Mesačný svit
Autor: wardedportal
Preklad: solace
Originál: Moonlighting
Žáner: romantika
Obdobie: Rokfort
Prístupnosť: bez obmedzenia
Severus Snape prichytí študenta po zotmení.
Pozn. prekl.: Keďže je dnes Deň svätého Valentína, mám tu pre vás trošku sladší kúsok;-)
„Len bozk, Grangerová. To je všetko.“
„Nie, Draco.“
„Urobím čokoľvek.“
Hermiona spýtavo zodvihla obočie.
„Čokoľvek.“
„O koľko si sa vlastne stavil?“
„Radšej to nechci vedieť.“
Hermiona si povzdychla. „Jediné, čo máš urobiť, je pobozkať chrabromilčanku? A čo Ginny? Nie je váčšmi tvojím typom?“
„Nie, nie je... Pozri... už som povedal, že urobím čokoľvek. Čo ešte chceš?!“ Malfoy sa zamračil. Ukázalo sa, že nebol zvyknutý doprosovať sa niekomu.
„No dobre.“ Premerala si ho pohľadom, akoby zvažovala možnosti. Prečo by mu vlastne nemohla pomôcť, uvažovala. Veď nebol zlý. Iba hlúpy. „Dobre,“ zopakovala. „Vráť sa do izby a čakaj na moju sovu.“
„Vážne?“
„Choď! Svoju výhru dostaneš o polnoci. A Draco? Prisahaj, že nikdy nikomu neprezradíš detaily našej dohody.“
„Prisahám.“
„Prisahaj na svoj prútik. Prekľajem ťa na márne kúsky, ak o tom pred niekým čo len cekneš.“
Draco sa na ňu pozrel cez prižmúrené oči. „Prisahám na svoj prútik, že nikdy nikomu neprezradím detaily tvojich podmienok týkajúcich sa naplnenia tejto stávky, aby si ma neprekliala na márne kúsky. Spokojná?“
Chvíľu naňho skúmavo hľadela a potom prikývla. „Urob všetko pre to, aby som to neoľutovala, Malfoy.“
„Budem sa snažiť, Grangerová.“ Mierne sa uklonil a otočil na odchod. Predtým, než opustil učebňu, skontroloval obe strany chodby.
* * * * *
Draco civel na list, ktorý držal v rukách. Vlas z hlavy Severusa Snapa mohol znamenať len jedno. „Tá malá nehanebnica.“ Žiaden problém. Mal jeden schovaný vo svojej tajnej skrýši. Vlastnil vlasy takmer všetkých učiteľov. Človek nikdy nevie, kedy sa mu čosi také môže hodiť.
Pár minút pred dohovoreným časom sa vrátil do prázdnej triedy. Ľahko sa vyhol Filchovi a tej divokej beštii, ktorú volal mačka. Dokonca mu napadlo vziať si so sebou aj osviežovač dychu. Pozrel na maličkú kadičku so všehodžúsom, ktorú Hermiona nechala na stole. Päť minút, maximálne. Potichu zanadával. Pomyslel si, že ho možno nechá dotiahnuť svoju predstavu až do konca, ale nie, večne praktická Grangerová mu takú láskavosť nepreukáže. Znovu si prečítal odkaz.
Astronomická veža s úderom polnoci. Všehodžús vypi na vrchole schodiska a neopováž sa prehovoriť! Pokazíš ilúziu. Len jeden bozk a naša dohoda je splnená. A pamätaj, že si prisahal na prútik.
Draco cítil, že sa tlak vzduchu v miestnosti zmenil. Vlas držal nad kadičkou a šepkal: „Už len sekundu.“
Keď začul za chrbtom zašušťanie tkaniny, stuhla mu krv v žilách. „Naozaj, pán Malfoy? Vy by ste to mali vedieť najlepšie.“
„Pane, môžem vám to vysvetliť.“
„Netreba. Dvadsať bodov zo Slizolinu a týždeň po škole s Hagridom.“ Snape vzal Dracovi z ruky malú nádobku s hustým zeleným elixírom a zodvihol ju k svetlu, aby ju preskúmal. „Zaujímalo by ma, čo ste dúfali, že dosiahnete v takom krátkom čase.“ Otočil sa nadvihol obočie. „Prečo ste ešte tu?“
Draco utiekol. Grangerová by mohla čeliť svojmu osudu aj sama.
Snape si prečítal lístok ležiaci na lavici a odfrkol si. „Astronomická veža. Aké príznačné.“
Zlikvidoval elixír a vydal sa po dlhých chodbách k veži. Do tváre sa mu vkradol zlomyseľný úškrn. Nejaká chuderka si myslela, že sa bude oblizovať s jeho dvojníkom. Prečo by ju neprekvapil?
* * * * *
Vystúpil po schodoch ako stokrát predtým pod uhlom, ktorý mu umožnil plný výhľad na podestu skôr, než ho mohol ktokoľvek stojaci na nej spozorovať. Opierala sa o múrik, bradu mala položenú v dlaniach a jej vlasy zachytávali mesačné svetlo ako sieť plná hviezd. Bola to práve Hermiona Grangerová.
Na okamih sa opäť cítil ako pätnásťročný. Domnievala sa, že ju prichádza pobozkať. Ako si kedysi myslel on, že ho prichádza pobozkať Lily. Vzplanul v ňom hnev.
Prehnal sa po kamennej dlažbe a ani sa nesnažil zatajiť svoju prítomnosť.
