hlavu. Potom začula smiech. Pozrela sa k dverám, kde stál lord Malfoy.

„Môjmu patronusovi sa musíte páčiť,“ riekol Draco, „vyzeral, že sa s vami zoznamuje. Keby som bol inak zmýšľajúci človek, trocha by som žiarlil.“

„To bol váš Patronus?“ Spýtala sa. Prišla k nemu s mierne otvorenými ústami a s užasnutým výrazom.

„Áno, bol,“ potvrdil.

„Akú podobu bude mať môj?“ Spýtala sa.

“To bude známe, až keď ho vyčaríte. Ste pripravená na svoju lekciu?“

Oboznámil ju so základnými faktami: ako Patronusa vyčarovať, prečo ho človek vyčarúva a kúzlo, ktorým ho vyvolať. Povedal jej, aby si vzala prútik. „Skúste myslieť na najšťastnejšiu spomienku, akú máte.“

Postavil sa vedľa nej, keď zdvihla prútik. Dlho a ťažko premýšľala. Predtým, než prišla do Godricovej úžľabiny, mohla by povedať, že žila šťastný život. Smutná bola iba keď jej zomrel otec. Zrazu bola ešte smutnejšia, keď ju napadlo, že to ani nebol jej otec. Potom zomrela jej matka a ona bola nútená presťahovať sa sem. Jej predchádzajúci život skončil a začal nový, odlišný a nie tak šťastný život.

Spustila čarodejný prútik.

Obrátil sa k nej. „Žiadne šťastné myšlienky? Mohol by som vám nejakú navrhnúť.“

Potriasla hlavou a znovu zdvihla ruku. Mala by sa sústrediť na niečo zo svojho detstva, hoci bolo preplnené šťastnými spomienkami, bol tam aj novoobjavený smútok. Z tohto dôvodu by mala myslieť na šťastnú spomienky, ktoré sa týkali osoby vedľa nej.

Ten pocit jeho ruky, keď sa jej dotkol. To bola šťastná myšlienka. Jeho mužná vôňa alebo spôsob, akým sa jeho pery jemne dotkli jej. Skutočne šťastné myšlienky. Spôsob, akým ju objal a bez zámienky chránil. To boli najšťastnejšie. Zavrela oči.

„Prečo stále zavierate oči, keď sa chystáte čarovať?“ Spýtal sa ľahko pobavený krásnou ženou vedľa neho a jej zvláštnymi, ale jemnými spôsobmi.

„Pst, ticho, sústredím sa,“ riekla so zavretými očami.

To ako sa jej pery vyformovali do bozk lákajúceho ‘o’, keď ho utišovala, ho naplnilo toľkým šťastím, že by hneď mohol vyčarovať sto patronusov. „Kedykoľvek budete chcieť, slečna.“

„Pst,“ umlčala ho znova.

Možno keby povedal niečo iné, mohla by ho umlčať tretí raz a on by sa mohol nahnúť a pobozkať ju a potom by mala šťastnú spomienku. Práve to chcel urobiť, keď otvorila oči a mávla prútikom. „Expecto Patronum!“

Z jej prútika vyšiel nepatrný obláčik bieleho dymu. Spustila prútik a tvárila sa sklamane.

„Môžem sa spýtať, na čo ste myslela?“ Spýtal sa.

„Nie.“ Ako by mu mohla povedať, že myslela na ten deň v altánku? Deň ich poslednej lekcie, keď ju učil premiestňovanie a zdieľali intímny moment, keď začalo pršať. Možno, že by mala myslieť, ako ju prvýkrát pobozkal, pod stromom.

Zavrela oči a znova zdvihla prútik. Myslela na tlak jeho pier na svojich, a na ten pocit, ktorý mala na dne svojho žalúdka a celá jej bytosť zacítila niečo ako mravčenie. Mávla rukou a znova povedala zaklínadlo, ale s rovnakým výsledkom.

