Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Príšera

Kapitola č.9

Príšera
Vložené: Jimmi - 22.06. 2017 Téma: Príšera
Jimmi nám napísal:

 


Všetko najlepšie, Ganlum!

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

9. kapitola

 

“Budem tu, keď sa prebudíš.”

Hermionin hlas zaznieval v Dracových snoch, nesúvislých a podivných a bol pre neho niťou, ktorou sa mohol nechať viesť, keď tie sny balansovali na hrane nočných morí. Nemal potuchy, ako dlho spal, ale dovolil si pohrúžiť sa do spánku, pretože na istej úrovni vedel, ako zúfalo potrebuje odpočívať.  Tak trochu to pripomínalo loď, ktorú pomaly kolísali vlny a ktorá nemusela byť na žiadnom konkrétnom mieste. Chvíľu to bolo nádherné, ale tiež to bolo osamelé a Draco zatúžil po slnku.

Nakoniec sa hmla zdvihla a Draca vytiahla so sebou, keď mu šepkala, aby sa prebudil. Pomaly zažmurkal a otvoril oči.

“Vitaj späť,” usmiala sa na neho Hermiona, slnečné svetlo z nemocničného okna takmer zatienilo jej tvár. Dodržala slovo. Bola presne tam, kde povedala, že bude.

“Doprčinčíc,” rozkašľal sa, ale potom sa zaksichtil, pretože s takýmto pozdravom nezamýšľal začať. Ešte sa mu celkom nespojila duša s telom, myšlienky mu bez energie prebleskovali hlavou. Cítil sa hrozne.

Zasmiala sa. “Aj ja ťa rada vidím. Asi bude najlepšie, ak sa nebudeš snažiť veľa hovoriť. Máš spálené hrdlo a dosť škaredo si si uhryzol jazyk. Ale členok sa ti zahojil dobre.”

“Malé útechy,” zastonal, mal pocit, že ho bolí celý človek. Dokonca pokožka ho bolela.

“Práve si dostal novú dávku liekov od bolesti, takže si čoskoro budeš pripadať skvelo.”

“Ja si vždy pripadám skvelý, Grangerová,” zavrčal.

Znova sa zasmiala a on v tej chvíli dospel k záveru, že potrebuje počuť jej smiech tak často, ako len bude možné, že si bude užívať to, ako sa jej tvár pri jeho slovách rozžiari.

Ale ani toto nebola jediná zmena. Hermiona vyzerala úplne premenená. Všetok stres a smútok, ktoré lemovali jej črty, boli preč. Vyzerala prekliato výnimočne.

Život po vojne už vyzeral úžasne odlišne a to bol jeho súčasťou len chvíľu.

“Tvoju matku poteší, keď sa dozvie, že si hore,” riekla, placho mu uhladila vlasy z čela. “Dostala sa z toho, aj keď to bolo veľmi tesne. Zranenia sa jej liečia dobre. Vieš, je teraz vojnovou hrdinkou. Celkom celebrita.”

Draco otvoril ústa, aby odpovedal, ale nedokázal kvôli náhlej hrči v hrdle nájsť slová. U Merlina, bol taký vďačný. Keď vtedy videl svoju matku… bez pohybu, zranenú… Očakával najhoršie. Ďalší zármutok na zozname. Ďalšie telo, ktoré bude treba pochovať. V zúfalej snahe zabrániť tomu, aby ponížil samého seba, chytil Hermionu za ruku a stisol ju, párkrát sa trhane nadýchol. Hermiona sa pozrela na ich spojené ruky a stisnutie opätovala, predstierajúc, že si nevšimla, ako sa mu zaliali oči.

Napadlo mu, že pravdepodobne netuší, aký zaviazaný sa teraz cíti. Hoci chrabromilčania boli takýto - vykonávali šialené kúsky len preto, že sa zdali byť správnymi. Hermiona ich zachránila. Všetkých. Dokonca ani tam  nemala byť.

Bola totálne rozzúrená a on nikdy nebol kvôli tomu šťastnejší.

“Tvoja matka získala pár pôsobivých jaziev,” pokračovala. “Myslím, že sa jej skutočne páčia. Vyzerá vďaka nim veľmi desivo.”

“Ona je veľmi desivá,” zachrčal, hrdlo mal v strašnom stave. Chvíľu po niečom šmátrala, a potom mu priložila k perám pohár. Opatrne si odpil, vďačný za úľavu z chladu.

“Takže Grangerová,” strhol sa, keď prehltol cez šmirgľový papier. “Porušila si pravidlá.”

“Pravidlá? O čom hovoríš?”

Draco sa uškrnul, rád, že si ju môže znova doberať. “V mojej spálni. Povedal som ti, že žiadne hrdinstvá.” A potom musíš nakráčať dnu a vyhrať vojnu.

“Na toto si vážne nesťažuješ!”

Zachichotal sa, cítil sa príliš šťastne, aby sa hádal. Nevedel, či to bolo liekmi alebo spoločnosťou, ale zrazu sa cítil úžasne.

“Nesťažujem, nie v skutočnosti, ale nevadilo by mi vedieť, čo sa tam dopekla stalo.”

“Fajn. Ale prestaň hovoriť, panenka skákavá. Dostala som jasné príkazy, aby som ťa udržala ticho.”

“Komanduješ,” zašepkal, ale pomaly zatvoril oči, vďačný za úľavu pred ostrým slnkom. Hermiona sa zaklonila, ale rukami zovrela jeho ruku a hrala sa mu neprítomne s prstami.

“Potom, čo si odišiel, som sa zmenila na vrabčiaka a sledovala ťa s matkou do západného krídla,” riekla, znela trochu previnilo, keď obkresľovala čiaru na jeho dlani. “Niečo na tej misii nebolo v poriadku. Ani to neviem vysvetliť.”

