Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Zlodej a žobrák

*Kapitola 1*: Časť 1 zo 7

Zlodej a žobrák
Vložené: Jimmi - 11.05. 2017 Téma: Zlodej a žobrák
Jimmi nám napísal:

Autor: Gravidy     Beta: arabeska;   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!

 



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

*Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 

 

Dlouho si skládá v hlavě způsoby,

jak omluvit tu bolest uvnitř.

Asi to vidí v jejich úsměvech

a pohledech v očích,

že každý má svou teorii,

proč trpí tou hořkostí.

 

Savage Garden – "To the Moon and Back"

 

https://www.youtube.com/watch?v=HCm6gRHINqA

 

ooooo

 

Dokáže jediný človek skutočne zmeniť svet?

Boli dni, kedy tomu Hermiona neverila aj napriek tomu, že bol jej priateľom Harry Potter.

Ako by ste mohli zmeniť svet, ktorý sa zmeniť nechce?

"Hermiona." Jej meno vyznelo priškrtene v chabom pokuse o pokojný a racionálny tón. "Potrebujem, aby si tomu znížila úroveň."

Broderick Falconer, veľvyslanec britského ministerstva mágie, bol dôstojný, dobre stavaný muž so silnou čeľusťou a jemnými čiernymi vlasmi zastrihnutými príšerným štýlom „podľa hrnca“. Držal kontrakt, ktorý Hermiona uzavrela, dvoma prstami, ako keby sa bál, že by sa mohol infikovať. Nebola si istá, či mierna narážka na jej pôvod bola zámerná; možno bol len kráľovsky naštvaný za tú opovážlivosť, ktorú si pri svojej poslednej úlohe dovolila, ale v súčasnosti zastávala teóriu, že urážka je vždy zámerná.

"Nemám poňatia, čo ich v tom tvojom texte tak vytočilo." Mužov hlas kolísal na hranici pišťania, a keby nebol nabubrelým čistokrvným, bol by si trhal vlasy. "Ale viem, že nech je to čokoľvek, je to nehorázne a vedome urážlivé."

Čo naozaj bolo, ale to sa nechystala priznať, hlavne preto, že ju veľmi sklamalo, že ju prichytili pri jej slovných hračkách. Bude vážne musieť popracovať na rafinovanosti.

Hermiona si ľahostajne založila ruky na hrudi a donútila Brodericka uhnúť pohľadom. Neznášal to. Nemôžete sa hrozivo týčiť nad niekým, kto je rovnako vysoký ako vy.

"Hermiona," skúsil znova prísnym varovným hlasom, ako keby si neuvedomil, že snaha napodobniť jej otca ju rozhnevá ešte väčšmi. "V tomto nemôžeš pokračovať. Vrhá to zlé svetlo na nás všetkých. Vrhá to zlé svetlo na našich ľudí a našu krajinu."

Zdvihla bradu o niečo vyššie. Na druhej strane miestnosti si Meredith Mayfieldová odfrkla do svojej kávy, v tvári odporný úbohý úškrn. Camden a Alica, dve vyziabnuté asistentky s rinčiacimi šperkami a štyristo galeónovými peňaženkami rýchlo skryli chichotanie za písacími doskami.

Broderick zintenzívnil svoje zazeranie o ďalší stupeň, hruď sa mu pod drahým habitom nafúkla – podľa Hermioninho názoru pôsobil trochu ako napuchnutý drozd – a potom sa náhle vzdal. Strhol si okuliare a pošúchal si koreň nosa. "Tim, porozprávaj sa s ňou ty."

Timothy Kent, jediný človek v miestnosti, ktorého dokázala Hermiona ako tak vystáť, ju odviedol kúsok stranou. Uvoľnil jej prekrížené ruky a uchopil ich do svojich, jeho veľké hnedé oči sa na ňu prosebne upreli, keď mali hlavy schúlené blízko pri sebe.

"Prosím, Hermiona," zašepkal. "Prosím, prosím, prosím, pomôž nám dokončiť tento kontrakt. Chcem ísť domov. Už tri dni je nezvestná moja sesternica. Má len päť. Prosím, musím navštíviť tetu a strýka."

Napriek svojej vôli Hermiona cítila, ako voči tomu ašpirantovi na vedúceho mäkne, ale potom si rezolútne pripomenula udalosti predchádzajúcej noci, zaťala zuby a vystrela sa. "Podmienky, ktoré ustanovili, sú absurdné," hádala sa, "a my sa iba podvoľujeme. Prečo sme jediní, ktorí pristupujú na kompromisy? Ak dovolíme, aby k tomu došlo, potom toto počínanie ospravedlňujeme."

"Som si istý, že ministerstvo na tom neskôr zapracuje," zahováral.

"Obaja vieme, že sú to kecy."

"Pozri, mne sa to nepáči o nič viac ako tebe, ale v tejto chvíli nie sme v pozícii, aby sme s tým niečo mohli urobiť."

"Dopekla, Tim, mám toho po krk." Vytrhla si ruky z jeho zovretia a zazrela. "Títo ľudia sa môžu chovať, ako sa im uráči, ale ja odmietam byť súčasťou takéhoto odporného správania!"

"To je v poriadku! Úplne v poriadku!" chlácholil ju. "Nemusíš s nimi jednať, ale vieš, že ťa tam Meredith s Broderickom potrebujú. Nepoznajú miestne právo tak ako ty, nedokážu sa orientovať v ich kultúre ako ty. A čím skôr to budeme mať za sebou, tým skôr môžeme ísť domov."

Hermiona sa zamračila. "Čo tu vôbec robíme? Čo dúfame, že dokážeme?"

"Ale no tak, teraz si smiešna!" hneval sa Tim a podráždene jej ohŕňal lem príliš dlhých rukávov, aby jej neviseli z rúk. "Ty si tá, ktorá mi povedala, že k zmene nemôže dôjsť bez spolupráce."

"Viem. Viem," zastonala a prehovorila hlasnejšie, aby ju všetci počuli. "V poriadku, dobre. Vráťte im ten kontrakt. Nech označia časti, ktoré sa im nepáčia." Nechystala sa usvedčiť samu seba ešte väčšmi než musela, ak by im náhodou ušli niektoré z jej dômyselných vsuviek.

Miestnosťou sa ozval kolektívny výdych úľavy.

"Konečne," zamrmlala Camden.

"Nafúkaná humusácka mrcha," zasmiala sa Alica, nie dosť potichu, za svojimi písacími doskami.

Hermiona sa k nim okamžite otočila a obe dievčatá cúvli. Objavil sa však domový škriatok s jedlom a Timothyho následný výkrik radosti prerušil čokoľvek, čo by mohla Hermiona povedať. Tim s dievčatami sa rýchlo usadili k jedlu, ale Broderick sa vyrútil z miestnosti so zvitkom v rukách. Dievčatá za stolom sa uškrnuli.

"Správaj sa takto ďalej a skončíš na dlažbe." Meredith sa po celý ten čas vôbec nepohla. Teraz strelila po Hermione pobavenými tmavými očami a odpila si ďalší dúšok zo svojej kávy, pričom ohrnula nos nad domovým škriatkom, ktorý jej priniesol pariaci sa tanier polievky na podnose. "Vedela si, keď si túto prácu brala, že sa budeš musieť naučiť tolerovať kultúru druhých ľudí," zatiahla.

Hermionino už tak napäté rozpoloženie malo veľmi blízko k tomu, aby úplne vybuchla. "Tolerovať?" vyštekla. "Že robia z ľudí otrokov?"

"Nie sú to ľudia," pokojne pripomenula Meredith. "Sú to iba humanoidní tvorovia."  

"Ako muklorodení?" sladko sa spýtala Hermiona. Alica sa nervózne zachichotala a Tim sa na svojom mieste prihrbil.

Meredith sa posmešne zasmiala. "A zas to tu máme, znova to celé vzťahuješ na seba."

Hermiona na ňu tvrdo zazrela a Meredithinou pokojnou maskou sa na okamih prebila nenávisť. So silným buchnutím odložila šálku.

"Vieš, Hermiona, nemyslím si, že tu budeš príliš dlho. Si veľmi nadaná. Ale nie až tak veľmi. A magicky nie si tou najtalentovanejšou." Ukázala na mladšie dievčatá. "Camden mala na K.A.A.P.A viac bodov ako ty a Alicine magické analýzy sú úplne mimo tabuliek. Byť v tvojej koži, nerobila by som dusno. Nebuď prekvapená, až jednej z nich ponúknu tvoju prácu, keď ich stáž skončí."

Obe dievčatá sa hrdili pod Meredithiným zhovievavým pohľadom.

Hermiona sa snažila zachovať pokoj, nevysvetliteľne ublížená. "Predpokladám, že naprostý nedostatok morálky a super bombové schopnosti bozkávať niekomu riť je presne to, čo hľadáte."

"Hovorí dievča, ktoré by nemalo túto prácu, keby sa neviezlo na sláve Harryho Pottera," zašepkala Alica Camden.

Hermiona ich ignorovala. "Nedajmerlin, aby sa niekto staral o najlepší záujem obyčajných ľudí."

Meredith vyzerala skutočne frustrovane. "Sme tu, aby sme dokončili prácu. To je jediné, o čo by sme sa mali starať."

"A kto sa stará, cez čie mŕtvoly pri tej práci pôjdeme?"

Meredith si elegantne nabrala polievku. "Takto funguje svet, Hermiona. Terajšie obete poslúžia lepšej budúcnosti. Myslím, že to si sa naučila už dávno."

"U Merlina, odpustite si pri jedle tieto filozofické sračky," zastonala Camden. "Je to len práca. Ak chceš pomáhať ľuďom, Grangerová, choď… ja neviem, začni s charitou."

Tento postoj čistokrvných – „najskôr ja“ – postihol v globále všetkých. Hermiona ho dokonca videla raz aj niekde napísaný: "Zmocnite sa všetkého, za sebou nezanechajte nič, čo by mohlo posilniť nepriateľa." Niet divu, že čistokrvní nemohli vystáť muklorodených – veď nedokázali vystáť ani samých seba.