Odhodila prútik. „Prepánakráľa! Je to beznádejné!“

Zasmial sa a zohol sa po jej prútik. „Nevzdávajte sa tak ľahko. Toto je veľmi náročné kúzlo. Existuje mnoho čarodejníkov, plne kvalifikovaných, ktorí nedokážu vyčarovať Patronusa.“ Podal jej prútik. „Vezmite si prútik a skúste to znova.“

Siahla po prútiku, zamierila a znova zavrela oči. Tentoraz cítila jeho silné telo za svojim chrbtom. Jeho pravá ruka pomaly prešla po jej natiahnutej pravici. Z pocitu jeho holých prstov na svojom nahom ramene jej prebehol mráz po chrbte. Druhou rukou ju chytil okolo drieku. Sotva mohla dýchať, nieto ešte myslieť na šťastné spomienky! Priblížil sa s tvárou k nej, ústa mal za jej uchom. Jeho dych ju pošteklil. „Teraz, myslite na šťastnú spomienku.“

Toto bola šťastná myšlienka. Bolo to potešenie, šťastie a láska, všetko spojené dohromady a držané na mieste jeho náručím. Pravú ruku mal na rovnakej úrovni s jej ramenom, rukami jej zovrel zápästie, ona švihla prútikom, „Expecto Patronum!“

Otvorila oči v okamihu, keď videla z jej prútika vychádzať dymovú striebornú vydru, ktorá plachtila okolo ich hláv. Odtiahla sa od neho, obrátila sa a sledovala, ako nakoniec zmizla. Pozrela sa na jeho tvár. Hľadel priamo na ňu a usmieval sa.

Tiež sa usmiala. „Dokázala som to.“ Riekla to jemne a akoby pre seba, ale dosť hlasno na to, aby ju počul. „Dokázala som to!“ Riekla znova. Bežala k nemu a cítila rovnakú eufóriu, ktorú cítila, keď sa prvýkrát premiestnila, hodila sa mu okolo krku a vyskočila tak, aby boli jeho ramená okolo nej a jej nohy sa hojdali nad zemou.

S rukami okolo jej pásu ju postavil na zem, ruky mala stále okolo jeho krku, nahol sa a dal jej nevinný, ale zmysluplný bozk na pery.

Cúvla, špičkami prstov sa dotkla svojich pier. „Prečo ste to urobili, pane?“

„Dal som vám šťastnú spomienku, ktorú budete potrebovať nabudúce, pri čarovaní Patronusa,“ riekol s úškrnom.

Usmievala sa. „Nemyslela som na vás. Vaše ego má veľkosť celého Anglicka.“ Vedela, že on vie, že klame.

„Mysleli ste na mňa,“ riekol znalecky. „Máte sa ešte čo učiť o klamaní, a ja som myslel na vás, keď som predtým vyčaroval svojho.“

Posadila sa na drevenú lavicu, ktorá bola blízko kvetináčov. „Akú spomienku ste použil?“

„Ten deň pikniku, keď sme zberali bobule,“ priznal. Posadil sa vedľa nej. „Čo za chvíľu ste použila vy?“

„Náš prvý skutočný bozk pod stromom,“ riekla rozpačito. Pozrela sa na zem. Vzal ju za ruku a priložil si ju k ústam. Obrátil ju tak, aby videl jej dlaň.

“To bola skôr príjemná spomienka,“ podotkol, palcom jej hladil dlaň. „Nabudúce ju budem musieť použiť tiež.“ Pokračoval v hladení jej ruky. Priložil si k ústam jej ruku, ktorú držal vo svojich. S čiastočne otvorenými ústami jej pobozkal dlaň. Potom pobozkal každý prst mäkkým, sladkým bozkom, začínajúc palcom. Zavrela oči a vychutnávala si ten pocit.

Po pobozkaní jej posledného prstu jej znovu pobozkal dlaň, potom zápästie a potom ruku. Pobozkal jej vnútornú stranu lakťa. Otvorila oči, keď jeho tvár  prechádzala náročnou cestou po jej ruke. S úžasom pozerala priamo do jeho očí. Pomaly jej spustil ruku na miesto a postavil sa tak, aby bol priamo pred ňou. Dal jej ruku pod bradu a ona natiahla krk a pozerala na neho. Jeho tvár bola nečitateľná, nemohla zistiť, na čo myslí. Rýchlo ju nechá odísť, inak jej dá nepopierateľne veľmi šťastnú spomienku. Vzal ju a pobozkal ju tak dôkladne, že sa s ňou zatočila zem.

