Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermionine vlasy by ohľaduplní ľudia nazvali „nespolupracujúcimi“ a menej zhovievaví „kopou sena“, no ona sa o nich zmieňovala s humorom a zúfalstvom dospievajúceho dievčaťa ako o „nepoddajných“. Odmietali sa zodvihnúť nahor pre zvláštne príležitosti, neuložili by sa bez nadbytku kúziel a zamotali do chumáčov, keď boli ponechané len tak. Niekedy boli dekou a inokedy slučkou. Ak chcela, aby voľne splývali, skučeravili sa. Ak sa ich pokúsila zvlniť, odmietli držať tvar a občas sa sformovali do nových, vlastných tvarov. Boli tvrdohlavé, ťažko ovládateľné, rozčuľujúce, ale Hermiona ich vrúcne milovala.

Rovnako ako náklonnosť k prieberčivému kocúrovi s nohami do „O“, ktorého si adoptovala v treťom ročníku, aj jej láska k vlasom bola absolútna a nemenná. Dokonca aj vtedy, keď ju ten spletitý chaos privádzal do zúrivosti, mala ho rada napriek všetkým ťažkostiam. Návrhy, že by si ich mala ostrihať, sa stretávali s ľadovým, urazeným mlčaním. Komplimenty vyvolali na jej tvári červeň a plaché úsmevy. Na druhej strane urážky v nej vzbudili rozhorčenie. Nikto by nepovedal, že Hermiona Grangerová je citlivá na svoje vlasy. No v skutočnosti bola. Keď sa jej vlasy cítili v ohrození, reagovali ako živá bytosť – nafúkli sa ako oblak a vrčali a praskali od statickej elektriny. A Hermiona sa vrhla na nešťastníka, aby sa pomstila v mene cti a ranenej ženskej dôstojnosti.

Ako knihomoľka poznala všetky kliatby, a tak nešťastní adresáti jej znalostí často strávili väčšinu nasledujúceho dňa lízaním si rán. Našťastie však bola zhovievavá a zvyčajne im dovolila odpísať si od nej poznámky, len čo sa ona i jej vlasy upokojili. Vďaka tejto mimoriadnej vnímavosti, vlastne až blízkemu vzťahu k svojim neposlušným kučerám zistila, že je veľmi ľahké vcítiť sa do rozpoloženia profesora elixírov. Ľahké, pravdaže, v tom zmysle, že jej pri tom nepríde na vracanie. Snapove vlasy sa od tých jej diametrálne líšili, ale boli rovnako legendárne známe. Spozorovala, že reagujú podobne na jeho nálady a vonkajšie hrozby. Sotva postrehnuteľne, avšak zreteľne, ak ste vedeli, čo si všímať.

Keď náhodou začul niekoho šepnúť slovo „umastený“, vlasy sa mu od hnevu zavlnili. Keď čítal eseje a krvavočervený atrament stekal po pergamenoch v škaredých ranách, chlácholivo mu pohládzali líca. Keď bol šťastný, a to nebolo často, pohojdávali sa mu počas chôdze sem a tam a pekne sa leskli vo svetle sviec. Keď bol naštvaný, vznášali sa mu nad očami a chránili ho pred pohľadmi, alebo stmavli do olejovej čiernej v snahe prejaviť rovnaký hnev. Po určitom čase začali Hermionu v prehnanej miere fascinovať. Pristihla sa, ako na ne v triede zíza, samozrejme, po dokončení práce. Premýšľala o nich po nociach. Čítala o ich počas voľných hodín a počas vychádzok do Rokvillu zháňala knihy s danou tematikou. Existovalo totiž zopár článkov, ktoré sa stručne zmieňovali o myšlienke, že vlasy človeka môžu odrážať jeho osobnosť, aj keď boli širokou verejnosťou veľmi spochybňované. Profesorove vlasy, nehovoriac o jej vlastných, sa pre ňu stali istým druhom posadnutosti. Dokonca sa jej niekoľkokrát snívalo, ako prstami neustále prečesáva tie tmavé pramene a Snape sa na ňu díva so zvláštnym výrazom na tvári. Koniec sna si nikdy nepamätala, ale celkom iste bol spojený s množstvom česania a kefovania.

