Preklady fanfiction Harryho Pottera

Veľa, preveľa sa toho od pádu Voldemorta zmenilo. Ale väčšina vecí zostala rovnaká.

Starostolec stále viedla skupina najstarších, najspiatočníckejších čarodejníkov, akí sa dali nájsť. Skupina čarodejníkov, ktorá stále verila, že muklovia na cestovanie používajú kone a koče. Slizolin bol stále považovaný za temnú fakultu a zvyšné tri fakulty sa mu neférovo nevyhýbali. Azkaban bol plný dementorov a vlkolaci sa ani len nepriblížili k rovnoprávnosti.

Muklorodených stále nazývali humusákmi a štatistiky uvádzali, že v rovnakej práci dostávali nižší plat ako ostatní čarodejníci.

Kingsley Shacklebolt odviedol veľa dobrej práce. Dokázal by urobiť ešte viac, keby mu ľudia, ktorí boli stále znepokojení a vydesení nedávnym prevzatím ich vlády, umožnili prijať jeho 'desivé' a 'nezvyčajné' zmeny zákonov. Kingsley si svoj úrad naveky nedokáže udržať a politickí špinavci sa opäť dali do práce ako obvykle, len čakali, kedy sa nasťahujú späť na svoje pozície, keď Kingsley konečne odíde.

Harry Potter bol stále horúcou témou, stále striedavo ctený a ohováraný. Nikdy sa z neho nestal auror. Prešiel výcvikom, tú prácu vykonával takmer rok, než sa vzdal a skončil. Pôsobilo to, ako keby všetkých sklamalo, že pravidelne nevykonáva zázraky. A keď v niečom neuspel, potom bol z neho problémy vyvolávajúci povýšenec, ktorý sa zámerne pokúšal sabotovať tých okolo seba, aby sám vyzeral lepšie.

Po stáži u aurorov čakalo Harryho náročné obdobie hľadania si práce. Tí, ktorí ho boli ochotní zamestnať, tak chceli urobiť len kvôli jeho publicite, a tí, ktorí ho zamestnať nechceli, sa báli, že privoláva problémy. A on nevyhnuteľne problémy priťahoval.

Hermiona považovala za nemožné pochopiť, ako sa tak veľa mohlo prihodiť, ako sa všetko v čarodejníckom svete zvrtlo a vrátilo k tomu, čo bývalo, takmer na druhý deň. A ako mohli všetci predstierať, že je všetko v poriadku.

Cítila sa v toľkých veciach podvedená.

Keď otvorila oči, začula cvrčky a zvláštny sykot, v ktorom nespoznala zvuk propánových lámp, až kým nezbadala jednu, ktorá jasne žiarila na stole niekoľko stôp od hlavy postele a zalievala svet žltavou hmlou. Zamrvila sa na mäkkom lôžku, slabúčko zahmkala, keď zistila, že má telo celé a necíti žiadnu bolesť. Začula pohyb a radostné zapišťanie a vyliezlo na ňu teplé telíčko, šťastne poťahujúce nosom.

Scorpius sa pri nej stočil a strčil si palec do úst, hľadiac na ňu zbožňujúcimi očami. Keď mu uhladila ofinu, dospela k záveru, že sa v skutočnosti nepodobali Malfoyovým – boli príliš veľké, príliš modré.

Sotva spoznala v mužovi, ktorý vykročil z tieňa, aby sa posadil vedľa jej lôžka, Draca Malfoya. Vlasy mal rozpustené, ledabolo mu padali do očí, na brade denné strnisko. Jeho oblečenie vyzeralo ako tepláková súprava. Jednoduché tričko a nohavice z nejakej tenkej šedej látky mu boli priveľké, pravdepodobne preto, že bol zvyknutý na habity. Pohľadom prešla po bledej krivke jeho kľúčnej kosti, široký výstrih košele jej poskytol náznak pevného, hladkého svalstva.

Preplietla prsty v Scorpiusových vlasoch a bolestivo si pripomenula pocit uvedomenia, že bez toho chlapca nedokáže žiť, že kvôli nemu položí svoj život. "Otrávil si ma."

Lord Malfoy sotva poznateľne prikývol.

"Nikdy som od teba nemala prijať žiaden nápoj," zamrmlala, kým si pretierala oči.

"Nebolo to v nápoji," bezohľadne ju informoval.

Počkala, ale už nič ďalšie nevysvetlil. Zamračila sa.

"Na tom teraz nezáleží. Predpokladám, že mi niekto podal protilátku."

