Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 4: Tie perly sú moje?

Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki

Hermiona sa pomrvila na posteli. Voňala nezvyklou, korenistou vôňou. Ale bola teplá a veľmi pohodlná. Vôbec netúžila prebudiť sa napriek tomu, že cítila, že spala veľmi dlhý čas.

"Hmm," zamrmlala.

"Milady... zabudli ste, že dnes musíte zavčasu vstávať. Vaša matka pozvala seňora Vittoria, aby vám vo Veľkej sieni ukázal svoje hodváby."

O čom to hovorí? pomyslela si Hermiona. Aké hodváby? Aká Veľká sieň?  

Hermiona opatrne otvorila oči a zaostrila na izbu. Prvá vec, ktorú uvidela, bola tvár mladej ženy, ktorá sa týčila asi dve stopy nad ňou. Bola plnoštíhla s ružovými lícami a mala priateľský úsmev. Pomaly sa do jej podvedomia prepracoval zvyšok izby... výhľad na strop jej blokoval pretkávaný baldachýn. Popri jednej stene bolo zoradených zopár kusov masívneho dubového nábytku a ku oknu bol prisunutý písací stôl. Okno malo veľmi silné čierné rámy a všetky tabličky skla boli malé. Hermiona nemohla vidieť von z okna bez toho, aby k nemu naozaj prešla.

Zmätene sa posadila, zatiaľ čo jej priateľsky vyzerajúca žena ponúkala plátno a nádobu s vodou.

"Ponáhľajte sa, milady. Seňor Vittorio tu bude každú chvíľu. Už som vás nechala pridlho spať, ale vyzerali ste tak spokojne, že som vás v žiadnom prípade nechcela skôr zobudiť."

"Kde som?" potichu sa spýtala Hermiona. Boli to také absurdné slová a Hermiona mala okamžite pocit ako keby účinkovala v Susedoch, či Dňoch nášho žitia, ale v tomto okamihu potrebovala vedieť, kde je. Toto nebol Rokfort! Čo sa stalo? Pokúsila sa spomenúť, ale nemohla... jediné, čo si pamätala, bolo, že robila MLOKy z Elixírov.

Tá bucľatá dáma na ňu čudne pozrela a potom sa dala do srdečného smiechu.

"Vy si zo mňa robíte žarty, milady! Teraz nie je vhodný čas na vašu samopaš! (PP: moderne a česky: šaškárny) Prosím, musíte sa umyť a rýchlo obliecť." Hermiona si navlhčeným plánom pretrela tvár a ramená a odpila si dúšok z kalicha, keď jej ho ponúkla. Stále sa cítila neisto. Toto nebol Rokfort!  Uvedomila si. Čo sa stalo? Kde je?

Tá bacuľatá dáma štebotala rýchlou spŕškou angličtiny so silným severským prízvukom, ktorý Hermiona nedokázala rozoznať. Práve teraz uhládzala tmavomodré hodvábne šaty cez kreslo a tiež vyberala biele hodvábne šaty z rôznych skríň po izbe.

Hermiona opatrne presunula nohy cez okraj postele. Jej nohy boli holé! Bola úplne nahá!

"Bŕŕŕ!" zalapala po dychu.

Tá bacuľka sa otočila a usmiala sa na ňu.

"Áno, dnešné ráno je dosť chladné, milady. Čudné na tento májový čas. Fanhope nariadil, aby sa prinieslo viacej dreva. Vyzerá to, že sa leto oneskorí."

Hermiona sa zabalila do prikrývok na posteli. Boli mäkké, vlnené a lahodne ohrievali. Bacuľka podišla dopredu s bielym korzetom a ukázala jej ho. Ona a Hermiona na seba zízali.

"Milady?"

"Há?"

Bacuľka sa naozaj tvárila ustarane. "Milady, nežartujte so mnou. Rýchlo, no tak, oblečte sa."

