Horúca láska
Autor: StormySkize
Preklad: solace
Originál: Burning Love
Žáner: humor
Obdobie: po Rokforte
Prístupnosť: bez obmedzenia
Severus Snape zistí, že nie je ľahké žiť bez mágie, keď ho Hermiona požiada o láskavosť.
„Kde sú zápalky, Hermiona?“
Hermiona sa obrátila od pultu, kde pripravovala šalát, a ukázala prstom. „Sú v hornej zásuvke vľavo – presne tam, kde vždy.“
„Prirodzene.“
Severus otvoril zásuvku, na ktorú ukázala jeho žena a vytiahol škatuľku so zápalkami. Otočil sa a vrátil k dverám, ktorými práve vošiel.
„Kde sú včerajšie noviny?“
„Sú v koši v garáži – na tom mieste, kam vždy dávam starý papier.“
„Dobre.“
Severus prepochodoval cez kuchyňu do garáže. Vrátil sa s niekoľkými zviazanými balíkmi starých novín.
„Kde mám prútik, Hermiona?“
„Je v trezore u Gringottov, ako veľmi dobre vieš.“
„A kde je tvoj prútik?“ dožadoval sa.
„Leží vedľa tvojho, kde ťa nemôže pokúšať.“
„Čí hlúpy nápad to bol?“ zavrčal.
„Tvoj.“
„Prečo som vôbec súhlasil s takou absurdnou dohodou?“
„Buď to, alebo sedieť v Azkabane ďalších štyridsať rokov. V tom čase ti to pripadalo ako dobrý kompromis,“ riekla Hermiona pokojne.
Ticho si odfrkol.
„Máme ešte nejaké zápalky?“
Hermiona znovu ukázala na tú istú zásuvku a otočila sa späť k pultu.
„Existuje možno pár vecí, ktoré nemožno vykonať bez mágie,“ povedal Severus, keď vošiel do kuchyne štvrtýkrát v priebehu dvadsiatich minút.
„Muklovia to robia každý deň, Severus. Choď k susedovcom a spýtaj sa Roberta – videla som ho pritom stokrát,“ povedala Hermiona.
„Asi je to čarodejník, čo sa skrýva rovnako ako my, až na to, že má dovolené používať prútik,“ horekoval Snape.
„Je to mukel ako moja mama s otcom,“ trvala na svojom Hermiona. „Choď sa ho spýtať!“
„Pravdepodobne ide o zručnosť, ktorá je viazaná na nejakú genetickú mutáciu, ktorá mi chýba,“ zamrmlal, keď sa vytratil cez zadné dvere a zamieril cez dvor k susedovmu domu.
O dvadsať minút neskôr Hermiona začula hlasné zahvižďanie a potom výkrik.
Vybehla zadnými dverami a našla muža, ako triumfálne stojí pred hradbou plameňov. V jednej ruke držal zväzok zápaliek a v druhej kovovú plechovku.
„Si normálny?“ vykríkla.
„Robím len to, o čo si ma požiadala!“ odvrkol.
„Nežiadala som ťa, aby si vypálil tento poondiaty dom. Čo to máš v ruke?“
„To mi dal Robert. Povedal, že to používa stále.“
Hermiona vzala plechovku a potriasla ňou. Bola takmer prázdna. Potom si prečítala etiketu.
„Použil si to všetko?“ spýtala sa.
„Prirodzene,“ odvetil.
„Mal si aplikovať len pár strekov, nie celú plechovku.“
„Chcel som si byť istý, že to zafunguje.“
Hermiona sa zadívala na svojho muža. Vedela, že život bez mágie preňho nebol jednoduchý. Možno trochu horekoval a sťažoval sa, keď niečo robil, no nakoniec bol obvykle so sebou neskutočne spokojný, keď si s úlohou poradil bez mágie.
V tejto chvíli rozhodne vyzeral samoľúbo. Nestaral sa o vinylový obklad, ktorý sa začal od horúčavy topiť. Pravdepodobne si ani nevšimol, že mu obhorelo obočie a pochybovala, či vôbec cítil pľuzgier, ktorý sa mu sformoval na špičke nosa.
Nie, nič z toho preňho nemalo význam.
Preňho bolo dôležité, že ho o niečo požiadala, a keďže ju miloval a chcel ju potešiť, urobil to, čo si priala.
Nekonal preto, že ho šialený megaloman mučením prinútil, aby mu vyhovel.
Ani preto, že manipulatívny starý blázon použil citové vydieranie, aby ho ovplyvnil.
Nemotivoval ho strach, ani vina – motivovala ho láska.
Hermiona sa postavila na špičky a poriadne Severusa pobozkala.
„Za čo to bolo?“ spýtal sa potom, čo jej bozk dôkladne vrátil.
„Na rozdiel od niektorých ľudí, ktorých by som mohla menovať, skutočne čítam a riadim sa vytlačenými pokynmi,“ odvetila.
Severus spýtavo zodvihol obhorené obočie.
„Na tvojej zástere stojí: Pobozkaj kuchára!“