Preklady fanfiction Harryho Pottera

*Kapitola 4*: Časť 4 zo 7 (1/2)

"Jeremy! Jeremy!"

"Hunmh."

Moták driemal a slintal na svoje grafy a tabuľky v hlavnom stane, kde sa skoršie toho dňa konalo stretnutie. Hermiona si ho s trpezlivým zamračením prezerala, ale potom tak silno ako mohla treskla knihou o stôl. Muž sa trhnutím vzpriamil a trápne prenikavým hlasom zapišťal:

"Krucinál, Hermiona!" Sťažka dýchal, kým si košeľou čistil okuliare. Na čele mal otlačený uhlomer.

Bola príliš vzrušená, aby rozprávala súvisle. "Pozri! Pozri! Tunák. Čítaj!"

Podozrievavo sa na ňu zamračil, ale vzal si tú knihu kvôli jej ošúchaným okrajom s úctou, ktorá ju zahriala pri srdci. Rýchlo príbeh preletel.

"Nuž?" spýtala sa.

"Troya," potichu prehovoril. "Zožeň Troya. Je tamto v komunikačnom stane."

Hermiona sa zaksichtila.

Jeremy pretočil očami. "Hej, som len pokorný moták. Mágia nie je mojou silnou stránkou. Troy nie je génius ako my, ale je zasrane dobrý v magickej teórii."

Oprela si bradu o hánky a usmiala sa. "Vieš byť taký skromný."

Jeremy si preleštil nechty o svoju košeľu. "Jedna z mojich príťažlivejších vlastností."

Troya bolo treba trochu prehovárať, aby ju nasledoval. Po celý čas sa tváril nahnevane a podozrievavo, hlavne keď sa prihlásili ďalší vojaci a chceli ísť miesto neho.

"Čo má byť?" spýtal sa prosto, keď na neho Jeremy zamával bez toho, aby vzhliadol od knihy.

"Prestaň s tým, Troy. Je muklorodená, rovnako ako ty."

Troy sa uškrnul, ale posadil sa.

Na jeho otázku odpovedala Hermiona. "Je to starý príbeh predávaný generáciami čistokrvných rodín. Keď sa knihy dotkol Draco Malfoy, ten príbeh sa zapísal. Rozpráva o tom, čo on vedel a my nie. Všetko vysvetľuje: prečo Stonehenge pulzuje, prečo ma preklial, aby som dozerala na Scorpiusa, ako to, že Lucius s Narcissou vedeli, že si majú vtedy na manore na boj s jotnarmi priniesť muklovské zbrane. 

"Ja som taký blbec," zaklial Jeremy a plesol sa po čele. "Vôbec ma nenapadlo sa nad tým zamyslieť. Hlupák! Hlupák! Hlupák!"

"Preklial ťa?" vypäl sa Troy.

"Videl si ju motať sa okolo toho Malfoyovho fagana, nie? Malfoy ju preklial, takže bude musieť chrániť to decko, nech sa deje čokoľvek."

"Krucinál!" zavrčal Troy. "Prečo ste mi to nepovedali?"

Jeremy bezmocne pokrčil plecami. "Správala sa, ako keby to mala pod kontrolou. Nebola kvôli tomu skutočne znepokojená. Myslel som, že jej niekto pomáha, alebo si to vyrieši sama. Som len moták."

Hermiona sa mračila do ticha, kým na seba zízali.

"Pozri sa na ten príbeh," náhlil nakoniec Jeremy svojho priateľa, neschopný sa ovládnuť. "Je tam čistokrvný, ktorý prežije, nuž na chvíľu, pretože ho ochraňuje muklorodené dievča."

Troy si knihu opatrne vzal. Po celý čas si Jeremy s Hermionou vymieňovali nemé posunky.

"Čože je toto zač?" spýtal sa Troy, keď prelistoval knihou a pretočil ju, aby sa pozrel na obal.

"Kniha pre bardov. Automaticky zaznamenáva príbehy a piesne, ktoré bard alebo vlastník počuje."

"A Malfoy vedel, že sa ten príbeh objaví a nechal ťa ho nájsť," vydedukoval Jeremy.

Troy pokrútil hlavou. "Nesedí to. Salazar spomína študentov," poťapkal po stránke. "Jasne tu stojí, že je s niektorými príbuzný."

