Preklady fanfiction Harryho Pottera

Prebudila sa s pulzujúcou bolesťou hlavy a cestovnou nevoľnosťou. Pod chrbtom jej hrmel motor auta a robil dobre boľavým svalom. Telo mala ako jednu veľkú modrinu, jazyk suchý a hrubý. Bolo neskoro popoludní, ak sa dalo posúdiť podľa svetla, a stále boli na ceste.

Za ruku ju držal Harry Potter.

"Kde je?" zachrapčala cez drsné hrdlo.

"Hermiona, nehýb sa," zašeptal Harry, rukou jej utieral čelo a snažil sa jej zabrániť, aby sa posadila. "Ron je v ďalšom aute."

"Kde je Malfoy?" zasyčala, keď sa pokúšala brániť Harryho nežnému zovretiu.

Vzadu v aute, kam pravdepodobne Malfoya vykázali, nastal pohyb a on sa váhavo priblížil k jej boku.

"Ty," vydýchla, "ty ZASRANÝ..." Vyrútila sa na neho, ale Harry ju schmatol a pridržal pri svojej hrudi.

"Prestaň! Ublížiš si!"

"TY BASTARD!" kričala na Malfoya. "Bola to tvoja chyba! Daj mi zbraň, Harry! Odstrelím mu hlavu! Nazval ma humusáčkou! Povedal Scorpiusovi, že som humusáčka a klamárka a on odo mňa utiekol! BEŽAL ODO MŇA ROVNO K TÝM PRÍŠERÁM!"

Kričala tak hlasno, že sa jej zahmlilo pred očami a s hysterickým vzlykotom sa zrútila na Harryho. "Ty sviniar... Tvoja chyba... Utiekol." Zaborila tvár do Harryho pleca a nekontrolovateľne sa triasla a plakala, ako keby stratila svoje vlastné dieťa.

Malfoy prakticky kypel frustráciou a úzkosťou. "Nespomínam si. Viem, že sme sa hádali, pretože si spala s tým motákom."

"Ja som s Jeremym nespala!" vykríkla. Nezáležalo jej na tom, že mali publikum. "A nie je to tvoja vec, s kým sa rozhodnem spať!"

"JE TO MOJA VEC, KEĎ MATKA MÔJHO DIEŤATA SPÍ S INÝMI MUŽMI ROVNO PRED NÍM!"

Čarodejníci a čarodejnice, ktoré ich slovnú výmenu sledovali, zalapali v hrôze ako skupinka muklov pri mydlovej opere.

Hermiona vyvalila oči, omráčená šokom, a Harry za ňou stuhol. Náznaky rastúceho zavrčania v Harryho hrudi ju prinútili posadiť sa. Čelila Malfoyovi, nepoddajné, spotené vlasy jej padali do tváre.

Draco na ňu zúrivo hľadel, ruky zovreté, hruď sa mu sťažka dvíhala.

"Draco," začala Hermiona opatrne. "Ty si myslíš, že som Scorpiusova matka?"

Zamračil sa. "Samozrejme, že si."

"Nie, Draco. Určite nie som Scorpiusova matka." Vycítila, ako sa Harry za ňou okamžite uvoľnil. Draco sa nikdy nedozvie, ako blízko bol k tomu, aby ho zavraždili. "Draco, ja nemôžem mať deti. Som neplodná."

Jeho ústa pracovali a videla, ako sa snaží tú hádanku rozlúštiť. "Ale to nedáva zmysel. Milovala si ho, chránila si ho. Nespomínaš si na neho, takže s ním musíš byť príbuzná. A bola si s nami. Pokiaľ ide o to, že nemôžeš mať deti, som si istý, že kúzlu by to navadilo, rituál náhradníčky by niečo vymyslel." Podráždene sa zarazil, pretože krútila hlavou. "Kto iný by inak bol jeho matkou?" vyzval ju.

Hermiona mu mávla pred tvárou "Ehm, haló? Synnove? Tvoja manželka? Znie ti to povedome?"