Draco pokrčil plecami, tváril sa vyložene spokojne. "Možno, ale škoda sa stala. Scorpius je presvedčený, že si jeho nová matka."

"Jeho… jeho čo?" prskala. "Synnove? Kde je Synnove?"

"Bohužiaľ, moja nádherná žena to nezvládla. Po celej hlavnej sále boli jej kúsky. Nechala po sebe bordel, mrcha."

Hermiona zakryla Scorpiusovi uši. "To je nechutné. Ty čubčí syn. Bola to matka tvojho dieťaťa!"

"Nikdy ňou nechcela byť!" zasyčal Draco. "Nikdy ho nechcela. Nikdy ho nemilovala…" Ako keby mu došlo, čo hovorí, venoval jej plachý úsmev. Potichu sa spýtal: "Ale ty moje dieťa neodmietneš, že nie? Nikdy nemal matku, ktorá by ho objímala, ktorá by ho bozkávala alebo ho ochraňovala. Po jednej noci a dni je do teba absolútne zamilovaný. Neopovážiš sa zlomiť jeho srdce, však? Teraz ho neopustíš."

Scorpius vzhliadol, keď sa na neho Hermiona zvrchu pozrela. S palcom v ústach sa na ňu usmial, jednou rukou sa hral s jej vlasmi. Pritisla si ho k hrudi a otočila sa k jeho príšernému otcovi.

"Vypadni."

"Hermiona…"

"VYPADNI!"

Nadmieru spokojný lord Malfoy sa postavil na nohy a vyvliekol sa von.

Hermiona pobozkala Scorpiusa na hlávku a vyplakala sa do jeho vlasov.

*****

Keď sa znova prebudila, slnko osvetľovalo vnútrajšok toho, čo určila ako veľký stan. Nie tak veľký ako čarodejnícky, ale napriek tomu dosť priestorný. Domnievala sa, že sa prebudila menej deprimovaná, menej v šoku než večer predtým. Celý ten rozhovor s Malfoyom jej pripadal ako sen.

Odsunula hrubé, ale užitočné deky a zistila, že je oblečená v rovnakom type prostého, športového odevu, aký mal na sebe Draco Malfoy, až na to, že ten jej mal kapucňu. Hermiona prehodila nohy cez kraj lôžka a potichu tam sedela. Žiaden ryšavý idiot alebo okuliarnatý hrdina sa neprirútil k jej boku. Trpezlivo čakala a cítila, ako hrozí, že sa jej vyrovnanosť zrúti, keď sa to ticho rozplynulo samo.

Jej pozornosť upútalo akési kňučanie a ona sa rozhliadla po zdroji. Scorpius sedel za stolom vedľa teraz nezapáleného lampáša. Vydával hrdelné spevavé zvuky a slepo zízal na strop stanu. Niekoľko vecí v miestnosti, vrátane kartáča na vlasy a cudzích ponožiek, sa pohybovali po kľukatých cestičkách okolo stanu, ale nezdalo sa, že by si to Scorpius všimol.

"Scorpius?" Chlapec sa odmlčal, ale zízať neprestal. Vzdychla si, strhla vznášajúci sa kartáč a prehrabla si ním vlasy. Pri nohách lôžka našla ošúchané staré tenisky. Boli príliš veľké a trochu smrdeli, ale čo by ste neurobili kvôli ochrane vlastných nôh. "Poďme pohľadať tvojho otca." Zdvihla dieťa od stola, mierne znepokojená, keď sa o ňu ochabnuto oprelo.

"Scorpius?"

Chlapec zažmurkal a neprestával hľadieť napravo od nej, malú rúčku jej zamotal do vlasov, ale inak nereagoval. Znepokojene ho poťažkala a zamierila von, zvedavá na to, čo nájde.

Hneď ako ako vykročili von, zasiahol ju hluk. Nachádzali uprostred zasneženého poľa, poriadne ďaleko od civilizácie. Stáli tu džípy a rady stanov a skupiny ostrých mladých mužov v uniformách, niektorí v pozore, iní sa len potuľovali. Nad hlavou jej hučala helikoptéra a asi dvadsať metrov od jej stanu stál prisámbohu tank. Okrem vojakov tu videla ďalších ľudí oblečených ako ona, ktorí sa tlačili k sebe, vyzerali divne a zmätene. Čarodejnice aj čarodejníci. Vyčnievali dokonca v 'normálnom' oblečení.