"Ale pozri sa na zvyšok," prela sa Hermiona. "Pochybujem, že by nás jotnarovia chceli naštvať, keď videli, čoho je schopný len jediný z nás. Tentoraz sa snažili byť ľstiví."

"Kurníkšopa." Jeremy si pretrel rukou spánkom zalepené oči, kým Troy dočítal. "Si si istá, že to na nás Malfoy neprichystal?"

Hermiona pokrútila hlavou. "To je ten problém, som si prekliato istá, že nás má presne tam, kde nás chce mať. Myslím, že príbeh je pravdivý. Myslím, že dôkazom bude, či zaútočia na Rokfort alebo nie. Nie je možné, aby sa ho dobrovoľne zriekli."

"Súhlasím, že by sme mali o Rokforte zistiť viac, ale ako nám to nakoniec pomôže?" uvažoval Troy.

"Malfoy sa mi priznal, že prahne po moci, že urobí čokoľvek, aby jeho rodina znovu nadobudla prestíž. Ten príbeh hovorí, že Slizolinova kovová príšera nemá pána. Myslím, že Draco Malfoy zamýšľa byť tým pánom. Ale ak chceme s týmito vecami bojovať, akú inú možnosť máme, než ju vzkriesiť?"

"Počkaj, počkaj, počkaj, ak ide po tej kovovej príšere, prečo už si pre ňu skrátka nešiel?" spýtal sa Jeremy.

"Asi to skúsil. Ale do Tajomnej komnaty sa dokáže dostať len jediný človek."

"Harry Potter," automaticky povedal Troy.

Nie celkom pravda. Už viac nie. Ale nikto iný nevedel o viteáloch či o ich zničení. Harry už viac nedokázal hovoriť hadím jazykom, ale mať počas dospievania v hlave kúsok duše šialenca zanechá svoju stopu. Stále mu dokázal rozumieť.

Hermiona prikývla. "To je tiež časť, ktorej nerozumiem. Harry je jediný, kto sa dokáže do komnaty dostať. Takže je logické, však, že Harry je tiež pravdepodobne jediný, kto by mohol kovovú príšeru ovládať – ak sa vôbec ovládať dá."

Jeremy si zamyslene obhrýzal nechty. "Ale Malfoy je čistokrvný. Mohol by jednoducho predpokladať, že keďže je Potter polovičný, nedokáže tú vec kontrolovať."

"Počítam, že ak budeme mať šťastie, vôbec ju nebudeme musieť použiť. Ak dokážeme prísť na to, ako funguje, môžeme ju zduplikovať," vyhŕkla vzrušene Hermiona.

"Skutočne si myslíš, že máme toľko času?" posmieval sa Jeremy. "Chcem povedať, som síce geniálny, ale nie až tak geniálny."

Pokrčila plecami.

"Pozrite, nemal som nič hovoriť," pomaly priznal Troy, "ale čata dva je na ceste, aby sa s nami stretla. Vezmem túto knihu generálporučíkovi. Odporučím, aby sa čata jedna, tri a štyri znova spojili."

"Čata dva?" spýtala sa Hermiona. "To je…"

"Áno, je s nimi Harry Potter." Troy sa nervózne rozhliadol a zašepkal. "Hovorí sa, že našli čarodejníka, ktorého mágia dokáže jotnarov zraniť."

"Nie je to Harry?" zalapala po dychu Hermiona.

"Nie, nie je to Harry Potter," uistil ju Troy. Premýšľavo si ju prezeral. "Taktiež ma zaujíma to kúzlo, ktoré na teba použil Draco Malfoy. Povedala si, že si nespomínaš, že by ťa preklial. Nebolo to v ničom, čo si prijala. Všetky stopy po ňom zmizli, keď ťa medičarodejníci dávali dokopy, ale čoskoro potom sa vrátilo." Prenikavo sa jej zadíval do očí. "Si tiež ohľadne toho kúzla neuveriteľne nerozhodná. Ešte si sa príliš nesnažila mu odporovať, dokonca ani podvedome."

Hermiona prekvapene zažmurkala a uvedomila si, že má pravdu. Vôbec sa nepokúsila voči tomu kúzlu bojovať. Namiesto toho, aby požiadala o pomoc, povedala Jeremymu, že je v pohode a má všetko pod kontrolou.

"Necíť sa zle. Tvoje telo si zjavne myslí, že tvoje pocity sú normálne. Nie si v stave bojovať s ním. Nechaj ma o tom chvíľu popremýšľať. Možno prídem na to, čo urobil." Troy zdvihol knihu a opustil ich bez toho, aby sa rozlúčil.