Pod jej pohľadom sa cítil ako pod vplyvom drog. Jej pokožka bola hladká, jej vlasy hodvábne a jej oči do neho vypaľovali dieru.

Svojím pohľadom niečo žiadala, ale pre živého boha nevedel, čo to bolo. Ustúpil dozadu, jeden krok, dva kroky a tri kroky. Nasledovala ho, akoby by boli choreografi tanca. Podržal jej tvár, keď sa oprela o stenu. „Ste tak krásna.“ Pristúpila o posledný krok bližšie, ktorý potreboval, aby bola pritisnutá k nemu. Položila si hlavu na jeho hruď a nechala ju spočívať na jeho ramene. Vzal ju do náručia.

„Robíte ma šťastnou, a to keď som vás po prvýkrát stretla, ani ste sa mi nepáčil.“

Usmial sa na jej priznaniu. Pohladil jej chrbát, aby ju upokojil, „Väčšina ľudí  ma nemá rada až pokiaľ ma nespozná bližšie a potom ma obvykle nenávidia.“

Tiež sa usmievala. Pozrela na neho. „No, pri mojej bližšej kontrole, nechuť sa obrátila na lásku a ja som múdra osoba, takže myslím, že na mojom úsudku záleží najviac.“

„Vezmete si ma?“ Spýtal sa.

Zatlačila na jeho hruď a pozrela na neho pohľadom, v ktorom sa kombinoval šok a zmätok. Čo sa to spýtal? Prečo sa to spýtal? „Čo, pane?“ Spýtala sa.

„Preukážete mi tú česť a stanete sa mojou nevestou?“ Spýtal sa znova, pričom každá slabika bola znieť jeho vášňou a túžbou, čo k nej cítil.

„Viete, že nemôžeme! Prídete o svoj majetok a titul! To by som nikdy nemohla urobiť, kvôli vám,“ poznamenala smutne.

Usmieval sa. „Môžete a urobíte,“ riekol zvodne. „Pamätáte si, že som povedal, že viem, kto je váš otec? Čo keď vám poviem, že odpoveď na túto otázku je tiež odpoveďou na naše modlitby?“

Chvíľu bola ticho. „Kto je môj otec?“ Spýtal sa nakoniec.

„Sirius Black. Krstný otec lorda Pottera bol váš otec.“

 
Pozerala na neho očami na pokraji sĺz. Čo to má znamenať? „Neviem, čo povedať alebo spraviť. Ste si istý?“

“Áno, som,“ pravdivo odpovedal.

„Ale ako nám to pomôže?“ Spýtala sa.

Vzal ju za ruku a viedol ju k rovnakej lavičke, ako predtým. „Môj právny zástupca ma informoval, že vôľa môjho otca je bohužiaľ platná. Ak sa ožením s menej než čistokrvnou, môj majetok pripadne môjmu najbližšiemu žijúcemu príbuznému. Ale ja som si myslel, že nemám žiadnych žijúcich príbuzných,“ odvetil.

„A zistil ste, že máte? Ako nám to pomôže?“

„Vy ste ten rodinný príslušník. Sirius Black bol bratranec mojej matky. Jeho matka a jej matka boli sestry. Môj otec a moja matka boli bratranec a sesternica z druhého kolena. Jeho otec a matka boli bratranec a sesternica z druhého kolena. Rovnako matka Siriusa Blacka bola sesternica môjho dedka. To znamená, že ste moja sesternica z tretieho kolena a sesternica môjho otca z druhého kolena.“

Doslova nemala slov. Snažila sa premýšľať, čo povedal, ale zo všetkého bola zmätená. „Ja som vaša príbuzná?“

„Tak sa zdá. Môj právny zástupca mi povedal, že budeme potrebovať žijúceho svedka, ktorý by to dosvedčil, bude musieť vypovedať pod prísahou. Remus bude musieť byť svedkom, ak privolí,“ riekol Draco.

Keď sa postavila a prechádzala miestnosťou, dal jej priestor. Vedel, že potrebuje čas, aby všetko zvážila. Keď sa otočila späť k nemu a odhodlane na neho pozerala, pochopil a nepovedal ani slovo. Keď rýchlo vybehla z miestnosti, nasledoval ju. Bežala dlhou chodbou, jej topánky klopkali na dláždenej podlahe. Nasledoval jej svižnú chôdzu. Vedel, že je len nahnevaná, aj keď skôr si myslel, že ona by ho mohla chcieť pobozkať, keď počula novinky.