"Dobré ráno, madam," pozdravil ju jeden z mladých vojakov. Rozprával pomaly, ako keby sa bál, že ju poľahky vystraší. "Tamto nájdete raňajky. Nájdite si pre seba a toho maličkého niečo na jedenie."

"Ďakujem vám," zamrmlala. "Ehm," zastavila ho, keď sa pohol preč. "Hľadám Draca Malfoya."

Venoval jej súcitný pohľad. "Mrzí ma to, madam, ale nebudeme mať presný zoznam tých, čo nás sprevádzajú, až kým sa nestretneme s ďalšími skupinami." Myslel tým, že nemajú zoznam preživších. Vyčerpaná len hlúpo prikývla a zamierila smerom, ktorý jej ukázal.

Scorpius zapriadol, chňapol jednou rukou do vzduchu a fascinovane hľadel na svoje prsty.

"Scorpius?" Poťapkala ho po zadočku.

Odkašľal si a znova si oprel hlavu o jej plece.

Hermiona jedáleň našla pomerne ľahko, ale nemohla si nevšimnúť, ako vojaci v službe vyzerali uštvane. Stuhli a ostražito si ju prezerali, zjavne pripravení na boj. Zmätená a v nepohode ich potichu pozdravila. Zdvihla tanier pre seba a Scorpiusa a začala si naberať jedlo. Vojakom viditeľne odľahlo.

Ostatní čarodejníci a čarodejnice postávali po krajoch priestoru, kde sa raňajkovalo, a sledovali ju s obavami a opovrhnutím. Páni a dámy dobrého vychovania, teraz oblečení v handrách príliš úbohých aj pre ich domových škriatkov. Ani jeden z nich ešte nikdy nebol ponížený tak jednoduchým jedlom.

Pocítila nával nechutného pobavenia, keď niekoľko z nich zdvihlo taniere a všetko po nej zopakovalo, vrátane výberu rovnakého jedla. Začínala tušiť, prečo personál vyzeral tak zaskočene. Tí nafúkaní idioti, ktorí sa nazývali čistokrvnými, sa pravdepodobne vzbúrili pri predstave muklovského jedla – napriek faktu, že tu boli vajíčka a párky rovnako ako na Rokforte – a toho, že by sa mali obslúžiť sami.

Pravdepodobne vznášali absurdné požiadavky celé ráno.

Hoci nebolo divu, že ich nastalá situácia rozhodila. Zlyhal ten veľkolepý dôkaz ich nadradenosti a na povel to tu mali tí, ktorými pohŕdali. Premýšľala, či medzi nimi nebol niekto, kto by radšej zomrel, než sa nechal zachrániť muklami.

Scorpius sa pohupoval sem a tam na stoličke, jeho tvárička prázdna, ako keby ju v skutočnosti nevidel. Domnievala sa, že je asi príšerne traumatizovaný udalosťami včerajšieho večera.

"Scorpius?" Celé ráno k nej neprehovoril ani slovka. "Scorpius, najedz sa."

Keď chlapec stále mlčky sedel a ona už zjedla svoju polovicu, znova si vzdychla a zdvihla lyžicu, aby ho nakŕmila ovsenou kašou z jeho taniera.

"Otvor ústa." Scorpius zažmurkal a poslúchol. Nakŕmila ho, jej hnev mierne upokojili zvuky potešenia, ktoré vydával, a kopajúce nôžky.

"Nie si malé dieťa. Dokážeš sa najesť sám… hoci myslím, že by ťa domoví škriatkovia ešte stále mohli kŕmiť, ty rozmaznanec."

"Herm-jona!"

Hermiona sa otočila na mieste a takmer ju zrazila mladá žena. Chvíľu jej trvalo, než spoznala Jevgeniju Aleksejevnu. V priveľkej teplákovej súprave vyzerala oveľa mladšia, keď mala rozpustené dlhé tmavé vlasy namiesto drdola plného šperkov. Mladšia žena sa jej držala, plakala a bľabotala v ruštine.

Hermiona dievčinu objala a pevne stisla, celkom presvedčená, že je Fjodor mŕtvy, až kým si neuvedomila, že ten mladý muž so šticou čiernych vlasov, ktorý mieril k jej lavičke, je práve ruský minister.

"Minister Aleksejev," potichu pozdravila.

"Prosím, Hermiona, tu som sotva nejaký minister." Jeho angličtina bola takmer perfektná, len silný prízvuk jej napovedal, že nepoužíva prekladacie kúzlo. "Tak radi vás vidíme nažive."

