Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Príšera

Kapitola č.8

Príšera
Vložené: Jimmi - 12.06. 2017 Téma: Príšera
Jimmi nám napísal:

 


Všetko najlepšie, Violeta!

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

AN:  Vážne som chcela, aby táto kapitola bola radostná. Nie je to vtipné? Hahahaaaa. Ďalšia kapitola všetko vyrieši a áno, budú sa tam diať milé veci, ktoré vám všetku tú úzkosť vynahradia. Tiež som pridala záverečný (a môj obľúbený) zvrat, ktorý som nosila v hlave celý uplynulý rok. Pripomínajte si to, keď bude mať táto kapitola snahu ubíjať vás (kill you)

PP. Neviem, či to bol ďalší pokus o vtip, ale podľa mňa to malo znieť, že keď budete kvôli tejto kapitole chcieť zahlušiť autorku J.

 

***

Narcissa už na neho čakala, keď Draco potichu vkročil do jej izby a prikývol na pozdrav.

“Toto je tvoje,” povedal a vsunul jej do ruky fľaštičku. “Môžeme ísť?”

So zmäteným výrazom ju pretočila v ruke, potom vzhliadla, aby sa mu pozrela do očí. “Slečna Grangerová sa zastavila? Čakala som, že ju nechá tu dole.”

“Myslím, že zmenila plány,” stroho odpovedal Draco, hľadel všade možne, len nie na svoju matku. “Môžeme pokračovať, prosím?”

Bohovia, toto bude trápne. Draco už bojoval s rumencom, ktorý hrozil, že mu zaplaví líca. Bolo mu jasné, že jej to okamžite dôjde - bola príliš bystrá pre svoje vlastné dobro a on bol v jej prítomnosti mizerný klamár. Okrem toho, už prišla na to, že sa mu Hermiona páči; stačila jej len chvíľka, aby ho prekukla.

Jeho jedinou obranou bolo povedať tak málo, ako sa len dalo.

Len preto, že dokázala odhadnúť, čo sa deje, neznamenalo to, že musel nejaké informácie poskytnúť dobrovoľne.

Narcissa mu venovala dlhý, vševediaci pohľad, ktorému sa vyhol zízaním na strop.

“Určite,” prehovorila, keď ho viedla zo svojich spální do západného krídla. Niekoľko minút kráčali v milosrdnom mlčaní.

“Máš príliš červené pery,” konverzačne prehodila. “Si dehydrovaný?”
“Ach môj bože, matka,” vyštekol Draco šeptom.

“Len sa pýtam. Je to skvelá mladá žena a s radosťou by som počula…”

“Som rád, že to schvaľuješ, ale vážne o tom nechcem hovoriť.”

“Nechápem prečo.” V jej hlase bol náznak trucovania a Draco pretočil očami. Toľko k neposkytovaniu žiadnych informácii.

“Matka, toto je doslova tá najnebezpečnejšia misia, na ktorej som sa kedy zúčastnil,” riekol, snažil sa stále hovoriť potichu. Aj keď bol manor prázdny, nechcel riskovať, že  ich niekto začuje baviť sa o velezrade. Predovšetkým sa mu vybavili portréty. “Skrátka by som sa rád sústredil na to, aby som ju prežil v jednom kuse.”

“Ach, takže ťa trápi, že to možno neprežiješ?” spýtala sa, keď s ním zabočila na rohu bez toho, aby spomalila krok.

“Prirodzene. Teba nie?” Zrýchlil, aby s ňou udržal tempo.

“Nijako zvlášť. Budem mať svoju pomstu. Neplánujem zomrieť predtým, než sa to stane.”
“Matka, zamračil sa. Musíš si uvedomovať, že boj sa nie vždy vyvinie spôsobom, akým sa plánoval.”

“V tom ti budem musieť dať za pravdu, drahý,” riekla s úsmevom.

Draco zaťal zuby. Skvelé. Teraz si ho ešte aj udobruje.