Draco sa nad tým na chvíľu zamyslel, ale potom pokrútil hlavou a znova presvedčene prehlásil: "To nie je možné. Synnove nikdy nechcela deti. Už na začiatku sme naplánovali, že necháme naše dieťa vynosiť náhradnou matkou."

"A ty si myslíš, že som to bola ja? Myslíš si, že by som s tým súhlasila? Humusáčku? To je proti tvojim vlastným pravidlám, nie?"

"Nuž, stále by bol súčasťou Synnove a čistokrvný, ale bol by tiež časťou teba, pretože by si ho vynosila," vravel jej logicky.

Zatvorila oči. "Nie, Draco."

"Ale na to by si nespomínala," rozumne jej pripomenul.

"Vážne si spomínam. Preklial si ma. Preklial si ma a prinútil si ma chrániť ho ako jeho osobný ľudský štít. Tým je pre teba humusáčka."

Zažmurkal, úplne stratený. "Potom prečo si spomínam, že som ti posledných pár rokov písal a sledoval, v ktorej krajine si a žiadal ťa, aby k nám prišla domov?"

Hermione rupli nervy. "PRETOŽE SI CHCEL, ABY MOJA ŠPINAVÁ HUMUSÁCKA MÁGIA OCHRÁNILA TVOJHO DRAHOCENNÉHO SYNA, TY KRETÉN! TO JE VŠETKO! KONIEC PRÍBEHU!" Zrútila sa a začala plakať vo silných ťažkých vzlykoch.

"Len choď preč."

Otvoril ústa, v očiach tvrdohlavý lesk, ale potom sa pozrel s kamennou tvárou na Harryho a na dívajúcich sa čarodejníkov a viditeľne sa podvolil. Ustúpil do úzadia vozu.

*****

Cesta na Rokfort trvala dva dni, za ten čas na nich zaútočili sedemkrát a prišli o ďalších desiatich čarodejníkov. Malfoy predtým povedal o jotnaroch, že sú zúfalí. Hermiona si začínala myslieť, že mal pravdu.

Harry zostal s Hermionou celý deň. Bol nepokojný a vzdialený a ju bolelo srdiečko z toho, že tak očividne pátral po niečom, na čo si nedokázal spomenúť. Prinútilo ju to uvažovať o svojich rodičoch. Aj jej otec sa potuloval v noci po dome, zožierali ho zvnútra podvedomé spomienky na dcéru? Draco zostával v nemilosti. Vychádzal a prichádzal do ich auta a Hermiona premýšľala, či sa znova nezbavoval pre neho nepohodlných ľudí, keď sa nikto nepozeral.

Keď nakoniec prišiel za ňou a požiadal ju, aby mu porozprávala o jeho synovi, nemala to srdce odmietnuť ho.

Jeremy s Troyom ju často prichádzali pozrieť, keď Draco nebol nablízku. Nijako netajili, že sa mu vyhýbajú.

"Dostali sme z teba to kúzlo," povedal jej Jeremy, dosť potichu, aby ho ostatní čarodejníci nepočuli.

"Há?" Prisunula sa bližšie, aby sa s nimi schúlila v malej skupinke. Harry sa posadil vedľa nich.

"Malfoyove kúzlo. To, čo na teba umiestnil, aby si chránila Scorpiusa," pripomenul jej Troy. "Je preč. Dôvod, prečo nezmizlo samo, bol ten, že vôbec nebolo na tebe. Malfoy ho ukotvil na Harrym. Chcel niečo, čo je veľmi ťažké vysledovať, niečo, čoho sa nedokážeš sama zbaviť, pokiaľ nevieš, že je na Harrym. Ukotvil ho na Harrym a v podstate zamenil tvoju lásku k Harrymu s jeho vlastnou láskou k Scorpiusovi. Pretože kotvou bol Harry, tvoje telo si myslelo, že je to normálne a nebojovalo s ním."

Apaticky si prezerala ruky. "Ste si istí, že je preč?"

Troy sebaisto prikývol. "Nedokáže ho obnoviť."