Hermiona sa bezmocne pozerala na biely korzet pred ňou. Bol ako dlhá spodnička, ale na vrchu s kosticami a šnúrkovým vystužením. Absolútne nemala tušenie ako sa to nosí. Na druhej strane tá bacuľka sa tvárila, ako keby jej chcela pomôcť s celou touto obliekacou procedúrou... takže... dobre, dobre... Hermiona. Nepanikár. Len spolupracuj a príjdi na to, čo sa ti stalo a kde si. Vďaka bohu, že tu hovoria anglicky...

Hermiona sa vyštverala z postele a šla k pestúnke. O dve minúty podstupovala jeden z najbolestivejších zážitkov svojho života.

"Aaaah!" vydychovala Hermiona, keď sa ako kliešťa držala stĺpika postele.

"Ale, ale, milady. Prechádzame tým každé ráno od tej doby, čo vaša matka trvá na tom, že už viac nie ste maličké dieťa. A je najvyšší čas... Lady Grangerová na vás bola príliš mäkká. Ostatné dievčatá nosia šnurovačky od dvanástich rokov. Ale vy ste plakali a kričali tak silno, že ste sa do týchto šnúrok nedostali skôr než ste mali štrnásť. Je dobre, že ste aj tak taká drobná, nemusíme ju sťahovať ani spolovice tak tesne..."

Lady Grangerová? Hermiona usilovne premýšľala... to musí byť jej matka! Z pohľadu na všetko okolo seba musela byť v Anglicku, niekedy od čias neskorého stredoveku až po ranné tudorovské obdobie... čo ju prinieslo späť v čase? MLOKy z Elixírov...  zodpovedanie prvej časti skúšky na pergamene... Malfoy bol idiot ako zvyčajne... Druhá časť bola... bola...

"Presne na čas!" vyhlásila tá bacuľka, keď zaistila gombíky na chrbte Hermioniných tmavomodrých hodvábnych šiat. Hermiona mala pod tým minimálne dve spodničky. "Ale vaše vlasy... " dáma sa zaškerila. Bežala k bielizníku a vytiahla slonovinový hrebeň, zväzok stužiek a kovové ihlice.

Presne na čas... Čas! Pripravte elixír Thyme Eliminus! To bola druhá časť skúšky! Pripravovala Thyme Eliminus! Nastal výbuch a výkriky... Grangerová, tvoj elixír... Koľko z neho vyšplechlo na ňu? Ako ďaleko sa dostala? Prečo bola na tomto mieste a žila tento život? Bola stále Hermiona Grangerová?

"Sadnite si, prosím."

Hermiona sa otupene posadila na posteľ a cítila ako jej husté kučeravé vlasy sú nemilosrdne upravované, česané a ťahané. Mysli... mysli...

Nervózne sa pozrela na svoje ramená, ruky a prsty, aby zistila, či sú odlišné, ale našťastie vyzerali presne tak, ako vyzerali, keď sa včera obliekala do rokfordskej školskej uniformy. Včera... pripadalo jej to ako pred miliónom rokov. Hermiona použila prsty, aby siahla na svoju tvár a pery... tvár sa zdala byť tá istá. Bola stále Hermiona Grangerová? Musí byť, pretože jej matka je Lady Grangerová... ako prišla k tomu, že sa usídlila v živote tejto osoby? (PP: aj keď to znie divne, došlo jej, že zaujala miesto niekoho iného, má to význam do budúcna, lebo tá dotyčná jestvovala)

"Prosím..." Hermiona sa otočila k dáme, ktorá jej upravovala vlasy.

"Áno, milady?"

"...môžete mi podať zr- nazeracie sklo?" Hermiona chcela povedať "zrkadlo", ale včas sa zastavila.

"Iste. Viete, že vám vždy dám jedno skôr než odídete." Dáma sa usmiala. Pripevnila vzadu na hlave posledný vrkoč z Hermioniných vlasov a vytiahla zo svojich sukní malé okrúhle zrkadlo. Podala ho Hermione.

