Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3

Zemou zatriasol silný záchvev, ktorý následne sprevádzal akýsi hrmot a naplnil Dracove horúčkovité sny prízrakmi ohňa a smrti. Bol to taký dôverne známy zvuk. Keby ho len dokázal zaradiť...

Drak!

Roztvoril oči dokorán, ale zadržal dych a ležal bez pohnutia, zrak príliš neostrý, aby určil polohu tej hrozby. Jediné, v čo mohol dúfať, bolo, že je ten drak dosť ďaleko, aby ho nechal vykradnúť sa bez povšimnutia.

Problém bol, že netušil, kde je.

Mysli. Mysli, než ťa spáli.

Váhavo sa mu začali vracať detaily. Vojna. Luna. Kliatba. Metro. Grangerová. Grangerová?

Prudko sa posadil a okamžite sa zvalil nazad s výkrikom bolesti. Jeho trup pokrýval lepkavý, drsný obväz, vzduch páchol dezinfekciou a krvou. Samozrejme... Kliatba. Takže ho teda skutočne vyliečila? Prečo by urobila niečo také hlúpe? Ani putá nemal. Draco sa rozhliadol, lapajúc po dychu, keď sa pokúsil bojovať s nevoľnosťou, ktorá náhle pohrozila, že sa ho zmocní.

Videl, že nikde nebol žiaden drak. Bolo tam hnusné stropné osvetlenie, ten typ, ktoré mali zjavne muklovia v obľube na verejných miestach. Bzučalo a syčalo nad ním. Keď si jeho oči privykli, uvidel popraskané steny, smotanové dlaždice metra a staré zhrdzavené potrubie. Bola to zvláštna malá miestnosť, zrejme vytvorená nejakým druhom kúzla na zmenu tvaru - dlhé steny boli nahnuté, aby uzavreli priestor, čím zanechali krivý vzhľad tak unikátny pre magický svet.

Neboli tu žiadne dvere.

Kde do pekla je?

Draco sklonil pohľad na svoje telo, a jeho krk na ten pohyb bolestivo zaprotestoval. Ležal na lôžku, obväzy mal pevne omotané okolo hrude, nohavice boli preč. Našťastie mu nechali boxerky. Temné znamenie ostro kontrastovalo s jeho bledom pokožkou. V úzkom priestore boli ďalšie lôžka, rovnako ako balansujúce zavesené ležadlá. Všetky prázdne.

"Grangerová? Lovegoodová?" dostal zo seba, keď sa rozhliadal po prázdnej izbe.

Vedľa neho sa zhmotnila madam Pomfreyová. "Obávam sa, že to nebudem ja, pán Malfoy!"

"Dokurníka," zahrešil, zazerajúc na bývalú ošetrovateľku s prekvapením. "Nabudúce malé varovanie!"

"Bacha na jazyk, mladý muž. Máte šťastie, že ste nažive." Okamžite začala robiť povyk nad jeho obväzmi, upevňovala ich na miesto a spôsobila tým, že do jeho rebier vnikol nový šok agónie. Zaskučal pri tom pocite, ale potom si silno zahryzol do jazyka, aby sa umlčal.

"Prečo ste tu? A ako to, že som nažive?" spýtal sa, hlava sa mu točila od snahy udržať sa pri vedomí. "Myslel som, že to kúzlo sa nedá zvrátiť." Určite sa nedalo na Manore. Kvôli Clavus Corpus prišli o pár vojakov.

“Samozrejme, pracujem pre odboj. Šesť rokov sa trénujem na výnimočne krutých kúzlach. Našťastie pre vás, toto som už predtým videla. Zastavila som ho v poslednej možnej chvíli.”

Draco si spomenul, ako najprv odmietol Hermioninu pomoc. Striaslo ho pri pomyslení, čo by sa mohlo stať, keby ho v správnom čase neomráčila. Vďaka Merlinovi, že bola taká tvrdohlavá.

"Bol to bojovník odboja, čo ma preklial," odsekol, keď si spomenul ešte viac. "Jeden z vašej bandy."

Zavrčala, neohromená. "Áno. Myslím, že vojna prebúdza v nás všetkých to najhoršie. Budem šťastná, ak tú kliatbu nikdy znova neuvidím. Vypite to!"

Draco do seba vrazil hnusný elixír, z ktorého mu znecitlivelo hrdlo. Na to potlačil nutkanie celý ho vyvrátiť.