Až v siedmom ročníku sa jej naskytla skutočná príležitosť preskúmať ich osobne a zblízka. Začala s už tradičnou sériou mimoškolských úloh v kurze premieňania s profesorkou McGonagallovou. Bola to oblasť štúdia, ktorá ju vždy zaujímala, ale nemala čas venovať jej plnú pozornosť. Zistila, že je takmer neznesiteľne ľahká, čo profesorku transfigurácie veľmi podráždilo. Vlastne až natoľko, že zašla za Snapom a naliehala, aby dovolil Hermione dokončiť kurz s ním, keďže pre ňu úlohy z premieňania neboli dostatočne náročné. Súhlasil veľmi neochotne, čo asi znamenalo, že sa mu McGonagallová vyhrážala rôznymi zakázanými kliatbami a pravdepodobne aj fyzickou kastráciou. Od profesorky sa to dalo čakať.

Hermiona sa dostavila do triedy profesora Snapa, aby začala so štúdiom pokročilých elixírov na zmenu podoby. Neskôr sa vyhovárala, že za jej činy mohlo obrovské množstvo okolností. Po skončení vojny sa nudila a bez nepretržitej prípravy na poslednú bitku jej chýbalo akékoľvek rozptýlenie. Neexistovalo nič dôležité, na čo by sa mohla sústrediť. Na MLOKy sa pripravila v šesťtýždňovom časovom predstihu pred ostatnými spolužiakmi a nemala žiadneho priateľa. Lenže v tej chvíli myslela iba na to, že to bude pravdepodobne jej jediná príležitosť.

Snape čítal knihu úplne pohrúžený do témy, o čom sa presvedčila použitím rýchleho kúzla na vyčistenie kotlíka, ktorý mala očistiť ručne: v jeho učebni neexistovalo žiadne smiešne švihanie prútikom, či už išlo o pokročilé štúdium, alebo nie! Opatrne sa pohla k nemu a dávala si pozor, aby sa na svoj cieľ nedívala pridlho. Potichu ako mačka sa mu prikradla za chrbát a natiahla ruku k lesknúcim sa čiernym vlasom.

„Na vašom mieste by som to nerobil,“ zatiahol a ani sa neobzrel. Hermiona potichu zanadávala, potom obišla stôl a postavila sa predeň.

„Nechystám sa vás skúmať, len sa ich chcem dotknúť.“ Úprimne povedané bola prekvapená, že nebol rozčúlený, hoci ak si všimol, že sa blíži, mal asi čas potlačiť všetky zjavné príznaky nevôle.

„V žiadnom prípade,“ odvetil a konečne odtrhol zrak od stránok knihy.

„Dám vám päť siklov,“ navrhla a hriva sa jej nádejne nafúkla.

Vlasy sa mu na oplátku zavlnili, čo zvyčajne znamenalo, že bol pobavený, alebo sa chystal niekoho zabiť. Zvážila obe reakcie a usúdila, že sú rovnako nepravdepodobné, aj keď sa skôr prikláňala k tej druhej.

„Nemôžete ma podplatiť, slečna Grangerová.“

„Tomu možno len ťažko uveriť.“

Uškrnul sa a znovu sa zdalo, že na ňu jeho vlasy zažiarili. „Tak dobre, nemôžete ma podplatiť peniazmi.“

Hermiona pokrčila plecami. „Tak mi povedzte, čo chcete.“

Snape sa k nej naklonil, vlasy mu skĺzli z pliec, aby tomu desivému obrazu dodali tichú podporu. „Niečo veľmi jednoduché, čo mi môžete poskytnúť výhradne vy.“ Významne sa na ňu zahľadel, potom začaroval miestnosť na zvukotesnú a zamkol dvere.

* * * * *

Hermiona sa na slávnostnom ceremoniáli k ukončeniu štúdia nervózne zodvihla a cítila, že sa jej začínajú potiť dlane. Nebola človekom, ktorý rád vystupoval na verejnosti. Vedela, že sa temer nikomu nebude páčiť to, čo sa chystala povedať... nuž, okrem profesora Snapa, samozrejme. Odkašľala si, prebehla pohľadom po zhromaždených rodičoch, učiteľoch a absolventoch školy a začala: „Vážení rodičia, učitelia a milí priatelia, je mi veľkou cťou, že môžem odovzdať túto Cenu hlavnej prefektky za profesionálne majstrovstvo učiteľovi, ktorý toho urobil tak veľa pre mňa i mojich priateľov počas pobytu na tejto škole. Je ocenený za tvrdú prácu a odhodlanie, ktoré deň čo deň prejavuje. Jeho nadľudská trpezlivosť k záplave mojich nekonečných otázok je mierne povedané pozoruhodná. Ide o mimoriadneho človeka, skvelého odborníka a úžasného duelanta. Bez jeho prispenia by sa mnohí z nás nedožili tohto dňa. Pán profesor Flitwick, prijmite, prosím, túto cenu ako prejav mojej vďačnosti.“