“Inštinkty,” doplnil. “Tiež som to cítil.”

“Pššt,” napomenula ho. “Možno to boli inštinkty, neviem. Dívala som sa, ako ide tvoja matka dnu a videla som, ako sa dohaduješ sám so sebou… Nevyzeral si šťastne, že si ostal trčať vonku. Tak či tak, keď si šiel dnu skôr, ako si mal, nepohla som sa dostatočne rýchlo. Dvere sa zatvorili predtým, než som nimi mohla preletieť dnu. Premenila som sa nazad a potom sa tam len trčala… Len som sa prechádzala. Nemohla som ťa ani sledovať, aby som všetko nezhoršila, ale tiež som vedela, že je niečo zle. Bolo to príšerné.”

“Ale potom sa ukázala Bellatrix,” prehovoril v hlave, keď jasne uvidel v mysli, čo sa muselo stať. Otvoril oči a pozrel sa priamo na ňu. “Počula si ma kričať, však.”

Prikývla. “Nikdy v živote som sa necítila taká vydesená. Keď som ťa uvidela v takom stave… A Narcissu… Len som jednala bez premýšľania.”

“Nevedel som, že si toho schopná.”

“Och, sklapni ty jeden.”

“Prepáč, prepáč.”

“Tak či tak, zvyšok poznáš. Zabila som Bellatrix. Aby si vedel, urobila by som to znova a znova.” Znela prekvapivo obranne a Draco si uvedomil, že nebola zvyknutá na to pripraviť niekoho o život. Väčšinu času strávila plánovaním v úzadí.

“Nebudeš počuť, že by som sa sťažoval, Hermiona.”

“Dobre,” znela pokojnejšie. “To je dobre. Pokiaľ ide o Voldemorta, rozhodla som sa rýchlo. Na zemi bola prázdna fľaštička, takže som predpokladala, že mu tvoja matka ten elixír podala, než ju prerušili. Využila som šancu. Vykašľala som sa na proroctvo a skúsila som šťastie.”
“Bola si úžasná,” zamrmlal.

“Voldemort ma o toľko pripravil,” pokračovala, nervózne sa hrala s jeho rukou, smútok sa zmocnil jej tváre. “Nikdy by som si nepomyslela, že budem mať šancu vziať mu to posledné, čo mu zostalo, ale vidíš.” Chvíľu sedeli mlčky, obaja stratení v myšlienkach.

“Hej, Grangerka,” nakoniec sa ozval Draco.

“Hm?”

“Prepáč. Že som ťa nechal v spálni. Viem, že si si prešla mnohým… Nemôže byť ľahké sledovať, ako ľudia odchádzajú a nikdy sa nevrátia. Keby som mal šancu vymyslieť lepší plán, urobil by som to.”

“To nebola tvoja chyba. Myslím, že by som bola rozhodená bez ohľadu na to.”

“Pretože sa ti páčim.” Rozhodol sa na ňu šibalsky usmiať, len preto, že mohol.

Zazrela na neho, ale nebol za tým žiaden hnev. “Možno.”

“Vážne,” uškrnul sa. “Vážne sa ti páčim. To je v poriadku. Aj ty sa páčiš mne. A sľubujem, že keď ťa nabudúce pobozkám, neodpochodujem v ústrety našej smrti.”

Odfrkla. “To si tak veríš, že k tomu dôjde znova?”

“Prirodzene,” pokrčil plecami. “Dokonca aj teraz by som ťa mohol pobozkať.”
“Draco, máš v ústach päť štichov.”

“Ach. To by vysvetľovalo, prečo ma to pri rozprávaní tak bolí.”

“Ty si nenapraviteľný,” pretočila očami. “A musíš zostať nejaký čas ticho.”
“Predpokladám, že môžem splniť rozkazy od ženy, ktorá premohla Voldemorta.”

Hermiona si vzdychla, zrazu vyzerala ustarane. Draco sa prestal usmievať, znepokojený, čo zas povedal zle.

“Prepáč… Len som si ťa doberal.”

“Viem, viem. To nie je ono. Len nerozumiem, prečo som ho dokázala zabiť.”

Draco sa na ňu spýtavo pozrel. Začínala byť po krajoch trochu rozmazaná, ale tvár jej videl jasne.

Bola to pekná tvár.

Och môj bože, tie lieky už začínajú účinkovať.

“To proroctvo,” pokúsila sa vysvetliť. “Nerozumiem tomu proroctvu. Všetko sme vybudovali v domnení, že to musí byť tvoja matka alebo ty, ale nakoniec som to bola ja.” Pokrútila hlavou a zmätená sa odvrátila. “Myslím… že možno v tomto jednom sa Luna pomýlila.”

Draco na ňu vyvalil oči. Nie, to nebolo možné. Myslela to vážne? Pretože teraz, keď prekonal šok z toho, že videl Hermionu skutočne zabiť Temného pána, dokonale pochopil, čo sa stalo.

Jej to fakt nedošlo? Nevedela to?

“Hermiona…”

“Pššt,” zatskala. “To je v poriadku, myslím, že na tom nezáleží. Vojna skončila, čo bolo cieľom. Vychvaľujú Nevilla so všetkými jeho vojakmi. Aj teba. Všetci vedia, ako si pomohol.”

“Dobre, mám v paži, čo ľudia vravia, ale keď si povedala…”

“Draco, madam Pomfreyová mi vážne utrhne hlavu, ak ťa začuje hovoriť.”

“To určite utrhnem!” prerušila ich ošetrovateľka, keď vpochodovala dnu z chodby a okamžite ich rozhovor usekla, priveľa k Dracovej nevôli. “Potrebujem si na chvíľu tohto mladého muža požičať, Hermiona. Stále je na tom úbohom mladíkovi veľa práce.”