Jeremy si kriticky prezrel neporiadok, ktorý predstavoval jeho prácu, a vzdychol si. "Dnes večer už asi nič z tohto nedokončím."

Hermiona nervózne spojila ruky. "Hm, nevieš, či sa niekde môžem na noc zložiť? Tak dajako som vybehla z Malfoyovho stanu bez prútika a teraz sa poň nechcem vracať, keď som doručila jeho odkaz. Nemyslím si, že by mi dovolil odísť."

Mužovou tvárou prebehlo prekvapenie, ale prikývol. "Iste, mám niečo na práci, takže si môžeš vziať moje lôžko, ak sa nebojíš motáckych vší."

Mdlo sa usmiala, nie si istá tým, ako ten žart prijať. "Na čom si predtým pracoval?" spýtala sa, keď mu pomáhala pozbierať tabuľky a grafy.

"Nuž," odmlčal sa, aby si zhromaždil myšlienky, a dokonca skôr než prehovoril, všimla si v jeho tvári nadšenie pre jeho prácu. "S našou súčasnou technológiou sa nedokážeme dostať príliš ďaleko do vesmíru, ale vždy myslíme dopredu. Jedna z vecí, o ktorej premýšľame, je, povedzme, čo keby sme leteli do vesmíru a zrazu by sme sa ocitli v búrke meteoritov alebo niečo také. Ako vyčistíme cestu kozmickej lodi od trosiek? Pracujeme na laserovej technológii, aby sme ten problém vyriešili, a to s rôznymi stupňami úspechu." Pozrel sa na ňu úkosom, ako keby zvažoval, koľko jej toho môže povedať. "Suprové je, že laser je niečo, čo by tiež mohlo zdvojnásobiť ochranu Zeme samotnej. Povedzme, že k zemi mieri obrovský meteorit ako vo filmoch. Dokážeme zostrojiť laser, aby sme ho vyparili skôr, než sa taký meteorit stane pre nás hrozbou?" Otočil sa, aby sa na ňu uškrnul.

"Teraz premýšľaš, či môžeš použiť laser na to, aby ste zostrelili relatívne malý lietajúci cieľ," odhadla Hermiona.

Jeremy prikývol. "Zostrelíme tých bastardov z oblohy, ak budeme môcť. Na zemi ich zostreliť nemôžeme."

"A dokážete to?"

"Zostreliť ich? Ak dostaneme loď na mušku, určite to skúsime. Naše lasery nedokážu ešte zostreliť meteority, ale mohli by byť schopné dať dole loď."

Jeremyho stan, hoci väčší ako normálne stany, nebol vôbec magický, to dokázala posúdiť.

"Dopekla že nie," potvrdil, keď to spomenula. "Nedovolím, aby niečo z tých magických sračiek, bolo v blízkosti môjho vybavenia."

Stan bol šokujúco 'zabývaný' na niečo, čo bolo postavené pred dvoma dňami. Všade sa nachádzali prístroje a papiere. Na jednej strane stálo veľké lôžko a vedľa neho batožina. Na strane druhej chatrne vyzerajúci rozkladací stôl a stolička. Vzduch vo vnútri voňal ako čerstvý vinylový stan a trochu po cigaretovom dyme.

"Si si istý, že ti nebudem vadiť?" pokorne sa spýtala Hermiona.

"Áno! Áno!" Jeremy náhlilo upratoval lôžko. "Cíť sa ako doma."

Dal jej čisté pyžamo a nervózne ukázal na lôžko, než vycúval zo stanu. Práve schmatla spodok svojho trička, aby si ho vyzliekla, keď strčil hlavu znova dnu a ona nahlas zhíkla "jíp". Jeremyho tvár očervenela.

"A-a žiadne krádeže vojenských tajomstiev!" vykoktal a zdrhol.

*****

Pozvoľna ju prebudili tlmené hlasy. Pootvorila jedno oko, aby zažmúrila na dvoch mužov, ktorí nad ňou stáli. Bola tma ako vo vreci, ale začula Troya mrmlať diagnostické kúzla a nejasne videla, ako sem a tam švihá prútikom.

"To je vážne hrubé," zavrčala a ešte viac sa zamotala pod deky, "vrhať kúzla na spiacich ľudí."

"Pššt," zašepkal Troy. "Myslím, že sme zistili, ako Malfoy to kúzlo ukotvuje. Spi."

