Preklady fanfiction Harryho Pottera

Výzva: Moje dieťa vás zbožňuje, nedáte mu autogram?

Autor: Rumaan           Preklad: Jimmi

http://archiveofourown.org/works/1530251/chapters/9283975

Súhlas s prekladom: áno

Hermioninu pozornosť, keď si vychutnávala blúdenie uličkami Flourisha a Blottsa, ako prvé upútalo neustále štuchanie. Prenikavé zaskučanie a vyvalené oči, ktoré nasledovali, prehĺbili vrásku medzi jej očami, keď hľadela na dcéru s rastúcim znepokojením.
"Rose, čo sa deje?"

Bohužiaľ Rose nikdy nebývala nadšená výletom do kníhkupectva, ako bývali Hermiona s Hugom, takže určite to nebolo nadšením z nejakej knihy. Normálne by sa z takého výletu vyvliekla vďaka Brlohu, kde by strávila poobedie so starými rodičmi  a bohviektorým bratancom či sesternicou, ktorí by tam boli. Ale dnes si chcela ísť kúpiť nové metlobalové rukavice a pozrieť sa na práve vydaný Nimbus 3050. Vravelo sa, že reagoval ešte lepšie na príkazy ako Blesk Mark XI.

"To je on," zašepkala Rose vzrušene.

"Kto?" spýtala sa Hermiona, rozhliadala sa po najbližšom okolí, ale nenašla nikoho iného než Huga. Ten šťastne prechádzal sekciou Starostlivosti o magické tvory. V škole to bol jeho najobľúbenejší predmet a Hermiona často dostávala lístočky od Hagrida o tom, ako si Hugo skvele vedie a či by mu na narodeniny nemohol zohnať nejaké nebezpečné a "technicky" zakázané zvieratko (odpoveď bola vždy nie!).

"Draco Malfoy," vydýchla Rose, každá slabika tak túžobne vyslovená, že vyvolávala u Hermiony obvyklý pocit nutkania na dávenie.

Rose si totiž príliš k znechuteniu celej rodiny vypestovala absurdnú posadnutosť hviezdnym stíhačom Magochoster United. Napodobňovala všetky jeho pohyby a celú izbu mala oblepenú jeho plagátmi.

"Mamííí, musíš mi získať jeho autogram!" zasyčala rozkazovačne.

"Prečo si ho nemôžeš vypýtať ty?"

Rose sa na ňu pobúrene pozrela. "Dobre vieš, aká som pred ľuďmi, ktorých obdivujem. Celá sčerveniem, ofľakovatiem, stuhnem a nedokážem povedať nič, čo by dávalo zmysel. Nie, ty to musíš urobiť za mňa!"

Hermiona sa uškrnula. "Srdiečko, vieš, že medzi mnou a Malfoyom je zlá krv."

"Mamííí, prosííím!" skučala Rose. "Zmenil sa. Vieš, že sa zmenil. Prešiel tým prevýchovným kurzom, ktoré po vojne zorganizovalo ministerstvo a dokonca strýko Harry hovorí, že je vždy nápomocný pri každoročných inšpekciách, ktorým podrobujú Malfoy Manor.  Ja vážne jeho podpis potrebujem."

Hermiona mala na ministerstve povesť, že dokáže zlomiť kohokoľvek. Bez cudzej pomoci zlepšila Oddelenie pre reguláciu a kontrolu magických tvorov - vytlačila všetkých tých starých strážcov, ktorí odporovali jej plánom na obnovu a zlepšila legislatívu pre stvorenia, s ktorými sa zle zaobchádzalo, ako napríklad pre domových škriatkov. Teraz robila to isté v Oddelení na vymáhanie čarodejníckeho práva. Bohužiaľ pre Hermionu, Rose po nej túto vlastnosť zdedila a využívala to, čo Ginny nazvala "pohľadom skazy" na ovplyvnenie svojej vlastnej matky.

"Och, dobre teda! Ale dúfam, že si uvedomuješ, že si si práve vyslúžila na tento týždeň dvojitú dávku domácich prác."

Rose sa rozžiarila. "Vďaka mami, ty si najlepšia!"

Keď zamierila smerom, ktorý jej ukázala Rose, podráždene nakráčala do sekcie s Elixírmi.

"Elixíry! Aby to neboli prekliate elixíry!" mrmlala si pod nosom.

"To bolo čo, Grangerová?"

Hermiona sa zarazila, keď na jej uši zaútočil hlas s prízvukom rozbíjajúceho sa skla. Zhlboka sa nadýchla, aby sa pripravila na akúkoľvek duchaplnú poznámku, ktorú sa na ňu chystal Malfoy vrhnúť.

"Malfoy." Otočila sa doľava a uvidela, ako sa opiera o jeden z regálov. "Aké milé, že ťa vidím."

Obočie sa nadvihlo pobavením pri jej slovách. "Si si tým istá?"

Zaťala zuby, prikývla a zvládla sa príjemne usmiať. "Samozrejme."

