Snarry drablík
Autor: Amanda Saitou
Preklad: denice
https://www.fanfiction.net/u/494917/Amanda-Saitou
Žiadosť o preklad odoslaná
Milá Patoložka, všetko najlepšie k narodeninám!
Snarry drabble
Výraz v jeho tvári, keď ma zbadá, ma prinúti spomenúť si na moju prvú hodinu Elixírov s ním. Vyzerá to, že ma nenávidí úplne rovnako ako pred všetkými tými rokmi.
Prichádza, habit za ním vlaje. Ako to stále dokáže po tom všetkom, čo sa stalo, nie som schopný vysvetliť. Ale ten arogantný štýl si už viac neudržuje. Vlastne sa teraz všetci zhodneme v tom, že neexistuje nikto ľudskejší než on. Aj keď je zatratený.
Oh, je to zatratený muž, vďaka mojej mladíckej nerozumnosti. Mučili ho, odsúdili, bili, využívali, obetovali a preklínali. A on prežil. On vyhral. Je to koniec koncov slizolinčan. Ale vojna si na ňom vyžiadala obrovskú cenu. A opäť vďaka mne.
"Potter, je čas." Počujem jeho vyrovnaný hlas a moje srdce sa zastaví pri chladnom tóne, ktorý použil. Chladný tón. Vždy je chladný, keď ide o mňa. Len prikývnem a nasledujem ho do Veľkej siene. V minulosti by som sa mu postavil a nasledovala by hádka. Niežeby sme sa už viacej nehašterili, len v tieto dni k tomu dochádza zriedkakedy.
Znova stratený v myšlienkach si nevšimnem, že uprostred cesty nečakane zastaví. A tak do neho vrážam a on sa otočí, aby na mňa zazrel. Zadržím dych a stuhnem. Čakám na obvyklú sarkastickú poznámku, ale tá sa vôbec neobjaví. Namiesto toho, v dokonca ešte zriedkavejšom geste, sa uškrnie! "Ten istý hlúpy sopliak, Potter!"
Než niečo stihnem povedať, otočí sa a pokračuje v chôdzi, ako keby sa nič nestalo. Trvá mi sekundy, než sa vzchopím a znova ho nasledujem.
V skvelej Veľkej sieni (musím povedať, že teraz už vôbec nie je skvelá) na nás čaká vybraná skupina. Preživší, lovci a priatelia. Ale ja mám oči a uši len pre muža, ktorý stojí pri mojom boku a ktorý vynakladá všetko svoje úsilie na to, aby ignoroval, že pri jeho boku stojím ja.
Je komické, aký dokáže byť život ľstivý. Tento muž strávil poriadnu časť svojho života v snahe získať vykúpenie od rodiny Potterovcov, možno dokonca odpustenie. A ja som nikdy nebol schopný poskytnúť mu to. Teraz som to ja, kto sa usiluje o odpustenie od neho, ale nielen preto, že som mu zaviazaný. Oh, nie. To je ten najľstivejší žartík, ktorý si so mnou život zahral. Ja, Harry Potter, som hlboko a neodvrátiteľne zamilovaný do Severusa Snapa.
Nie to komické... a kruté? Usmievam sa na všetkých, ale srdce mi krváca. Mám pocit, že teraz som ten zatratený ja. Hoci stále dúfam. Dúfam, že jedného dňa mi dokáže odpustiť za to, čo som urobil... že tie čierne oči dokážu na mňa hľadieť s inými pocitmi ako nenávisťou... ktohovie, potom, jedného dňa, ma nakoniec bude Severus Snape milovať!