*****

Keď sa znova zobudila, Jeremy sa neúspešne snažil prehŕňať svojimi vecami. Odstrkával veci nabok a ona sa zamračila, keď videla, ako rozťahuje na zemi spacák.

"Čo -se?"

Prikrčil sa a zašepkal. "Prepáč, Hermiona. Nechcel som ťa zobudiť."

"Čo-a deje?"

"Len idem spať."

"Nie-a zemi," zahučala do vankúša. "Poď sem. Na po-teľ. Zme-íme sa."

"Ach…"

"No tak." Nadvihla okraj deky.

Dlho váhal, dosť dlho na to, aby takmer znova zaspala, ale potom sa pomaličky priblížil a vkĺzol pod prikrývky, ako keby sa bál, že je levica, ktorá by na neho zaútočila, keby sa pohyboval príliš rýchlo. Bolo tam veľa miesta, ale ona spokojne zahmkala a pritúlila sa k nemu. Keď zostal veľmi napätý, trochu ju to prebralo.

"V poriadku?" spýtala sa potichu. "Chceš, aby som sa odtiahla?"

"Ehm, len neviem posúdiť, či si skutočne hore alebo nie. Mohla by si ma ráno zabiť."

Potichu sa zasmiala, čo sa zmenilo v zívnutie. Pokrútila hlavou, posunula sa nahor popri jeho boku a on sa konečne začal uvoľňovať. Bol milý a hrial a voňal po čerstvej sprche.

"Hádaj čo," zašepkal. "Na Rokfort a Rokville nezaútočili. Ani k jednému sa jotnarovia nepriblížia."

"To je báječné," zašepkala. "Vážne si tvrdo pracoval, ty to vieš. Obdivujem to."

Nakoniec sa úplne uvoľnil a objal ju rukou. Šťastne zahmkala a zdvihla hlavu. Chvíľu na seba pozerali, vzduchu bol priťažký možnosťami. Prstami uznalo prešiel po jej pokožke tesne pod tielkom.

Potom si zrazu odfrkol nad absurdnosťou situácie a obaja sa hlúpo zachichotali. Hlasno ju pobozkal na čelo a otočil sa k nej chrbtom.

"Už spi."

S úsmevom to urobila.

*****

"Dorazila čata dva!" kričal jeden z vojakov.

Hermiona vyskočila od raňajok a uháňala radami vojakov, ktorí skladali stany a balili všetko do džípov. Bežala na západnú stranu tábora, kde videla karavánu džípov a nákladných áut, ktorá ku nim prichádzala. Pokrikovala spolu s vojakmi a vzrušene mávala, a nie zbytočne, pretože čoskoro sa jeden z džípov oddelil a zamieril smerom k nej.

Poklesla jej sánka, keď spoznala za volantom ryšavú hlavu.

Džíp s revom zastavil, vojaci v ňom sa škerili nad jej ohromeným výrazom, a potom z neho vyskočil Ron Weasley v maskáčoch, okuliaroch a barete, AK-47 prevesená cez plece.

"RON!" zvýskla, keď ju strhol z nôh.

"Našiel som svoj zmysel!" zahlásil na celé kolo. "Našiel som svojich ľudí! Odteraz končím s aurormi a pridávam sa k vojsku. Títo chlapíci sú hustí! Pozri sa, dali mi zbraň."

"Ronald Weasley! Zo všetkých nezodpovedných…"  Otočila sa k vojakom. "Je to ako dať zbraň trojročnému decku."

Vojaci si pomysleli, že je hysterická.

Znova ho mocne objala. "Som tak rada, že si v poriadku! Keď si odišiel, jeden z aurorov sa pokúsil použiť letax a zabilo ho to a ja som si len mohla predstavovať, ako sa pokúšaš ku nám vrátiť a…"

"Som v poriadku. Úprimne, ešte som sa ani nedostal do blízkosti tých vecí. Strieľalo sa z diaľky, ale to je asi všetko." Ron ju stisol. "A ty si v poriadku? Počul som, že ťa ten bastard Malfoy prakticky uniesol."

"Som v pohode. Kde je Harry?" Naťahovala krk, aby mu nazrela ponad plece a rozhliadala sa po chýbajúcom treťom členovi.

"Je na jednom z nákladiakov," uškrnul sa Ron. "Ovečky ho všade nasledujú, držia sa ho, odmietajú ho opustiť. Je to chaos. Očakávajú, že ich znova zachráni."