Poznal túto rutinu príliš dobre… Už si zaumienila, ako to stretnutie prebehne - žiadna sila na planéte by ju od toho neodhovorila. Ale Draco sa zúčastnil viac bitiek, než dokázal spočítať a ak sa zo svojich zážitkov niečomu naučil, bolo to to, že nikdy nič nešlo tak, ako sa naplánovalo.

Skúste to povedať najtvrdohlavejšej ženskej na svete.

Draco sa na chvíľu zdesený zarazil. Nemohol sa rozhodnúť, či si ten titul zaslúžila jeho matka alebo žena, ktorá ho čakala v jeho izbe. Ježiši.  Bol v obkľúčení. Musel byť prekliatym masochistom.

“V každom prípade,” pokračoval v nádeji, že to ukončí tento rozhovor nadobro, “Hermiona mala sotva šancu prísť na to, ako sa cíti. Nebudem ju do ničoho hnať. Možno toto pre ňu je… Neviem… Reakcia zo stresu alebo niečo podobné.” Draco cítil, že on sám sa do toho mimoriadne vložil a to došlo len k jedinému bozku. Absurdné. To takto to normálne fungovalo? Nikdy nič také predtým neurobil. Jeho štýlom boli viac rýchlovky a už to boli roky, čo ho to trápilo.

“Nerada ti to hovorím, Draco, ale Hermiona Grangerová presne vie, čo cíti a už to vie nejakú dobu.”

Draco pomaly zastavil, vyvalil na matku oči.

“Vysvetli.”

Narcissa si vzdychla a Draco by odprisahal, že pretočila očami.

“Hermiona sa dobrovoľne prihlásila, že na teba bude dávať pozor, hoci sme mali iné možnosti. Vybrala si podobu vrabčiaka výhradne preto, lebo ťa často videla v metre a myslela si, že by to bolo vhodné. Ustavične kontrolovala tvoju bezpečnosť, často vedela o tvojom mentálnom stave viac než ja. Znie ti to náhodne?”

Matka k nemu prikročila, prísne sa na neho pozrela a založila si ruky. “Dokážem veľmi efektívne čítať v ľuďoch, Draco. Možno nenávidela to, čo si predstavoval, ale tiež začala lipnúť na tom, aby ťa videla nestráženého. Vážne si myslíš, že na to neprišla? Myslíš, že je úplne slepá? To dievča vidí všetko. Vie, aký si, keď sa nikto nepozerá. Mala mesiace na to, aby pozorovala tvoju ľudskú stránku, ako bojuje s príšerou vo vnútri. To je viac než dosť času na to, aby videla človeka, ktorým naozaj si  a určite dosť času na to, aby si k tebe vyvinula vzťah.”

Draco nemohol uveriť tomu, čo počul.

“Musela si to pochopiť nesprávne… Až donedávna ma nenávidela. Pohŕdala mnou.”

“Pre Merlina, drahý, ty nie si práve prístupný a nezabúdajme na to, komu patrila tvoja oddanosť. Stále si bol smrťožrútom. Samozrejme, že tebou pohŕdala, ale to je predsa ľahko pochopiteľné, všakže?”

Draco na ňu prázdne hľadel.

Narcissa si znova vzdychla. “Úprimne, Draco. Postupne si ťa obľúbila bez toho, aby to zamýšľala, a potom zostala rozpoltená, keď si uvedomila, čo sa deje. Pomerne jednoduché. A naozaj si to len nepredstavujem, že jej zmäteniu napomohol fakt, že si bol taký príšerný, keď sa ti pokúšala zachrániť život. Prečo si myslíš, že sa obaja tak poľahky začnete hádať?”

“Nenaznačuješ vo všetkej vážnosti, že sa tak veľmi hádame, pretože ku mne niečo cíti, že nie?”

“Nie. Naznačujem, že obaja k tomu druhému niečo cítite a že ty si pravdepodobne vždy cítil, na istej úrovni.”

Draco podráždene zaprskal.

“Prosím ťa. Poznám vlastného syna. Pozri sa na tú chémiu! Odmietam uveriť, že si sa do nej nepobláznil, keď ste boli na škole!”

“Matka!”

“Chceš to poprieť?”

Draco cítil, že sa mu rozpálili líca a zahryzol si do líca. Ako o tomto mohla vedieť?