"Aspoň sa nepokúša oslobodiť našich domových škriatkov," zatiahla Meredith.

Aj Timothy sa zahihňal, keď Alica vyprskla smiechom. To bolo v poriadku, urputne si navrávala Hermiona. On išiel s davom, nevytváral povyk. Asi to tak bolo lepšie pre jeho kariéru. Keďže bol polovičnej krvi, nemal takú pozíciu ako ona, ale stále mu chýbala tá prednosť, ktorú potreboval, aby získal na ministerstve vysoké postavenie. Nevyčítala by mu, keby si vybral ich stranu.

Keď Hermiona po prvý raz počula o voľnom mieste tajomníka hlavného veľvyslanca ministerstva, videla v tom po toľkých rokoch, ktoré strávila ako plávajúca troska bezcieľnym putovaním medzi oddeleniami, lákavú príležitosť nazrieť do dverí britského ministerstva. Síce pozvoľna, ale mohla by si prepracovať svoju cestičku po rebríčku nahor a medzitým cestovať po celom svete a spoznávať cudzie zvyky a históriu a vidieť z prvej ruky každodenný život mimo britské ostrovy.

O takmer sedem rokov neskôr bola stále to dievča, ktoré rezervovalo večere a zabezpečovalo služobné cesty, len teraz sa od nej očakávalo, že bude ešte aj písať Broderickove prejavy a prekladať mu miestne zákony a zvyky bez toho, aby jej v dohľadnom čase pridali či ju povýšili.

A čo horšie, získavala si – či možno nezískavala, možno už "mala" – reputáciu povýšeneckej muklorodenej rušiteľky. Hlavne potom, čo napľula do tváre zahraničnému ministrovi mágie, ktorý kopol do vychudnutého, vyhladovaného vlkolačieho dieťaťa, ktoré žobralo v rohu zasneženej ulice o knuty. Na druhý deň ju zatkli a zadržali za únos, keď to dieťa vzala na malú večeru. Zdalo sa, že aj keď chlapec, ktorý doslova umieral hladom, pravdepodobne neprežije zimu, tak sa ho jeho vlkolačia rodina nezriekne.

Britské noviny ten škandál radostne ohlásili a neskôr ľahostajne oznámili, že chlapec nakoniec podľahol chladu a nedostatku jedla.

O niekoľko mesiacov neskôr v tej oblasti niekto anonymne založil fond pre vlkolakov. Hermiona mala podozrenie, že to bol Harry, ale nemala to ako dokázať.

"Tak čo si si kúpila? Čo si kúpila?" Camden horlivo vychrlila a zapišťala, keď Alica vytiahla zlatý nefritový náhrdelník zo zamatovej krabičky.

"Viem, viem, mám priveľa šperkov," vzdychla si Alica. "Ale skrátka som ho musela mať."

Hermiona vždy snívala, že sa stane súčasťou skupiny ľudí rovnakého intelektu. Predstavovala si skvelé priateľstvá, ohromné objavy a spoločné starosti. Zvláštne, že po štyroch rokoch štúdia, kde promovala ako premiantka, a po najatí smotánkou britskej inteligencie sa jednako ocitla s ekvivalentmi Lavender Brownovej a Parvati Patilovej.

Na Rokforte chalanom nikdy nerozprávala o svojich dievčenských trampotách. Nevyzeralo to ako vhodné téma na diskusiu s opačným pohlavím. Nikdy im nepovedala, ako sa jej stranili a ako si ju doberali populárne dievčatá. Ako keby všetky ostatné baby tvorili zvláštny kolektív a zdieľali nejaké tajomné porozumenie, ktorého ona nedokázala dosiahnuť. Cítila sa kvôli nim škaredá, čudná a trápna.

Vždy to pripisovala – teraz si uvedomovala, že egoisticky – tomu, že bola vyspelejšia a inteligentnejšia ako ony.

Akým úderom jej sebaúcte bolo, keď zistila po tom, čo ju predstavili najbystrejším čarodejniciam a čarodejníkom jej generácie, že mnoho z nich bolo mladších než ona, mocnejších než ona, bystrejších než ona, ale rovnako zlomyseľných, plytkých a malicherných ako tie hlúpe pubertiačky na Rokforte.

Mnohí z nich boli dokonca zlomyseľnejší, pretože rovnako ako ona zakladali vlastnú cenu na svojej inteligencii, a tak museli dokázať, že sú bystrejší, než všetci ostatní. A tí, ktorí chceli využiť svoj talent na zlepšenie sveta, sa ani v najmenšom nestarali o práva humusákov. Svojho času sa pokúsila preniknúť do čela, ale nikto nevidel žiaden dôvod ju nasledovať alebo brať jej ideály vážne. V obrovskom karteli talentovaných géniov Hermiona obstála takmer ako stred. Priemer. Priemerný génius.

Keby nebola trénovaná trápením na Rokforte, asi by sa jej sebauvedomenie úplne rozpadlo.

Teraz si už nedokázala spomenúť, prečo si kedysi myslela, že táto práca bude skvelá.

Asi v tom čase odmietala čo i len zvážiť, že dokonca tie najčarovnejšie miesta majú svoje škaredé stránky. Koniec-koncov predpokladá sa, že budete rešpektovať kultúru iných ľudí. Dokonca keď im nerozumiete a nesúhlasíte s nimi. Neuvedomila si, že to bude znamenať chodiť na miesta, kde sa muklorodení museli vzdať svojich prútikov a mlčať, až kým im nejaký čistokrvný nepoloží otázku. Alebo na miesta, kde sa veľmi mladé polovičné víly kupujú a predávajú ako sexuálne otrokyne a je to naprosto zákonné, pretože sú to iba humanoidní tvorovia. Bola nútená len stáť bokom a nepohnúť ani prstom, pretože „nebola v pozícii, aby im mohla hovoriť, že oni sú tí zlí.“

Alebo si to vtedy uvedomovala, ale myslela si, že bude ľahšie, než v skutočnosti bolo, zostať tichá a zdržanlivá a v zákulisí pracovať na tom, aby sa veci zmenili. Určite to bolo múdrejšie. Vedela, že je nemožné a dokonca nesprávne násilne meniť ľudí. Ľudí nemôžete zmeniť. Museli by sa chcieť zmeniť sami a táto zmena by bola pomalá a postupná a trvala by generácie a generácie.

Hoci v poslednej dobe si nemohla pomôcť a nedokázala držať jazyk za zubami.

Poslednou kvapkou bola Meredith Mayfieldová.

Muklorodení ako Meredith Mayfieldová.

Nedokázala to zniesť. Bolo to horšie, ako keď na ňu hľadeli zvrchu čistokrvní, keď ju vyraďovali, podrážali jej nohy. To totiž očakávala. Nikdy ju však nenapadlo, že sa jej dostane podobného zaobchádzania od jej vlastného druhu.

Hermiona s Meredith by mali byť na tej istej strane. Mali by byť nejako spriaznené, čeliť rovnakým prekážkam, deliť sa o tie isté sny.

Stále si nebola istá, ako sa to stalo, alebo kto to zariadil, ale Meredith nejako presvedčila ministerstvo, že je čistokrvná, a vlastnila dokumenty, ktoré to dokazovali. Mala podozrenie, že k tomu došlo niekedy počas razií na muklorodených pred koncom Voldemorta. Meredith alebo niekto, koho vtedy poznala, zaplatila ohromné množstvo peňazí za falošné čistokrvné záznamy.

Na jednej strane uvažovala, či by nemala byť hrdá na Meredithin úspech, a ak nie, nemala by aspoň uznať, že to bol na muklorodenú šikovný spôsob, ako sa dostať na vysoké pozície na ministerstve? Namiesto toho Meredith odmietala, aj jej úspech aj jej správanie. Meredith neurobila absolútne nič, čím by zlepšila niečo pre muklorodených. Ťažila z toho iba ona. Milovala hru na čistokrvnú princeznú. A zjavne jej vôbec neprekážalo, že súčasťou tej hry bolo posmievať sa zo svojho bidielka blížnym muklorodeným a zachádzať s nimi ako so špinami.

Bola to zradkyňa.

Zradkyňa, ktorá zjavne nachádzala záľubu v tom, že si všetku svoju frustráciu vybíjala na Hermione. Pretože tá odmietala byť niečím iným, než skutočne bola, a prekliato dobre sa postarala, aby všetci ostatní vedeli, čo je zač. Možno by medzi nimi všetko bolo lepšie, keby Hermiona elegantne cúvla a ustúpila od svojej urputnej snahy, aby sa jej krvná línia a názory stali tak nehanebne známymi; možno bol jej spôsob konania zbytočne útočný.

Ale uvedomovala si, že čím sa Meredithino správanie zhoršovalo, tým odpornejšie sa chovala ona sama. Nakoniec to bude pravdepodobne stáť Hermionu prácu. A podľa toho, akým štýlom o tom Meredith teraz rozprávala, uvažovala, či už sa tak nestalo.

****

Zatiaľ čo sa na juhu Británie ochladzovalo, vo Wollongongu v Austrálii sa práve začínalo otepľovať. Hermiona mierila po dláždenej cestičke k chatke, v jednej ruke hnedú nákupnú tašku a kyticu kvetín v druhej. Videla, ako jej matka zalieva na verande kvety, šedé vlasy jej zakrýval slamený klobúk so širokým okrajom.

Jej otec vzhliadol spod kapoty modrého pickupu a usmial sa. Hlasne zapískal, aby prilákal ženinu pozornosť. "Monika! Máme spoločnosť."

Matka sa vystrela a zažiarila ako slniečko, keď Hermionu zbadala. Rozbehla sa k nej, aby ju bozkom na líce privítala a vzala si od nej kyticu.

"Ach, Harmony, tie sú nádherné!"