Hermiona sa začervenala pri popise madam Pomfreyovej a rýchlo sa postavila, ruku odtiahla preč. “Samozrejme. Vrátim sa neskôr, Draco.”

“Počkaj, ale to proroctvo… Keď si povedala…”

“Neskôr!” Odkráčala z izby, takmer sa potkla o vlastné nohy, keď sa za ním obzerala cez plece.

Draco si uvedomil, že jeho tvár robí niečo nezvyčajne.

“Usmievate sa ako slniečko na hnoji,” prehovorila madam Pomfreyová nesúhlasným hlasom a vkročila mu do výhľadu, aby mu ho zablokovala.

“Myslí si, že sa proroctvo mýlilo,” vravel, keď sa usmial ešte väčšmi. Chcelo sa mu smiať. Bolo to najvtipnejšie, čo kedy počul. A tieto lieky boli prekliato fantastické.

“Cítite sa v poriadku?” odpovedala madam Pomfreyová so zamračeným obočím. “Asi by som mala zmeniť dávku. Dosť rečí. Musela som vás intubovať v časovom zhone a váš jazyk potrebuje ešte odpočívať.”

“Nemýlilo sa,” zachichotal sa. “Bolo absolútne presné.”

“U Merlinovej brady,” zamrmlala, kým sa prehrabávala v jeho liekoch. “Prisilná dávka. Okamžite ju znížim.”

“Len sme ho nesprávne pochopili,” pokračoval.

“Samozrejme, že ste, miláčik,” odvetila, poťapkala ho po ruky. “Idem ti zobrať niečo zo svojich zásob. Vmžiku budem späť.”

Sledoval, ako madam Pomfreyová odchádza z izby. Potom pokrútil hlavou, stále sa usmieval.

Prekliata Luna. Musela to vedieť, tá prešibaná čarodejnica.

Osoba, ktorá zabije Temného pána, bude z rodiny Malfoyovcov. To proroctvo sa mohlo poľahky vyložiť tak, že Temného pána zabije nejaký Malfoy. Namiesto toho tu ale bol priestor aj pre iné vysvetlenie.  Tá osoba bude z rodiny Malfoyovcov. Tou osobou bola Hermiona Grangerová.

“A tak,” informoval prázdnu izbu. “Hermiona sa jedného dňa stane členom rodiny Malfoyovcov.”

A potom sa smial, a smial, a smial.

Potom, čo ho celé veky držali v temnote, potom, čo si musel dať dokopy celú túto šialenú záhadu len pomocou útržkov informácii, konečne mal navrch. Poznal konečný plán.

Ona na to nakoniec príde. Keď si nájde minútku, aby spomalila. Napokon, bola geniálna. Asi bude pravdepodobne trochu jačať. Milovala jačať na neho.

Ale až dovtedy si jednoducho túto chvíľu vychutná.

Okrem toho, mal tušenie, že je to naposledy, kedy bol krok pred ňou a vyzeralo to, že strávia spoločne veľmi dlhý čas.

 

*****

Spal celé hodiny. Keď sa prebudil, oveľa väčšmi pri zmysloch, sedela pri jeho posteli Narcissa. Dajako sa jej napriek tomu, že bola ovinutá v nemocničnej deke, stále darilo vyzerať kráľovsky.

“Matka,” pozdravil, so žmurkaním sa prebral a otestoval svoje ústa, potešený, že cíti menej bolesti. Keď zase videl jasne, nemohol si pomôcť, aby nevyvalil oči - krížom cez jej hrdlo boli tenké červené čiary. Hoci sa rýchlo hojili, bolo mu jasné, že boli mimoriadne hlboké. Ako sa jej podarilo prežiť takú ťažkú stratu krvi, bolo nad jeho pochop.

“To je čo, však?” usmiala sa, čím prerušila jeho myšlienky a priklonila sa, aby ho pobozkala na čelo. “V skutočnosti mi nevadia. Myslím, že je načase, aby som mala nejaké bojové jazvy.”

“Viditeľné jazvy,” riekol, stále ohromený tým poškodením.

“Dobrý postreh,” odpovedala. “Bola to dlhá vojna. Podnikli sme riadne dobrodružstvo, ty a ja.”

“V budúcnosti by som zvládol menej dobrodružstiev,” odpovedal a ukázal na svoje obviazané telo. “Pokiaľ nás neobesia za naše zločiny, myslím, že by som sa rád dostal k nechutne nudnej práci. Možno nejakej bez sadistických temných čarodejníkov. Počul som, že účtovníctvo je mimoriadne otupujúce.”

“Som si istá, že sa to dá zariadiť,” usmiala sa. “A ohľadne našich zločinov môžeš pokojne spávať. Omilostili nás, ako sa ukazuje. Slečna Grangerová zosnovala slušný príbeh o tom, ako sme obaja boli dvojitými agentami. Bola veľkorysejšia s časovými údajmi než boli možno v skutočnosti, ale nenachádzam v sebe žiadne protesty, vzhľadom na okolnosti.”

“Ani ja nie,” priznal, úľava zmiešaná s nepokojom. “Hoci byť omilostený za niektoré veci, čo som urobil… Nuž.”

“Je to problém?”

Nepohodlne sa zamrvil, zvierajúc v ruke prestieradlo. Boj možno skončil, ale niektoré veci, ktoré vykonal, ho budú prenasledovať naveky. Koľko ľudí zabil? Ako veľa rodín zničil?

Trvalo mu príliš dlho, kým zmenil strany. Škody, ktoré napáchal, boli neospravedlniteľné.

“Nezaslúžim si milosť, matka,” zamrmlal. “Nie som dobrý človek, bez ohľadu na to, čo si myslí Hermiona. Nikdy som nebol.”