“Jediné, čo hovorím, je, že nech sa dnes večer stalo čokoľvek, už sa to formovalo po nejaký čas,” riekla jeho matka, teraz už oveľa nežnejšie. “Nemusíš spochybňovať jej city. Možno len predtým nebolo správne načasovanie.”

“Očividne, že nebolo správne načasovanie! Predtým sme sa doslova pokúšali jeden druhého zabiť, matka. Nespomínajúc fakt, že bola s niekým iným.” A že na jej krvnom statuse zvyklo záležať nám obom, dokončil v duchu.

“Všimneš si, že tieto prekážky už viacej neexistujú, Draco.”
Draco sa zamračil, cítil sa kvôli Weasleymu previnilo. Bola to pravda. Keby toto chceli, neexistovalo nič, čo by im bránilo. Niet divu, že sa tak rýchlo začal zaujímať. Jediné, čo jej stačilo urobiť, bolo dať mu znamenie a on padol na prekliate kolená.

Ukazuje sa, že ona sa zaujímala viac, než si uvedomoval.

Čo bolo v skutočnosti pomerne… úžasné.

Narcissa na neho obozretne pozrela. “Svoje som si povedala. Len zváž, že toto sa vytváralo viac než týždeň. Nepresviedčaj sa o tom, že toto je pre ňu len nejaké laškovanie. Nepodceňuj sa. Myslím, že slečna Lovegoodová to tiež uhádla.”

Narcissa sa ostro stočila doľava a odkráčala bez ďalšieho slova a po chvíli šokovaného zmätenia sa Draco náhlil za ňou, myšlienky zmätené.

 

Kráčali mlčky, až kým sa pred nimi nečnel vchod do západného krídla. Narcissa chytila Draca pod pazuchu, keď spomalili tempo blížiac sa k čiernym, zdobeným dreveným dverám, ktoré boli dvakrát väčšie než oni. Všetko, o čom sa práve bavili, mu vypadlo z hlavu, keď uvažoval o úlohe, ktorá stála pred nimi.

“Takže Draco,” prehovorila tlmeným hlasom. “Počkáš pred dverami, keď ja vojdem do izby. Potrebujem päť minút na krátky rozhovor a podanie nápoja. Vtedy po teba prídem. Ak sa neobjavím, možno som narazila na problém a všetka zodpovednosť prejde na teba.”

Tie slová boli vyslovené pokojne, ale Dracovi bolo jasné, čo v skutočnosti myslela pod ‘problémom’.

“Neteší ma predstava, že nakráčam dnu a nájdem ťa mŕtvu,” zašepkal.

“Pravdepodobnosť, že sa to stane, je mimoriadne nízka,” odpovedala, keď mu stisla ruku. “Manor je opustený a hoci som s tebou ešte obšírne nehovorila o účinkoch toho elixíru, mal by si vedieť, že Temný pán je neuveriteľné slabý. Dokonca aj keby dokázal použiť mágiu, som si istá, že sila jeho kúziel bude zanedbateľná. Verím, že prípadný útok dokážem odraziť.”

“A ak ten elixír nevypije?”

“Vypije, aj keby som mu ho mala naliať do hrdla,” odvetila s absolútnym pokojom. “Bude paralyzovaný. Potom naplníme proroctvo. Všetko vychádza, Draco. Pomstíme tvojho otca a ty budeš slobodný, aby si strávil svoj čas strávil tak, ako si želáš.”

Draco vydýchol, krátko dovolil svojej mysli, aby sa v nej mihla predstava, ako by mohol vyzerať jeho život po dnešnom večeri. Aké by to bolo, keby nad ním neviselo bremeno vojny? Bola súčasťou jeho života tým či oným spôsobom od školských dní. Bolo ohromné predstaviť si, že je od tejto záťaže oslobodený.

Teraz si dokázal skutočne predstaviť, že sa posúva vpred.

Do budúcnosti, ktorá mala nejaký zmysel.

Do budúcnosti s niekým, na kom mu záležalo.