"Volám sa Hermiona," nežne opravila svoju matku.

Na chvíľu jej oči ostali prázdne, ale potom prikývla a poťapkala sa po hlave. "Nechápem, prečo mi robí také ťažkosti zapamätať si to. Je to také nádherné meno."

"Nazdar, Hannah." Otec sa utrel do olejom nasiaknutej handry a Hermiona potriasla ponúkanou zamazanou rukou a už ho neopravila. Zatváril sa prekvapene, ale potešilo ho, keď ho pobozkala na líce.

"Priniesla som suveníry," povedala im, keď vkročila dnu a položila tašku na pult.

Matka im naliala ľadový čaj a Hermiona rozprávala o Bangladéši a Nepále a dokonca o spiatočníckych frakciách z Temnej ríše, ktorú sa Británia zúrivo snažila dostať pod svoje krídla, kým jej matka ohkala a ojkala nad vecami, ktoré jej Hermiona priniesla.

Darčeky pribudli na už preplnené police, kde uskladňovali ostatné Hermionine suveníry. Matka si dala na čas, aby ich usporiadala, a potom si zadumane vzdychla.

"Musí to byť úžasné vidieť toľko exotických miest. S Wendellom sme žili celý svoj život v Austrálii," zdôverila sa.

Hermiona sa trochu napäto pousmiala. "Máte na cestovanie množstvo času, ak budete chcieť."

"Hmm. Možno budeme," zasmiala sa jej matka radostne a potom sa jej oči znova zasklili. "Vieš, zakaždým, keď ťa vidím, prekvapí ma, aká nádherná dáma z teba vyrástla. Mám pocit, ako keby som sa mala pozerať iba na malé dievčatko."

Hermiona sa zaksichtila. "No, nemám pocit, že by som až tak vyrástla."

Matka sa zachichotala, poťapkala Hermionu po líci a zamierila naspäť do kuchyne. "Zostaneš zopár dní?"

"Tentoraz nie. Myslela som, že by sme sa mohli spoločne naobedovať, ale potom sa musím vrátiť do Anglicka. Pozajtra som na samhainskom bále britskou styčnou osobou ruského ministra mágie."

"Styčnou osobou?" nevrhlo sa spýtal jej otec. "To je ako schôdzka?"

Hermiona sa zasmiala. "Nie, v podstate som tam, aby som sa postarala, že bude vedieť, kto je kto, čo je čo, a nasmerovala ho, aby sa vyhol problémom a ohnivej whisky."

"Panenka skákavá, nebudeš vyčerpaná?" Matka sa pozrela na hodiny. "Je to obrovský časový rozdiel."

"Bez obáv. Idem domov prenášadlom."

Jej rodičov premohlo znepokojenie, oči im na chvíľu nadobudli sklený výraz a Hermiona rýchlo zmenila tému.

Neskôr, keď nastal večer, umyla riady a načúvala, ako si matka v záhrade spieva. Otec bol v pracovni, prechádzal tam nejaké papiere, okuliare nasadené na nose a v tvári zamračené sústredenie. Hermiona uvažovala, či už zabudli, že je v dome. Občas to bolo ťažké posúdiť.

Aspoň si ju pamätali ako osobu, hoci si nespomínali na jej meno alebo že je ich dcéra. V tom čase si neuvedomila rozsah toho, čo vykonala. Ani nedokázala prísť na to, čo sa pokazilo, keď sa neúspešne pokúsila zrušiť Obliviate.

Až McGonagallová bola tou, ktorá jej jemne vysvetlila obrovskú chybu. Pamäťové kúzlo bolo navrhnuté tak, aby si muklovia nikdy nedokázali vybaviť spomienky, ktoré im vzali. Magický svet by čelil katastrofe, keby pripustil, aby si muklovia s upravenou pamäťou jedného dňa mohli spomenúť na mágiu, ktorej sa stali svedkami. Na magické osoby sa pamäťové kúzlo mohlo použiť a hoci bolo veľmi silné, u nich sa obvykle dalo aj zvrátiť.

Jej rodičia ale magickí neboli. Nikdy si na svoju dcéru nespomenú. Hermiona by mala šancu presvedčiť ich, kto je, a začať odznova… lenže sa sama niekoľkokrát pokúsila to kúzlo zrušiť. A tým poškodenie zväčšila.

Vydesená a zničená prešla Hermiona do výskumného módu a navštívila niekoľko svetových expertov na pamäťové kúzla. S ich pomocou sa jej podarilo zmierniť symptómy svojich rodičov; dokázali si nejasne spomenúť na dievča, ktoré ich chodilo často navštevovať, ale nespomínali si na život v Británii, dokonca ani na to, že by boli niekým iným ako Monikou a Wendellom, alebo že by mali dieťa.

Hermiona by im mohla donekonečna ukazovať obrázky, mohla by im dokazovať, že je ich dcéra, ale akonáhle sa im stratila z dohľadu, znova na ňu zabudli.

Nevyhli sa im ani vedľajšie účinky. Výpadky pamäte týkajúce sa každodenných vecí, ich životov, ich práce. A ešte prekvapujúcejšou bola averzia k mágii.

Experti na pamäťové kúzla jej povedali, že to nebol neobvyklý príznak a že sa zosilňoval opakovaným použitím Obliviate. Mali teóriu, že táto averzia bola zámerne zakomponovaná do originálneho kúzla v nejakom nevydarenom pokuse udržať muklov mimo svet mágie.

Ale samozrejme že naprogramovať muklov, aby nenávideli mágiu, všetkému úžasne pomohlo!

Keď uvažovala o čarodejniciach zo Salemu a o ľuďoch ako Dursleyovi, napadlo ju, či si čarodejnícky svet sám nebol zdrojom svojich vlastných problémov.

Odišla bez rozlúčenia.

Jej rodičia boli šťastní a na tom jedinom záležalo.

****

Hermionin malý londýnsky byt začínal tuchnúť. Otvorila okná, aby vyvetrala prach, a zvalila sa na gauč ku stolíku s hromadou sovej pošty. Takmer vyhodila hŕbu novín, ale zarazila sa, keď zbadala týždeň staré titulky Denného proroka – Ďalšie čistokrvné deti nezvestné.

Spočiatku ju to zaujalo len mierne, ale potom sa rýchlo znepokojila, keď zoradila noviny a prebehla titulky jedny po druhých. Množstvo zmiznutí…

Štyri deti nezvestné – čistokrvné… Upravená pamäť rodičov… Rodina Horsestaffova nezvestná… 32 čistokrvných nezvestných a číslo stále rastie…

Prebehla zoznam, ale žiadne z mien nespoznávala, hoci mala pocit, že jedno z nich by mohlo patriť Timothyho sesternici. Prečo o tomto ešte nepočula? Áno, bola síce viac než mesiac v cudzine, ale novinky takého typu by sa mali šíriť všade.

Nervózne odložila noviny nabok a zavolala cez krb chalanom. Harry ani Ron neboli doma, ale v Brlohu zastihla pani Weasleyovú. Molly sa s ňou rýchlo porozprávala a uistila ju, že všetci sú v poriadku, okrem toho, že Charlie je nešťastný zo smrti niekoľkých drakov v rezervácii. Nakoniec jej pani Weasleyová poslala košík muffinov a Hermiona sa s jedným čokoládovým usadila na gauči.

Zamyslene ho okusovala a vymenila Proroka za posledné vydanie Sršňa. Sršeň tiež opisoval zmiznutia, rovnako ako bizarné teórie o tom, čo sa každej osobe stalo. Ale na rozdiel od Proroka, Sršeň tiež oznamoval zmiznutie stád magických stvorení a ich alarmujúce masové úhyny – a to nielen drakov.

"Proroka by toto nezaujímalo," posmešne zamrmlala Hermiona, keď si utrela prsty od čokolády do servítky. V poslednej rubrike Sršňa bola popísaná teória, ktorá spájala počiatky záhadných zmiznutí s magickým prebudením niekoľkých dobre známych miest vrátane Stonehenge, aveburského komplexu, Calanais a kamenného kruhu Machrie Moor. Všetky spomenuté objekty začali behom novu pred dvoma mesiacmi vyžarovať neznámy, ale podradný magický signál. Domnienky zahrnovali všetko od lunárnych javov po tajné podzemné kulty.

Hermiona pochybovala, že sú tieto úkazy skutočne prepojené, aj keby to o "magickom vysielaní" bola naozaj pravda.

Muklovské noviny nehlásili nič neobvyklého. A to boli dobré správy. Posledné, čo muklovský svet potreboval, bola nová záplava čarodejníckych problémov.

Rozprávky barda Beedla, ktoré jej pred toľkými rokmi dal Dumbledore, ležali na bočnom stolíku, kde ich pred svojím výletom do Bangladéša zabudla. Otvorila knihu a prelistovala ňou, ale nič nové tam neobjavila. Počas výletu nemala čas poznať nové príbehy.

"Hermiona!"

Ten hlas ju prebral a uvedomila si, že na gauči zadriemala.

"Hermiona, si tu?"

"Som tu," ospalo zakričala a vyštverala sa z gauča dokonca skôr než zaregistrovala, že má letaxový hovor od Alice.

"Vyzeráš hrozne!" zasmiala sa dievčina.

Hermiona zastonala: "Čo chceš, Alica?"

Kozub sa slabo rozžiaril, keď cezeň Alica poslala obálku a balíček. "Z bezpečnostných dôvodov sa zmenili plány." Hermiona v jej hlase postrehla mierne nervózny podtón, kým zdvíhala ten list. V balíčku bolo prenášadlo, na počudovanie muklovská zošívačka. "Samhainský ples sa nekoná na ministerstve."

"Nie?" spýtala sa Hermiona, oči v neviere dokorán, keď súčasne s Alicinými slovami čítala správu na kartičke.

"Koná sa na Malfoy manor."

"Robíš si zo mňa srandu!" Tvrdo dosadla na gauč.