"Keď o ňom hovoríme, hoci som vás dokázala vyliečiť, k zotaveniu máte ešte ďaleko. Niekoľko dní sa nebudete cítiť dosť dobre na to, aby ste odišli. Diera po kliatbe musí zarásť - " Draco zistil, že ho pri tom opise zase naplo. "A od liekov, čo som vám dala, sa budete cítiť dezorientovaný. Sú značne silnejšie, než by sa mi páčilo ale..."

"Ale?"

"Povedzme, že naše zásoby sú obmedzené. Sme koniec-koncov vo vojne. Slečna Grangerová vás zakrátko navštívi. Nemali by ste sa pokúšať odísť sám, pán Malfoy. O vašej prítomnosti sa príliš nevie a nemôžem zaručiť, že neprídete k zraneniu, ak vás niekto uvidí zakrádať sa tu.”

Ah. Takže bol v nejakom zabezpečenom dome. Prečo ho sem u Merlina priviedli? Iste im bolo jasné, že nie je bezpečné mať nablízku smrťožrúta, aj keď zraneného. Čo mohlo stáť za to riziko?

“Aj tak tu nie sú žiadne dvere,” zachrapčal. “A prečo mi pomáhate?” Keď sa rozhliadol po odpovedi, uvedomil si, že je znova sám.

***

“Malfoy.”

Draco sa pomaly prebudil, okamžite frustrovaný, že vôbec zaspal. Bol za nepriateľskou líniou - nemohol si dovoliť ohroziť sa ešte viac. Už takto bol zraniteľný, ale z liekov bol mimoriadne omámený a zistil, že je náročne zostať hore.

Podarilo sa mu zvládnuť slabé zazretie. “Kde je Lovegoodová?”

“To skutočne neviem,” odvetila Hermiona.

“Prečo si ma vyliečila? Dúfam, že neočakávaš, že sa prerazím od vďačnosti.”

Uškrnula sa. “Vďačnosť? Od teba? Nie. Ani v najmenšom som nevsádzala na to, že od teba niečo dostanem na oplátku, ani len samotné ďakujem.”

“Dobre, pretože žiadne nedostaneš. Kde mám prútik?” Zbytočne poťapkal posteľ.

“Tak to ma mrzí, vážne si čakal, že si ho necháš? Som si istá, že si uvedomuješ, aké je to naivné.”

“A ja som si istý, že si uvedomuješ, čo za kravu si,” vyštekol.

“Očividne sa cítiš lepšie,” zamrmlala, líca ružové. “Odprevadím sa sama.”

“Počkaj!” zavolal, nakopnúc sa v duchu za to, že prehovoril skôr, než mu mozog dobehol ústa. Provokovať ju bolo pre neho ako druhá prirodzenosť, ale bola jeho jedinou šancou zistiť, čo tu robí. Musel udržať jej pozornosť ešte chvíľu dlhšie.

“Mrzí ma to,” skúsil.

Hermiona nadvihla obočie. “Tak to ťa takmer určite nemrzí.”

“Nie, nemrzí,” priznal. “Ale môžem sa pokúsiť udržať urážky na minime, ak mi povieš, čo tu dopekla robím.”

“Vyliečili sme ťa a zostaneš tu, až kým sa nezotavíš a potom uvidíme.”

“Malá kontrola reality, Grangerová: na čokoľvek z toho nemáš vôbec žiaden dôvod. Je nebezpečné vôbec ma tu mať, tobôž aktívne ma udržiavať nažive.”

“Tentoraz sa zhodneme,” riekla, keď si masírovala spánky.

“Takže ťa o toto požiadali? Očividne nie si kvôli tomu nadšená. Kto ti povedal, aby si mi pomohla?”

“Niekto je plný otázok. Prepáč, ale toto nie je skutočne niečo, s čím sa s tebou podelím.”

“Je to Lovegoodová? Má toto niečo spoločné s jej… víziami? Alebo s tou záležitosťou ohľadne proroctva?”

Hermiona na neho vyvalila oči. “Ona ti o ňom povedala?”

“Nepovedala, o čom vlastne bolo… len že sa ma týka.” Stále bol kvôli tomu podráždený. Ak ho v nejakom proroctve menovali, mal právo vedieť, čo presne bolo povedané.

Uvoľnila plecia. “Luna si zjavne myslí, že máš vo svojom vnútri nejaké skryté kvality, ktoré nikto iný nedokáže vidieť, ale nie. Luna nie je výhradne zodpovedná za tento... “ - rukou ukázala neurčito na neho - “... tento zmätok.”