A pravda bola, že ju skutočne nechcel stráviť s nikým iným. Nikdy nebol dobrý vo vytváraní si pút s ľuďmi, ale vojna ešte viac zdecimovala empatiu, ktorá mu zostávala. Ak by jedinými ľuďmi v jeho živote bola matka a Hermiona, sotva by si dokázal sťažovať.

Ľudia ako on nikdy nedostávali takúto šancu.

“Mám problém uveriť, že sa to naozaj deje,” riekol, zrazu mal pocit, že je toho na neho moc. “Vďaka, že si ma do tohto zapojila, matka.”

Narcissa sa usmiala, rýchlo sa rozžmurkala, keď jej oči nadobudli lesklý výraz. “Draco, nikdy som v teba nestratila vieru. Som na teba taká hrdá.”

Mocne ho objala a keď ho pustila, utrela si končekmi prstov kútik oka.

“Poďme vyhrať vojnu,” vyhlásila, venovala mu posledný úsmev, než nasadila výraz odmeraného pohŕdania. Draco vkĺzol do tieňov a sledoval, ako jeho matka vkročila do hlavnej chodby západného krídla a dvere sa za ňou zatvorili.

****

V okamihu, keď sa dvere zabuchli, si Draco uvedomil, aké náročné bude poslúchnuť matkine pokyny. Ježiši, toto bol fakt zlý nápad. Päť minút v úplnej neistote, len s nádejou, že bude v poriadku. Päť minút, počas ktorých si predstavujete, čo všetko môže zle vypáliť.

Nedalo sa nič robiť. Oprel sa o stenu a neochotne začal počítať plynúci čas, snažil sa zabrániť, aby sa jeho mysle zmocnil ťaživý pocit zlej predtuchy, ktorý sa mu usadil v bruchu.

Prebleskla mu mysľou Luna. Koľko z tohto predvídala? Úloha jeho rodiny bola pomerne jasná… Ale vedela, že sa s Hermionou zblížia? Jedna vec bola istá: keby Luna stále nestavala Hermionu Dracovi do cesty, nič z tohto by sa takto rýchlo nedalo dokopy alebo by sa vôbec nestalo. On by bol mŕtvy a Hermiona by niekde zachraňovala svet. Nikdy by sa nedozvedel o dvojitom živote svojej matky. Bol by zomrel bez šance vykúpiť sa, utopený vo vlastnej krvi.

Aké šťastie, že ho vtedy Luna vyhľadala.

Aké neuveriteľné smutné, že už s nimi viacej nie je.

Kým Draco nikdy nezistí, ako veľa vedela, tušil, že jeho citmi k Hermione by bola nadšená. Bol to ďalší dôvod, prečo toto musí spraviť správne. Chcel, aby jej obeť stála za to. Chcel, aby bola na neho hrdá.

Ale ako prvé to musel prežiť.

Znova sa pozrel na zatvorené dvere a zaťal zuby. Prešlo len pár minút, ale zlá predtucha začínala byť silnejšia a silnejšia. Niečo nesedelo. Cítil to v bruchu.

Ako dlho trvá vlastne vypiť pohár medoviny? Aký dlhý rozhovor musia zviesť, keďže sa rozprávali každučký deň? Päť minút mu pripadalo ako rok a Draco mal nutkanie vojsť dnu.

“Je v poriadku,” zamrmlal si pod nosom v snahe upokojiť sa. “Máš svoje príkazy. Neznič ten plán.”

Nervózne postával v tieňoch, snažil sa samého seba odhovoriť od toho, aby nespravil niečo bláznivé. Bolo nemožné stáť pokojne - hlboko vo vnútri cítil nepokoj. Jeho inštinkty kričali proti všetkému, čo sa dialo za tými ťažkými dverami.

Draco sa pozrel na ruku, v ktorej sa nejako ocitol zovretý prútik, mal hánky biele od námahy.

Inštinkt.

Inštinkt vojaka, nič viac.

Nuž, ale to rozhodlo. Zaťal čeľusť, vystrel sa a zhlboka sa nadýchol. Dokelu s matkinými príkazmi. Aj tak sa sama večne spoliehala na inštinkty.

Prešiel k dverám, pripravil sa, v duchu sa pomodlil k vesmíru a otočil kľučku.