Hermiona zastonala. "U Merlina, to je presne to, čoho som sa bála."

Poťapkal ju po chrbte. "Choď si pobaliť svoj tábor, či čo tu máte, a potom sa môžeš so mnou zviesť na Rokfort. Predpokladám, že keď sa čaty stretnú, zamierime priamo na hrad. Čarodejníci chcú udržať nákladiaky v chode magicky a kvôli ničomu nezastavíme, ak to bude v našej moci."

Pobozkala ho na líce a nechala ho jeho starostiam. Keď tu teraz boli chalani, cítila sa smelá a veľmi zúfalo chcela vidieť Scorpiusa, takže si šla zobrať svoj prútik od Malfoya.

Chvíľu zabralo blonďavé duo nájsť. Malfoy stál na kraji tábora a zízal do diaľky, očividne bez žiadneho dôvodu. Scorpius, ako si všimla s obavami, mal na sebe tričko bez nohavíc a pobehoval dookola a skvele sa bavil.

"Malfoy?" zavolala.

Scorpius ju uvidel a zapišťal radosťou, zajačal niečo, čo znepokojivo veľmi znelo ako "mama" a rozbehol sa smerom k nej.

"Scorpius!" ostro vyšplechol Malfoy, vôbec sa neotočil, aby sa čo i len na jedného z nich pozrel. Chlapec okamžite v šoku zastavil. "Stoj."

"Malfoy," unavene skúsila znova a urobila pár krokov k dieťaťu. Tentoraz pri jej nohách švihlo kúzlo a ona sa s výkrikom zapotácala dozadu, keď jej hlavu zasypal prach.

Scorpius v hrôze vykríkol a Hermiona sa zadýchane vystrela.

"Malfoy, čo sa krucinál deje?"

"Vyhýbaj sa môjmu synovi," vyštekol chladne a stále na ňu mieril prútikom.

Scorpius pozeral z jedného na druhého a hruď sa mu dvíhala v hrozbe plaču.

"Malfoy, desíš Scopriusa," prehovorila veľmi vyrovnane, premýšľajúc, čo sa dopekla dialo. "Ak sa chceš so mnou hádať, urob to niekde, kde to neuvidí." Začala rozumným tónom, ale skončila napätým zasyčaním.

"Nie. Nepokúšaj ma," odvrčal Malfoy. "Na, ber si prútik. Odviedla si svoju prácu, teraz odíď. Tvoja prítomnosť sa už viac nevyžaduje."

Jej prútik letel vzduchom a ona ho poľahky zachytila. "Čo sa deje? Prečo nie je Scorpius oblečený? Dostal ráno najesť?"

V Dracových očiach zažiarila neistota, ale potom stvrdli a on namieril prútik jej smerom. "Prikázal som ti odísť. Vráť sa k svojmu motáckemu milencovi."

Hermiona mala pocit, že jej brada narazí na špičky nôh.

"Malfoy," veľmi rozumne prehovorila. "Spala som v Jeremyho posteli…"

"JA VIEM!" vykríkol zúrivo. "Scorpius, poď sem!"

Chlapec urobil pár váhavých krokov smerom k otcovi.

Hermiona pokračovala, ako keby neprehovoril. "Spala som v tej posteli. Nespala som s Jeremym. Niežeby to, s kým spím, bola tvoja vec. Som len tvoja opatrovateľka. A jediný dôvod, prečo som v prvom rade spala v Jeremyho stane, bol ten, že som sa bála spať v stane, ktorý obýva istý blonďavý šakal s dvoma tvárami, s psychotickým plánmi na svetovú nadvládu, a ktorý by si kedykoľvek mohol vziať do hlavy, že mi urobí čokoľvek od prekliatia, zotročenia či zabitia v spánku až po zber mojich orgánov."

Blondiak jej venoval výraz naprostého zhnusenia. "U Merlina, ty si tak zasrane pokrytecká. Tak každým istá. Tak istá mnou!" Znel tak nahnevane.

"Prestaneš už? Skrátka prestaň. Ty ani nevieš, o čom vôbec rozprávaš!"