"Ale stále mám Scorpiusa rada," potichu priznala. Stále mala zlomené srdce. Malý chlapec, kvôli ktorému by zomrela, bol stále preč.

Troy s Jeremym si vymenili pohľady.

"Znova ťa oskenujem," nakoniec povedal Troy, ale nenašiel žiadne stopy cudzej mágie.

*****

Hermione sa veľmi uľavilo, keď zbadala Rokville, ktoré bolo opustené, pretože všetci čarodejníci utiekli na Rokfort. Jotnarovia, ktorí im šli v pätách, zastavili tesne pred dedinou a stratili sa. Hoci sa im uľavilo, nespomalili, až kým nedošli k hradu tak blízko, ako sa dalo. Nechceli nič riskovať.

Riaditeľka McGonagallová ich čakala pri predných schodoch školy, vyzerala bledo a znepokojene, ale inak sa nijako nelíšila od tej z čias, kedy Hermiona končila. Prekvapila ich tým, že Rona, Harryho a Hermionu mocne objala.

Vojaci a motáci v úžase vzhliadali na hrad a okolitú krajinu a Hermione pripadalo úplne nefér, že motáci nikdy predtým Rokfort nevideli. Jeremy sa pomaly otočil dokola s úžasom v tvári. Silno prehltol a pozrel sa na Hermionu, žiarlivosť a zatrpknutosť tak viditeľná, že sa musela odvrátiť.

Niekoľko skupín, vrátane spojených troch ďalších čiat, ktoré boli na Malfoy manor v čase útoku, ešte nedorazili, čo bolo úžasne, pretože sa zdalo, že vo vnútri hradu sa ukrýva celá magická Británia.  Hermiona nemala potuchy, že Rokfort dokáže pojať tak veľa ľudí. Veľká sieň bola zrazu nevysvetliteľne obrovská, rokfortskí študenti zhromaždení a rozprávajúci sa hlasne, kým čakali, kedy začnú podávať večeru. Hermiona sa pousmiala, keď hŕstka rodičov z ich voza sa znova stretla so svojimi deťmi.

Teraz tu bolo veľa, preveľa dôverne známych tvári. Harryho zasypali v okamihu, čo vošiel do dverí. Hermiona si pomyslela, že videla rodinu Susan Bonesovej a Zabiniovcov. Nezhromaždili sa tu len čistokrvní. Ktokoľvek so zmiešanou krvou bol v ohrození.

Hermiona stála uprostred chaosu a pripadala si podivne osamelá.

Niekto ju chytil za ruku a stisol. Stisk opätovala skôr, než si uvedomila, že je to Draco a chcela si ju vytrhnúť, ale pritiahol si jej ruku bližšie k hrudi.

"Myslíš, že nechápem?" nahnevane zašepkal. "Možno si nespomínam, ale viem, že môj syn je preč. Viem, že moja časť, niečo nenahraditeľné, chýba. A viem, že ho miluješ tak veľmi, ako som musel ja. Svojím spôsobom si jediným kúskom z  neho, ktorý mi zostal."

Pokúsila sa vytrhnúť z jeho zovretia. "Nie som jeho matka," odšepkala takmer uslzene.

Pokrútil hlavou, vyzeral, ako keby jej neveril. "Ale budeš trúchliť spolu so mnou. Budeš ho oplakávať tak, ako by ho Synnove nikdy nedokázala."

"On nie je mŕtvy!" zúrivo poprela, chcela ho udrieť, ublížiť mu za to, že ju do tohto vtiahol. Kvôli nemu nemohla ani pomôcť iným ľuďom, ani sa o nich zaujímať.

"Nie," súhlasil a pobozkal ich prepletené prsty, výraz rovnako divoký. "A nájdeme ho a prinútili tých parchantov zaplatiť. Sľubujem."

"Doteraz si ma svojimi skvelými plánmi nijako neohromil," nenávistne sa posmievala. "Neurobil si nič iné, než že si situáciu nekonečne zhoršil. Niektoré z týchto detí tu sú dnes sirotami kvôli tebe! Pretože zavraždiť ich rodičov sa ti hodilo."