****

Draco vstúpil do chodby, žmúriac oči v matnom svetle. Nebol tam žiaden zvuk - ani tichý rozhovor, ani prudká paľba, nič. Vákuum aktivity. Žiadna stopa po Narcisse.

Niečo tu bolo veľmi zle. Ak predtým jeho inštinkty kričali, teraz už od revu zachrípli.

Jeho srdce vynaložilo pozoruhodnú snahu vyliezť mu do krku a on namáhavo prehltol, lipnúc k svojmu vojenskému výcviku, aby sa udržal sústredený. Pripraviť prútik. Zhodnotiť priestor kvôli možnej hrozbe. Lokalizovať zvyšok tímu. Dostať ho do bezpečia. Pokračoval chodbou, očami skenoval všetko, čo bolo v dosahu.

Kam dopekla šla jeho matka? Ak bola zranená… Krucinál, roztrhá vlastnými rukami Temnému pánovi hrdlo. Spáli toto miesto na prach.

Niečo sa vo vzdialenejšom rohu pohlo, Dracova hlava sa stočila tým smerom a nohy sa už dávali do behu, kým on pod nosom mrmlal zúfalé prosby o milosrdenstvo. Keď si jeho oči privykli, uvidel bledé telo zvalené na stole. Nehýbalo sa.

Ale nebola to Narcissa.

Temný pán bol na mieste, kde ležal, takmer nespoznateľný, roztiahnutý a vyzerajúci ako kostra. Ak predtým pripomínal plaza, teraz vyzeral prehistoricky. Ani kúsoček tuku pod prepadnutou šedou pokožkou, líca také zničené, že vyzerali ako popraskaná glazúra. Pazúrnaté ruky stočené do hrčovitých pästí. Vrchná, vyvýšená časť jeho chrbtice bola viditeľná v límci jeho habitu.

Narcissa nepreháňala, keď povedala, že elixír zaberá. Spôsobil viac škody, než si Draco myslel, že je možné - táto vec pred ním sa nemohla vôbec nazvať človekom. Bolo to niečo, čo ste našli v močiaroch pri Čiernom jazere. Znetvorené a choré.

Príšera z nočných morí.

Nech mu z toho akokoľvek dvíhalo žalúdok, bolo mu jasné, že to, ako vyzerá, nehovorí o všetkom. Nezdalo sa, že by telo pred ním dýchalo, ale musel sa uistiť. Čo mal urobiť? Skontrolovať pulz? Predstava, že by sa tej šedastej pokožky mal dotknúť, bola ťažko stráviteľná, ale nedalo sa robiť nič iné.

Draco vystrel ruku, zaťal čeľusť, keď sa predklonil.

A potom sa všetko pokazilo.

Zrazu sa jedno hadovi podobné, žlté oko s čiernym viečkom otvorilo. Draco zjačal, cúval ihneď dozadu. Pritom mu niečo silno zovrelo čižmu, on sa potkol a tvrdo dopadol na zem. Cítil, že má rozdrvený členok, lícom zničujúcou silou narazil na podlahu.

Dezorientovaný sa pokúsil postaviť, žmurkal pritom na nohy a na miesto, kde spadol. Obďaleč zbadal jemnú bielu ruku.

Tá ruka bola spojená s telom.

Bola to Narcissa, tvár v kaluži krvi.

Keď Draco otvoril ústa, aby vykríkol, začul, ako sa niekto približuje a mrmle “Cruciatus.”

Jeho krv začala horieť.

****

Aké príšerne povedomé.

Bolo to čudné, ale Draco trpel pod Cruciatusom len rukou svojej tety. Býval často jeho príjemcom pri jej neľudských lekciách alebo jej nálady, nikdy nie nadlho, ale stačilo to, aby sa príšerne desil toho, že znova tento pocit agónie zažije. Toto bola jedna z lekcií jeho tety, len oveľa silnejšia. Draco nedokázal rozlíšiť, kde mu končí telo. Celý svet bolel. Srdce mu prestávalo fungovať.