Profesor Flitwick vyzeral taký šokovaný, že skoro spadol zo stoličky. Hermiona sa chvíľu obávala, že dostane srdcový záchvat. Rozžiarený a celý roztrasený sa pobral na pódium, aby si od nej prevzal cenu. Prehnane jej ďakoval a usmieval sa na všetky strany. Profesorky McGonagallová a Vectorová mu zdvorilo poblahoželali, akoby z tohto vývoja udalostí neboli sklamané a prekvapené. Flitwick toto ocenenie doposiaľ nikdy nezískal, čo sa zdalo veľmi zvláštne vzhľadom na počet hlavných prefektiek pochádzajúcich v minulosti z jeho fakulty. Hermiona mu potriasla rukou a potom sa pokojne vrátila na miesto. Počkala, kým sa rozruch utíši do prijateľnej vravy a vykĺzla zo sály skôr, než by sa ktokoľvek spýtal, prečo sa rozhodla pre Flitwicka, keď tam bolo toľko iných, jasnejších kandidátov. Samozrejme, dávno už mala pripravené šikovné zdôvodnenie, ale vypytovanie sa by si vyžiadalo určitý čas a ona už mala byť niekde inde.

Podskočila, keď sa z prázdnej učebne načiahla po nej ruka a vtiahla ju dovnútra. „Čo?“

„Pššt!“ zahriakol ju Snape ostro. Pohľadom prebehol po oboch stranách chodby, potom zavrel dvere a zabezpečil ich kúzlom.

„Fajn, urobila som, čo ste chceli, hoci stále nechápem, načo ste to potrebovali,“ ozvala sa Hermiona a zadívala naňho prižmúrenými očami.

„To je prosté, slečna Grangerová,“ odvetil Severus bez okolkov. „Splácal som svoj karmický dlh. Keď napadnete človeka od chrbta, aby ste sa mohli pridať k bande smrťožrútov pri razii proti školákom, musíte za to napokon tak či onak zaplatiť. Radšej som to urobil po svojom.“

„Ako sa môže taký gauner ako vy starať o karmu? Ste ten najhorší človek, akého poznám!“ vykríkla a každým nadvihnutím obočia dávala najavo svoju nevieru.

„A vy sa domnievate, že záchrana celého čarodejníckeho sveta a časti toho muklovského nevyrovnala dlh?“ Bola ticho a on sa uškrnul. „Tak, nech to už máme z krku.“

Hermiona rýchlo zabudla na spor a dychtivo prikývla. „Konečne,“ šepla a natiahla k nemu ruku.

„Momentíček, najprv si ujasnime základné pravidlá,“ riekol Snape a ladným gestom ju odtisol. „Môžete sa ich dotknúť len raz, iba rukami a inak žiadnej časti môjho tela.“

„Súhlasím,“ hlesla nedočkavo.

„Tak dobre.“ Snape narovnal plecia a potom sa opatrne posadil za vedľajšiu lavicu. „Poslúžte si, slečna Grangerová.“ Hermiona trasúc sa od nedočkavosti natiahla obe ruky a prsty mu zaborila do vlasov.

Nebola si celkom istá, čo čakala. Možno nejakú magickú iskru, alebo epifániu v súvislosti s jej predošlým výskumom. Potom by sa mohla znovu podvedome nádejať, že v nej vzbudí odpor a konečne ho dokáže dostať z vlasov... ehm, hlavy. Okúsila však pocit, akoby sa ocitla v siedmom nebi.