“To sme dvaja,” odpovedala. “Ale sme tu.”

Spýtavo sa na ňu pozrel.

“Ty a ja sme veľmi nedokonalí ľudia, Draco. Nestaneme sa zrazu anjelmi len preto, že sme zmenili strany. Život nie je taký čiernobiely.”

“A kde nás to zanecháva? Rozhodnutia, ktoré sme urobili…”

“Rozhodnutia, ktoré sme urobili, ukončili vojnu,” pokrčila plecami. “To nás zanecháva s budúcnosťou a vzácnou šancou nechať časť našej minulosti odpočívať. Nebudem predstierať , že sme modeloví občania, ale viem, že sme sa zmenili.”

“Ako si môžeš byť istá?”

“Nuž, po prvé, nejako netúžim po veciach, ktoré som si kedysi cenila. Som si istá, že to cítiš rovnako.”

Draco premýšľal o tom, ako zvykol dychtiť po moci, ako počet zabitých jeho rukou bol znakom cti, než sa ho zmocnili pochybnosti. Striasol sa pri tej spomienke.

Čo si cenil teraz?

Stabilitu. Pokoj. Rodinu. Oddanosť. Niekoho, na kom mu záležalo.

Uškrnul sa. “U Merlinovej brady, začínam byť prekliatym bifľomorčanom.”

Narcissa sa rozosmiala, príjemný, mladý zvuk, ktorý už roky nepočul.

“Myslím, že to mohlo byť horšie,” usmiala sa. “Aspoň nie si chrabromilčanom.”

Draco si odfrkol, ale potom si odkašľal, snažil sa prísť na to, ako sa priblížiť k téme proroctva. “Uhm, keď hovoríme o chrabromilčanoch…”  

Narcissa sa mu pozrela do očí a jemu bolo jasné, že už na to prišla sama. Vďakabohu, že je tohto rozhovoru ušetrený.

“Nemaj obavy, Draco,” povedala. “Je to skvelé dievča. Už si to nejaký čas myslím.”

“Ale uvedomuješ si, čo to znamená.”

“Že jedného dňa budem mať skvelú nevestu.”

“Nikdy to neprestane byť čudné,” zovrel si koreň nosa.

“Ona to vie?”

Draco pokrútil hlavou. “Pochybujem, že si našla chvíľu, aby po tom, čo misia skončila, o niečom rozmýšľala.”

“To je pravda. Ale pretože tebe došiel skutočný význam, čo s tým máš v pláne urobiť? Si prakticky zasnúbený.”

Dracova odpoveď sa vytvárala v jeho mysli, odkedy si uvedomil, čo to proroctvo znamená a došiel k prekvapivému záveru.

“Vieš… myslím, že to budem jednoducho ignorovať.”

Narcissa na neho zažmurkala. “Nechápem.”

Uškrnul sa. “To nepočujem veľmi často.”

“Vysvetli.”

“To sotva potrebuje vysvetliť. Neurobil som nič, čím by som si zaslúžil všetko to šťastie, ktoré prišlo do môjho života. Prešiel som od absolútnej beznádeje ohľadne budúcnosti k tomu, že mám vo veľmi krátkom čase všetko, čo som chcel. Neexistuje v žiadnom prípade, v žiadnom prípade, že by som čo i len sekundu niečo z toho bral ako samozrejmosť.”

Narcissa sa zamračila. “A to sa Hermiony týka ako…?”

“Pretože s ňou odmietam jednať, ako keby som mal na ňu právo. Len pretože nejaké proroctvo hovorí, že máme byť spolu, neznamená to, že si zaslúži, aby sa s ňou jednalo ako s nejakou samozrejmosťou. Budem to proroctvo ignorovať. Získam si jej náklonnosť poriadne.”

Výraz pochopenia svitol Narcisse v tvár. “Hovoríš práve, že by si sa jej rád… dvoril?”

“Myslím, že áno,” odvetil, bojoval s rumencom, ktorý sa mu štveral po krku. “Vieš, že sa nikam neponáhľam. Môžeme na to ísť pomaly. Len nechcem, aby strávila ďalší deň bez toho, aby si uvedomovala svoju cenu.”
Narcissa sa oslňujúco usmiala. “Och, Draco. A ty pochybuješ, že si sa zmenil?”

Draco pokrčil plecami, líca červené. “Viem, že zniem smiešne.”

“V skutočnosti,” povedala a priklonila sa, aby ho pobozkala na líce. “Znieš veľmi podobne ako tvoj otec. Pred všetkým tým nezmyslom s Voldemortom, než ho rozptýlila moc. Aby si vedel, bol veľmi romantický.”

“To… to som netušil.”

“Bol by na teba veľmi pyšný, Draco.”

Venoval jej pohľad naprostej neviery. “Matka, plánujem randiť a potenciálne sa oženiť s jeho úhlavným nepriateľom. Bol by hnevom bez seba.”

“Nuž,” vzdychla si, vyzerajúc pomerne šťastne. “Lucius večne robieval scény."

*****

Dokázali ísť na presne jedno rande, než sa všetko zbláznilo. To rande bol v nemocničnom bufete.

“Len si niečo zahryzneme,” povedala Hermiona, keď ho viedla za ruku. “Jedlo tu dole je lepšie a ty potrebuješ silu.”

“Prečo potrebujem silu?” frfľal. “Cítim sa fajn. Len chcem ísť domov. Manor treba vymiesť, než sa bude dať použiť… Čím skôr začnem, tým lepšie.”

Nervózne sa zasmiala a potom sa pozrela ponad plece. “Len že… Myslela som si, že by sme mohli využiť chvíľku, než sa veci upokoja. Vonku je možno trochu novinárov.”