Nad ním stála Bellatrix, v tvári šialený výraz, prútik pevný a namierený na jeho hruď. Dokázala udržiavať kvalitný Cruciatus celé hodiny. Už to videl. A toto bolo horšie než obvykle aj preto, že bola taká nahnevaná. Dokázal to vycítiť. Toto kúzlo bol tým najsilnejším zo všetkých. Začínal vidieť dobiela.

Telo sa mu zvíjalo pod silou kliatby, ale svoje pohyby nedokázal ovládať.

Niekto kričal.

Možno to bol on.

“Vedela som, že Cissy má niečo za lubom, ale ty, Draco?” zasyčala Bella. “Som sklamaná. Si väčší úbožiak, než som si myslela. Nie si hodný, aby si sa nazýval smrťožrútom.”

Draco cítil, že sa mu oči začínajú pretáčať. Bojoval s tým, ale nemalo to zmysel. Nakoniec ho aj tak dostane.

Stále sa mu posmievala, s každým slovom jačala viac a viac.

“Zbabelec. Neschopný. Slaboch. Bezmocný.”

Je to smutné, pomyslel si niekde v zákutiach svojej mysle.

Pre všetky jeho naivné nádeje nebude žiadna druhá šanca.

Svet neodpúšťa svojim príšerám.

Ale Bella jedného dňa narazí na svoju vlastnú.

Skrátka to bol dnes jeho zaslúžený trest.

“Chcem vedieť, čím ste ho kŕmili,” škriekala, keď ním trhalo a slintal na zem. “Vedela som, že ten boj je len úskok, a pozri, vidíš, mala som pravdu!” Už sa prestala ovládať. Zabije ho skôr než vôbec zváži, čo si nevymyslieť nejakú odpoveď.

“Zvrátim tú škodu,” zavyla. “Privediem ho späť lepšieho než kedy predtým. Znova bude silný!”

Niekde v diaľke bolo počuť zvuk cvaknutia.

Draco mohol prisahať - prisahať - že začul nohy stúpajúce na zem. Nejaký hlas.

Cruciatus zoslabol.

Bolesť ustala.

Bolo to ako zoskočiť z útesu.

Úžasný voľný pád.

Studený vzduch.

Mohol cítiť, ako mu steká po brade krv. Musel si zahryznúť do jazyka. Niekto zakričal jeho meno. Draco zažmurkal, oči zaplavené a nesústredené.

Bola tam Hermiona. Vyzerala vražedne, vlasy rozpustené a divoké. Pehy sa jej rýchlo pohybovali, ale Draco nedokázal rozlíšiť slová. Zaútočila na Bellatrix, rýchlo ako blesk, krájajúc vzduch svojím prútikom. Bellin krk sa otvoril, krv sa vyliala. Jeho teta spadla na zem, kde sa zvíjala.

Bez toho, aby sa zastavila, Hermiona znova zdvihla prútik, a vystrelila prúd zeleného svetla na telo Temného pána. Stála pevne, keď sa kopa kostí pred ňou roztriasla a potom spadla na zem.

Draco si v duchu pomyslel: Nemalo sa to stať takto, však Luna?
Luna?

Nastalo ďalšie jačanie a potom sa niečie ruky dotýkali jeho tváre, veľmi roztrasené.

“Prosím, Draco. Prosím. Prosím buď v poriadku.”

Myšlienky sa mu vrátili a pomiešali, točili sa v slučke.

Samozrejme, že všetko nie je v poriadku. Ako sa ma to môžeš pýtať? Vieš, kto som?

Boli tu ďalšie ruky, pripevnili ho k nosidlám, uhládzali mu vlasy. Boli také nežné. Prečo sú také nežné? Nikto k nemu nikdy nebol nežný.

Prečo odo mňa neutekáte? Zabíjam ľudí ako ste vy.

Niekto mu zvieral ruku, pritláčal pery k jeho prstom, slzy mu stekali na pokožku, kým mu do ucha šepkali sladké slová.

Nejasne uvažoval o druhých šanciach.

Dokázal by ich spoznať, keby ich uvidel?

Bola toto jedna z nich?

Plánuješ niekedy prehovoriť?