"Tak pokrytecká. Ako keby ti záležalo na pár čistokrvných!" Znova jej stisol ruku, tentoraz bolestivo, ale odmietla sa strhnúť. "Nezáleží ti na nich, pokiaľ dostaneš, čo chceš." Odporne na ňu uškrnul. "Takže som zariadil, že chceš to, čo chcem ja."

Ďobla mu prútik do krku tak silno, že až zalapal po dychu a keď sa pokúsil odtiahnuť, chytila ho za rukáv. Zazrela na neho, sťažka dýchajúc, príliš nahnevaná, aby vôbec vymyslela, čo povedať. Keď tam tak len stáli, prekvapenie v jeho tvári sa roztavilo do posmešného úškrnu, ako keby ju vyzýval.

"Hermiona," zatiahol Jeremy, čím rozbil ten živý obraz. "Nie pred svedkami, moja drahá."

S odfrknutím odstrčila Malfoya, preplietla si ruku s Jeremym a nechala ho, aby ju odviedol na večeru.

Keď hostina skončila, jednotku vojakov poslali, aby pre istotu strážili hranice Rokfortu, hoci Hermione došlo, že keby jotnarovia dokázali zaútočiť, už by tak urobili. Deti a civilistov poslali do postele. Tí, čo zostali, boli ozbrojenci z ministerstva, potom ďalšia skupina, ktorú Hermiona nespoznávala, a postaršia skupina čarodejníkov, s ktorými sa vtedy v tábore stretol generál poručík. S hrôzou si uvedomila, že ich počet sa zmenšil.

K Hermioninmu neskonalému hnevu sa v nejakej chvíli vyparili Harry s Lunou Lovegoodovou. Spomínala si, že ich videla počas jedla sedieť vo svojej blízkosti, ale nedokázala si spomenúť, kedy odišli. Nepochybovala, že tí dvaja sú už hlboko v Tajomnej komnate a viac než trochu ju štvalo, že ju nepožiadali, aby šla s nimi.

Čudné bolo, že sa Malfoy zdržiaval nablízku. Bola si istá, že využije príležitosť a pokúsi sa nájsť kovovú príšeru.

"Som rada, že bezprostredne po tejto tragédii sú dnes mnohí z vás tu." McGonagallová stála na mieste, ktoré Hermiona bude vždy považovať za Dumbledorovo pódium a hovorila k zástupu ľudí. Odkašľala si a začala prechádzať poslednými udalosťami a doplnila to, čo sa stalo v posledné dni.

Hermiona sa zdesená dozvedela, že súčasne s Malfoyovým večierkom zaútočili na Sv. Mungo a Ministerstvo mágie. Minister Shacklebolt bol nažive, ale odmietol sa uchýliť na Rokfort. Cestoval s kontingentom vojakov a pomáhal zhromažďovať čarodejníkov a čarodejnice. Hermione bolo jasné, že jeho prítomnosť utečencov upokojí. Za posledných pár dní sa niekoľko ľudí pokúsilo premiestniť na Rokfort, ale všetkých odchytili jotnarovia skôr, než mohli dosiahnuť bezpečie Rokville.

Zaujímavosťou bolo, že nedokázali nájsť dôkaz o tom, že existovala viac než jedna jotnarská loď. Zdalo sa, že tá britská bola materskou loďou. Teraz, keď sa im podarilo zhromaždiť sa, prvým bodom bolo rozhodnutie, že sa pokúsia použiť kovovú príšeru z legendy. Hermiona si pomyslela, že je to zvláštny prvý krok, keďže skutočne nevedeli, či vôbec existuje. Ale na druhej strane ešte nezabili jediného jotnara, vyzeralo to, že nechcú byť vyberaní jeden po druhom, alebo zostať naveky uviaznutí v Rokforte, takže museli nájsť spôsob, ako zastaviť jotnarov. Definitívne.