Draco sa zamračil nad jej úzkostným ošívaním a zaškúlil na tabuľu s jedlami. Nákyp? Odpudzujúce. “Trochu novinárov? Koľko je trochu?”

“Približne sedemdesiat,” zamrmlala. “Možno viac. A to nepočítam dav.”

“Ach.” Zahryzol si do pery a potom jedli mlčky, kým tú informáciu spracovával.

“Toto bude zložité, však,” riekol.

“Čo… opustiť nemocnicu?”

“No to… a  to ostatné.”

Hermiona stuhla a Draco to rýchlo vzal späť, keď si uvedomil svoj prešľap.

“Nie, nie, nechápeš. Nič neľutujem. Toto pre mňa nie je prechodná zaľúbenosť, Hermiona. Kašľať na tlač - neodchádzam len preto, že to chvíľu bude náročné.”

Jej plecia sa uvoľnili.

“Ale to, čo som chcel povedať…  Chcel som ťa vziať von. Trošku ťa rozmaznávať. Nechať nás užiť si svoj čas. To je všetko. Mám pocit, že teraz to bude takmer nemožné.”

Naklonila hlavu nabok, tvárila sa zvedavo. “No páni, Draco Malfoy. Ste prekvapujúco staromódny. Nemala som potuchy.”

Pokrčil plecami, cítil sa mierne trápne. “Väčšinu času som strávil tým, že som sa k tebe choval hrozne. Len som si myslel, že je načase vynaložiť viac snahy.”

Priveľmi k jeho prekvapeniu sa predklonila a zľahka ho pobozkala na ústa. Bolo to príliš rýchle, aby zareagoval, okrem slabého zastonania, ktoré uniklo z jeho pier.

“Si dobrý človek,” zašepkala.

“Nie som, skutočne nie.”

“Zhodneme sa, že sa nezhodneme,” vzdychla si, keď letmo pozrela k východu.

“Ale asi máš pravdu. Normálne randenie neprichádza do úvahy. Prenasledovali by nás na každom rohu.”

“Musí existovať iná možnosť.”

Hermiona vyzerala stratená v myšlienkach. “Na niečo prídem. Myslím, že budeme jednoducho v pohode.”

Mlčky zjedli obed, zastrčení v rohu miestnosti, kde mali malý kúsok súkromia. Rozhovor bol ľahký, všetko to napätie z predchádzajúcich stretnutí zhorelo na popol. Hermiona rozprávala o svojich predstavách pre pamätníky a vyložila svoje obavy o tom, ako ubytovať všetky tie premiestnené rodiny, kým vyriešia rekonštrukciu. Draco navrhol, aby ministerstvo pri snahe o obnovu požiadalo o pomoc jeho matku.

“Mala prístup k súkromnému bohatstvu Voldemorta a Bellatrix,” povedal nad hltom čaju. “Tieto peniaze by pravdepodobne mohli obnoviť väčšinu Británie v rekordnom čase. Ak by ste chceli, to je otázka.”

S potešením získal za svoj nápad trochu dlhší bozk.

“Na toto sa neteším,” zašepkala Hermiona, keď dojedli, neochotne sa postavila k odchodu. “Nemám záujem o pozornosť. Budem teraz musieť hovoriť o Harrym… Všetci budú chcieť vedieť. A Ronovi. A Lune. Ja len… Ja ne…” Začala dýchať príliš rýchlo a Draco ju musel podoprieť, keď ju objal okolo pása.

“Šššš, vydrž,” povedal, otočil ich a kráčal opačným smerom, ako bol vchod. “Na tom byť osobou, ktorá ukončila vojnu, niečo je. Môžeš si povedať, čo chceš, kedykoľvek chceš. Všetci trúchlia, Hermiona. Pochopia, že nie si pripravená hovoriť o ľuďoch, ktorých si stratila.”

“Ale všetky tie otázky…”
“Môžu počkať. A ak ťa budú obťažovať, stratia svoje výsady. Nepatríš novinárom, Hermiona.”

Otupene prikývla,.

“Počkaj, mám nápad. Pôjdem teraz predným vchodom, dobre?”

“Čomu to prospeje?” spýtala sa zmätená. “Roztrhajú ťa na kúsky. Viem, že ťa omilostili, ale ľudia ti nebudú okamžite dôverovať. Stále ťa považujú za smrťožrúta.”

“S tým počítam,” odvetil. “Rozdiel je v tom, že mne nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Pôjdem tam a zabavím ich a ty odídeš zadným vchodom.”

“Vážne?” spýtala sa obavami. “Nebudeš to mať ľahké.”

“Bude to lepšie pre teba a poskytne im to niečo iné, o čom rozprávať. Uvidíme sa čoskoro, áno?” Pobozkal ju na spánok, vediac, že to možno bude chvíľa, než bude mať ďalšiu šancu. “Prosím, povedz mi, že sa čoskoro uvidíme.”

“Samozrejme,” otočila tvár a poriadne ho pobozkala.

Cítil ako ho zašimralo v podbrušku, a slabúčko zachytil medzi zubami jej pery, keď sa odťahovala.

Potom vystrel plecia, otočil sa na päte a odpochodoval k predným dverám, kde zbadal, ako vyhúkli fotoaparáty, keď ho zazreli. Existovala jedna vec, ktorú jeho rodina vedela ako robiť a to bolo ako niekam vstúpiť.

Nasadil svoje najlepšie zazeranie a vykročil do davu.

****

Prešli dva týždne, než sa znova videli. Nároky na Hermionin čas boli nezvládateľné a nakoniec jej posielal správy po sove len, aby ju udržal pokojnú a uisťoval ju, že všetko čoskoro skončí. Možno to bolo proroctvom číhajúcim v úzadí, ale Draco bol so všetkým relatívne v pohode. Využil tento čas pre seba, vyčistil manor, zamkol žaláre a opäť skonsolidoval rodinné financie.