"Po mne nešli." Poťapkala Jevgeniju po chrbte, zatiaľčo sa dievčina pokúsila vzchopiť a napäto sa vedľa nej posadila.

"Ale bojovali ste. Všetci vedia, že ste chránili deti. Ťažko vás zranili."

Zaksichtila sa, keď uvažovala o tom, čo videla. "Nie tak ťažko." Vyskočila, aby schmatla Scorpiusa, ktorý sa chcel odtúlať preč, a posadila ho za stôl.

Fjodor zjavne zachytil jej myšlienky. "Nie, to zrejme nie."

"Vážne neviem, čo sa deje…"

"Skrývame sa, myslím. Muklovia tie príšery zahnali svojimi hlasnými zbraňami, ale prišli ďalší. Povedali nám, aby sme všetko, čo máme a čo má v sebe mágiu, zanechali tam – to preto sme tak obyčajne oblečení, nesmieme použiť mágiu okrem tých najnevyhnutnejších prípadov. Myslia si, že ju tie príšery dokážu vycítiť. To kvôli tomu nás rozdelili."

"Oni nás rozdelili?"

Scorpius opäť začal vydávať hlúpe nezmyselné zvuky a ju začínalo vytáčať, ako ostatné čarodejnice a čarodejníci na neho zízali, ako keby bol nejaké neobvyklé zviera. Zdvihla ho, utíšila a posadila si ho do lona.

Fjodor si dieťa prezeral, ale nespýtal sa naň. "Príliš veľa mágie v adnoj oblasti. Tiež sa báli, že keby sme všetci byli na adnom meste, bolo by pre tie príšery jednoduchšie, aby nás zabili všetkých naraz."

Hermiona prikývla.

Fjodor si prezeral ostatných ľudí v miestnosti. "Mnoho ľudí odišlo. Odmietli pomyslenie, že ich muklovia dokážu ochrániť. Ďalší si myslia, že to muklovia poslali tie príšery, aby si nás podrobili. Bolo tu veľa hádok. Dokonca aj potom, čo muklovia urobili, sa k nim mnohí odmietajú správať ako k ľudským bytostiam. Vraj sa s nimi nebudú ani rozprávať. Ako keby muklovia boli sluhovia, ktorí si len plnia svoje povinnosti."

Hermiona sa zaksichtila.

"Um, Her-mí-jona Grangerová? Nie je tu Hermíjona Grangerová?" Vojak, ktorého stretla predtým, stál vo vchode a mračil sa na nich.

"Choďte," kývol Fjodor smerom k mužovi. "Ste muklorodená. Možno vám povedia, čo sa deje."

Hermiona prikývla, objala zmätenú Jevgeniju a privinula k sebe Scorpiusa, ktorý stíchol, plytko a tak dajako rýchlo dýchol, oči dokorán a neprítomné. Hermionu prepadol náhly pocit strachu; Scorpius ju začínal desiť. Musí nájsť doktora. Vyzeral, ako keby bol v šoku alebo niečo také. Skúsila mu ruky a čelo, ale nezdal sa byť ani príliš teplý ani studený.

"Ja som Hermiona," predstavila sa vojakovi.

Ten sa uškrnul. "Zopakujte to."

"Hermiona."

"Her-maj-na."

"Tesne."

"Žiadajú si vás vpredu," povedal, ako keby mala mať potuchy, čo tým myslel.

Ukázala na dvere. "Veďte."

Pri odchode z jedálne takmer narazila do nejakej ženy. Meredith na ňu zízala s vyplašenými, krehkými očami a otvorila ústa, ale Hermiona od nej odtrhla pohľad a vôbec sa neobzrela.

"Vy ste mukel?" spýtala sa vojaka, ale potom sa strhla nad vlastnou hrubosťou.

Pery mladého muža sa vykrútili, hoci len máličko. "Moták," veselo oznámil.

"Zachránili ste nás… však? Po celom manore museli byť protimuklovské ochrany. Mohli tam byť dokonca príšerné pasce. Malo to byť nemožné, ale… prišli ste…" Slabo pokrútila hlavou. "Prečo?"

Napravil si baret, keď sa zadíval na oblohu, ako keby hľadal inšpiráciu. "Za muklov nemôžem hovoriť. Myslím, že by radi všetko odpálili – ach, prepáčte." Previnilo sa pozrel na Scorpiusa. "Ste jedna z tých čistokrvných princezien."