Buď museli všetkých zabiť alebo ich museli odohnať tak, ako to urobil Slizolin. Ale keby sa im to podarilo, čo zabráni votrelcom, aby sa niekedy v budúcnosti nevrátili, možno s dôvtipnejším plánmi, a bez odhalenia infiltrovali magický svet?

Armáda nedokázala presne určiť polohu lode. Čím bližšie sa dostávali, tým viac všetko ovplyvňovala podivná verzia Confundusu. Dúfali, že buď kovová príšera alebo Luna Lovegoodová dokáže tú loď nájsť.

Luna bola úplnou záhadou. Dievča malo tú istú chorobu ako Scorpius, ale či to bola alebo nebola  príčina jej jedinečných schopností, zostávalo nevysvetlené. Zhodli sa ale definitívne na tom, že nikto, ani jej otec, si nebol istý, ako tú chorobu chytila. Hermiona si spomenula, že Draco hovoril, že tá choroba bola vždy spôsobená vonkajším vplyvom, ale ani jeden z Luniných rodičov nebral lieky, či elixíry alebo rituály, hoci jej otec zjavne mal preto dosť vôle.

Už nejaký čas bol Lunin dom bezpečným miestom pre  čistokrvných na úteku. Jotnarom nielenže Lunina mágia ubližovala, ona ich aj odpudzovala. Tím číslo tri zistil, že Luna jednou rukou zahnala troch jotnarov. Nazývala ich Bababuláci, ako nahlásili vojaci - Hermionu ohromilo, že to dokázali vysloviť s vážnou tvárou - a tvrdila, že sú jej prirodzenými nepriateľmi.

Keď si všetci uvedomili, že Luna nie je nablízku, aby ju študovali, nasledovala všeobecná mrzutosť a sklamanie. Jednako pokus zduplikovať jej schopnosti bol u každého vysoko na zozname. Medzitým sa nedalo robiť nič, len čakať, kým sa Harry Potter nevráti z Tajomnej komnaty.

Presťahované skupiny bývali v starých učebniach, ktoré personál premenil na hosťovské izby. Boli použiteľné a útulné, ale všetko sa rýchlo stalo chaotické, keď čistokrvní začali požadovať práva na najlepšie izby, keď sa odmietali deliť o izby s inými rodinami a chceli, aby ich izby boli ďaleko od nižšej triedy a motákov, muklov a muklorodených z armády. Normálne by toto bol presne ten typ hádky, do ktorej by sa Hermiona s chuťou vrhla a hádala sa až do posledného dychu, ale dnes večer cítila len chlad a zúfalstvo. Nechcela nič viac len, než sa niekde schúliť a nechať všetko niekam zmiznúť.

Draco si odfrkol nad scénou, ktorú robili a Hermiona na neho zazrela, len teraz si ho všimla. "No tak," skúsil.

Hermiona zaváhala, ale presvedčil ju, aby ho nasledovala do žalárov, kde jej ukázal nádhernú sadu spální, ktoré očividne nejaký čas neboli používané. Na hrade bolo množstvo slizolinčanov, takže Hermiona premýšľala, prečo si nikto iný nerobil právo na tie izby.

"Rodinné tajomstvo," vyslovil Draco vzletne.

Zaksichtila sa. "Nie vďaka." A otočila sa k odchodu.

"Nebuď taká, môžeš mať svoju vlastnú izbu a vôbec ťa nebudem obťažovať."

Stále kráčala. "Rovnako ľahko môžem nocovať s Jeremym."

"Hermiona..."

"SKLAPNI!" Úprimne netušila, že zakričí, až kým jej tie slová nevyleteli z úst. Musela ich šokovať oboch, pretože ani jeden chvíľu neprehovoril. Hermiona sa objala, tvárou od neho. "Toto nechcem, dobre? Nechcem milovať nejakého rozmaznaného chlapca, ktorý má všetko, na čo si zmyslí!"

"Takže Scorpius nestojí za tvoju lásku?" spýtal sa Draco pomaly, hlas nebezpečne vyrovnaný. "Pretože je čistokrvný alebo preto, že sa narodil do bohatej rodiny?"