Hermiona si ho zobrala s chvejúcimi sa rukami... prosím nech som to ja... modlila sa v duchu. Prosím, prosím, nech som to ja. Zhlboka sa nadýchla a pozrela do zrkadla.

Tá tvár, ktorá sa na ňu pozerala, bola tvár mladého osemnásťročného dievčaťa. Mala vážne karamelové oči a dlhé mihalnice. Jej tvár bola nemožne bledá a na lícach mala jemný nádych ružovej. Jej pery boli mäkké a ružové a krivili sa do jemného úsmevu... pretože si Hermiona Grangerová uvedomila, že vyzerá presne ako vyzerala včera na Rokforte.

"Ste taká krásna, že z toho mladí bardovia omdlievajú," pochvalne si vzdychla bacuľatá dáma.

Ja? Krásna? Hermiona sa zamyslela. Nikdy predtým nad týmto nerozmýšľala. Vždy sa viac zaoberala knihami a múdrosťou. Okrem toho jediného razu, keď ju Krum požiadal, aby s ním šla na Vianočný bál, Hermionina toaleta spočívala v prečesaní vlasov hrebeňom a šplechnutí si vody do tváre skôr než bežala na raňajky s Harrym a Ronom a ponorila sa do štúdií. Hermiona si určite nikdy nemyslela, že by ju mohli považovať za 'krásnu'.

Pomohlo tomu, že jej tá plnoštíhla dáma nádherne upravila vlasy, vplietla do nich stužky a polovicu z nich jej priklincovala k hlave. Po oboch stranách hlavy jej viseli perly a zbiehali sa na jej zátylku. Tieto perly sú moje? Hermiona sa kradmo pozrela na svoje oblečenie v tom zrkadlovom skle a videla, že jej prsia sú zdvihnuté dohora a že horná časť modrých šiat elegantne prilieha ku všetkým jej krivkám. Krivky! Nikdy si nemyslela, že má krivky! Na jej hrudníku bola pripevnená veľká, zlatá spona.

Páni, ako keby ju urobili nanovo, pomyslela si. Počkajte až sa vrátim na Rokfort a Harry a Ron ma teraz uvidia!

To ju priviedlo späť do reality.

Nebol tu žiadny Harry.

Nebol tu žiaden Ron.

Nebol tu žiaden Rokfort.

Bola tu jedine Hermiona Grangerová, dcéra Lady a Lorda Grangerových, ktorá uviazla niekde v pätnástom storočí...

Hermiona nasledovala svoju slúžku po úzkej kamennej chodbe obvešanej nádhernými gobelínmi. Jej kroky sa ozývali po celej chodbe. Občas vyzrela z okna či nakukla do miestností vedúcich von z chodby. Zostúpili po kamenných schodoch, od používania obrúsených dohladka, a zabočili za roh, aby vošli do priestrannej chodby s vysokým, klenutým stropom. Dáma v bohato vyzerajúcich šatách podobným tým, čo mala na sebe Hermiona, sa otočila a usmiala sa na ňu.

"Matka!" vykríkla Hermiona v úľave a rozbehla sa k dôverne známej tvári.

Šťastný výraz na tvári tej dámy sa zmenil výraz prekvapenia.

"Hermiona... čo je s tebou dnes ráno? Prečo tak kričíš?"

Hermiona sa pokúsila tú dámu objať, ale ona jej v tom jemne zabránila a poťapkala ju po chrbte.

"Matka! Ach, som tak rada, že si tu!" povedala rozčúlene Hermiona.

"Nuž, kde inde by som mala byť? Seňor Vittorio tu bude každú chvíľu, aby nám ukázal tie látky z Talianska. Majú tam najlepšie plátno a tvoj otec ho požiadal, aby nám urobil špeciálnu prehliadku."