Pousmiala sa. "Nie, som muklorodená, ale môj…" Zarazila sa, prehltla slovo 'syn', ktoré jej takmer vypadlo z úst. Dopekla, myslela si, že je tá kliatba už zlomená.

Vojak chápavo prikývol. "Keby nejaký veľký netvor útočil na muklovský svet a vy by ste mohli pomôcť, pomohli by ste?"

"Áno, samozrejme!"

Muž pokrčil plecami. "Myslím, že to isté platí pre mňa."

"A-ako to môže byť rovnaké po tom, čo…" Po tom, čo vás vyhodili? Po tom, čo vás zatratili?

"Nuž, neplatí to pre všetkých," priznal, znel takmer zahanbene. "Neprišiel každý. Niektorí odmietli. Ale toto je môj domov. Sú to moji ľudia… aj keď ma tu nechcú. Práve teraz sú vydesení a zmätení a slabí. Je… dobré byť pre zmenu tým silným."

Hermiona mala pocit, že tomu možno rozumie.

Draco Malfoy netrpezlivo čakal pred stanovou konštrukciou s drevenými dverami. Hermiona si s istou obavou všimla napätý výraz v jeho tvári. Vojak vyzeral, že má zo seba radosť. "Je to on? Ten, na ktorého ste sa pýtali?"

"Hm, áno," nepohodlne zamrmlala.

Draco vykročil dopredu a rukou ju objal okolo pása, čím si ju pritiahol bližšie k sebe. "Ďakujem vám, že ste ju našli."

"Kedykoľvek." Vojak sa s ňou s úsmevom rozlúčil úklonom hlavy a odišiel.

"Sprostý mukel," zasyčal Draco pod nosom. Hermiona zhíkla, keď ju strhol za roh stanu. Otočil ju, aby bola tvárou k nemu, a pevne ju chytil za ruku. "Ty pomstychtivá malá mrcha, čo si si dopekla myslela, že robíš?"

Vyvalila na neho oči, slovný útok ju totálne zaskočil. "O čom to hovoríš?"

"Ako dlho je v tomto stave?" Vytrhol jej Scorpiusa z náruče a Hermiona ublížene vykríkla a automaticky sa po chlapcovi vrhla. Malfoy ju odstrčil nabok, z čoho sa zapotkýňala dozadu. "Myslela si si, že ma potrestáš, keď poserieš hlavu môjho decka?"

Schmatol Scorpiusa za bradu a s rozzúreným výrazom si ho prezeral.

"Scorpius!" Zaklial, zdvihol ruku a tvrdo chlapcovi strelil facku. Scorpius sa v jeho rukách len zakýval ako bábika.

Hermiona videla červeno. Hmatala po oblečení, aby našla prútik, len aby si spomenula, že ho nenašla, odkedy sa zobudila. "Čo robíš? Prestaň!" kričala na neho, keď sa na neho vrhla, pretože znova zdvihol ruku. "Prestaň! Ubližuješ mu!"

Tentoraz ju odstrčil tak silno, že skončila na zemi.

Draco udrel Scorpiusa ešte silnejšie. Tentoraz chlapec zrazu zalapal prudko po dychu a začal hlasne plakať. Prestal v Dracových rukách sedieť ako bábika a začal sa krútiť.

Hermiona stuhla, keď sa Draco zosunul v úľave a mocne si chlapca privinul k hrudi.

"Scorpius!" povedal po chvíli nahlas a vážne.

"Scorpius Hunter Adonis Laufeia-Malfoy, prečo neprecvičuješ svoje učivo? Tento týždeň si sa učil o Starostolci, však? Povedz mi o každom členovi."

Scorpius sa rozhliadol, vyzeral veľmi zmätene.

Zbadal Hermionu a s tichučkým zavytím sa po nej načiahol.

"Čo sa tu deje?"

K stanu dobehli dvaja vojaci, ktorí ten rozruch zjavne začuli. Striedavo pozerali na Draca a Hermionu a ich tváre postupne nadobudli podozrievavý a nahnevaný výraz, keď zbadali rozrušenú ženu na zemi a muža držiaceho červenolíce uplakané dieťa, ktoré sa po nej zúfalo načahovalo.

"Môj syn je chorý," neochotne vysvetľoval Draco úsečným hlasom, znel takmer ponížene. "Mal záchvat. Svedkov to dokáže rozrušiť."

Vojaci sa na nich pozreli, stále podozrievaví. "Ten maličký chce mamičku," nebezpečne prehlásil jeden z nich, ale už nepôsobil tak agresívne.