Draco sa zamračil. “Vďaka. Takže Potter?”

Pokojný výraz jej zmizol z tváre. “Nie je to Harry. Prosím, nevyslovuj jeho meno.”
“Prečo nie?”

“Nemáš právo vysloviť jeho meno.”

“Aké meno? Potter?” začínal sa znova cítiť nahnevane, a bolo také ľahké vytočiť ju. “Nechceš, aby smrťožrútska spodina hovorila o tvojom frajeríčkovi?”

“Prestaň.”

“Ako sa to volal? Harry Sráč Potter? Zlatý chlapec? Zjazvená hlava?”

“Srať na teba,” zašepkala, postavila sa, ruky mierne roztrasené. “Lune muselo preskočiť, pretože na tebe nie je čo zachrániť.”

“Potom si ma mala nechať zomrieť,” vyšplechol. “Hlavne vzhľadom na to, čo si práve na seba privolala.”

“A tým myslíš čo, há? Vážne si myslíš, že ťa tvoji smrťožrútski kamoši prídu zachrániť? Už som zistila, ako pracujete. Každý len pre seba. Nikto nebude riskovať zísť sem dole, aby ťa našiel, Malfoy. Každú chvíľu ťa odpíšu ako mŕtveho.”

Draco prehltol nepohodlný pocit hanby v hrdle. Srať na jej zasranú vnímavosť. Fajn. Skutočne nemal priateľov a smrťožrúti by šťastne spolubojovníkov zavraždili, keby to pre nich znamenalo viac miesta na špici. Boli by nadšení, kebyže sa nevráti. Blaise by si možno trochu robil starosti.

Ale na niečo zabúdala.

“Možno si myslíš, že ma tu nechajú zhniť, ale moja matka čoskoro vypáli Londýn, aby ma našla nezraneného. Hľadá ma. Pôjde po tebe, Grangerová.”

S potešením videl, že pri tej hrozbe trochu zaváhala.

“Nech to skúsi,” pokrčila plecami. “Nenájde nás.”

“Oľutuješ to,” riekol, keď prekukol jej bluf. “Sme niekde v metre, však? Ten hrmot v stenách… vedel som, že je povedomý. To je od vlakov. Tu ste sa všetci ukrývali. Má kontakty všade. Vystopuje vás a privedie ma späť. Veľa šťastia s únikom pred hnevom Malfoya, Grangerová.”

“S hnevom tvojej rodiny som dôkladne oboznámená,” vyštekla. “Hlavne tvojho otca.”

“Nebudeš hovoriť o mojom otcovi!”

“A čo presne s tým urobíš?”

“Neviem,” penil. “Nájdem spôsob, ako Weasleyho zabiť po druhý raz?”

Hermionine ústa sa prudko zavreli a oči zaliali slzami.

“Grangerová…” začal, zrazu svoj výbuch oľutoval. “Počkaj, nemyslel som to tak…”

Slabý zvuk unikol z jej pier, urobila polotočku doľava a s PRÁSK sa odmiestnila.

“Sakra! Sakra, sakra, sakra!” Draco schmatol prvú vec, ktorú dočiahol - prázdnu fľaštičku vedľa postele - a hodil ju o stenu, kde sa s tresknutím rozbila.

“Krucinál,” zamrmlal. Opäť sa prestal ovládať a bola jeho šanca na odpovede preč. Bolo to presne také isté ako na Rokforte… Totálne ho vytáčala. Jednako to od neho bolo hlúpe. Potreboval informácie a ona bola jedinou osobou, ktorá sa zdala byť vybavenou, aby mu ich poskytla.

Ale bola to podpásovka, dokonca na neho.

Draco si znova ľahol na posteľ, aby popremýšľal.

Vráti sa, uisťoval sa. Bola príliš zvedavá, aby sa nevrátila. Vráti sa a on by sa mohol pokúsiť nejačať na ňu chvíľu dlhšie. Takto, keď po neho príde jeho matka, bude jej môcť povedať niečo užitočné.

Nakoniec zaspal.

***

Hermiona sa vôbec nevrátila. Bol si taký istý, že sa vráti, ale ona neprišla.