Našpúlila pery. "Tam vonku sú deti, ktoré nič nemajú."

"A žiadne z nich tu teraz nie je a žiadne z nich ťa nepotrebuje viac než práve teraz môj syn, pretože jeho zastraný foter dovolil, aby ho uniesli. Nevybrala si si nás, dobre, ale ja som si vybral teba a Scorpius si vybral teba a ani jeden z nás nemal potuchy, že si taká povrchná, bezcitná mrcha."

"Skončila som."   

"Nie, srať na teba, ja odchádzam. Vezmi si tie izby." Vykráčal dverami skôr, než pozbierala dosť dôvtipu, aby niečo múdre povedala.

S pocitom viny a pokárania rovnako ako depresie si Hermiona vybrala jednu zo spální a pripravila sa na spánok. Pocit viny jej nezabránil, aby neztrojnásobila ochranu dverí a nevykliala dušu zo stien len pre istotu, či tam nie je tajný vchod. Nedovolí mu, aby prenikol dnu a znova ju preklial. Kým vkĺzla pod prikrývky, prepracovala sa znova do stavu rozhorčenej zúrivosti. Nemala dôvod cítiť sa previnilo! On ju do tohto vmanipuloval, ten bastard.

Nech bol Dracov plán akýkoľvek, buď uspel za úrovňou jeho najdivokejších snov alebo okázalo zlyhal, pretože keď sa na druhý deň zobudila, nebola po ňom ani stopa. Pri jej posteli stále nádherné starožitné hodiny, ktoré ukazovali, že bolo tesne pred časom na raňajky. S pocitom vyčerpania sa umyla a obliekla do čistého oblečenia - nepochybne pozornosť domových škriatkov - a jednoduchého hnedého plášťa, ktorý našla prehodený cez stoličku. Zamierila do Veľkej siene.

Bola už takmer tam, keď ju zastavila Meredith a tentoraz nemala v úmysle nechať ju len tak odkráčať. Meredith vyzerala chudšia, než kedy predtým a roztrasená ako nervózne šteniatko. Hľadela na Hermionu s veľkými očami, tmavé vlasy zviazané tuho dozadu. Vôbec nevyzerala ako tá dokonalá princezná, akou sa snažila byť.

"Meredith," pozdravila Hermiona vyrovnane, aj keď bolo zrejmé, že sa nedostane preč bez uchýlenia sa k násiliu. Absolútne po rozhovore s tou druhou muklorodenou netúžila.

"Ach, Hermiona." Žena potiahla nosom a Hermiona ochromene zistila, že má plnú náruč hysterickej kolegyne. "Broderick je mŕtvy," zavyla Meredith. "Tie príšery ho zabili!"

Hermiona neohrabane poťapkala jej kostnaté plecia a premýšľala, či ju to zaujíma.

Nezaujímalo. Skutočne nie. Zaksichtila sa nad tým.

"Je mi to ľúto, ehm, ja... uhm," pokúsila sa výrečne.

"Bol občas ku mne taký hrozný, ale milovala som ho," prerušila ju so vzlykaním Meredith.

"Bol k tebe hrozný?" zmätene sa spýtala Hermiona. "Ty si ho milovala?"  Ten muž bol ženatý a mal štyri deti.

Meredith sa pomaly odtiahla, kým si utierala oči. "Myslela som, že ty to pochopíš, pretože... veď vieš, ty a...  lord Malfoy."  To posledné zašeptala.

"Sprááá-vne," sucho odvetila Hermiona, jej nálada sa začínala pomaly rozpaľovať. Ona a Malfoy. Áno.

"Mala som s Broderickom románik," priznala sa Meredith. "Vedela som, že je to nesprávne, ale bolo mi to jedno, pretože som ho tak veľmi milovala."

Venovala Hermione precítený pohľad. "A musíš pochopiť, že so svojou ženou nebol šťastný. Bol tak nešťastne lapený v manželstve."

To hovoria všetci. Hermiona si zahryzla do jazyka.