Hermionina matka, tak známa a predsa cudzia, nechápala sklamaný výraz v tvári svojej dcéry.

"Čo sa deje, dieťa? Nie si rada, že v zime budeme mať nové plášte?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Nie... Chcem povedať... áno, samozrejme, že som rada, matka. Je od otca veľmi láskavé, že na nás myslel."

Matka ju chytila za plecia a pozrela sa jej do očí.

"Dnes ráno je na tebe niečo iné, Hermiona. Ale... neviem, čo to je."

Hermione sa chcelo plakať, ale namiesto toho prehltla svoju neistotu a usmiala sa. Ak sa mala vrátiť v čase a uviaznuť v akejsi alternatívnej realite, mohlo to byť oveľa horšie, keby sa znova nenarodila ako bohatá dcéra lorda.

"Nič to nie je, matka. Som príliš vzrušená tou prehliadkou látok a hnevám sa, že seňor Vittorio mešká."

Hermionina matka späť-v-čase  sa zasmiala a pohladila svoju dcéru.

"Toto je s väčšou pravdepodobnosťou moja dcéra. Divoká a plná života... tvoj otec povedal, že by sme mali dávať pozor na tvoju hravú povahu, ale ja to na tebe milujem." Láskavo sa usmiala.

Hermiona sa usmiala a chytila tú dámu za ruku. Napriek tomu, že sa nesprávala, ako by sa správala Hermionina matka v skutočnom živote, očividne Hermionu milovala hlbokou materinskou láskou. A pre Hermionu, osamotenú v cudzom svete, to bolo niečo, za čo bola vďačná. Po chodbe sa priblížili kroky a do siene vošiel dobre oblečený muž. Uklonil sa, keď ich obe uvidel.

"Milady, seňor Vittorio si želá vojsť."

"Uveďte ho, Audley." Povedala lady Grangerová.

O desať minút neskôr, napriek celej jej nešťastnej situácii, si Hermiona Grangerová nemohla pomôcť, aby sa úplne a šťastne nezapojila do vyberania látok na zimné šaty.

**************************************************

"Je preč!" kričal Harry, keď pribehol k lavici číslo 6.

Parvati a Lavender stále kričali od šoku z výbuchu. Dokonca Pansy Parkinsonová vyzerala omráčená.

"Čo myslíš tým, že je preč?" skríkol Ron, zúfalo sa obzerajúc po Hermione.

"Hermiona... ZMIZLA!" jačal Harry, horúčkovito prehľadávajúc lavicu číslo 6, aby po nej našiel nejaké stopy.

"Študenti! ŠTUDENTI!" kričal skúšajúci, zrazu veľmi autoritatívny. Chrabromilčania a slizolinčania prestali so svojimi výkrikmi a povykom a otočili sa mu čelom. Tvár  toho malého plešatého muža bola biela. Sotva dokázal ovládnuť svoju vlastnú paniku. Za celé tie roky bola toto tá najhoršia nehoda, s ktorou sa stretol na Elixíroch. Dokonca horšia ako keď si pred pätnástimi rokmi Amanda Bonesová náhodne potrela svojím elixírom uši a celý mesiac ich mala porastené kvetinami.

"Vráťte sa na svoje miesta," povedal nahlas.

"Prosím, pane! Hermiona chýba!" riekol zúfalo Harry.

"POVEDAL SOM, VRÁŤTE SA NA SVOJE MIESTA!"

Harry a Ron si vymenili zúfalé pohľady a šli späť k svojim laviciam.

"SÚ VŠETCI PRÍTOMNÍ?"

Harryho ruka vystrelila nahor. "PROSÍM, PANE! HERMIONA GRANGEROVÁ, HLAVNÁ PREFEKTKA, ZMIZLA!"

Plešatý čarodejník si utrel pot z teraz už lesknúceho sa čela.