"Vtipné, pretože zakaždým, keď na seba narazíme na ministerstve, prekráčaš okolo mňa,  ako keby si ma nevidela."

"Och, to ma mrzí. To sa mám zastaviť a pokecať si s tebou na chvíľočku?" vyštekla skôr, než sa dokázala zaraziť.

"Ach, tu máme Grangerovú, ktorú všetci milujeme a obdivujeme."

"A to malo znamenať čo?"

"Nič. Len že ty si večne takým lúčom svetla."

"Myslím, že považujem za náročné byť milá na niekoho, kto mi želal moju smrť," zasyčala na neho.

Z toho sa okamžite prebral a Hermiona pocítila bodnutie viny. Nie preto, že zámerne zranila Malfoyove city, ale preto, že mala získať Rose autogram a zatiaľ jediné, čo dokázala, bolo na neho štekať.

Malfoy si prehrabol vlasy, než nechal ruku nemotorne klesnúť k boku. Potom zamrmlal: "Áno, nuž, veci sa... ľudia sa menia."

"V to dúfam."

"Pozri, je mi to ľúto," prehovoril bez stopy samoľúbej arogancie, ktorá ju obvykle tak vytáčala, v hlase. "Viem, že to vážne nestačí za to, ako som sa správal na Rokforte, ale skutočne už tak neuvažujem a uvedomujem si, ako som sa mýlil, keď som si niečo také myslel."

"Nuž... ehm..." koktala Hermiona, zaskočená tým, ako rýchlo sa doberanie zmenilo na úprimné ospravedlnenie.

Avšak naozaj nechcela povedať, že je to okej, alebo nejakú ďalšiu príšerne otrepanú frázu, ktorú do vás vtĺkala spoločnosť ako automatickú odpoveď na ospravedlnenia. Pretože skutočne to nebolo okej napriek tomu, aké bolo skvelé, že sa zmenil a nemal už viacej predsudky.

"Ak existuje niečo, čo pre teba môžem urobiť - nie aby som ti to vynahradil, pretože to nič nevynahradí - ale ak niečo potrebuješ, bez obáv ma požiadaj."

Na to sa Hermiona usmiala. "Nuž, vtipné, že to hovoríš. Moja dcéra je fanatickým hráčom metlobalu a tvojím obrovským fanúšikom. Bola by nadšená, keby som jej získala tvoj autogram.!

Malfoy vybuchol smiechom. "To myslíš vážne?"

Prikývla. Usmial sa so slovami: "Tipujem, že toto zvládnem. Ako sa volá... Rose, správne?"

"Ako si vedel?"

Pokrčil plecami, keď si prezeral knihy na najbližšej polici. Pousmial sa, keď jednu vytiahol, z habitu vybral samoplniace sa brko. "Bol som sa pozrieť na Scorpiusov prvý zápas a bolo to proti Chrabromilu. Rose som si všimol. Je prirodzený talent."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa neusmiala od ucha k uchu. "To vážne je, však?"

"Áno, musela to podediť po svojej tete, pretože ak si správne pamätám, ty nelietaš a Weasley prešiel zápasmi len so šťastím."

"Uf, to nedokážeš byť milý viac než minútu, že áno?"

Malfoy zdvihol ruky v porážke. "Nebudem ti predsa klamať, Grangerová!"

"Áno, áno, a aby si vedel, ja viem lietať."

"Iste. Stavím sa, že vo voľnom čase pomáhaš Rose s precvičovaním metlobalových pohybov."

Zamračila sa nad jeho sarkazmom, ale vzala si knihu, ktorú jej podával. Na prednej strane bol odkaz venovaný Rose. Nadvihla obočie, keď zbadala pomerne dlhý odsek, ktorý detailne popisoval dcérine silné stránky a uvádzal pár tipov na to, na čo by sa mala sústrediť, aby sa zdokonalila.

"Vďaka," povedala, keď zatvorila knihu a pretočila očami, keď si všimla, že je to jeho autobiografia.

"Bez problémov."

Kývla na neho s malým priateľským úsmevom, než sa otočila, aby sa vrátila k Rose.

"Hej," zavolal Malfoy. "Možno, keď na budúce na seba narazíme na ministerstve, mohol by som ťa pozvať na kávu?"

S jedným nadvihnutým obočím sa obzrela cez plece a vyhýbavo odpovedala: "Možno."

Zasmial sa nad tým, trochu pokrútil hlavou, než jej zamával.

Neskôr, keď šla zaplatiť účet  za hromadu kníh, ktoré si s Hugom vybrali -  spolu s Malfoyovou podpísanou autobiografiou - zistila, že Malfoy zanechal pokyny, aby mu ich odpísali z jeho účtu.

"Vidíš! Vravela som ti, že je teraz oveľa milší," zareagovala Rose, keď si šťastne tú knihu pritískala k hrudi.

PS. Ak chcete napísať niečo k výročiu, urobte to prosím tu. Nech sa to nestratí. 

Poďakovanie 2017