Páčilo sa jej dotýkať sa ho. Mal hebké a chladné vlasy. Ovíjali sa jej okolo prstov a pohládzali ich od kĺbov až po končeky. Zľahka pritlačila a veľmi pomaly mu prešla nechtami od temena hlavy až k zátylku. Tlmene vzdychol. Hermiona odvrátila zrak od vlasov farby polnoci a zadívala sa mu na tvár. Oči mal zavreté, mihalnice sa mu chveli a trochu sa triasol. Nikdy nevidela nič povzbudzujúcejšie, než bol Severus Snape v tej chvíli. Mierne zaklonil hlavu a ona mu prstami prečesávala vlasy, až kým neboli voľné, aj keď sa jej tie atramentové pramene držali ako milenec.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a pripomenula si, že to všetko robí kvôli vede a nie nejakému osobnému uspokojeniu. A potom znovu zopakovala celý postup s ešte väčšou starostlivosťou. Profesor začal sťažka dýchať a ona si pomyslela, že sa čo nevidieť preberie z tohto tranzu podobného stavu a zastaví ju. Celkom iste to bol viac než jeden dotyk. Vlastne to prerástlo do niekoľkých dotykov.

S jednou rukou stále vpletenou v jeho vlasoch začala mu končekmi prstov prechádzať po uchu. Keď sa jej nedostalo okamžitého ostrého pokarhania, dotkla sa čeľuste, skĺzla dlaňou po líci a napokon mu palcom láskala pery. V tej chvíli si už nedokázala presne spomenúť na pravidlá, no bola si celkom istá, že ich všetky porušila. Pokým premýšľala, či to neoľutuje, do kaderí sa jej zaborili skúmavé prsty a začali jej jemne pohládzať hlavu.

„Ó, bože!“ zalapala po dychu a oči jej takmer vyliezli navrch hlavy. V ostatkoch vedomia jej opakovane prebleskovala jediná zasnená myšlienka: Takže takto sa človek cíti, keď má orgazmus.

„Slečna Grangerová,“ zapriadol jej do ucha Severusov hrdelný barytón. „Porušili ste dve pravidlá. Takto ťažko udržíte vašu obvyklú vysokú latku.“ Hermiona naňho nechápavo zažmurkala. Kedy sa mu ocitla na kolenách? „Očakával by som, že ich odignorujete všetky.“

Potrebovala istú chvíľu, kým to spracovala. Potom sa naňho chcela usmiať, no bola príliš zaneprázdnená bozkávaním sa. Profesor vnoril ruky do praskajúcej, očividne vzrušenej hrivy a pridržiaval jej hlavu, zatiaľ čo jej plienil ústa. Stonala a tisla sa k nemu spôsobom nehodným školáčky. Celý čas odmietala vypustiť z dlane plnú hrsť klzkých, rovnako vzrušených vlasov.

Nakoniec sa o desať minút neskôr od seba odtrhli najmä preto, že Snapov krvný obeh bol ohrozený bujarým skrúcaním sa jej vlasov v návale nesmierneho entuziazmu. Medzitým, čo ho Hermiona opatrne vyslobodzovala, obaja sa snažili vyhnúť sa vzájomnému očnému kontaktu. Keď bol odmotaný, neobratne sa mu posunula na kolenách, lebo si práve uvedomila, čo ju tlačí. Severus zrumenel. Vlasy mu stuhli, ako keby sa tiež zahanbili. Rozptýlenie bolo v tom okamihu rozhodne najschodnejšou cestou.

„Tak už mám v tých záležitostiach súvisiacich s karmou, o ktorých ste hovorili, celkom jasno,“ ozvala sa Hermiona so samoľúbym úsmevom a pohrávala sa mu s končekmi vlasov.

Zamračil sa. „Momentálne by som na tom mal byť dobre, takže dlhodobo nehrozia žiadne odmeny ani tresty.“

„Kto tu hovorí o vašej karme?“ spýtala sa šibalsky. „Som veľmi dobré dievčatko. Vždy si píšem domáce úlohy. Hovorím „prosím“ a „ďakujem“. A cez víkendy zachraňujem svet.“

„Predpokladám, že by ste teda mali dostať nejakú odmenu,“ riekol Snape zamyslene a vyzeral, ako by bol naozaj v rozpakoch a úplne mimo svojho obvyklého netopierieho charakteru. „Lámem si hlavu, čo by to tak mohlo byť...“

„Iste,“ šepla Hermiona s rozžiareným očami. „Pozrite, aká som zmätená!“ A začala ho dôkladne bozkávať.

Aj napriek zamestnanosti sa Snapovi podarilo zamrmlať cez jej nesmierne obratné pery poslednú sťažnosť: „Prekliata karma!“