"Áno. To vidím... jej elixír vybuchol... a čo zvyšok z vás?" Nervózne, Chrabromilčania a slizolinčania, sa začali po sebe obzerať... Skoro v tom istom okamihu si všetci uvedomili...

"MALFOY TIEŽ ZMIZOL!" povedalo naraz asi desať hlasov.

Plešatý čarodejník sťažka prehltol. "Malfoy? Hlavný prefekt? Jej partner pri stole?"

"Áno, je PREČ!" kňučala Pansy a prepukla do hlasného vzlykania. Millicent ju nasledovala a Blaise zvesila hlavu. Crabbe a Goyle sa tvárili ohromene. Naozaj nevedeli, ako ďalej žiť bez Draca, ktorého uctievali.

"Videl som ich zmiznúť..." povedal Goyle nervózne.

"Bol vedľa nej, zdvihol ju, či niečo také... a zmizli!" prihlásil sa Goyle.

Obaja chlapci vyzerali totálne mimo.

Millicent sa pripojila k Pansy s rovnako hlučným nariekaním.

"Nie je treba hystériu," povedal strnulo plešatý kúzelník. Nervózne si pretrel čelo. „Presne dvaja chýbajú... Hermiona Grangerová a Draco Malfoy: príčina, výbuch elixíru Thyme Eliminus..." pomyslel na horu papierovačiek pred sebou a dostal závrat. "Najskôr to hlavné, Finnegan?" Seamus vzhliadol nahor.  "Zoberte nejakú prázdnu nádobu a nazbierajte trochu rozliateho elixíru slečny Grangerovej kvôli analýze. Brownová?" Lavender vzhliadla nahor. "Choďte pre vášho riaditeľa a vedúcich vašich fakúlt, hneď... POHYB!"

Lavender vybehla z triedy, aby pohľadala profesorov.

Plešatý muž si všimol, že presýpacie hodiny zastali. Ubehli tri hodiny.

"Kvôli tomu prerušeniu vám prideľujem dodatočných desať minút, aby ste dokončili svoj elixír a zazátkovali ho. Prosím pokračujte."

Harry a Ron šli neisto naliať svoje elixíry do fľaštičiek a označiť ich menom. Začuli blížiace sa kroky po chodbe a čoskoro  sa zjavili Dumbledore, McGonagallová a Snape, nasledovaní Lavender Brownovou.

Dumbledore sa tváril ustarostenejšie, než ho kedy Harry dlhú dobu videl.

"Zase Longbottom, predpokladám?" ozval sa Snape.

"Er... nie..." riekol skúšajúci. "Bola to slečna Grangerová... jej elixír Thyme Eliminus vybuchol a teraz ona a pán Malfoy, jej partner za stolom, er... zmizli, takpovediac."

"Zm-zmizli?" zašepkala mdlo McGonaganallová. Hermiona bola jej obľúbená študentka.

"Čože?! Malfoy tiež?" riekol Snape v šoku. Draco bol jeho obľúbený študent.

"Er...áno..." odvetil skúšajúci. "Tieto veci sa stávajú. Pána Malfoya ošpliechalo veľké množstvo jej elixíru, keď jej kotlík vybuchol. Bojím sa, že sa vrátili späť v čase."

"Študenti, skúška skončila." Povedal pokojne Dumbledore Slizolinčanom a chrabromilčanom, ktorí počúvali s vypúlenými očami svojich profesorov.

S množstvom nepokojných huhňaní, "Čo sa im stalo? Kde sú?" študenti opustili miestnosť.

"Potter, Weasley, Zabiniová... vy smiete zostať," dodal Dumbledore tejto trojici študentov. Harry, Ron a Blaise zostali pri skúšobnom stole.

Snape zatvoril dvere do učebne a profesori a študenti obstúpili stôl, aby prijali plán opatrení.

"Podrobnosti?" riekol Snape úsečne skúšajúcemu.