Draco strávil tri dni osamote v tejto bohom zabudnutej diere s občasnými návštevami madam Pomfreyovej, ktorá mu odmietla povedať čokoľvek okrem prístupu k ukrytým dverám na záchod. Z liekov bol omámený a bolo mu zle, a zranenia ho príšerne boleli. Posledný deň strávil úplne sám, prechádzal sa toľko, koľko mu jeho obväzy dovolili, spoločnosť mu robil len tanier jedla. Kričal na steny, hádzal o zem všetko, čo našiel. Strhol postele na zem a hodil ich do rohu na hromadu. Prial si, aby mohol toto miesto zapáliť. Prečo ho vyliečili, keď sa ho jednoducho chystali opustiť? Prečo ho nezabili rýchlo? Smrť v malej, magickej miestnosti.

Fantastické.

Na konci dňa, práve keď začal premýšľať, ako si zoženie jedlo, ak sa vôbec nevrátia, začul niečo v diaľke, čo znelo ako iskrenie. Zadržal dych, prial si, aby mal svoj prútik. Zrazu vo víre čiernej látky a blonďavo bielych vlasov vpadla do malej miestnosti Narcissa Malfoyová.

“Draco? Ach vďaka Merlinovi.” Pritiahla si ho do mocného objatia, jej jemné vlasy ho šteklili na tvári.

“Vedel som, že ma nájdeš,” prehovoril, hlas tlmený, úľava ho zaplavovala. “Vravel som im to. Povedal som im, že ma nájdeš.”

“Samozrejme, že nájdem, Draco. Bohovia, bola som taká znepokojená.”

“Matka, počúvaj, toto je nejaký bezpečný dom… Ukrývajú sa v muklovskom metre. To preto sme ich nedokázali nájsť. Majú medicínsku starostlivosť a bohvie čo ešte. To preto je odboj taký silný - Rád ich podporuje a pravdepodobne udržuje v chode. Musíme to povedať Temnému pánovi. Nech sem pošle jednotky… Konečne ich môžeme chytiť. Môžeme to ukončiť.”

Narcissa ho pustila a pokrútila hlavou.

“Práve som prehľadala túto oblasť, drahý. Úplne ju opustili. Tunely boli v poslednej dobe určite obývané, ale teraz tam niet ani živej duše. Ak mali nejaký bezpečný dom alebo veliteľstvo, už tu viac nie je. Prázdne dráhy metra pokiaľ oko dovidí. Obávam sa, že nemáme čo nahlásiť.”

Draco zaklial. Bol by miloval vidieť výraz na Grangerovej tvári, keby do jej malej skrýše priviedol armádu smrťožrútov.

“Na, obleč si toto. Mala som tušenie, že ti starý nebude pasovať, ak si bol ťažko zranený.” Narcissa siahla do čiernej tašky a vylovila odtiaľ habit. Začal sa obliekať, vďačný za zakrytie, ale strhol sa, keď sa látka obtrela o obväzy.

“Ako si ma našla?” spýtal sa, kým si vystieral oblečenie najlepšie, ako dokázal. “Toto nie je práve prvé miesto, ktoré by človeka napadlo prehľadať. Nerád to hovorím, ale toto je v skutočnosti slušný úkryt.

“To je na tom to zvláštne,” riekla. “Vôbec nebolo po tebe žiadnej stopy. Blaise povedal, že ťa zranili a že si zmizol, takže som rozšírila pár slov. Ani jediná správa sa mi nevrátila. Začínala som strácať nádej, keď mi toto poslali.”

Podala mu malý štvorec pergamenu a on zaškúlil na ten ťažko čitateľný rukopis.

Drahá pani Malfoyová,

Váš syn sa lieči zo zranení, ale s jeho nešťastnou osobnosťou nedokážeme nič urobiť. Prosím vyzdvihnite si ho kedykoľvek sa vám bude hodiť. Prikladáme prenášadlo a pokyny ako sa znova dostať von.

S pozdravom

Fénixov Rád

“Poslali ti prenášadlo?” spýtal sa neveriacky. “Oni len…  ti ma doručili?”

“Vyzerá to tak.”

“Ani s tým nerobia okolky. Podpísali sa a to všetko. A čo znamená 'nešťastná osobnosť'? Očividne to napísala Grangerová. Zasraná mrcha.”

“Draco,” zatstkala.

“Ale matka, nechápeš…” Draco namáhavo prehltol, uvažoval, ako by jej to všetko vysvetlil. Nedokázal by klamať - v sekunde by ho prekukla. Bude jej musieť povedať nejakú verziu pravdy, či sa mu to páčilo alebo nie.