"Mne už nie je sedemnásť!" zareval na ňu, nesúvisle, pokiaľ zmätená Hermiona dokázala posúdiť. "Ja som sa zmenil! Dospel som! Ľudia majú dovolené zmeniť sa! Ale ty to nevidíš! Myslíš, že všetko zostáva rovnaké, ale to ty si tá, kto sa zmenil najviac zo všetkých! Stratila si svoju trpezlivosť, pretože pre teba sa svet nemenil dostatočne rýchlo, neprispôsoboval sa tvojim vlastným osobným ideálom, a teraz si tak zasrane chladná a cynická a zatrpknutá, že nedáš nikomu inému žiadnu šancu. Nenávidíš čarodejnícky svet a nenávidíš čistokrvných a myslíš si, že sme všetci úplne rovnakí."

Civela na neho s otvorenými ústami. "Stal si sa bipolárnym, keď som sa nepozerala? Alebo si včera v noci priveľa vypil a rozhodol sa, že bude sranda najačať na mňa náhodné nezmysly, pretože si mrzutý?"

"Neodpovedala si na žiaden z mojich listov! Odmietala si všetky moje ponuky a pokusy o zmierenie. Prišla si do môjho domu a napadla si mňa a moju ženu, keď som ti ponúkol prácu. A keď si odpovedala, nemohol som uveriť, že hovorím s tým istým dievčaťom. Vzdala si sa svojich snov a vzdala si čarodejnícky svet a vzdala si sa samej seba a to z teba spravilo skutočne skazeného človeka."

Zdvihla ruky dohora, cúvala späť. "Toto nemusím počúvať. Hlavne nie od teba."

"Mama!" zanariekal Scorpius.

Hermione zovrelo srdce a zarazila sa. Scorpius sa začal potkýnať smerom k nej.

"Drž sa od nej, Scorpius!" zakričal Draco. "Je to humusáčka! Choroby prenášajúca humusáčka. Oklamala nás!"

Scorpiusova tvárička stuhla v hrôze a zdalo sa, že sa zmenšuje do seba, keď od nej cúval. Hermiona cítila, ako sa jej v hrudi triešti srdce. V naprostej hrôze vzhliadla k Dracovi, neschopná uveriť, že svojmu synovi povedal niečo také. Pozrela na neho a z jej tváre zmizol všetok výraz, keď sa obrovská biela ruka načiahla a spakruky ho udrela.

Vykríkla, keď Draco odletel, ako keby nemal kosti, a dopadol na zem, kde zostal ležať.

V blikotajúcom bzukote mágie, z ktorej sa jej postavili vlasy, sa akoby odnikiaľ zjavila trojica jotnarov a rýchlo sa približovala. Hermionine výkriky varovali vojakov a odveta pušiek už zapĺňala vzduch.

"Scorpius! Scorpius!" vykríkla, načahujúc sa po dieťati, ktoré nehybne stálo a zízalo na ochabnuté telo svojho otca.

Chlapcova vydesená, slzami zmáčaná tvár sa k nej na okamih otočila, ale potom sa od nej rozbehol smerom k ležiacemu otcovi.

"Nie! Scorpius!" uháňala za ním.

Ďalšia streľba. Jotnarovia sa rýchlo primiestňovali a odmiestňovali, vlny mágie šľahali vzduchom a všetky zostávajúce stany sa rozhoreli. Niekoľko vozidiel vybuchlo v ohnivých guliach a vyslalo do vzduchu mihotavý čierny dym.

K nebu vzlietol vrtuľník a zbrane vo vnútri by aj mohli rozstrieľať jotnara, keby dostali šancu vystreliť. Výbuch mágie, takmer neviditeľná vlna tlaku a vrtule sa prehli napoly a vrtuľník sa začal špirálovito rútiť k zemi.

Ozvali sa ďalšie výkriky a streľba, ľudia sa rozutekali a Hermiona si pomyslela, že tábor musia obkľučovať ďalší jotnarovia.

Dobehla Scorpiusa, keď sa dostal k Dracovi. Malfoy bol potlčený, ale pri vedomí a Hermiona drsne schmatla Scorpiusa, potom chytila Draca za ruku a pokúsila sa ho vytiahnuť na nohy. Mágia ju zasiahla ako elektrický bič, ona sa zúfalo skrútila a len tesne sa jej podarilo pristáť na zemi bez toho, aby dopadla na Scorpiusa. Ostré 'ra-ta-ta-ta' znelo všade navôkol a ona v duchu prosila vojakov, aby tie veci odohnali.