Hermiona opatrne vstala a oprášila sa.

Draco jej so zaškrípaním zubov podal chlapca. Scorpius nadšene "ufkal", poskakoval hore a dolu, až kým nemohol objať Hermionu. Potom sa jej držal ako prísavka, palec zastrčený v ústach.

Draco držal ruky nad chlapcom, ako keby musel vynakladať úsilie, aby jej dieťa nevytrhol naspať k sebe. "Nedovoľ mu to! Prinúť ho rozprávať, inak znova upadne do tranzu."

"Scorpius," oslovila ho nežne Hermiona. "Scorpius, zlatíčko, môžeš mi porozprávať o Starostolci?"

Chlapec mlčal, oči mu začínali nadobúdať sklený výraz.

Draco zrazu buchol chlapca po zadočku, až Scorpiusom trhlo a palec mu vypadol z úst, ktoré sa vyformovali do prekvapeného ó. Obzrel sa cez plece na otca a zamračil sa.

"Au."

Draco si prekrížil ruky a zamračenie opätoval. "Ten Starostolec, ak môžeš."

"Sta-ro-stolec je naj-vyšší súdny dvor našej vlá-dy," pomaly recitoval. "Najvyššie miesto v sta-ro-stolci je predseda najvyššieho čarodejníckeho súdu…"

"Ste v poriadku, madam?" spýtal sa potichu jeden z vojakov Hermiony.

"Áno, vďaka za záujem."

"Nepotrebuje to dieťa doktora?"

"Nie." Zaváhala, ale pokrútila hlavou. "Myslím, že len na neho bolo všetkého príliš."

Vojaci prikývli. "Ak byste čokoľvek potrebovali, stačí nám dať vedieť." Vrhli po Dracovi ďalší podozrievavý pohľad. Ten bol ale plne zabraný do počúvania svojho syna a zjavne si ich odchod nevšimol. Nevzhliadol, až kým jeho syn nevymenoval každučkú pozíciu a jej povinnosti.

"To bolo vynikajúce," vyhlásil nakoniec a Scorpius sa rozžiaril. Draco sa nežne dotkol otlačeného líca svojho syna a strhol sa, ako by on bol tým, koho udreli.

Keď sa konečne pozrel Hermione do očí, bola v nich naprostá hanba. Hermiona si zrazu uvedomila, že vravel o Scorpiusovi pravdu. Pretože sa nehanbil za seba, ani za to, že udrel dieťa. Hanbil sa za to, že má nedokonalého syna.

"Čo sa práve stalo?" dožadovala sa. "Prečo zostal taký apatický? Prečo si ho udrel?"

"Pretože je to jediný spôsob, ako ho prebrať!" Bol to tichý výkrik pomedzi zaťaté zuby. Draco vydýchol a pretrel si oči. "Mala si pravdu. Stres posledných dní si vyberá svoju daň. Scorpius viac než rok nemal takýto záchvat."

Skúmal jej tvár.

"Mrzí ma to," precedil tie slová, ako keby fyzicky boleli. "Neviem, prečo som si myslel, že…" Zatvoril oči. "Len som hlúpo veril, že ty dokážeš automaticky rozoznať symptómy. Hermiona Grangerová vie predsa všetko, nie? U Merlina. Mal som ti povedať, čo môžeš čakať."

"Čo s ním je zle?"
"Nič zle s ním nie je!" opravil ju Draco ostro. Napadlo ju, že musel túto otázku pri Scorpiusovi počuť pričasto. "Je možno slabší, ale je veľmi statočný a ja som na neho veľmi hrdý."

Scorpius sa vypäl.

Draco sa na neho pozrel s prižmúrenými očami. "Až na to, že má viac než päť a ešte stále si nevie prestať cmúľať palec."

Scorpius zatrucoval.

V Hermione rástol hnev. "Takže si si myslel, že som využívala Scorpiusovu chorobu, aby som sa ti pomstila?"

"Nie! Nie, len som bol nahnevaný a vydesený. Nemyslel som to tak."

"Obvinil si ma, že zneužívam dieťa, ale nemyslel si to vážne?"
"Hermiona…"

Pokračovala rovnako napätým a vyrovnaným hlasom. "Nebudem sa s tebou hádať pred dieťaťom. Posledné, čo nejaké dieťa potrebuje, hlavne dieťa traumatizované ako toto, je vidieť, ako na seba dospelí kričia. Ale chcem, aby si vedel, že keby tu nebol Scorpius, jednu by som ti vrazila a prekliala ťa na kašu. Ak ťa ešte niekedy napadne takto so mnou hovoriť alebo ma znova nazvať mrchou, buď si istý, že ti ublížim. To prisahám."