"Oj, nie je to také zlé," uštipačne prehovorila Alica. "Tvoj habit bude možno trošku… plebejský, ale pochybujem, že sa na teba bude niekto pozerať." Pohodila vlasmi. "Požičala by som ti nejaký zo svojich, vieš, sú od návrhára, keby si nebola taká obrovská. A nohy máš tiež priveľké na moje lodičky, takže ani nepros."

"Naser si, Alica. Oblečenie mi starosti nerobí."

Alica jej venovala vševediaci úškrn. "Ale no tak, čo najhoršie môže urobiť?"

"Mäsožravé albínové pávy," sucho vrátila Hermiona. "Vypadni, Alica."

Toto bude jej smrť.

*****

Fjodor a Jevgenija Aleksejevovi boli mladý a dobre vyzerajúci pár. Hermiona bola od oboch vyššia o dobrých dvadsať centimetrov – skôr o tridsať, keď mala podpätky. Ich prvé stretnutie zanechalo v Hermione veľmi rozpačité dojmy, keďže sa dvojica ustavične chovala škrobene a rezervovane bez ohľadu na to, ako sa Hermiona snažila uvoľniť atmosféru. K jej prekvapeniu si odvtedy vyžiadali, aby ich sprevádzala na takmer každú spoločenskú udalosť v Británii, takže jej došlo, že si ju nakoniec asi obľúbili.

"Vyzeráte dnes večer nervózne," bolo prvé, čo Fjodor povedal, keď ich Hermiona pozdravila v letaxovej sieti. Prekladacie kúzla takmer úplne zamaskovali jeho prízvuk. Bol od nej mladší minimálne o päť rokov a v habite, ktorý si zvolil na dnešný večer, vyzeral ešte väčšmi ako chlapec. Hermionu napadlo, že s Jevgenijou vyzerali pripravení na čarodejnícku verziu stužkovej.

Než odpovedala, pozdravila ich ochranku, a ako obvykle sa stretla s naprostou ignoranciou. Nad Fjodorovým postrehom pokrčila plecami, nervy napnuté. "Neviem, či vás informovali, ale ples sa koná na Malfoy manor."

Fjodorove oči sa mierne rozšírili, keď si vymenil pohľad s Jevgenijou. Toho večera, keď Hermiona strelila z celej sily facku úžasnej manželke Draca Malfoya a mrskla podnos s pohármi gelata do Dracovej hrude, tam boli.

Fjodor si navlhčil pery a vysúkal zo seba: "Možno čas otupil ich spomienky?"

Hermiona si odfrkla. "Pravdepodobnejšie bude, že od tej noci plánujú moju smrť." Venovala im chabý úsmev. "Pochopím, ak si na dnešný večer vyžiadate iný sprievod."

Fjodor okamžite mávol rukou. "Netreba. Veďte nás, drahá slečna."

Toho večera bol Malfoy manor veľkolepý, osvetlený lampiónmi a ligotajúcimi lustrami, plný elegantne vyobliekaných tancujúcich párov, opojný príjemnými vôňami a hudbou v pozadí.

Hermiona si potichučky vzdychla; jej ženskú dušičku ovládnutú absolútnou nádherou toho všetkého uzemnil domový škriatok, ktorý sa uškrnul pri pohľade na jej nepríliš cenné šaty.

"Panenka skákavá, ešte aj domoví škriatkovia sú tu snobmi," zašepkala Jevgenija.

"Trénuje ich, aby sa tak správali len ku mne," zamrmlala Hermiona na oplátku.

"Minister Aleksejev." Hermiona sa doslova zvrtla pri silnom zvuku hlasu Luciusa Malfoya.

Starší Malfoy vyzeral zvlášť omračujúco v zlate lemovanom čiernom habite. Hermionu pred niekoľkými rokmi, keď ho po dlhej dobe videla, šokovalo zistenie, ako sa Lucius Malfoy zvláštne zmenil. Vyzeral mladšie a uvoľnenejšie, úlisný hlas mal jemnejší, šedé oči mäkšie a ostré vrásky okolo očí a úst zoslabli.

Úplne ju to zmiatlo a trochu podesilo, až kým jej niekto nevysvetlil, že Lucius odstúpil z pozície hlavy rodiny a že Draco zaujal jeho miesto. S lordstvom, vedením rodu, prichádzala súčasne moc aj zodpovednosť, dar i bremeno. Lord rodiny sa obvykle naprosto zmenil – to záležalo na rodine a jej hodnotách.

Keď videla Luciusa uvoľneného s vľúdnym výzorom, uvažovala, či nakoniec nebol rád, že sa lordstva zbavil.

"Milá lady." Lucius pokynul hlavou Gennadiným smerom. "Slečna Grangerová." A to bolo určite zatiahnuté, hoci v tom nezaznelo nič zlomyseľné. "Obávam sa, že môj syn, lord Malfoy, sa v tejto chvíli venuje iným záležitostiam, ktoré sa týkajú súčasných problémov našej komunity. Prosí vás o odpustenie za to, že vás nepozdravil osobne, a dúfa, že sa neskôr uvidíte. Prosím, cíťte sa tu ako doma. O dve hodiny sa podáva večera a na počesť Samhainu sa o polnoci poriada menší obrad. Ste vítaní." Hlboko sa uklonil, čo Fjodor strnulo opätoval.

"Ďakujeme vám, pán Malfoy. Je pre nás cťou navštíviť vaše nádherné sídlo."

Keď mala Hermiona pocit, že sa úklony začínajú vymykať spod kontroly, nenápadne nasmerovala mladého muža k francúzskemu ministrovi a do ďalšieho kola pozdravov.

"Slečna Grangerová," dostihol ju pobavený Luciusov hlas a ona sa ostražito pootočila. "Dúfam, že dnešný večer neskončí s dezertom na košeli môjho syna."

Hermiona sa začervenala, keď sa niekoľko ľudí nablízku zastavilo, aby načúvalo. Zúfalo pátrala, čo inteligentné povedať, aby ju okamžite nevyhodili alebo nevycapili jej tvár v nejakej „okázalej“ spoločenskej rubrike. Všetci na ňu dychtivo zízali, čakali, ako ich drzá a tvrdohlavá Hermiona Grangerová šokuje tým, že povie niečo obyčajné a urážlivé a muklovské.

Neprišla sem, aby sa na nej mohli baviť, matička skákavá, a jej ideály neslúžili k ich neskorším žartom.

Lucius nadvihol obočie nad jej mlčaním a uškrnul sa. "Skrátka ho… neobťažujte žiadnymi potravinami, drahá," povedal nakoniec a pohybom ruky ju zahnal preč.

S rozpálenou tvárou sa Hermiona otočila a kráčala tak ladne ako v lacných muklovských lodičkách dokázala k miestu, kde čakali Fjodor s Jevgenija.

Zvyšok večera plynul vo víre živých farieb, zdvorilej spoločenskej konverzácie a učení sa mien. S pobavením si všimla, že sa vyčerpaná Meredith zúfalo pokúša zabrániť jednému z neslávne známych lordov Španielska v prenasledovaní manželiek iných ľudí, zatiaľ čo sa jeho vlastná žena, ktorá už mala poriadne pod čapicou, snažila vykradnúť s jedným fešáckym členom talianskeho ministerstva.

Fjodor s Jevgenijou nevyžadovali veľkú starostlivosť a po kolečkách a kolečkách pozdravov a predstavovania a Hermioninho našepkávania Fjodorovi, že muž, ktorého zdraví, je strýkom princa egyptského, ktorý prišiel namiesto svojho synovca, strávil mladý pár väčšinu času tancom.

Hermiona využila voľné chvíľky na diskusiu s niekoľkými zahraničnými veľvyslancami, ktorých od posledného medzinárodného stretnutia nevidela. Nuž, na to a na vyhýbanie sa Synnove Malfoyovej – čo bolo náročnejšie, než by sa mohlo zdať.

Hermiona začínala uvažovať, či ju tá ženská neprenasleduje. Synnove bola rovnako vysoká ako ona, ale o niekoľko rokov staršia. Vyzerala úchvatne a kráľovsky, zlaté vlasy, zapletené a ovinuté okolo hlavy, jej zdobili drahokamy, odhaľujúc tvár, ktorá nepotrebovala lokne, aby vyzerala pôvabne. Šaty tvoril kontrast kobaltovej modrej a zamatovej červenej, vďaka čomu žiarila ako iskra horúcej vášne v inak bledej a zimnej malfoyovskej rodine.

Narcisse nesiahala ani po členky.

Narcissa sa niesla miestnosťou, čarodejnica na vrchole, platinové vlasy rozpustené a splývajúce po šatách, ktoré sa leskli ako tá najtemnejšia morská mušľa, jej bledá tvár chladne vyžarovala silu, modré oči nezlomné ako žula. Toto viac než čokoľvek iné presvedčilo Hermionu, že Narcissa ešte neodovzdala svoj titul lady Malfoyovej, tak ako to spravil Lucius s titulom lorda. Prečo tomu tak bolo, to sa všetci len dohadovali, hoci čím dlhšie čakala, tým väčšia urážka sa z toho stávala a tým viac ľudí špekulovalo, že Narcissa Synnove neschvaľuje.

Hermiona sa v duchu škodoradostne potešila.

Bola to Narcissa, ktorá sa na ňu nakoniec vyrútila, priveľmi k jej prekvapeniu. Neočakávala, že sa tá žena uráči vziať ju na vedomie, tobôž k nej ešte prehovoriť. Narcissa ju zahnala do rohu, keď sa vracala z rozhovoru s Broderickom. Lady Malfoyovú sprevádzala posmievajúca sa skupinka dám dobrého vychovania. Hermiona medzi nimi rozoznala pani Averyovú a Goylovú, tvrdé ženy, ktoré si úspešne privlastnili majetky svojich manželov s pomocou Malfoyovcov, niekoľkých dier v manželských zmluvách a zopár nesporných porušení bežných práv.