“Nebol som len zranený. Zomieral som. Oni…  Oni mi zachránili život.” Keď tie slová vyslovil nahlas, cítil sa zvlášť nesvoj kvôli tomu, že ich práve tak rýchlo ponúkol Temnému pánovi. Teraz im bol zaviazaný, či to chcel alebo nie. Previnilo sa pozrel na svoj tanier s jedlom. Mohli ho jednoducho nechať vykrvácať, ale namiesto toho ho vyliečili a potom opustili svoju základňu kvôli vlastnému bezpečiu.

Bastardi.

Prižmúrila na neho oči, preletela mu pohľadom po tvári.

“Prečo by to robili?”

“Nie som si celkom istý… ale asi mám tušenie. Ale nemyslím si, že by som mal všetko vysvetľovať tu.”

Prikývla, rozhliadla sa po špinavej miestnosti.

“Súhlasím. Musíme si nájsť miesto, kde sa porozprávame. Musíš mi povedať všetko, čo sa stalo, všetko, čo vieš. Nie som si istá, kde bude bezpečne, ale nemôžu nás vidieť.”

Draco nepohodlne pohol nohou. “Poznám jedno miesto. Bude bezpečné.”

“...Ale?”

“Nuž… Asi nebude celkom podľa tvojho vkusu.”

Draco sa pohrával s uškom šálky s kávou, snažil sa prísť na to, prečo toto vôbec kedy považoval za dobrý nápad. Narcissa sa na neho zamračila.

“Kde presne sme?”

“Volá sa to jedáleň, matka.”

Narcissa pohŕdavo vykrútila peru, rozhliadajúc sa s odporom po malej muklovskej jedálni.

“A ako vieš o tomto… Tejto jedálni?”

“Hm, to je trochu ťažšie vysvetliť.”

Prerušil ich čašník a spýtal sa ich, čo si objednajú. Draco objednal pre nich oboch, neschopný predstaviť si, že by jeho matka schválila pravé anglické raňajky, keby dopredu vedela, čo to je. Jemu samotnému trvalo dosť dlho, kým to skúsil, ale to už bolo pred mesiacmi. Hanbil sa za to, ako veľmi si ich vychutnával. Prvé jedlo, ktoré nepripravili domoví škriatkovia a jedol ho v muklovskej jedálni. Aspoň za všetko zaplatil ukradnutými muklovskými peniazmi. Nechystal sa zmeniť na prekliateho mäkkýša len preto, že sa mu páčilo ich jedlo.

Boli v boxe v zadnej časti reštaurácie, ktorý ich chránil pre zvedavými očami. Draco tak mal tiež výhľad na vchodové dvere, keby došlo k problémom. Obrovská jeho časť si myslela, že musel zošalieť, keď sem priviedol svoju matku… Za celý svoj život pravdepodobne nikdy nevkročila do muklovského zariadenia, a vyzerala vražedne nahnevane, že túto tradíciu porušila. Zvyšok neho si myslel, že to bolo pomerne múdre.

Nikoho - absolútne nikoho - by nenapadlo hľadať dvojicu preživších Malfoyovcov tu. Mohli sa porozprávať v relatívnom súkromí bez obáv, že ich budú odpočúvať. Jeho matka si mrmlala niečo pod nosom a on si uvedomil, že s prútikom ukrytým pod stolom mrmle zaklínadlá.

“Len zopár bezpečnostných opatrení navyše,” vysvetlila, keď si zastrčila prútik späť do šiat.

“Takže prosím, Draco. Rozptýľ ma od nášho okolia a všetko mi povedz.”

Začal rozprávať.

Bola to väčšinou pravda. Priznal, že strávil obrovské množstvo času v metre, ale preskočil skutočný dôvod, prečo chcel uniknúť. Jeho matka nepotrebovala vedieť, že premýšľal o opustení služby Temného pána. Namiesto toho povedal, že si chcel vyčistiť myseľ, povedal, že ho vojna vyčerpáva. To bolo určite toho súčasťou. Len časť pravdy vynechal.

Keď sa dostal k časti, kedy sa vedľa neho na nástupišti objavila Luna, Narcissine obočie vystúpilo až k vlasom.  Potom spomenul proroctvo.

“Povedala, že existuje nejaké proroctvo? Povedala ti, čo v ňom bolo?”

“Nie… Len povedala, že som v ňom nejako zapletený.”

“Zaujímavé. Existoval nejaký dôvod, prečo si ju nezabil?” zvedavo sa na neho pozrela.

Draco sa začervenal rozpakmi. “Mňa… Mňa to nenapadlo,” riekol. “Poskytovala mi informácie.”

“Mohol si ich z nej získať mučením.”