Draco sa zaškeril a zmenil tému. "Poď. Už sme aj tak minuli priveľa času."

*****

Stan, do ktorého vošli, mal drevené dvere a po bokoch vrecia s pieskom. Vo vnútri bol obrovský, pravdepodobne magicky rozšírený, žiarivo osvietený a chránený silenciom.

Vyzeral ako kompromis medzi kanceláriou a skladom s hromadami krabíc, radom zbraní a kójí s počítačmi a telefónmi. Hermionu trochu podráždilo, že utečencom povedali, aby nepoužívali mágiu, ale pohlavári ňou plytvali, kedykoľvek sa im zachcelo, hoci ju pri elektronike museli udržať na minime.

Hermiona začula Jeremyho skôr, než ho zbadala.

"Príšery? Príšery! HA! Ste len nasraní, že už viac nie ste tými najvyššími bytosťami vo vesmíre! Už sa nemôžete nazývať vrcholom evolúcie, všakže, keď existuje niekto s väčšou mocou, so silnejšou mágiou?" vykríkol. "Pre tieto veci nie ste ani muklami. Ste tvormi, ste jedlom, nestojíte ani za to, aby vás považovali za bytosti. Ale héj, aspoň vás majú radi, správne? Stavím sa, že chutíte skvele."

Hermiona zatvorila oči a napočítala do piatich, zatiaľčo zakrývala Scorpiusovi uši. "Prosím, zožeň mu opatrovateľku alebo niekoho. Toto nemusí počúvať."

Draco sa zamračil. "Toto je politika, Hermiona. Kvôli tomuto sa Malfoy narodí a vyrastá."

Odolala nutkaniu pichnúť ho do oka. "Toto nie je právo či zahraničné záležitosti alebo uzatváranie dohôd či dokonca vydieranie a podplácanie. Nepotrebuje počúvať názory o požieraní ľudí, keď mu je päť."

Scorpius poťapkal ruky na svojich ušiach a usmial sa.

Draco sa zatváril otrávenie, ale vzdychol si. "Správne, fajn."

Posadili Scorpiusa za stôl, na ktorom ležal otvorený laptop.

"Óóóch!"

"Nie!" Draco odtrhol malé rúčky od klávesnice a varovne ich stisol. Zazrel na ten počítač, ale Hermiona nevedela posúdiť, či vie, čo je to zač.

"Hej!" pohoršene zhíkla Hermiona, keď Draco vytiahol z vrecka zmenšenú knihu, zväčšil ju a podal Scorpiusovi. "To sú moje Rozprávky barda Beedla!"

Bola by ju spoznala kdekoľvek a na rovinu, pomyslenie na prakticky starovekú kniha obchytávanú ulepenými prštekmi ju zmrazilo na kosť.

"Áno, zabudol som spomenúť, že moji muži skonfiškovali pár vecí, keď prezerali dom tvojich rodičov," pokojne jej oznámil Draco.

"Nebola v dome mojich rodičov!" zajačala.

"Och. Nuž možno sme prehľadali aj tvoj byt. Tu máš, Scorpius. Chcem, aby si si prečítal 'Fantastickú fontánu'  a buď pripravený referovať mi o tom, čo si sa dozvedel, keď sa vrátim."

Scorpius prikývol a pritom už zvedavo siahal po knihe.

"To bolo čo?" ostro vyštekol Draco.

"Áno, pane, ďakujem vám, pane."

"Dobrý chlapec."

****

Väčšina zo zhromaždených príslušníkov armády a čarodejníkov aj napriek nadbytku stoličiek stála. Stáli tri metre oproti sebe a zjavne ani jedna skupina nebola ochotná priblížiť sa k tej druhej.

Hermiona vpálila rovno dnu.

"Jeremy!" Nebola si istá, prečo je taká šťastná, že ho vidí. Domnievala sa, že za to môže spoločná trauma alebo niečo, ale on jej objatie vrelo opätoval a obaja ignorovali Dracove prebodávajúce oči, povýšené vytočenie pier muža vedľa Jeremyho a uprené odmietavé pohľady zhromaždených vojakov a čarodejníkov.

Hermiona sa vymotala z objatia a buchla Jeremyho do brucha dosť silno na to, aby zjajkol, a niekoľko vojakov sa rozrehotalo. "Opustil si nás!"