"Slečna Grangerová, aké… milé… mať niekoho ako vy znova v našom dome."

Ženy za jej chrbtom boli príliš veľké dámy, aby sa zachichotali, ale Hermiona postrehla vlnu nemého pobavenia v šeleste sukní a mávaní maľovaných vejárov.

"Lady Malfoyová," strnulo odpovedala Hermiona. "Vyzeráte nádherne. Dúfam, že sa tešíte dobrému zdraviu."

"Ale ďakujem vám, moja drahá," Narcissin ironický úsmev sa v kútiku pier skrivil na skazený. "A vy vyzeráte," zhodnotila Hermionu očami, "pomerne živo."

To dokážem napraviť.

Hermiona prehltla.

Ostatné ženy si medzi sebou koketne šeptali za svojimi vejármi a Hermiona zachytila očakávané slová ako humusáčka, hanba a urážka.

Narcissa sledovala Hermionin pohľad. "Ach, ich si nevšímajte." Vykročila dopredu a Hermiona sa napla a len tak-tak si zabránila, aby sebou netrhla, keď nižšia žena položila pestovanú ruku na jej plece a otočila ju, aby ju odviedla od ostatných. "Počula som, že vám dali v Bangladéši dosť zabrať."

Hermiona stratila reč a dokázala na ňu len zízať.

"Môj manžel je tak trochu fanúšikom," zdôverila sa láskavo Narcissa.

"Fanúšikom? Fanúšikom čoho?" dostávala zo seba Hermiona. "Bangladéšu?"

Narcissa sa vkusne zasmiala. "Nie, drahá. Vás. Rád drží krok s vašimi nešťastnými príhodami medzi menej civilizovanými čarodejníckymi národmi. Myslím, že mu to pripomína jeho vlastnú mladosť plnú lotrovín a ostentatívnej autority."

Lotrovín? Smrťožrútske aktivity boli 'lotroviny'? 

"Uch, bola som si pomerne istá, že pán Malfoy preferoval, ehm, dobré spôsoby a, uhm, zachovanie statusu quo a…" …a zasranej kopy peňazí.

Narcissa si slabúčko povzdychla, ako keby zúfalo. "Možno, ale nikdy nedokázal pohrdnúť kvapkou násilia."

Lucius Malfoy bol fanúšikom anarchie a chaosu. Ako obvykle.

Presvedčená, že ju práve príšerne urazili, nasadila Hermiona oslnivé pousmiatie. "Nuž, ja aspoň nemusím nosiť príšerný plášť a masku."

Bodavé kúzlo ju zasiahlo presne na citlivú spodnú stranu nadlaktia a ona zjajkla. Nahlas.

Niekoľko ľudí sa na ňu otočilo a Narcissa sa len tvárila príšerne nesúhlasne.

"Ospravedlňujem sa, lady Malfoyová," zašepkala Hermiona.

Narcissa sa žiarivo usmiala. "Dobré dievča." Poťapkala ju po pleci a otočila sa, aby sa vydala svojím smerom. "Och, a slečna Grangerová, ak sa vám dostane príležitosť, možno by ste sa radi porozprávali s Dracom."

Ani mňa nehne.

Nakoniec sa pán manoru uráčil ukázať. Vpochodoval dnu bez stopy po Luciusovej zdvorilej elegancii; autorita okolo neho takmer počuteľne praskala. Čierny habit sa leskol striebornými runami vyšitými na hrudi, chrbte a pozdĺž rukávov stiahnutých v manžete, príprava na úlohu ceremoniára pri polnočnom samhainskom rituále. Možno si to len predstavovala, ale vlasy mal svetlejšie, oči tvrdšie. Okolo úst a očí mu pribudli vrásky.

Lord Draco Malfoy pred večerou predniesol chladný a strohý príhovor, ale Hermiona sa stále zdržiavala v úzadí miestnosti a ignorovala všetko, o čom bľabotal. Keď začali podávať večeru, opustil miestnosť, hoci Hermiona sa domnievala, že sa vráti, aby vykonal samhainský obrad. Mohla len dúfať, že jeho prítomnosť nebude dlhá.

Blížila sa polnoc, keď zazrela malého chlapca, ako kľučkuje davom, schováva sa za sochy a stoly. Mal na sebe tmavomodrý overal s mačacími tlapkami nasadenými na rukách a nohách a s kapucňou s ušami, spod ktorej mu žiarili striebroplavé vlasy. V náručí zvieral zrejme obľúbený, ale neidentifikovateľný chumáč plyšu. Modré oči ostro prezerali dav, zaoblená detská čeľusť v trucu pánovito zaťatá.

Draco, dospela k záveru Hermiona, nebol nikdy taký rozkošný.

Niekoľko minút dieťa sledovala, ale zdalo sa, že si ho nikto iný nevšimol. Takmer si ho prestala všímať ona sama, ale nikto po neho neprišiel a nakoniec, s pocitom, že sa necháva príliš využívať, prešla pomedzi stoly za jednu z mramorových sôch. Chlapec na ňu vzhliadol so slušným napodobnením oficiálnej bezvýraznej malfoyovskej tváre, ale zazrela v jeho očiach znepokojenie a čupla si pri závesoch k nemu.

"Ahojky, čo tu dole robíš? Hľadáš maminku?"

Chlapec – Scorpius, ak sa nemýlila a toto bol Malfoyov potomok – si ju veľmi pozorne prezrel s podivne nesústredeným pohľadom, než sa zjavne rozhodol, že je dôveryhodná.

"Prrišiel som pozrrieť párrty," oznámil jej, každé slovo z detských pier vyslovené pomaly.

"To ma mrzí, srdiečko," obzrela sa na účastníkov. "Je to len obyčajný nudný večierok pre dospelých. Nie je tu vôbec žiadna zábava."

Sústredene zažmurkal detsky modrými očami, spracovával vnemy. "Svetlá sú úžasné," vyhlásil nakoniec. Bolo čudné počuť také malé dieťa rozprávať takto spisovne.

"Určite sú," musela súhlasiť. "Nevidel si ich už predtým, keď sa všetko pripravovalo?"

"Nie. Samham je dôležitá cerremónia. Zostal som vo svojej izbe, aby som sa neplietol pod nohy," vážne jej oznámil.

Hermiona sa zamračila. "Potom ťa neobviňujem, že si sa vykradol. Ale som si istá, že zažiješ ešte množstvo nudných malfoyovských večierkov, keď vyrastieš. Si Scorpius Malfoy, však?"

Ako keby tie slová boli nejakým spúšťačom, chlapcov chrbát sa vystrel ešte viac a poriadne sa jej uklonil, stále zvierajúc svojho plyšáka. "Je mi potešením, že vás spoznávam. Som Scorrpius Hunderr Adonis Laufeia-Malfoy."

Draco určite nikdy nebol takýto rozkošný.

Nebol. Vôbec nikdy.

"Očarujúce. Ja som Hermiona Omar Néko Rébéšnaps Grangerová III., a je pre mňa veľkolepým potešením, že som sa mohla s vašou význačnosťou zoznámiť."

Chlapec jej venoval veľmi ohromený úklon, podľa všetkého presvedčený, že sa zoznamuje s niekým pomerne slávnym, a Hermiona mala čo robiť, aby sa nerozosmiala.

"Predstavovania bokom, keďže si večierok už videl, možno je načase, aby si sa vrátil do postele."

Do hry sa vrátilo malfoyovské špúlenie pier a Hermiona tušila, čo sa blíži ešte skôr, než sa jej dostalo malfoyovského fňukania. "Ja naozaj nechcem ísť do postele. Ostatné deti sú stále horre."

Nuž, niežeby bola v práve niečo namietať. A prechodná vzdialenosť medzi malfoyovským fňukaním a malfoyovským záchvatom hnevu bola nepriamoúmerná veku subjektu. A tak by naliehanie v tejto chvíli bol naozaj zlý nápad.

Hermione sa vážne nechcelo rozprávať so Synnove a nebude sa ponevierať po manore a hľadať chlapcovu spálňu. Ak Malfoyovci hostili deti iných ľudí, nechá chlapca u opatrovateliek, nech sa ním zaoberajú ony.

"Ukáž mi, kde sú ostatné deti, a nechám ťa tam, ak tam na ne dozerá dospelý." Načiahla sa bez uvažovania nadol a chytila chlapca za ruku.

Chlapča ten čin totálne šokoval a nechápavo hľadel na ich spojené ruky. Hermiona svoju dlaň takmer stiahla späť, v domnení, že porušila nejaký posvätný vesmírny zákon, keď sa odvážila položiť ruku na nejakého Malfoya, ale v nasledujúcej chvíli sa chlapcove malé pršteky pevne preplietli s jej a dokonca aj keby svoje uvoľnila, stále by sa jej držal.

S prianím, aby bývala to decko jednoducho ignorovala, pokúsila sa ho viesť po okrajoch miestnosti.

"Musíš mi povedať, kadiaľ máme ísť," pripomenula mu. "Nikdy predtým som tu nebola, okrem izby s letaxom a tančiarne."

Chlapča chápavo prikývlo. Tvárilo sa, ako keby v skutočnosti nepočúvalo, ale prevzalo iniciatívu, ťahajúc ju za ruku cez veľké dvere po chodbe.

"Myslím, že tadeto," povedalo jej… niekoľkokrát… s výrazom obrovského sústredenia v tvári a očami lesknúcimi sa neistotou, až kým si Hermiona nezačala myslieť, že absolútne nemá tušenia, ako sa pohybovať vo vlastnom dome.

Bolo to veľké miesto, pripustila Hermiona, a jemu nebolo viac než päť či šesť rokov. Len si želala, aby sa ponáhľal, pretože sa jej nepáčilo, ako na ňu pozerali portréty či ako sa za nimi mramorové sochy otáčali, keď okolo nich prechádzala.