Pretočením sa dostala na nohy, keď sa nad ňou vztýčil jeden z jotnarov a biela ruka s pazúrmi zasiahla zem, kde predtým ležala. Videla, že sa približujú, skutočne približujú, a nejaká malá vzdialená časť jej mysle si všimla, že dokáže spozorovať rozdiely v ich črtách, malé odlišnosti v ich veľkosti a pohybov a v takmer žiari farieb na okraji ich bielych plášťov. Ten, čo útočil na ňu, bol chudší a rýchlejší než ostatní a jeho okolie žiarilo domodra.

"Vypadni!" hlúpo na neho jačala. Nemala žiadnu zbraň, nič, čím by sa mohla brániť.

Zatackala sa a rozbehla sa k táboru, len aby sa jej ten najväčší, načervenalý netvor postavil do cesty. Kľučkovala, ale neuhla sa mágii, ktorá ju zasiahla ako kladivo, až narazila do stromu.

Scorpius vykríkol a potom vykríkla ona, keď cítila, ako jej ho vyťahujú z náručia.

"NIE! NIE! SCORPIUS!" Pokúsila sa po ňom vrhnúť, pokúsila sa ho schmatnúť, ale znova tvrdo narazila do stromu.

Sedela tam opretá o kmeň a čakala, kým bolesť neustúpi a svet sa neprestane krútiť. Keď zase videla jasne, zbadala, že sa k nej znova blíži modravý jotnar, aby na ňu zaútočil, jeho nádherná tvár poskladaná do nahnevaného zavrčania. Videla načerveno a len chvíľu jej trvalo spracovať, že bledočervený jotnar zablokoval toho modrého. Dve bytosti sa vznášali, zízali mlčky jeden na druhého, až kým nakoniec modrý neodletel preč.

Červený sa otočil, aby sa na ňu pozrel. Zízala na neho, ako sa jeho tváre pred jej očami menia, každá na chvíľu zastala, aby sa na ňu pozrela, a ona uvažovala, čo sa deje. Bola muklorodená, prečo na ňu zaútočili?

"REDUCTO!" zaklial ženský hlas.

"Mágia nefunguje," pomyslela si omámene Hermiona, ale potom sa vystrela, keď stred hrude žltavého jotnara explodoval a on začal kričať a mlátiť sebou.

Druhý jotnar zanariekal spolu so zraneným bratom a letel za jeho hlasom. Hermiona náhle osamela. Sedela v tichom omámení a mlhavo uvažovala, či nedostala otras mozgu.

"Malfoy, vráť sa sem!" Niekto zareval a Hermiona takmer vykríkla, keď ju cudzia ruka objala okolo hrude. Ťahala ju dozadu a do stredu skupiny vojakov, ktorí ich ochranne obklopili. Potom ten, čo ju odtiahol, ktokoľvek to bol, spadol na zadok a stiahol ju k svojej hrudi.

"Mám ťa. Mám ťa. Si v bezpečí." Šepkal znova a znova.

Hermiona zažmurkala, trasľavo vydýchla a chytila sa paže pritisnutej k jej krku. Suché pery ju bozkávali na krku, na pleci, trasľavé ruky ju mocne objímali.

"Čo sa stalo?" spýtala sa vzdialeným hlasom, keď otočila hlavou, aby uvidela Malfoya, dobitého a ponurého. Krv mu stekala po spánku. "Napadli ma, aby sa dostali k tebe, ale potom ma stále prenasledovali."

Tváril sa rovnako zmätene ako ona. "Ublížila si im vôbec?"

"Nie, nemala som žiadne zbrane… je to Luna Lovegoodová?"

Drobná žena s blonďavými vlasmi odvážne dupala cez bojové pole, zariekala čokoľvek, čo ju napadlo, mávala prútikom, nie ako keby vrhala kúzla, ale ako keby dirigovala orchester. Každé kúzlo trafilo cieľ, každučké z nich, od Lumus po Reducto, spôsobovalo smrteľné zranenia.

"Úžasné." Niečo jej rýchlo prebehlo mysľou, príliš rýchlo, aby to dokázala zachytiť. Mala vzdialený dojem, že je niečo zle, ale tá myšlienka sa o chvíľu neskôr stratila.

Za Lunou postupovalo niekoľko vojakov a čarodejníkov; čarodejníci sa ju pokúšali zaštítiť silou ich spojenej moci, vojaci sa snažili doraziť čokoľvek, čo minula.

Jedným z čarodejníkov, ktorý kryl Lunu, bol Harry Potter. Hermionu pohľad naňho takmer nabudil k nadšeniu, ale ten pocit, že je niečo zle, ju neustále otravoval.