Obväzy na jeho členku. Liečivé mastičky na jeho tele. Obklad na jeho líci.

Mumlané hlasy, nežné, ho ukolísali do spánku.

Ste ku mne veľmi láskaví.

Ruka na jeho srdci.

Pomôžete mi z tohto von?

“Teraz si pospi,” zašepkala Hermiona. “Budem tu, keď sa prebudíš.”


PS. Zatiaľ posledná verzia banneru:

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola č.8 Od: marci - 14.06. 2017
Tak - hlásím - přečteno osm kapitol naráz a teď slintám po závěrečné! :) Nedivím se Ti, že Tě tato povídka přitáhla znovu k překladům z rychlíku. Má neuvěřitelnou atmosféru - až takovou, že mě v té zatím poslední kapitole dracova zamilovanost celkovou náladu trochu narušila. Nádhera! Ta beznaděj, jízdy mudlovským metrem, Lenka, všichni mrtví, smrtící lektvar z Harryho krve (brr) - strhující. Geniálně vykreslená nálada - normálně jsem měla husinu. Blahopřeji, Jimmi - skvělý výběr i překlad!!

Re: Kapitola č.8 Od: martik - 14.06. 2017
S předpoklady jsem na tom stejně jako ostatní - Hermiona to s Hadím ksichtem skoncovala a brzy se stane Malfoyovou - tím se proroctví naplní. A taky doufám, že Narcissa přežila. Na banneru má takový správný výraz, jen mě pro něj nenapadá to správné slovo. Je to prostě liška podšitá. Děkuji, Jimmi. Všechno nejlepší, Violeto.

Re: Kapitola č.8 Od: Gabux - 13.06. 2017
A takhle to mělo být. Protože Hermiona bude jednou hrdá Malfoyová. :) Jen tak mimochodem doufám, že nám autorka Narcissu nezabila. Mám ji ráda a v této povídce obzvlášť.

Re: Kapitola č.8 Od: grepik03 - 12.06. 2017
Jimmy, díky moc za úžasný překlad další kapitoly ♡ Narcisa je úžasná, jde otrávit temného pána a v klidu si po cestě vykládá o milostném životě svého syna... Tušila jsem, že se něco pokazí, ale pevně doufám, ze nám ji autorka nezamordovala. Hermiona přišla právě včas a je dobře, ze neváhala...a myslím, že Luna se nespletla, že? Voldemorta zabila Malfoyova, jen se k tomu musí s Dracem dopracovat :))) Drahá Violeto, připojuji se a přeji všechno nejlepší k narozeninám ♡
Re: Kapitola č.8 Od: grepik03 - 12.06. 2017
Do prčic, ještě jsem zapomněla - teď je ten banner naprosto dokonalý!

Re: Kapitola č.8 Od: denice - 12.06. 2017
Zase jedna z nezapomenutelných kapitol, navždy spojených s jistým místem a jistým hlasem. Děkuji!

Re: Kapitola č.8 Od: Lupina - 12.06. 2017
Sakra. Co Narcisa? Předpokládám, že Hermiona Pána zla odkráglovala. Znamená to, že se staně Malfoyovou a proroctví se tím naplní? Jáj, to je otázek. Moc děkuji za další úžasnou kapitolu. A Violeti, všechno nejlepší k narozeninám!

Re: Kapitola č.8 Od: Gift - 12.06. 2017
Vsechno nejlepsi, Violeto! A tobe, Jimmi, dekuji za dalsi strhujici kapitolu.

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )22.06. 2017Kapitola č.9
galfoy: ( Jimmi )12.06. 2017Kapitola č.8
galfoy: ( Jimmi )31.05. 2017Kapitola č.7
galfoy: ( Jimmi )28.05. 2017Kapitola č.6
galfoy: ( Jimmi )26.05. 2017Kapitola č.5
galfoy: ( Jimmi )25.05. 2017Kapitola č.4
galfoy: ( Jimmi )18.05. 2017Kapitola č.3
galfoy: ( Jimmi )14.05. 2017Kapitola č. 2
galfoy: ( Jimmi )11.05. 2017Kapitola č.1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.05. 2017Úvod k poviedke