Ukázalo sa, že Voldemortovo sídlo každučký roh zmenilo na potencionálnu pascu a Draco radšej zavolal kliatborušiteľov len, aby sa uistil, že budova bude pre budúcich obyvateľov bezpečná.

Dúfal, že on a jeho matka nebudú nakoniec jedinými, kto tam bude bývať. Keby šlo všetko dobre. Niežeby niečo bral ako samozrejmosť.

Narcissu skutočne zavolali pomôcť s obnovou krajiny a vykonala ju úžasne, keď dohliadala na projekty, ktoré skončili týždne predtým, ako bolo naplánované. Nikto sa nechcel pýtať, ako všetko tak rýchlo vykonala, čo bolo pravdepodobne rozumné, pretože veľmi málo z toho bolo legálne. Ako jedného večera Narcissa povedala Dracovi: “Len preto, že som zmenila stany, neznamená to, že musím byť neefektívna.” Na detaily sa nepýtal. Aj tak s ňou súhlasil.

Jednako, dva týždne odlúčenia bola dlhá doba a Draco začal uvažovať, či si niekde niečo zle nespočítal. Mal by spraviť nejaké veľké gestá? Mal by Hermione jednoducho povedať, čo Luna myslela? Pravda bola, že nevedel, či povedať jej to veci pomôže alebo skomplikuje. Všeobecným pravidlom bolo, že Hermiona neznášala, keď sa jej vravelo, čo má robiť a jemu by neprospelo do niečoho ju nútiť.

Bude musieť byť trpezlivý. Nebola to jedna z jeho cností, ale bol odhodlaný sa ju naučiť.

Jedného večera, keď sa nútil do spánku, začul ťukanie na okno. Srdce mu skočilo do hrdla, vyskočil z postele, snažiac sa zistiť zdroj hluku.

Samozrejme, že to bol vrabčiak.

O chvíľu neskôr s ním trasúca sa Hermiona vkĺzla pod prikrývky, zuby jej cvakali od studeného vzduchu. “Neviem, prečo ma toto nenapadlo skôr,” zašepkala. “Myslela som, že sa budem vnucovať, ale to bolo hlúpe, však?”

“Mimoriadne hlúpe,” odšepkal, znepokojený, že ho jeho búšiace srdce prinúti vykecať celé litánie gýčovitých priznaní.

“Príšerne si mi chýbala,” dovolil si.

“Aj ty mne,” odvetila, zastrčila hlavu pod jeho bradu. “Vadilo by ti, kebyže zostanem na noc?”

“Nebuď hlúpa,” láskavo odvetil.

Zaspala takmer okamžite.

Druhý večer nechal okno dokorán a dúfal, že ohľadne svojich šancí nebol príliš naivne optimistický. Zadržal jazyk za zubami, keď nakoniec vkĺzla pod prikrývky, tešil sa z toho, ako sa pritúlila k jeho hrudi a rýchlo zaspala, mrmľajúc niečo o byrokratickej štruktúre ministerstva.

“Bol by som rád, keby si tu zostala každú noc,” zašepkal s vedomím, že nemôže počuť ani slovka. “Aj keby sme len spali, nevadí mi to.”

Takto pokračovali celé týždne, každý deň Hermiona pracovala až do úmoru a potom zaspala tvrdým spánkom chvíľku po tom, čo vliezla do postele. Draco bol z toho neskutočne nadšený. Nikdy nič takého predtým nezažil - partnera, ktorý sa s ním chcel deliť len o priestor, pretože mal z toho dobrý pocit. Len preto, že chcel byť nablízku.

Proroctvo odsunul do úzadia mysle a tam zostalo. Pod množstvom nových informácií, ktoré Draco hromadil, stratilo svoju významnosť. Pocit Hermioninej pokožky na jeho, prekvapujúce teplo jej tela, keď sa uložila pod prikrývkami, chuť ospalých bozkov, než obaja zadriemali.

Jedného večera Hermiona prišla a vyzerala značne čerstvejšie ako obvykle.

“Dobrý deň?” spýtal sa, keď sa presunul na vankúši.

“Hmm,” prikývla, zviazala si vzadu vlasy a vkĺzla vedľa neho.

“Zvláštny prípad na ministerstve. Pýtali sa ma na môj názor, ale toto vážne nie je moja oblasť.”

“Čo za prípad?”

“V Temži našli telo Blaisa Zabiniho.”

Draco sa ubezpečil, že jeho dýchanie zostalo normálne. “Ako sa tam dostalo?”

“To sa nevie,” povedala, keď sa naťahovala. “Ale divné je, že sa neutopil. Niečím sa zadusil. Listom, v skutočnosti. Do vody ho museli hodiť až potom.”

“Čo za list?” Obkresľoval tvary na jej pleci, veľmi sa snažil, aby sa jej nepozrel do očí.

“Priznanie,” riekla. “Zoznam všetkých, ktorých kedy zabil alebo mučil.”

“To musel byť dlhý zoznam,” zamrmlal.

“Bol,” pokračovala. Cítil, ako ho jej oči pozorujú, snažiac sa nájsť nejaké náznaky. “Bola na ňom Luna.”

“Ach.”

“Nuž,” vzdychla si, “je to vážne príliš blbé.”

“Čo?”

“Zadusenie je príliš milosrdná smrť pre niekoho, ako je on.” Otočila sa chrbtom k nemu a zívla. “Ale aspoň je po ňom. Dobrú noc, Draco.”