"Slečna Grangerová už skoro dokončila svoj Thyme Eliminus... neboli žiadne indikácie problémov... potom zrazu nastala obrovská explózia a videl som slečnu Grangerovú skĺznuť na zem pokrytú elixírom a pána Malfoya, ktorý ním bol tiež obliaty. Kľakol si k nej a chcel ju zdvihnúť..."

Na to sa ozvali tri zalapania po dychu od Pottera, Weasleyoho a Zabiniovej.

"... a potom mi niekoľko študentov nahlásilo, že videli ich dvoch akosi... blednúť... až nadobro zmizli. Stala sa desivá udalosť. A tu je vzorka elixíru slečny Grangerovej, ktorý vybuchol... nebolo toho veľa, čo sa dalo nazbierať, väčšina šla na ňu a pána Malfoya." Skúšajúci posunul fľaštičku tmavočervenej tekutiny po stole k profesorom.

"Severus?" riekol Dumbledore, "myslím, že toto je tvoja parketa? Mohol by si nám pomôcť otestovať silu elixíru slečny Grangerovej, aby sme mali predstavu, čo sa jej stalo?" Severus Snape prikývol, zobral fľaštičku a rýchlo opustil učebňu.

"Ako sa dostanú späť bez obracača času?" zjojkol Ron, konečne sa spýtal nahlas to, na čo každý myslel. Nastalo krátke mlčanie.

"Ak majú stále svoje prútiky, malo by byť pre nich ľahké vykonať jednoduché kúzlo a premiestniť sa k Rokfortu v minulosti a požiadať tam o pomoc..." povedal dychtivo skúšajúci. McGonagallová sa zatvárila uľahčene.

"Prosím..." riekol Harry, keď si odkašľal.

"Samozrejme, Albus!" riekla čarodejnica v zelených šatách. "Slečna Grangerová je bystré dievča. Okamžite niečo vymyslí. Oprávnenie premiestňovať sa získala minulý rok, rovnako ako Malfoy..."

"Prosím, profesor Dumbledore," riekol Harry, neschopný sa už dlhšie ovládnuť. "Hermiona nemá so sebou svoj prútik!" povedal Harry, vytiahol Hermionin prútik a položil ho na stôl.

"Kde ste k nemu prišli?" povedal zvedavo skúšajúci.

"Našiel som ho na jej stole. Vždy rada dáva svoj prútik vedľa brka, keď pripravuje elixíry," dodal Harry.

"Prepáčte," riekla Blaise potichu. "Draco je tiež bez svojho prútika..." vytiahla čierny ebenový prútik Draca Malfoya a položila ho na stôl vedľa Hermioniného. "Zdvihla som ho z jeho stola. Tiež počas elixírov nenosí pri sebe prútik."

Zhromaždená skupina pozerala v zúfalstve jeden na druhého.

"Snáď náhodná mágia?" skúsil váhavo Ron. Všetci kúzelníci dokážu vyvolať náhodnú mágiu, ale je to často nespoľahlivé. Ron vedel, že je to zlý návrh hneď, ako to dopovedal.

McGonagallová pokrútila hlavou.

"Predsa existuje nádej," povedal Dumbledore. Na jeho tvári bol výraz hlbokej koncentrácie. "Napadá ma len jeden spôsob, ako by sa mohli vrátiť... bez použitia svojich prútikov. Jediné, v čo dúfam je, že ich to napadne tiež."

Všetci sa otočili k riaditeľovi, čakajúc, že im to vysvetlí, a tým im dá nádej.

Dumbledore si vzdychol a začal im vysvetľovať spôsob, ako by sa Hermiona a Draco mohli vrátiť do svojho vlastného času. Bolo to také prosté, také logické... ale vôbec nie ľahké.

Na stole blízko vedľa seba ležali Dracov ebenový a Hermionin cezmínový prútik. Blízko, ale nedotýkali sa.