Avšak, keď sa konečne dostala k vchodu, prudko otvorila masívne dvere a prekročila prah, rozhodol sa, že mal by jej činy vziať vážne. Nasledoval ju. Naďalej prechádzala obrovským pozemkom. Nasledoval ju. Bežala po dlhej ceste, ktorá ohraničovala záhradu pred domom. Opäť ju nasledoval. Nebola dosť rýchla, aby ho predbehla a on sa ju ešte nesnažil chytiť.

Narazila na múr, ktorý značil začiatok pozemkov. Teraz vedel, že je potrebné ju zastaviť. Začal rýchlo utekať, chytil ju za ruky a pritiahol si k sebe.

Vlasy mala strapaté, tvár červenú, na čele jej spozoroval pot a po tvári sa jej kotúľali slzy. Držal ju pri svojej hrudi, ťažko dýchal a nakoniec sa mu podarilo prehovoriť, „Čo sa deje? Nie je to dobrá správa?“

"Kto je moja matka?" Spýtala sa.

"To neviem," odpovedal.

Odtlačila od neho. Uchopil ju za ramená. Búchala ho päsťami do hrude. „Prestaňte! Aký je rozdiel v tom, či je váš otec James Potter alebo Sirius Black?“

„Pretože to znamená, že moja matka nie je moja matka!“

„Nemali ste podozrenie, že?“

„NIE!“ Vyhŕkla. Podarilo sa jej dostať z jeho náručia. Zničene a bezcieľne sa oprela ramenami o kamenný múr, tvárou od neho. „Myslela som si, že moja matka by mohla byť moja matka. Myslela som, že možno ona a James mali pomer. Moja matka nikdy nestretla Siriusa Blacka. Povedala mi to, keď zomrel,“ otočila sa k múru a oboma rukami naň udrela, akoby jej to uľavilo od vyčerpania a zmätku.

Prešiel za ňu, pravú ruku dal na jej pravicu, ľavú ruku na jej ľavú. Pomaly ich ťahal dolu po múre. Ovinul ruky okolo jej tela a pritiahol si ju tak, aby mala chrbát opretý o jeho hruď. Oprel svoju tvár o jej, ktorá bola stále vlhká kvôli čerstvým slzám.

„Nebojte sa, zistíme, kto je vaša matka, sľubujem. A žena, ktorá vás vychovala, bude vašou matku tam, kde na tom záleží, vo vašom srdci.“

Podlomili sa jej kolená a on ju pevne uchopil. Obrátil ju k sebe a ona zovrela jeho košeľu. Jednu ruku mal v jej vlasoch, druhú na jej chrbte. „To znamená, že Harry nie je môj príbuzný,“ riekla.

„To znamená, že ja som, aj keď vzdialenejší. Je to lepšie, nie?“ Riekol s úškrnom. Pozrela na neho a nemohla si pomôcť, ale usmiala sa. „Popravde, myslel som, že budete šťastná. Môžeme sa hneď vziať. Zdedíte majetok a keď sa vezmeme, prejde na mňa,“ poznamenal.

„Budem bohatá žena,“ podotkla, odťahujúc sa od neho. Oprela sa o múr. „Možno by som sa chcela pobaviť s inými nápadníkmi.“

Hľadel na ňu. „Kebyže nie ste v tejto chvíli emocionálne rozrušená, nemusel by som byť tak veľkodušný v mojej reakcii na toto vyhlásenie, ale pretože ste, uvedomujem si, že to bol vtip a nie som nahnevaný alebo žiarlivý.“

„Draco, prečo nemôžeme povedať túto správu všetkým? Na čom teraz záleží? Blaise Zabini je mŕtvy, takže on nie je problém. Penelope Clearwaterová opustila dedinu. My sa už nemusíme skrývať alebo mať tajomstvo,“ riekla.