"Héj! Svoju prácu som odviedol!" odštekol zatvrdilo, šúchajúc si brucho. "Človek dokáže zniesť ponižovanie, zhadzovanie a preklínanie od ľudí, ktorých životy sa pokúša zachrániť, až pokiaľ nepovie 'kašľať na to'. A aby bolo jasné, tvoj život nebol v nebezpečenstve, až kým si sa ho nerozhodla riskovať. Nie je mojou povinnosťou zachrániť ta, ak chceš urobiť niečo hlúpe."

Nemohla si pomôcť, aby sa neusmiala. "Z teba by nikdy nebol chrabromilčan."

Chlapík vedľa Jeremyho vydal pobúrený, nazúrený zvuk, ale Jeremy sa na ňu pozrel s naprostou vážnosťou a prehlásil: "Červená mi zasrane dobre pristane."

"Nemusíš ju nechať sa s tebou takto rozprávať," vložil sa muž vedľa Jeremyho. Bol slušná väzba a stál v prísnom pozore, čerstvo oholený, a vyzeral oveľa viac vojakom ako Jeremy vedeckým maniakom. Možno by vyzeral dobre, nebyť toho strhaného výrazu a očí ako trnky. K predlaktiu mal pripevnené púzdro na prútik, takže si ho Hermiona zaradila ako muklorodeného, hoci ho vôbec nepoznávala.

"Ježiši, uvoľni sa, Troy," zamrmlal Jeremy.

"Nemusí ti predhadzovať tvoj hendikep! Nie je to tvoja chyba, že si divotvorne zmenený! Už ťa vykázali z tvojho domu, Merlin skákavý, čo ešte od teba chcú?"

"Divotvorne zmenený?" Hermiona naznačila ústami pobavenému Jeremymu. Bol tento chlapík skutočný?

Troy jej venoval znechutený pohľad. "'Moták' je hnusné slovo."

"Myslím, že je hnusné, keď si myslíte, že je to niečí hendikep!" odsekla Hermiona.

"To stačí!" vložil sa Draco, potom potichu prehovoril k Hermione: "Krucinál, tento chlapík je ešte väčší cvok, než si ty… Teraz sme už všetci…"

"Nechápem, prečo sme museli čakať na ňu," prerušil ho Troy. Hermiona ho začínala vážne neznášať. "Je to horenoska."

"Je bystrejšia než všetci v tejto miestnosti dohromady," uškrnul sa Draco.

Nastal moment ohromeného mlčania.

Jeremy zdvihol ruku. "Spomenul som, že som astrofyzik s troma doktorátmi?"

Hermiona ho poťapkala po pleci. "Si veľmi múdry. Oveľa, oveľa múdrejší než ja."

"Ďakujem ti, už sa cítim lepšie."

"Môžeme sa už posunúť ďalej?" vykríkol jeden z čarodejníkov, hlas zachrípnutý od stresu a zármutku. Hermiona sa zrazu cítila hrozne pre to, že v tejto situácii niečo zľahčovala.

Ľudia zomierali. Ľudia zomreli.

"Potom hádam, že môžeme začať od úplného začiatku." Starší mukel – Hermiona spoznala jeho výložky ako generálporučíka – "Domnievam sa, že by som mal vysvetliť, že muklovia sledujú hviezdy z úplne odlišných dôvodov ako čarodejníci. Nepoužívame hviezdy ako znamenia, ani nespájame ich pohyb s udalosťami v našich vlastných životoch. Skúmame hviezdy, aby sme zistili, z čoho sú vytvorené, ako ďaleko sú, čo leží za nimi. Dokonca sme k hviezdam cestovali, hoci nie príliš ďaleko. Medzi muklami sa vedie veľká polemika o tom, či je naša planéta jedinou, ktorá podporuje život. Strávili sme roky v snahe nájsť odpoveď na túto otázku. Nuž, dámy a páni, zdá sa, že dnes odpoveď máme."

Hermiona tuhla a tuhla každým jeho ďalším slovom. Už pri Jeremym ju to malo trknúť. Astrofyzik!

"To nemyslíte vážne," zašepkala. "To nemôžete myslieť vážne. Takže to nie sú teda magické bytosti?"

"Och, sú to magické bytosti," uistil ju Jeremy. "Mimozemské magické bytosti. Nie je to také bláznivé ako to znie. Vážne."

Votrelci.

Krucinál. Majú dočinenia zo zasranými VOTRELCAMI!