Boli dočista a nadobro stratení; na Scorpiusovi sa začínali prejavovať príznaky únavy a mrzutosti. Hermiona sa už poddávala tomu, že ho ponesie, keď nejaký hlas zakričal: "Tadiaľto!"

Otočila sa a čakala. Uľavilo sa jej, že znova našli ľudí. Spoza rohu sa vyrútili dvaja muži a Hermiona sotva mala čas otvoriť ústa na pozdrav, keď ju do hrude zasiahlo ako búracie závažie vypálené kúzlo. Treskla chrbtom do steny, k zemi sa zosypalo sklo a črepy drahocenných starožitnosti. Telo mala našťastie zdrevenené, keď sa zviezla popri stene a ovinuli sa okolo nej povrazce kúziel.

Omráčená bola len chvíľku, ale potom si nevyhnuteľne uvedomila bolesť v chrbte, problém s dýchaním v dotlčených rebrách a Scorpiusove panické výkriky.

"Zober to decko!"

Zvuky zápasu a Scorpiusove kričanie sa zmenilo na vystrašené.

Stratené čistokrvné deti! pomyslela si v hrôze Hermiona. Sú tu únoscovia! Chabo sa pokúsila pozviechať, ale laná ju držali pevne a neustále sa sťahovali, bolesť ju znehybňovala.

"Došľaka! Umlč ho!"

Pokúsila sa prehovoriť. Pokúsila sa na nich zakričať, aby prestali. O jedno Silencio neskôr už nedokázala Scorpiusa počuť. Hrubo ju postavili na nohy, schmatli jej prútik zo zeme. Napínala sa, aby sa tým chlapom dobre prizrela, ale uvoľnili sa jej vlasy a viseli jej v očiach. Únoscovia ju ťahali niekoľkými kľukatými chodbami a nahor schodmi a práve keď začínala premýšľať, prečo ju prepánakráľa vlečú hlbšie do manoru, vhodili ju obrovskými dvojitými dverami do jasne osvetlenej miestnosti.

Na mieste okamžite ustala všetka konverzácia. Hermiona cítila, ako ju pomaly zaplavuje rumenec, dobre si vedomá svojho zúboženého stavu pred ohromenými obyvateľmi miestnosti.

Na jednej strane stála Meredith s Broderikom spolu s dvoma mužmi, v ktorých spoznala veliteľa aurorov Nelsona a aurora Russa Chamberlaina a priamo pred nimi Draco Malfoy vedľa Rona Weasleyho, prikrčenom pri robustnom kresle, v ktorom sedel Harry Potter. Práve keď jej došla bizarnosť toho výjavu, muž za jej chrbtom ju postrčil dopredu a víťazoslávne vyhlásil:

"Chytili sme únoscu!"

ČOŽE?

Hermione dalo zabrať sledovať následný chaos, ktorý sa rozpútal.

Harry vyskočil na nohy, pohár horúcej tekutiny zletel k zemi, keď vykríkol: "Hermiona!" – nasledovaný Dracovým zmäteným: "Grangerová?"

Nelson pochodoval rovno k nej a Hermionin 'únosca' vravel: "Herminny Grangerová, zatýkam vás za pokus o únos."

Ďalšie jeho slová prerušil Draco. Odrazil ho nabok a takmer pri tom zvalil aj Hermionu, aby sa dostal k mužovi, ktorý stále držal umlčaného, ale brunátneho Scorpiusa, ktorý sebou prudko hádzal.

"Čo si dofrasa myslíte, že robíte s mojím synom?" Draco mu chlapca vytrhol a švihnutím svojho prútika odpálil vydeseného a cúvajúceho muža do steny.

Harry jej niečo bľabotal a pokúšal sa ju rozviazať. Ron kričal na aurorov, ktorí sa im pokúšali brániť. Kričí na svojho šéfa, znepokojene si uvedomila Hermiona, keď jej Harry pomohol na nohy a ustarane ju začal oprašovať.

"Áno, myslím, že to mohla spraviť," vravela Meredith Chamberlainovi. "Presne to na ňu sedí. Nenávidí čistokrvných."

Hermiona schmatla Harryho prútik a obrovský záblesk a rana, ktorá nasledovala, otriasla miestnosťou a čo bolo dôležitejšie, všetkých umlčala.

"Tak fajn!" prehovorila nahlas a zreteľne. "Vysvetlí mi prosím niekto, čo sa tu deje?"

"Pokúsila si sa uniesť môjho syna, to sa deje," zavrčal na ňu Draco. Potom sa zamračil na mrzutého Scorpiusa vo svojom náručí, vytiahol mu palec z úst a postavil ho na nohy, aby mu mohol podráždene vyrovnať pyžamko.

Ron útočne vykročil vpred, červený aurorský habit zažiaril. "Nebuď sprostý, fretčiak…"

"Ron!" prerušila ho Hermiona. "Dovoľ to mne." Zazrela na Draca. "Nebuď sprostý."

"Svedkovia vás videli odísť s chlapcom z tanečnej sály," obvinil ju jeden z aurorov. "Domovú škriatku, ktorá dávala na dieťa pozor, našli mŕtvu."

"Mŕtvu?" zhíkla Hermiona.

Ron si odfrkol.

Scorpius zakvílil: "Mitzy!" a Draco zaklial, potom rýchlo zakryl chlapcove uši a zaklial ešte raz.

"No, takže už vieme, že to nebola Hermiona." Ryšavec si založil ruky na hrudi. "Tá by domového škriatka nezabila – tých malých smradov zbožňuje." Zboku sa pozrel na Hermionu. "Hoci oni ju príliš radi nemajú."

"Sklapni, Ron. Našla som Scorpiusa potulovať sa po tančiarni. Brala som ho za ostatnými deťmi."

"A nie k jeho matke, ktorá bola v miestnosti? Nie do jeho izby, z ktorej prišiel?" skočil jej do reči veliteľ aurorov.

"Nechcela som sa tu ponevierať a hľadať jeho spálňu. Myslela som, že Scorpius pozná cestu, ale nepoznal a zablúdili sme. Spýtajte sa ho, povie vám."

Draco sa zamračil ešte väčšmi a pozrel sa na svojho syna. Odkryl dieťaťu uši, opäť mu vytrhol palec z úst a tentoraz mu slabo pleskol po ruke. "Scorpius. Vykradol si sa zo svojej izby?"

Chlapec ohrnul pery. "Chcel som sa hrrať s veľkými deťmi," zamrmlal – stres z nastalej situácie bol na neho zjavne priveľa, aby si udržal správne vyjadrovanie.

"Poriadne, mladý muž," chladne prikázal Draco.

"Ále, daj si pohov, Malfoy!" vyštekla Hermiona.

"Pre teba lord Malfoy, mrch… Grangerová a nepoučuj ma, ako mám vychovávať svojho syna!"

"Takže ste chceli využiť Scorpiusa, aby vás zaviedol k ostatným deťom, slečna Grangerová?" vložil sa Chamberlain.

"Scorpius," prerušil ho Draco. "Choď sa posadiť do môjho kresla a odrecituj dnešné cvičenia z etikety. Toto nie je diskusia pre deti."

"Odrecitovať cvičenia?" zamrmlal Ron. "Očakáva, že šesťročný chalan zostane jednoducho potichu sedieť?"

Ale Scorpius už poslúchol, dovliekol sa ku kreslu a vyštveral sa naň. Draco na tú stranu miestnosti vrhol kúzlo, aby chlapec nepočul ich rozhovor a asi aj preto, aby ani oni nemohli počuť chlapca. Hermiona videla, že sa Scorpiusove pery pohybujú, keď si sám pre seba recitoval.

Chamberlain si odkašľal a prelistoval čudný obojstranný zápisník. "Slečna Grangerová, kde ste boli v utorok večer?"

Ron s Harrym vydali netrpezlivé zvuky protestu.

"V dome mojich rodičov."

"Správne. A kde žijú?"

"Vo Wollongongu. V Austrálii."

"Máte tam trvalé prenášadlo, je to pravda?"

"Áno, to mám."

Muž dlho skúmal svoj zápisník, než sa na ňu tvrdo pozrel. "Nuž, moji spolupracovníci mi práve nahlásili, že vo Wollongongu nebývajú žiaden Stan a Helena Grangerovci a že pár, ktorý tam býva, nepozná žiadnu Hermoney Grangerovú. Neoblomne tvrdia, že nikto takého popisu ich nikdy nenavštívil." S buchnutím zápisník zavrel.

"Čo myslíte tým, že vám práve nahlásili?" vložil sa Harry. "Kedy ste mali čas niekoho poslať? Čo sa dopekla deje?"

Hermiona zaváhala. "Moji rodičia si na mňa nespomínajú. Pred štrnástimi rokmi na nich bolo použité Obliviate."

Prítomní aurori si vymenili významné pohľady.

"Rovnako ako bolo použité Obliviate na príbuzných stratených detí?" sladko sa spýtal Draco.

"Čože?"

"Slečna Grangerová, obávam sa, že táto záležitosť pre vás nevyzerá veľmi dobre," riekol Nelson, keď sa k nej priblížil s vytiahnutím prútikom. "Budeme vás musieť zatknúť."

Ron s Harrym sa pred ňu bleskurýchle postavili.

"To si snáď robíte srandu!" vreskol Harry. "Nič, s čím ste vyrukovali, nie je v žiadnom ohľadu usvedčujúce. To decko priznalo, že sa samo vykradlo z izby. A ona má alibi na každý jeden únos, ktorý sa udial."

"Pôjdem s týmto rovno za ministrom Shackleboltom," zvolal Ron. "Prečo tu vlastne dnes večer nie je? Stavím sa, že pri ňom by ste si toto nedovolili!"

"Ak je nevinná, potom by nemal byť žiaden problém, všakže?" zavrčal mu do tváre druhý auror.

"Môžete si veľmi uľahčiť, slečna Grangerová, ak nám poviete, kde sú ostatné deti."

"Osprosteli ste? Bola som v zahraničí! Neviem nič o žiadnych deťoch!"