Hermiona sa otočila a vyzerala ohromene. „Pán profesor...“ V nasledujúcej sekunde odvrátila pohľad a takmer šeptom dodala: „Nie, je to veľmi dobré. Ten habit. Tie topánky. Fakt dobré. Ale nebol by nahnevaný, že nie? Ak by šiel na polnočnú schôdzku so mnou?“
Snape zmiernil tempo a zastal niekoľko krokov od nej. Nervózne naňho vzhliadla. Slová však vyriekla do vzduchu, nie k nemu. „Prepáčte, pán profesor. Ja len... je to len bozk.“
Sklonil bradu a cítil, ako mu zovrelo srdce. Bola priveľmi múdra, nadaná a krásna, aby tu takto stála a žobronila o bozk od Draca Malfoya. Zakázaný bozk. Falošný bozk.
Skúmal jej tvár, tmavohnedé oči sa leskli očakávaním. Natiahla ruku a položila mu ju na hruď. Zatočila sa mu hlava a srdce splašene rozbúchalo. Bol to len bozk. Ako by mu mohol ublížiť?
Nejasne vnímal, že zodvihol ruku a dotkol sa jej líca. Privrela oči a oprela sa mu o dlaň. Lily naňho takto nikdy nehľadela. Takže toto bol ten pocit, keď je niekto zbožňovaný. Podišla k nemu bližšie, takmer sa ocitla v jeho objatí.
„Rýchlo,“ zašepkala, končekmi prstov mu obkreslila líniu sánky a zaborila mu ich do vlasov, aby si jeho tvár pritiahla bližšie.
Prvý dotyk Hermioniných pier, teplý a pozývajúci, ho šokoval. A potom ho naozaj pobozkala a on ten bozk opätoval, jazykom ochutnal sladkosť jej úst a cítil, ako mu pritom dolu chrbtom prebehli zimomriavky. Žiaden falošný bozk. Ale skutočný a nežný, pôsobivý a strhujúci.
Na jej lícach ucítil vlhkosť, hoci ho naďalej bozkávala. A vzápätí sa ho snažila odtlačiť. „Choď! Dostal si, čo si chcel.“
Snažil sa ju udržať. „Prosím, neplač,“ šepol zastretým hlasom.
Oči sa jej rozšírili od údivu a zbledla ako stena. Ruka jej vyletela k ústam. „Och, dočerta!“
Zovrel pery, aby potlačil smiech. „Až taký dobrý, hmm?“
„Pán profesor, veľmi ma to mrzí.“ Slzy jej už voľne stekali po lícach. „Ja... on... bola to hlúpa stávka. Mal ma pobozkať. Povedala som, že len za mojich podmienok.“ Stále sa snažila vycúvať, ale on ju pevne držal za rameno.
„A ja... som tvoja podmienka?“
Otvorila ústa a hneď nato ich zase zavrela, no nevyšiel z nich ani hlások.
„Hermiona, premýšľaj trochu. Teraz ťa môžem len ťažko potrestať, nie?“
Zvraštila obočie a rukou si utrela oči. „Prečo?“
„Som rovnako vinný...“
„Nie, tomu rozumiem. Ale prečo ste ma pobozkali?“
Tentoraz sa odmlčal a hľadal slová on. Zodvihol ruku, aby sa opäť dotkol jej líca a palcom zotrel mokrú stopu po slze. „Ten mesačný svit. Vplýva na myseľ, však?“
„Pán profesor...“
„Volaj ma menom, Hermiona.“
Prehltla a uprene sa mu zadívala do očí. „Severus.“
Opäť akoby vo sne si pomyslel, že druhý bozk by spečatil jeho osud. To už nebolo bláznovstvo, ktoré ho sem priviedlo, ani úskok, na ktorom sa podieľal. „Takže, keď ťa teraz pobozkám,“ riekol a odhrnul jej z očí pramienok vlasov, „bude to celkom iste úmyselný čin.“
Privrela oči a prikývla. Na líci zacítila jeho dych a mimovoľne si zahryzla do spodnej pery. Zasmial sa nízkym dunivým smiechom. Táto drobná strojenosť, bola pre ňu taká typická. Bola mu tak veľmi dobre známa.
Pri tej myšlienke sa mu zatočila hlava.
„Smiem vás znovu pobozkať, slečna Grangerová?“
„Ak si to želáte,“ šepla ticho. Slová mu pošteklili pery a skôr, než stihla dohovoriť, naklonil jej hlavu a prisal sa na ústa. Pevne ho objala okolo krku, zatiaľ čo ju vtiahol do náručia a náruživo bozkával.
* * * * *
Draco nevraživo hľadel na Pansy, ktorá sedela na protiľahlej strane stola. „Dostaneš svoje peniaze.“
„Nechaj ma hádať. Pokúsil si sa podviesť Snapa a on ťa prichytil.“
„Povedzme, že Grangerová asi dopadla oveľa horšie.“
Pansy sa zadívala cez fakultné stoly na kučeravú chrabromilčanku. Nezdalo sa, že by bola smutná. „Vážne? No to sa mi uľavilo.“
„Snape sa pobral za ňou, keď som...“ Draco zmĺkol.
„Fakt?“ Pansy zazrela na prváka, ktorý vypliešťal oči na profesorský stôl. „Čo sa deje?“
„Snape,“ zašepkal Fergus. „Usmieva sa.“
Draco s Pansy sa vyjavene pozreli na seba a potom naraz otočili pohľady k učiteľskému stolu.
A naozaj, vedúci ich fakulty sa zdal byť nadmieru spokojný so svojím kúskom hrianky.
Pansy sa naklonila k spolužiakovi. „Zdvojnásobujem stávku, že nedokážeš získať dôkaz.“
Draco sa uškrnul. „Prijímam.“