Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Tak začnime,“ riekla Hermiona Grangerová vážne. „Prečítajte prvú otázku.“

„Klasifikácia liečivých odvarov.“

Hermiona kývla hlavou. „Nuž, počúvam. Čo mi o tom viete povedať? Ako sa triedia liečivé odvary?“

„M-m-m-m...“

„No?“ Hermiona netrpezlivo zabubnovala prstami po stole. „Najprv je potrebné zvoliť nejaké kritérium, že?“ Na oplátku sa jej ušlo len prikývnutie. „Aké napríklad?“ Nová otázka spôsobila, že jej náprotivok opäť stuhol. „Čo mlčíte?“

Trvalo to už skoro polhodinu. Začalo to otáľavým ťahaním si lístočka s otázkou, ktoré pripomínalo skôr rituálny tanec pri stole. Potom musela dvadsať minút znášať kŕčovité vzdychy podobajúce sa viac na kvílenie. A napokon teraz, keď došlo na samotnú odpoveď, nedokázala z neho vypáčiť ani slovo.

„Ja... neviem,“ pozrel na ňu s bolestným smútkom v očiach.

„Dobre, tak mi vymenujte prísady patriace do hrejivého odvaru.“

Opäť ťažký povzdych.

„Akéhokoľvek elixíru.“ Hermiona sa rozhodla trochu znížiť latku.

„Prepáčte, ale...“ koniec vety zanikol v ďalšom vzdychu.

„Aspoň názov.“

„Ja... e-e-ehm...“

„Učili ste sa?“ spýtala sa prísne.

„Samozrejme, že som sa učil, madam. No viete, ja... e-e-ehm...“

Hermiona zodvihla zo stola zvitok so zoznamom otázok na skúšku z elixírov. „Čo mi môžete povedať o základných zložkách elixírov?“ Snažila sa vybrať tú najjednoduchšiu otázku.

„Prepáčte, madam, nič...“

„Ktoré drahokamy sa používajú na detekciu jedov v jedlách a nápojoch?“ Nestrácala čas a prešla k frontálnemu skúšaniu v nádeji, že zodpovie aspoň jednu z jej otázok.

„Nie som si istý...“

„Aké odvary ste pripravovali na hodinách elixírov v tomto roku?“

„Ne... e-e-ehm... ja...“

„Ktoré rastliny z tých, ktoré ste pestovali na herbológii, možno použiť na prípravu elixírov?“

„Nuž, to veru neviem...“

Hermiona tresla päsťou do stola.

„No tak, Severus, skonči s tým cirkusom!“ vykríkla rozhorčene.

Severus Snape, sediaci naproti nej, sa rozkašľal od prekvapenia.

„Toto sa nestáva!“

„Stáva!“ pokúsil sa ohradiť, no znovu sa rozkašľal. „Stáva...“ zachripel. „Buď taká láskavá a podaj mi vodu, vyschlo mi v hrdle...“

Hermiona mu podala pohár.

„Pýtal som si vodu,“ zmraštil tvár a odpil si jeden glg.

„Bolí ťa hrdlo, tak som ti dala elixír,“ vysvetlila.

Severus si odfrkol a upravil šál obmotaný okolo krku. „Nebolí,“ zavrčal. „Trochu ma v ňom škrabe a ty si ma hneď celého zavinula...“

„No jasné, a nemáš ani teplotu. To sa nám pokazil teplomer, ortuť sama od seba zastala na 39,5...“ Priložila mu dlaň na čelo. „Treba ju ešte zmerať.“ Zobrala zo stola teplomer a chystala sa ho vopchať Severusovi pod habit, no ten sa vzoprel.

„Ja sám,“ vyhlásil a vzal jej teplomer z ruky.

„A ako sa ti len podarilo ochorieť v júni?“ pokrútila hlavou. „Tesne pred skúškami...“

„Veď práve,“ prerušil ju vážne, „pred skúškami. Preto ich ty, ako rokfortská profesorka, moja žena a najlepšia žiačka, musíš vykonať za mňa.“

„Jednému však nerozumiem, načo si toto všetko zorganizoval? Vari si si myslel, že si sama neporadím?“

„Neporadíš,“ skonštatoval rezolútne. „Elixíry sú zložitý predmet a je potrebné ich nielen správne vyučovať, ale i správne skúšať.“

„Nikto sa na skúške nebude správať tak, ako si sa teraz správal ty!“

„Stretávam sa s tým viac ako dvadsať rokov!“ rozhorčil sa Severus. „A zakaždým je to to isté... Mimochodom, vedieť správne skúšať je veľké umenie. A ja som v tomto umení dosiahol značné úspechy. Skúšku u mňa zložili dokonca aj weasleyovské dvojčatá!“

„Nuž, keď je to tak, fajka zhasla,“ podotkla Hermiona uštipačne.

„Prestaň!“ rozčúlil sa Severus ešte väčšmi, no bolesť v hrdle mu nedovolila zvýšiť hlas. „Moje skúšky musia prebiehať i-de-ál-ne. Rozumieš? Sadni si a začneme so všetkým odznova. Ty si skúšajúca a ja študent, ktorý nič nevie. Tvojou úlohou je vytiahnuť zo mňa aspoň jedno slovo na danú tému... Začnime!“