„Pán Lupin sa domnieva, že by sme mali. Myslí si, že pre vás existuje aj iné nebezpečenstvo. Myslí si, že existujú zlí smrťožrúti, ktorí vám budú chcieť ublížiť, aj keď ja o tom pochybujem,“ riekol Draco, hlboko uvažujúc. Vzal ju za ruku a viedol späť k zámku. „Aj v prípade, že by to bola pravda, mohol by som vás chrániť rovnako dobre, keď budete moja manželka, ako som vás chránil doteraz. Myslím, že vie viac, než vraví.“
 
"On vie, kto je moja matka," poznamenala Hermiona otvorene.

„Vraví, že to nikdy nepovie. Povedal, že zložil slávnostný sľub, že to nikdy neprezradí. Hovoril som mu, že ak je jedna strana mŕtva, čo je mi ľúto, láska moja, ale ja predpokladám, že je, potom sľub už neplatí, ale on sa pevne drží svojho presvedčenia. Nikto s ním nepohne.“

„Povie mi to!“ Kričala Hermiona, „musíme ísť za ním!“

„Neskôr,“ riekol Draco. Chcel hovoriť s Remusom a Harrym ako prvý, a vysvetliť im, prečo nedodržal slovo, že to Hermione nepovie.

„Nie,“ vzdorovala.

„Prosím, neskôr. Sme dnes pozvaní na Potter´s Hall na improvizovaný zásnubný večierok slečny Greengrassovej a pána Weasleyho. Tam sa s ním porozprávame.“ Začal kráčať smerom k domu a ona nemala na výber, len ho nasledovať.

Odprevadil ju k jej izbe a dal inštrukciu jej slúžke, aby jej pripravila kúpeľ. „Chcem, aby ste dnes večer vyzerala nádherne. Mám niečo, čo chcem, aby ste mala. Urobíte to pre mňa?“

Prikývla. Siahol do vnútorného vrecka saka a v rukách mal malú škatuľku. Otvorila ju a vnútri bol smaragdový prsteň, ktorý vyzeral byť veľmi cenný a veľmi starý.

„Vidíte, je na zlatej retiazke. Dáte si ju okolo krku, vedľa svojho medailónu, kým budeme môcť oznámiť naše zásnuby.“

Usmiala sa. „Ako viete, že to prijmem? Ešte som na vašu otázku neodpovedala áno.“ Podala mu škatuľku s prsteňom naspäť.

Uškrnul sa. „Ale ani ste nepovedala nie a ja vždy nosím prsteň so sebou.“

„Klamár,“ riekla, „povedala som vám, že vaše oči vás zradia.“ Obozretne sa k nemu priblížila, položiac jednu ruku na jeho hruď, blízko jeho srdca a nahla sa k nemu, aby ho pobozkala na tvár. „A samozrejme, moja odpoveď je áno, ale ešte nemôžem nosiť prsteň, kým nebudeme môcť oznámiť svetu našu novinku.“

„To znamená, že dnes máme oslavovať naše vlastné zásnuby, aj keď to zatiaľ musíme držať v tajnosti,“ umiestnil škatuľku späť do vrecka a pobozkal ju na tvár, rovnako, ako pobozkala ona jeho a sledoval, ako odišla do svojej izby. Čoskoro bude celá jeho a v jeho milosti a on ju bude môcť bozkávať a otvorene ukázať svoju lásku k nej, ostatní nech idú dočerta. Môže utekať tak ďaleko ako chce a nikdy mu neujde. Bozkával by ju celý deň a celú noc a každú minútu medzi tým. Znova sa usmial. V týchto dňoch sa veľa usmieval. Vyčarovanie patronusa bývalo pre neho zložité, ale teraz, keď ju miloval, nemal by ho problém vyčarovať znova.

Otočil sa a odišiel dolu do haly, keď cítil, že je v bezpečí, mimo jej dohľad, premiestnil sa na Potter´s Hall.

Zazvonil na zvonec. Keď lokaj odpovedal, Draco zatlačil muža stranou, „Lord Potter!“ Zakričal. Harry zbehol dolu po schodoch. „Spravil som chybu. Povedal som vašej sesternici, kto bol jej otec.“

Harry sa postavil pred Draca. „Ja som urobil niečo horšie, pretože som to povedal Ginny Weasleyovej a tá teraz zmizla.“

(Nabudúce: Remus je konfrontovaný, Ginny je odhalená a niekto je veľmi nespokojný so zvratom udalostí.)