“Dobrú noc, Hermiona,” zašepkal a svoju úľavu vložil do bozku na jej chrbte. Možno jej jedného dňa povie, že mali skontrolovať Blaisovu krv a hľadať jed škorpióna, o ktorom sa hovorilo, že je to jedna z najbolestivejších druhov smrti. Možno jej povie, že to zadusenie bolo činom milosrdenstva, pretože sa už na to dlhšie nedokázal pozerať.

Alebo si tento detail nechá pre seba.

Na ďalší večer k nemu Hermiona vliezla úplne nahá. Draco zadržal duch, znepokojený, či nemá halucinácie. Nikdy nezašli ďalej ako po nežné dotyky. Nechcel nič uponáhľať. Ani sa o tom nikdy nerozprávali.

Zjavne sa rozhodla zmeniť tempo.

“Premýšľala som, či dnes večer nechceš spať trochu menej?” konverzačne prehodila.

Draco si uložil do pamäte to, aké to bolo cítiť jej stehná okolo hlavy, vlhkosť medzi jej nohami a to, ako sa chvela voči jeho jazyku.

Nasledujúceho večera si uložil ten ohromujúci pocit, keď do nej vnikol, keď mrmlal veci, ktoré by nikdy mimo ich postele nepovedal, keď sa pomaly pohyboval, až kým sa neurobil a netriasol túžbou.

Uložil si do pamäte divoké milovanie sa na kraji postele, zvuky tela narážajúceho na telo, keď kričala jeho meno.

Uložil si do pamäte teplo jej úst, kĺzanie jej jazyka a mäkkosť je hrdla.

Uložil si do pamäte tú noc, kedy mu dovolila urobiť sa v nej trikrát, keď sa mu vzrušením pretočili oči, chór moja, moja, moja opakovaný v jeho hlave. Nikto nikdy ju už takto nebude mať. Vedel to, ako vedel svoje vlastné meno.

Uložil si toto všetko do pamäte, šťastný nechať ich súčasný stav trvať donekonečna, až kým sa jednej noci ku nemu nepritúlila a nezamrmlala: “Bez ohľadu na to, čo Luna povedala, nemám v pláne zmeniť si meno.”

Draco niekoľkokrát otvoril a zavrel ústa.

“V poriadku,” odvetil, ale potom ju objal pevnejšie, vychutnávajúc si vrelé šimranie, ktoré si prepracovávalo cestu jeho hruďou. “To je úplne v poriadku. A zvyšok?”

“Tento víkend si nasťahujem veci,” zívla a potom pri ňom zadriemala.

KONIEC.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: lucky - 12.04. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Monie2 - 03.01. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: Kapitola č.9 Od: Tez - 21.08. 2021
Temná, ponurá, smutná povídka, ale přesto tak úžasná, neskonale čtivě přeložená!! Děkuji moc!!!

Re: Kapitola č.9 Od: Octavie - 03.02. 2021
Moc děkuji za překlad. Povidka se mi líbila, začala jsem ji číst kvůli tomu banneru! Věděla jsem, ze ten nápis tam bude chytak. Nejdřív jsem si myslela, že to bude na tuty Hermiona, ale po první nebo druhé kapitole jsem si nebyla jistá, jestli to nebude Narcissa. A nakonec spolupráce všech tří. Super. Libilo se mi to prostředí metra. Metro mám ráda. Přišlo mi divné, jak se Potter a Grangerova rychle změnili na Harryho a Hermionu. U Hermiony ok, když u ní měl nějaký romantický zájem, ale ten Harry mě tam bil do očí. Jinak krásně vykreslený Draco, opravdový bad boy, ale i takoví se (snad) můžou napravit. Jdu zkusit další povídky autorky :-).

Re: Kapitola č.9 Od: kakostka - 12.10. 2019
Pasáže s Narcissou, její efektivita a hlavně LUXUSNÍ BANNER:-))) a vzpomněla jsem si na povídku, kde měla Cissa za mazlíčka Queeny, zkusím po ni zapátrat, moc se mi líbila, nevzpomenu si na název, ale snad mi někdo napoví.

Re: Kapitola č.9 Od: kakostka - 12.10. 2019
Pasáže s Narcissou, její efektivita a hlavně LUXUSNÍ BANNER:-))) a vzpomněla jsem si na povídku, kde měla Cissa za mazlíčka Queeny, zkusím po ni zapátrat, moc se mi líbila, nevzpomenu si na název, ale snad mi někdo napoví.

Re: Kapitola č.9 Od: kakostka - 12.10. 2019
To bylo vážně pěkné, ano, sice depresivní začátek a Lunin odchod je bude bolet navždy, ale myslím že Draco to Blaisovi aspon trochu vrátil.... děkuju za pěknou povídku. Užila jsem si ji.

Re: Kapitola č.9 Od: Jacomo - 27.05. 2019
I na druhé čtení je to mimořádný zážitek - a nepřekvapivě se mi líbily tytéž scény co poprvé, tj. ty s Narcissou. Je to skutečná perla a znovu ti za ni děkuju, Jimmi.
Re: Kapitola č.9 Od: Jimmi - 28.05. 2019
Aj ja za komentár a pripomenutie. Aj keď Monštrum by asi bol lepší názov, alebo netvor :) Dík za všetko

Re: Kapitola č.9 Od: myska111 - 11.05. 2019
Opravdu temná povídka, ty první kapitoly byly děsivé ale konec byl dokonalý. Děkuji za překlad

Re: Kapitola č.9 Od: NanaOsaki - 18.07. 2018
To už je konec?! Ach jo, krásné dílo Děkuji za překlad

Re: Kapitola č.9 Od: kovitalita - 14.06. 2018
Veľmi ďakujem, za preklad tejto poviedky. Neviem povedať, čo sa mi na nej páčilo najviac – či už to bolo vynikajúce vykreslenie charakteru jednotlivých postáv, skvelé dialógy medzi nimi alebo prepracovaný dej. Samozrejme, úžasný preklad prispel k tomu, že som si túto poviedku tak zamilovala. Ešte raz veľká vďaka.
Re: Kapitola č.9 Od: Jimmi - 14.06. 2018
Aj ja ďakujem, málokedy zachytím komentár k staršiemu prekladu, teraz sa mi to podarilo. Potešilo.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 9. kapitola Od: subix - 10.08. 2017
Wow :D to je kapitola

Re: 9. kapitola Od: JSark - 29.06. 2017
Bola to krásna poviedka, ďakujem. :) Drobnosť: "pretože sa už na to dlhšie nedokázal povedať." pozerať?