"MOJA PRIATEĽKA MI NEUNIESLA ŽENU A DETI!"

Hermiona stuhla. "Čože?" vyvalila na Harryho oči. "Čo si to práve povedal? Harry?"

Harry sa len tváril stratene.

"Harry, prečo si tu?" pýtala sa naliehavo.

Mal na sebe voľný, neformálny habit, nie sviatočný, neznášal ministerské akcie a bolo by treba malý zázrak alebo veľký prípad núdze, aby sa ocitol medzi múrmi Malfoy manoru.

"Netvárte sa, ako keby ste nevedeli," vysmial sa jej auror, ktorý zajačal na Rona.

"Harry?" zašepkala ešte naliehavejšie.

Harry zjavne bojoval sám so sebou. Ronov výraz bol podivne uzavretý. Bol to Draco, kto odpovedal.

"Ginny Potterová, Jimmy Potter a Albus Severus Potter sú nezvestní a na Pottera s Weasleym použili Obliviate. Nespomínajú si na nich."

Hermiona cúvla, zdesená. "Oni – oni si ne… Lily! Kde je Lily?"

"Nehovorte jej to!" skríkol jeden z aurorov.

Draco strelil po mužovi opovržlivý pohľad. "Poslal som ju k Potterovmu muklovskému bratancovi. Vzhľadom na to, že až donedávna sa všetky únosy stali v kruhoch čistokrvných, domnievam sa, že tam bude v najväčšom bezpečí."

"V novinách som čítala len o hŕstke čistokrvných detí."

"Únosy sa vystupňovali," vysvetľoval Draco. "Najprv čistokrvné deti, potom celé čistokrvné rodiny a teraz niekoľko nečistokrvných detí." Presunul sa k servírovaciemu stolíku a začal nalievať drinky.

"Potom prečo nie sú ľudia viac vyplašení? Čo sa deje?"

"Úpravy pamäte," neochotne povedal Chamberlain a neprestával na ňu vyčítavo zazerať, oči tvrdé ako žula. "Ktokoľvek, kto je pokrvne spriaznený s unesenými, má upravenú pamäť – bez ohľadu na to, kde je." S blahosklonným kývnutím prijal pohár od Draca.

Hermiona sa rozhliadla po všetkých v miestnosti. "Je to vôbec možné?"

"Už je," stroho odvetil Draco.

"A väčšina čistokrvných rodín je vzájomne prepojených," vydýchla Hermiona.

"Je náročné zistiť, že niekto chýba, keď si nevieš spomenúť, že existoval," utrúsil Draco posmešne, ponúknuc jej pohár akejsi jasnej tekutiny. "Ber. Budeš to potrebovať."

Dlho váhala, Ron vedľa nej napätý a ostražitý, ale nakoniec ponúkané pitie prijala. "A čo fotografie? Detské izby, ich hračky?" Usrkla, hoci až potom, čo si Nelson s Dracom odpili z vlastných pohárov, a zistila, že sa jej hrdlom šíri príjemné teplo.

"Zmizli. Nezostalo po ich ani stopy," povedal jej Nelson veľmi potichu, uprene sa sústredil na jej tvár a hľadal akékoľvek známky zaváhania, ktoré by ju usvedčili. "Aby som bol celkom úprimný, nemôžeme si byť istí konečným počtom nezvestných. Nemáme to ako overiť."

"A Ginny?" vydýchla Hermiona.

"Prišiel som domov z práce," začal Harry slabým a strojeným hlasom. "Lily plakala. Bola sama, špinavá a hladná. Nemohol som uveriť, že som ju nechal samu. Nechápal som, prečo som odišiel do práce a nechal ju bez dozoru. Vôbec mi nenapadlo, že je niečo zle, až kým som na druhý deň nešiel do roboty s Lily na rukách a niekto sa ma nespýtal na moju ženu…" Prehltol. "Zabudol som, že som niekedy mal manželku. Stále si nedokážem spomenúť, že nejakú mám. Nespo… nespomínam si, že mám synov."

Hermiona zavzlykala, ten bezmocný zmätok v jeho tvári jej zaťal do živého, a mocne ho objala.

"Ani to nebolí," zašepkal. "Stratil som rodinu a necítim žiadnu bolesť, pretože si na nich nespomínam."

"A nikto mi to nepovedal? Prečo mi to nikto nepovedal?" potiahla pridusene Hermiona.

"Pretože sme nevedeli. Nespomínam si na svoju sestru ani na svojich synovcov," priznal unavene Ron. "Ani nikto z našej rodiny."

"Snažili sme sa to utajiť pred novinármi," uhladene ju informoval Draco. "Verejnosť by zošalela, keby sa dopočuli, že sú Potterove decká nezvestné." Uškrnul sa. "A navyše už ťa podozrievali."

Hermiona Harryho prudko pustila. "Čo že ma?" zvrieskla. "Ako vás to napadlo? Odkedy?"

"Došli sme k záveru, že je to niekto so zášťou k čistokrvným. Niekto dobrý v pamäťových kúzlach a s vysokou inteligenciou, aby to dokázal," chladne oznámil Nelson. "Vy ste mali motív, množstvo inteligencie, dokonca ďalšie zdroje vďaka vašim kontaktom."

"Necítim k čistokrvným zášť," vyšplechla Hermiona a zaškrípala zubami. "A kontakty? Zošaleli ste?"

"Večne ste mizli s tým svojim prenášadlom," konečne prehovoril Broderick. "Ľudia si začínali myslieť, že možno unášate čistokrvné deti. Upravíte im pamäť a necháte ich vychovať v muklovskom svete ako muklorodených."

"STE ŠIALENÝ?" zajačala Hermiona. "Chcem okamžite Veritasérum! Vy!" Otočila sa na Nelsona. "Vráťte sa do svojej sprostej aurorskej akadémie a zožeňte sérum pravdy." Jeden z aurorov sa ju pokúsil chytiť za ruku, ale odpleskla ho. "Nechytajte sa ma! S vami nejdem nikam, blbci jedni! Príďte späť sem a ja vám zodpoviem všetky otázky a potom sa môžete vrátiť k svojej skutočnej PRÁCI!"

Ron sa nebezpečne škeril. "Počuli ste ju. Ak toho nehodláte nechať, zožeňte dáme sérum pravdy. A švihnite si, idem s vami po ministra Shacklebolta."

Tie isté dvere, cez ktoré privliekli Hermionu, sa rozleteli a dnu vrazil auror, ťahajúci zavalitú osobu. "Chytil som únoscu!"

Ron zastonal a zakryl si tvár. "Jeremy."

"To nie je únosca, ty idiot!" vykríkol Draco, následkom čoho sa vzrušený auror viditeľne zmenšil. "To je dotieravý, do všetkého sa pletúci, delikventský moták."

Moták Jeremy sa tváril hanblivo. Vyzeral zanedbane, oblečený vo vojenských nohaviciach a ťažkej bunde. Mal tmavé hnedé vlasy stiahnuté do malého chvosta, hrubé okuliare a neupravenú koziu briadku. Hermiona uvažovala, čo niekto v muklovskom oblečení robí na malfoyovských pozemkoch.

"Prichytil som ho, ako niečo robí deťom!" hádal sa auror a zdvihol podivnú plastickú trubičku.

Auror Nelson zúril. "Vravel som ti, aby si si nechal svoje zbytočné muklovské," snažil sa nájsť to správne slovo, "veci… pre seba!"

"Ak sú zbytočné, potom je jedno, či ich skúšam, všakže?" odsekol Jeremy a trocha sa vzoprel v aurorovom zovretí.

Draco zaklial a prešiel k Scorpiusovi, než ukázal bledým prstom na Jeremyho. "Držte toho šmejda tu. A zožeňte Grangerovej sérum pravdy."

Broderick s Meredith sa pohli, aby nasledovali Malfoya von z miestnosti, ale Broderick zastal pred Hermionou. "Pozri, Hermiona, toto bude zajtra vo všetkých novinách bez ohľadu na to, ako všetko dnes večer dopadne. Obávam sa, že ťa budem musieť prepustiť. Naše oddelenie v žiadnom prípade neodolá takej búrke, ak ťa nechá v tvojej pozícii."

Hermiona vykrútila pery do napätého úsmevu. "Nemyslite si, že neviem, že už ste sa mesiace nemohli dočkať, až sa ma zbavíte. V tomto okamihu by ste využili čokoľvek, aby ste toho dosiahli. Ale chce to mimoriadny druh kreténa, aby vás bodol do chrbta vtedy, keď najviac potrebujete pomoc. Vďaka za prezumpciu neviny, šéfe."

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: buffy11 - 27.09. 2017
Ja sa neodvážim predpokladať, ako to je a ako všetko dopadne, takže odo mňa iba toľko: ďakujem. A idem sa pustiť do ďalšej časti :-)

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Gabux - 14.05. 2017
Tato povídka ve mě vyvolává spoustu emocí. Jsem nešťastná, protože moje Hermiona je zase proti všem a Ginny se syny zmizela. Jsem nadšená, protože Narcissa, Lucius, Draco a Scorpius. Uvidíme, co tahle povídka přinese :))

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: silrien - 14.05. 2017
Ohó, tak tohle vypadá skvěle. Hermiona naprosto nekrotí svůj temperament, tedy podotýká, že musí přihlížet věcem se kterými nesouhlasí, ale vzhledem k incidentům s pliváním a tak, mám pocit, že někde svou nelibost ventiluje. Trochu se postavila do role JÁ proti celému zhýralému světu. Líbí se mi tu, alespoň nyní starší Malfoyovi. Draco se napřed chová jako hulvát, ale když se mluví o dětech, přišlo mi, že zjemnil. Je zvláštní, že Harrymu zůstala dcera. Ostatním zmizely všechny děti nebo občas někomu taky jedno zůstalo? Mají a jakou spojitost smrti magických zvířat a únosy dětí? K čemu se kdo chystá, když ani nechce, aby si rodiče na své děti pamatovali? Mám v hlavě spoustu otázek a jen málo teorií s odpověďmi. Moc se těším na pokračování. Děkuji

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: marci - 13.05. 2017
Jsem ve skluzu se čtením snad všeho, ale tuto povídku jsem si nemohla nechat ujít. A že to byl nářez! Kromě všeho ostatního, co už bylo vyjmenováno v komentářích přede mnou, mě strašně zaujali Malfoyovi - Lucius i Narcisa. Lucius má "slabost" pro Hermioniny "kousky"? Narcisa nepředala svůj status hlavy rodu své snaše? Až na tu malou výchovnou lekci mi připadala k Hermioně docela vlídná... Rozhodně se na ty dva zaměřím :) A jinak - paráda, paráda, paráda! motiv Hermioniných rodičů, obliviate na celé rodiny - i na Harryho? Vážně? jsem napjatá a NIC z Tvých náznaků na Sletu si nepamatuju :) Díky, Jimmi, exceletní čtení - prostě Gravidy. Zas povídka, co zaleze pod kůži. Díky!!!