“Boli sme na preplnenom muklovskom mieste. Nemyslel som si, že sa jej dokážem zmocniť bez toho, aby si to niekto všimol.”

Narcissa prikývla, zjavne spokojná s jeho vysvetlením. Uľavilo sa mu. Prekvapilo ho rovnako ako by prekvapilo kohokoľvek, že mu v skutočnosti nevadila Lunina značka bláznivosti. Nepokúšala sa ju utajiť ako všetci ostatní. Pokračoval s tým, ako ho zasiahla kliatba Clavus Corpus. “Než sa ma spýtaš, prečo som nešiel na manor, tak to bolo kvôli tomu, že už som vedel, že naši ľudia na to nemajú liečbu. Luna mi povedala, aby som sa vrátil do metra, keď budem potrebovať pomoc a….”

“Draco, nemusíš obhajovať svoje činy. Mimoriadne sa mi uľavilo, že si sa rozhodol vyhľadať pomoc tam, kde si ju vyhľadal. Inak by si určite neprežil.”

Draco vďačne vydýchol. Posledné, čo potreboval, bolo, aby si jeho matka uvedomila, ako vážne jeho oddanosť zakolísala.

Potom jej porozprával o Hermione Grangerovej a o liečení, ktorého sa mu dostalo. Narcissa ostro nasala vzduch pomedzi zuby. “To je tá bystrá muklorodená, však? V škole si ju nemal rád.”

Draco sa zachichotal, ďobol do soľničky.

“To je podcenenie. Vtedy sme sa nedokázali zniesť a určite sa neznesieme teraz.”

“Ale zachránila ti život. Zabezpečila ti medicínsku starostlivosť.”

“To urobila,” riekol, zrazu ho silne zaujímal vyblednutý povrch stola. Kašmír? Hrozná voľba. “Stále nechápem prečo.”

Nastala pauza, chvíľa, keď jediné, čo mohli počuť, bol bzukot konverzácií, ktoré sa v malej reštaurácii odohrávali, cinkanie skla a syčiaci zvuk mäsa na grile.

“Som rada, že to urobila, Draco.”

“Nie som nadšený, že som jej dlžníkom, matka.”
“A predsa si.”

“A predsa som.”

Narcissa si pod nosom zahmkala, a neprítomne prikývla, odtlačila prázdny tanier. Draco naň vyvalil oči, neuvedomil si, ako veľa jedla, kým rozprával. Zjavne obaja Malfoyovci mali slabosť pre mastnú muklovskú kuchyňu. Aké absurdné. Nanešťastie si ju kvôli tomu nikdy nebude môcť doberať; pravdepodobne by toto miesto v odvete vypálila.

“Draco,” riekla, hlas opäť jasný a autoritatívny. “Myslím, že najlepšie bude, ak nič z tohto nikomu na manore nespomenieš. Mali by príliš veľa otázok, ktoré by mohli ohroziť tvoje dobré meno. Tiež si myslím, že vieme príliš málo o motiváciách Rádu, aby sme odhadli, čo plánujú a nevieme takmer nič o tom údajnom proroctve. Bolo by nebezpečné teraz rozprávať o tom, čo si zažil, kým tieto otázky nevyjasníme.”

“Súhlasím,” prikývol.

“Musíme postupovať opatrne ohľadne otázky toho, ako si sa vyliečil. Rozšírim, že si bol zranený a že si mal poškodenú pamäť, ale že si sa dokázal zotaviť vlastnými silami, než som ťa našla. Toto nám vyplní nejaký čas, ktorý uplynul od toho boja, ak by si ho potreboval.”

“Áno, v poriadku.”

“Medzitým budem konzultovať s mojimi zdrojmi, či nezistíme niečo viac o Ráde. Jasne majú niečo za lubom a z nejakého dôvodu sa chcú uistiť, že zostaneš nezranený.”

Draco prikývol, zastrčil bankovky pod pohár a postavil sa k odchodu.

“Musí to mať niečo spoločného s tým proroctvom. Zistím, či nedokážem znova nájsť Lunu… nič nebude dávať zmysel, pokiaľ nezistíme, prečo by tak veľa riskovali, aby ma vyliečili.”

Dvaja Malfoyovci opustili malú jedáleň zadnými dverami, vošli do uličky, aby Draco, stále bez prútika, kde sa mohli spolu odmiestniť späť na manor.

Vôbec si nevšimli vrabčiaka, sediaceho na neónovej značke jedálne, ktorý švitoril prenikavé, spanikárené zvuky do ulice pod ním.