Re: 9. kapitola Od: Gabux - 25.06. 2017
Dokonalý konec dokonalé povídky. Nemám slov. V této povídce nejvíce miluju Narcissu, která je prostě svá. Její potřeba jizev a její efektivita. To je něco, co mi k ní naprosto sedí! Líbí se mi, že se lidé sice změnili, ale zároveň zůstali svým způsobem svými. :) A Hermioniny poslední věty byly prostě dokonalé. ♥ Ale podle mě si to jméno nakonec změní. Hermiona Malfoyová zní božsky.

Re: 9. kapitola Od: Julie - 25.06. 2017
Moc dobrá povídka s perfektním silným závěrem. Díky moc a překlad.

Re: 9. kapitola Od: Ganlum - 24.06. 2017
Jimmi, děkuji za věnování této kapitoly. Zhltla jsem od večera celou Příšeru a je to jeden z těch kousků, co si ráda zase přečtu. Výborný překlad. A ani tu nebylo moc příležitostí, aby jsi frflala nad jistými scénami :-D Konec dobrý, všechno dobré. Děkuji!

Re: 9. kapitola Od: silrien - 23.06. 2017
Nádherná povídka. Hlavně Narcissa je tu úžasná. A Draco mi zase ukradl srdce. Velice děkuji

Re: 9. kapitola Od: denice - 23.06. 2017
Konec, jak má být! Vím o něm, ale vychutnat jsem si ho mohla až dneska. Narcisa je moje bohyně, dál bych se opakovala po Jacomo :-) “Pokiaľ nás neobesia za naše zločiny, myslím, že by som sa rád dostal k nechutne nudnej práci. Možno nejakej bez sadistických temných čarodejníkov. Počul som, že účtovníctvo je mimoriadne otupujúce.” - tohle mě dostalo, aspoň jedna perlička za všechny. Miluji tvoje překlady z rychlíku a doufám v další! Děkuji.

Re: 9. kapitola Od: luisakralickova - 22.06. 2017
Velké díky za překlad, zase jedna povedená parádička. A těším se, co pro nás objevíš nového;)

Re: 9. kapitola Od: martik - 22.06. 2017
Holky mi to vzaly z úst - moc se mi líbí ten poklidný konec, který to všechno uzavřel. Byla to pořádná jízda. Děkuji, Jimmi, za celou povídku.

Re: 9. kapitola Od: Ani - 22.06. 2017
Díky za celou povídku!

Re: 9. kapitola Od: Lupina - 22.06. 2017
Prostě úžasná povídka. Narcisa mě totálně dostala, tu ženskou já žeru. A jak psala Jacomo, pod jejíž komentář se podepisuju, líbí se mi ten krásně smířený konec. Moc děkuji za dechberoucí povídku, Jimmi.

Re: 9. kapitola Od: marci - 22.06. 2017
Úžasné!! Chtěla jsem si dělat poznámky, co všechno vypíchnout v komentáři, ale jacomo mě předběhla :) Takže mi zbývá jen poslat ohromné, nebetyčné díky, protože tahle povídka je opravdu perla. Díky, Jimmi!!!!

Re: 9. kapitola Od: Jacomo - 22.06. 2017
Přesně takový konec, jaký tato povídka potřebovala. Všichni zůstali sami sebou a navíc jsou spolu. Doslova jsem se zamilovala do Narcissy - potřeba nějakých (viditelné) jizev z boje, zachování efektivního přístupu k věci a především její konstatování ohledně předpokládané Luciusovy reakce (věčně dělal scény! :-D) mě naprosto dostaly. Autorka ji fakt umí napsat naprosto bezkonkurenčně - nemůžu si nevzpomenout na jejího mazlíčka Queeny ;-) A Dracovi s Hermionou přeji ten šťastný, smířený vztah s velkým potenciálem. Myslím, že Hermiona o jeho interakci s Blaisem ví víc, než dala najevo, ale v tomto případě nejspíš nevadí, že si oba nechají některé věci pro sebe. Každopádně je to úchvatný příběh, ke kterému se budu ráda vracet. Veliké díky, Jimmi, za tvůj bezkonkurenční překlad! Přála bych si víc takových povídek, které bys pro nás přeložila.

Re: 9. kapitola Od: gleti - 22.06. 2017
Už dlouho jsem nebyla tak dojatá, jako po dočtení této povídky. Díky za příjemně strávené chvilky, (i když občas to bylo dost o nervy)

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )22.06. 2017Kapitola č.9
galfoy: ( Jimmi )12.06. 2017Kapitola č.8
galfoy: ( Jimmi )31.05. 2017Kapitola č.7
galfoy: ( Jimmi )28.05. 2017Kapitola č.6
galfoy: ( Jimmi )26.05. 2017Kapitola č.5
galfoy: ( Jimmi )25.05. 2017Kapitola č.4
galfoy: ( Jimmi )18.05. 2017Kapitola č.3
galfoy: ( Jimmi )14.05. 2017Kapitola č. 2
galfoy: ( Jimmi )11.05. 2017Kapitola č.1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.05. 2017Úvod k poviedke