Neočakávané oznámenie
Autor: Hannoie
Preklad: solace
Originál: An Unexpected Announcement
Žáner: humor
Obdobie: po Rokforte
Prístupnosť: bez obmedzenia
Keď Minervu v jeden pokojný večer vyruší Patronus v podobe vydry, je nesmierne šokovaná zistením, že jeho hlas evidentne nepatrí Hermione.
Minerva McGonagallová sedela vo svojej kancelárii a pozvoľna popíjala víno z pohára. Ručičky na hodinách ukazovali pol jedenástej, takže jej zostávala ešte polhodina, kým sa bude môcť odobrať do spálne
Vskutku absurdné, pomyslela si. Prečo musím trčať v kancelárii do jedenástej, i keď sa v nedeľu večer nič nedeje?
No vďaka Merlinovi za to. Mala dlhý týždeň a posledné, čo teraz potrebovala, bola ďalšia mimoriadna udalosť. Pán Philip Holloughby, piatak z Chrabromilu, si včaššie v ten deň vyslúžil mesačný trest za pokus zabiť pána Evana Colliera zo Slizolinu. Ak by bol pán Collier zranený o trochu viac, pán Holloughby by už bol vylúčený.
Neverím, že by moje srdce zvládlo dnes ešte jeden šok.
Zrazu jej do kancelárie vtrhol Patronus a Minerva v ňom okamžite spoznala Hermioninu vydru.
Čo, preboha, môže chcieť odo mňa Hermiona o takomto čase? Nuž, pripúšťam, že ešte nie je tak neskoro, ale mám už sedemdesiat rokov. Keby bolo po mojom, už by som bola dávno v posteli.
Vtom Patronus otvoril ústa, aby jej odovzdal správu a miestnosť náhle zaplavil hlboký, sýty a veľmi osobitý hlas Severusa Snapa.
„Rád by som vám oznámil, že som sa zasnúbil. Ak nebudete schopní uhádnuť s kým, pomyslím si, že ste skutoční tupci. Dobrú noc.“
Hlas bol trochu nezrozumiteľný, akoby mal dotyčný mierne vypité, no nesporne to bol Severus Snape.
Ten – ten Patronus bol – bol Hermionin, lenže nie je možné posielať správy prostredníctvom Patronusa iného človeka, čo znamená, že jeho Patronusom musí byť teraz vydra, čo – čo znamená, že musí byť zasnúbený s... Hermionou Grangerovou.
Srdce jej bilo trochu chaoticky a pristihla sa, že sa jej dosť ťažko dýcha, no inak sa cítila dosť pokojne. Až príliš pokojne. Vážne bola trochu vyvedená z miery. Nebola v šoku, že nie? Nie, nemohla byť. Nikdy nebola a bola si istá, že ani nikdy nebude. Na druhej strane, tá správa o zasnúbení Severusa a Hermiony bola naozaj dosť šokujúca...
Skôr, než mala čas sa spamätať, vošiel jej do kancelárie ďalší Patronus. Bol to velikánsky had a Minerva mala neodbytný pocit, že vie, komu patrí.
„Ospravedlňujem sa všetkým. Dúfam, že vám Severus nespôsobil infarkt, a že vám ho teraz neprivodím ja. Obávam sa, že môj snúbenec nie je úplne triezvy v ... Severus, nechaj ma! Prestaň! Prestaň ma štekliť práve teraz! Snažím sa nahrať... jaj! Severus, ustúp!... Ďakujem, miláčik. Ehm... ako som povedala, neposlal by toho Patronusa, ak by bol triezvy, takže očakávam, že mu nebudete mať za zlé, ak to zopakuje. Myslím, že je to všetko. Dobrú noc všetkým,“ povedal Hermionin hlas a Patronus sa rozplynul.
Minerva neveriacky žmurkala a zízala na miesto, kde bol pred chvíľkou had.
„Netuším, čo na to povedať,“ zamumlala chabo, potom sa jej zatmelo pred očami a zamdlela v kresle.