Okolití vojaci im začali pomáhať na nohy.

"Poďme," náhlivo prikázal jeden z nich. "Odchádzame."

"Čo sa deje?" spýtala sa neprítomne.

Draco odtlačil vojakov preč a stále ju objímal, keď vstával na nohy. "Ešte nemôžeme odísť! Niečo je zle. Niečo nám chýba." Znel vydesene a zmätene.

Vojaci ich oboch schmatli a silou prinútili k pochodu. "Dostávame všetkých čarodejníkov na nákladiaky. Jotnarovia nezabijú svoje jedlo, takže ak chceme odtiaľto dostať nejaké autá, musíte v nich sedieť vy. Inak tu uviazneme."

"Útočia hromadne," stroho prehovoril ďalší z vojakov, zadychčane. "Buď tento útok plánovali, alebo sú skutočne naštvaní, pretože na nás idú tvrdo."

Niečo napravo vybuchlo a skupina sa ako celok uhla a náhlila sa dopredu. Jeden z vojakov stále tlačil Hermionu a Draca vpred, kým ostatní zbierali ďalších čarodejníkov. Hermiona sa im nedokázala brániť; hlava jej vírila medzi Ronom, Harrym, Lunou a Jeremym. A niečím, čo nedokázala uchopiť.

Ostrý hvizd upútal ich pozornosť a dvojica mužov mávla na vojakov. Hermiona mala sotva čas spoznať Jeremyho s Troyom, než ich vojaci prakticky strčili do zadnej časti vozu, ktorého strop a boky pokrývalo tmavozelené plátno.

Strelci zaujali pozície vzadu a po bokoch a šofér naštartoval motor, až nákladiak pod nimi zahrmel.

"Bude tu plno," poznamenal jeden z vojakov. "Musíme odtiaľto všetkých dostať. Nechcem riskovať, že nás zabijú v pomste za to, že sme im zobrali jedlo."

"Hermiona!" Jeremy sa vyštveral vedľa nej, ignorujúc Dracovo zavrčanie. "Nemôžem tomu uveriť! Tí bastardi vedia, že mierime na Rokfort. Vsadil by som na to čokoľvek!" Rozhliadol sa. "Kde je to decko?"

Hermiona na neho vyvalila oči. "Čože?"

"To decko," zopakoval Jeremy a nejasne mávol rukou.

"Aké decko?" spýtala sa.

Jeremy hľadel z jedného na druhého, ako keby sa mu ten žart už zunoval. Keď na neho Hermiona stále bezradne hľadela, zbledol. "Ach," povedal potichu, vymenil si pohľady s Troyom a prezrel si zmäteného a zazerajúceho Malfoya. "Je mi to ľúto." Začal cúvať, ale Hermiona ho schmatla za ruku, srdce jej búšilo silno a rýchlo.

"Nie, počkaj. Čo je? Čo je zle?" Otravný pocit v jej bruchu skúšal prerásť v strach a hrôzu, ale stále nevedela prečo.

Jeremy zaváhal, ale Hermione to už začínalo dochádzať.

"Na niečo sme zabudli. Keď jotnarovia niekoho vezmú, niekto naňho zabudne," pomaly zdôvodňovala, cítila, ako ju celú zaplavil chlad. "Na niekoho sme zabudli."

"Na Malfoyovho syna. Na Scorpiusa Malfoya," neochotne priznal Jeremy.

Hermiona sa sprudka nadýchla, keď to meno roztočilo jej myseľ ako zásah desaťtisícmi watmi. Bolo to fyzické a bolelo to, ale potom si spomenula a tá bolesť tisícnásobne narástla. Ako keby jej niečo väčšie než sekáč na ľad bodalo znova a znova do mozgu.

Bolo tam dieťa. Dieťa s anjelskou tváričkou, ktoré dokonale zapadlo do všetkých tých prázdnych miest v jej hlave. Existovalo dieťa, ktoré jej hovorilo 'mama'. Malý chlapček so slzami zmáčanou tvárou, ktorého jej vytrhli z náručia.

Neuvedomovala si, že kričí, ani že ju Jeremy s Draco podopierajú, zatiaľ čo sa jej telo zmieta a niečo v jej hlave prasklo a jej sa vyliala krv z nosa a uší. Nejasne počula Troyov výkrik.

A potom nastala chladná temnota.

*****