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: grepik03 - 13.05. 2017
Jimmy, arabesko, díky vam čarodějky za famózní překlad první kapitoly ♡ A stejne jako u "vyvoleného" mam už z te první kapitoly pocit, že me trefí. .co se to tam sakra děje? Proc se Hermiona chová tak asociálne? Co má společného lordstvi s povahou člověka? Proc únosy s obliviate? Gravidy je prostě mistr v neuvěřitelných zapletkach, má dokonale promyšlené detaily. ..a vse se krasne stupňuje a zamotava. Nikdo nedokáže odhadnout ani náznakem co bude dál. ..a to zbožňuju :) Moc se těším na pokračování a ještě jednou velký dík za parádní jízdu!

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Tadika - 12.05. 2017
wouuuu absolútne úžasnééé, hneď ma to vtiahlo do deja, malý Scorpius je sladký s tým jeho rrrr :D :D :D teším sa na pokračovanie

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: denice - 12.05. 2017
Tuto kapitolu budu mít už navždy spojenou s krásnými chvílemi v Železné Rudě a s tvým hlasem. Přečetla jsem samozřejmě už včera, ale dnes znovu - a znovu bez dechu. Stále mám na paměti tvoje několikrát zopakované varování ohledně Draca a už se mi něco rýsuje ;-) Kapitola je nádherně dlouhá a plná informací a náznaků, které mě nutí neustále přemýšlet a spekulovat. Náramně si to užívám. Nemůžu se dočkat další kapitoly, protože doufám, že se nějak vysvětlí, proč se Hermiona chová tak, jak se chová. Nejbystřejší čarodějka své generace neslyšela, že příčiny mají následky? Nerozumí, proč Meredith není její kamarádka? Nechápe, že vedoucí jednotlivých oddělení ministerstva si ji přehazovali jako horký brambor z nějakých důvodů? Neví, že když bude velvyslanci ztěžovat pozici pliváním na lidi, s nimiž má Británie navázat spolupráci, automaticky ji to kvalifikuje jako neschopnou vykonávat svou práci? A že nedostatek sebeovládání, když zfackuje manželku vysoce postaveného muže a na něj samotného hodí tác zmrzliny, opravdu neprospěje jejímu image ve společnosti, které se snaží vnutit svou představu, jak by měl svět fungovat? Proč v síni plné služebnictva a hostí má pocit, že ona a jen ona musí zachraňovat syna hostitelů? No ano, to děcko je rozkošné, ale nevím, na co myslela. Připadá mi, že žije ve svém světě, který je odlišný od reality, a pilně pracuje na svém sebezničení. A je mi jí strašně moc líto, když si představím, jak spokojená by mohla být a co všechno by poznenáhlu zvládla dokázat, kdyby jen trochu zapojila sociální inteligenci. Strašně mi vrtá hlavou, proč se ztratili Harryho synové a ne dcera. Ten, kdo je za tohle odpovědný, je opravdu ďábelský zločinec. Sečteno a podtrženo - nádhera, nezapomenutelný příběh. Děkuji, čarodějky!

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: martik - 12.05. 2017
Tak jsem si to šetřila na včerejší večer, ale když jsem uviděla tu délku, radši jsem to nechala na ráno. To byla jízda, tolik zajímavých témat - postavení mudlorozených v čistokrevné společnosti, Hermionini rodiče, lord Malfoy a jeho žena a rodiče, Scorpius. Úplně mi zatrnulo při konfrontaci Hermiony a Narcissy. Jsem moc zvědavá, jak se to vyvine. Děkuji, čarodějky :-)

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Gift - 12.05. 2017
Wooow, to byla jizda! Jak uz bylo v jednom komentari receno, je to neskutecna pecka a velmi ctive spojeni drama, thrilleru a detektivky. A to jsme teprve na zacatku! Trosku jsem byla prekvapena, kdyz jsem nenasla jmeno prekladatelskeho tymu (uz jsem si rikala, ze tu mame prvni original :-)), at to byl ovsem kdokoliv, odvedl skvelou praci! Moc dekuji za tak zajimave cteni.
Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Jimmi - 12.05. 2017
Jé, to mi ušlo, Lupina nás "pucuje" za hlavičky a nejak pri preklade do SJ mi vypadol prekladateľ. Ale je to v úvode. Ďakujem za komentár, som fakt zvedavá na reakcie pri ďalších kapitolách, pretože TOTO tu (ani nikde inde) ešte nebolo a ani v AJ sa k danej téme nikto nepriblížil či neinšpiroval. Dokonalý unikát, ale obávam sa ako bude neskôr prijatý. GOTL jej vykradli, preto ho ani nedokončila, ale na toto si netrúfli :) Pokúsim sa švihnúť si, ale je to príšerne dlhé. Tretia kapitola má 35 strán!

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: margareta - 11.05. 2017
Páni, tohle je detektivka, triller a horor v jednom. A ta nádherná délka kapitoly, doufám, že i ty další budou takové!! Napínavé, strašidelné a nepředvídatelné. Chuděra Hermiona jako totální outsider, navíc podrazy od bližních, tupí bystrozoři, hnus. Ale nedá se! To už dávno ví jak Harry s Ronem, tak po té nedávné inzultaci zmrzlinou i celá rodina Malfoyů. A mám dojem, že oni a Trio už začínají společně doutnat. Strašně se těším na pokračování!!! A moc děkuji, že tuto povídku uvádíte!! Už aby byla další kapitola!! Děkuji!!!
Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Jimmi - 12.05. 2017
Snáď bude, a áno je dlhšia ako táto. Čo chápem, že teší čitateľov, ale pri preklade škrípem zubami. Stále to nič nie je oproti dĺžke tretej kapitoly, kvôli čomu som sa trošku zasekla. Potrebovala som komentáre na ďalší rozbeh... :) A mám dojem, že najviac budem čakať na ten od teba. Som taká rada, že aspoň touto poviedkou som ti ulahodila (tu nebudú *** spoiler *** ale z iného môjho komentára vieš, čo asi myslím) Ďakujem moc

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: luisakralickova - 11.05. 2017
Konečně, konečně;) Já se tak těšila, až to přijde, Gravidy je moje srdcovka a konečně si ji přečtu smysluplně v srozumitelné formě vašeho skvělého překladu. Velké díky za to, těším se na další várku, je to nářez.
Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Jimmi - 12.05. 2017
To som rada. Ešte je jedno také slovo - prekladať to je záhul. Des, nočná mora... skoro ako originál. PS. Dnes som akási vtipná :) Radšej len ďakujem

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: arabeska - 11.05. 2017
Mě Gravidy prostě nezklame. Stejně jako Maya. Jsou to prostě Autorky. Ale tvůj překlad, Jimmi, ten tomu dodává jiný rozměr. Promiň, jestli se s tím betováním moc piplám. Tvoje překlady z rýchlika budou vždycky nedostižné, ale jako i u těch předchozích povídek, co jsme tu od Gravidy překládaly, mám prostě pocit, že si tu práci zaslouží. Jo a ta obrovská mezera mezi úvodem a první kapitolou je dost dobře moje vina. Omlouvám se. Díky, Jimmi ❤
Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Jimmi - 12.05. 2017
Čo blázniš, na mňa sa čaká. Práve kvôli tomu, ako si sa s tým piplala, ma mrzí, že zblblo to posledné vloženie (už je to napravené), ale som prekvapená, že tie preklepy (to neboli preklepy, ale zblbnuté úpravy a sledovanie zmien vo worde, ak toto niekto číta, ktoré mi ušli) nikto nespomenul. Ohľaduplnosť alebo to tak poctivo nečítali? :) Ďakujem za všetko, bez teba by to nemalo tú úroveň.

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: soraki - 11.05. 2017
Nějak nemám slov... prostě Gravidy. Milion akce hned v první kapitole, zvraty a popostrkování čtenáře na 100% špatnou cestu úvah... jsem zvědavá, co z too bude děkuji
Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Jimmi - 12.05. 2017
No, môžem povedať, že v dvojke bude tých akcií trillión, ak to rátaš takto :) No, určite z toho bude niečo nečakané... Díky

Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Lupina - 11.05. 2017
No do šlaka. To začíná výborně! Skvěle! Jsem bez dechu! A je toho tolik. Kouzelnická společnost v úpadku, Hermiona stále bojuje s větrnými mlýny. Zajímavá teorie o lordství, že se Lucius polidštil a Draco jako by o lidskost přišel. Čistokrevní se ztrácejí - jsem fakt zvědavá, co za tím bude. A malý Scorpius je rozkošný. Toto mít přístupný originál, tak nevydržím a přečtu si ho. Děkuji, děvčata. Opravdu dechberoucí začátek.
Re: *Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 Od: Jimmi - 12.05. 2017
Som zvedavá, či si pamätáš, čo bude ďalej :) hahahaha Díky