"Bola som do neho zamilovaná," pokračovala tá žena. "A prezradila som mu svoje tajomstvo. Povedala som mu, že som... veď vieš, ako ty. A..."  Uplakane zavzlykala. "Nahneval sa na mňa. Tak hrozne sa nahneval. Udrel ma..."

"On ťa UDREL?" pobúrene zhíkla Hermiona.

"Nie veľmi silno, bol skrátka nahnevaný," ospravedlňovala ho Meredith. "Vy-vydieral ma, aby som mu dala peniaze a ro-robila veci pre jeho priateľov. A-ale stále som ho milovala. Dokonca po tom všetkom ho stále milujem." Hermiona netušila, že jej upätý šéf bol schopný takých vecí a teraz si priala, aby sa o tom nikdy nedozvedela. Ale na druhej strane tiež netušila, že je Meredith blázon žijúci v preludoch.

"Vedela som, že jedného dňa kvôli mne opustí svoju ženu. Povedal mi to. A ja by som to tej mrche švihla do tváre."

"U Merlina, nie si tehotná, však?"

Meredith sa zatvárila vyplašene. "Nie."

Vďaka bohu za to.

Hermiona bola znechutená.  Znechutená skutočnosťou, že sama seba trochu šokovala. Dokázala si predstaviť, že mladšia Hermiona by asi bola plná súcitu, bola by prinajmenšom skutočne Meredith počúvala a pokúsila by sa jej poradiť. Namiesto toho si uvedomila, že nepociťuje žiadnu ľútosť a to ju istým spôsobom trápilo. Nútilo ju to uvažovať, či Draco nemal pravdu.

Zmenila sa? Bola tou bezcitnou mrchou, ako ju obvinil?

"A nedokázala som pochopiť, prečo nie si kvôli mne šťastná," vravela Meredith. "Mohla si ma podporiť." Oči mala červené, napuchnuté a vlhké. "Vážne si na mňa tak žiarlila, že si na mňa musela útočiť a povedať ľuďom, čo som zač?"

"Podporiť ťa?" spýtala sa Hermiona, s podivným pocitom chladu a rezervovanosti. "Chceš povedať nechať ťa voziť sa po mne a komandovať ma, aby si mohla robiť dojem na čistokrvných? Prišla si o rozum, Meredith? A už na tom vôbec nezáleží, pretože to už viac nie je moja práca a ten bastard je aj tak mŕtvy."

Odvrátila sa od bývalej kolegyne, podivne rozrušená a nevyrovnaná.

"Malo mi dôjsť, že ty to nepochopíš." Zavzlykala Meredith. "Nevieš, aké je to milovať niekoho viac než seba."

Hermiona sa prudko stočila späť. "Viem, aké je to mať málo sebaúcty! Viem, že som ťa možno nemala rada, ale rešpektovala som ťa." Pokrútila hlavou, prezerala si rozcuchaný stav bývalej kolegyne, ženy, o ktorej si kedysi myslela, že sa dostala na vrchol. "Už ťa viac nerešpektujem. Stiahli ťa tak nízko. Myslíš, že si bola nad nami, ale bola si len ich malá humusácka hračka. A to je smutné."

Nečakala na odpoveď. Nečakala, či Meredithina tvár očervenie alebo obelie alebo či na ňu bude tá ženská jačať. Na toto nemala čas.

Ale robila si starosti, keď kráčala preč. Znepokojovala sa, či si neboli s Meredith podobnejšie viac, než bola ochotná priznať. Boli na tej istej lodi, ale ona to jednoducho odmietala priznať? Malfoyove kúzlo bolo zrušené, ale aký to malo výsledok? V skutočnosti nad ňou svoju moc nestratil.

Čo mal s ňou v pláne urobiť, keď budú jotnarovia preč?

Vykáže ju zo života svojho dieťaťa, aby nemohla pošpiniť jeho meno svojou špinavou krvou? Alebo bude zúfalá dosť na to, aby spravila čokoľvek, čo jej Malfoy povie, keď za to bude mať možnosť vidieť Scorpiusa?