Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

5. kapitola

Najnepravdepodobnejšia korešpondencia
Vložené: solace - 17.10. 2016 Téma: Najnepravdepodobnejšia korešpondencia
solace nám napísal:

Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Piata kapitola

 

Každý, kto videl mladú ženu s hnedými kučeravými vlasmi pri bránach Rokfortu, si pravdepodobne pomyslel, že je mierne mimo. Chodila pomaly v malých kruhoch, šepkala zaklínadlá a mračila sa na zem. Bolo desať hodín v nedeľu dopoludnia a Hermiona Grangerová sa zo všetkých síl koncentrovala na trávu pod nohami. V ľavej ruke držala výtlačok Denného Proroka, v pravej zvierala prútik, špička ktorého sa pravidelne rozsvecovala na bledomodro. Asi po desiatich minútach vzdychla, vrátila sa k bráne školy a oprela sa o ňu. Na chvíľu privrela oči, silno sa sústredila, potom opäť vykročila do kruhu, spevavo odriekala latinské zaklínadlá a sústredene pritom hľadela do trávy. Náhle sa zastavila a cúvla o krôčik dozadu. Prútik namierila priamo na zem pod sebou a zopakovala zaklínaciu formulu. Na tvári sa jej rozžiaril víťazoslávny úsmev.

Rýchlo sa poobzerala, aby sa uistila, že ju nik nesleduje, a znovu sa zadívala na trávu, kde zablikali dve veľké stopy rovnakým odtieňom modrej ako špička jej prútika.

„Mám ťa!“ riekla nahlas a ešte stále sa usmievajúc postavila sa presne na stopy. No úsmev jej povädol, hneď ako si uvedomila, čo bude nasledovať. Posledných desať dní strávila prepracúvaním tohto variantu sledovacieho kúzla a vedela, keďže cieľ bol úplne neznámy, že jej hrozí veľké riziko rozštiepenia. Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila, a jej odhodlanie znovu narástlo. Nemohla takto ďalej pokračovať, musela to urobiť. Zavrela oči a s pomalým zatočením sa premiestnila.

Skôr, než oči opäť otvorila, vedela, že to vyšlo – osvetlenie sa zmenilo a počula spievať vtáky. Množstvo vtákov. Opatrne vykukla spod privretých viečok a naokolo uvidela stromy, potom skĺzla pohľadom dolu, aby sa ubezpečila, že neprišla o žiaden kúsok tela. Pod nohami sa jej rozprestieral koberec zo zvončekov, a keď zodvihla hlavu, oči sa jej pristavili na malom kurióznom dvojposchodovom domčeku obklopenom tou najočarujúcejšou ružovou záhradou, akú kedy videla. To predsa nemôže byť to pravé miesto?

S búšiacim srdcom sa pohla vpred a potisla dvere nízkej drevenej bránky. Čakala, že pánty zaškrípu, no neozval sa nijaký zvuk. Za zamrežovanými oknami nebolo vidieť žiadne známky života a maličká časť v jej vnútri dúfala, že nikto nie je doma. Došla až ku dverám a znovu sa rozhliadla navôkol, potom zasunula prútik do vnútorného vrecka habitu a stiahla po kovovom klopadle. Vo chvíli, kedy sa končekmi prstov dotkla jeho povrchu, sa dvere na domčeku prudko rozleteli a silná ruka ju schmatla za zápästie. Hrubo ju vtiahla dovnútra a zároveň jej skrútila ruku za chrbát. Keď začala kričať, druhá ruka jej zapchala ústa a dvere sa s kopnutím zabuchli. V záchvate paniky urobila jedinú vec, ktorá jej napadla, zahryzla do ruky, čo jej zakrývala ústa, tak silno, ako len dokázala. Zabralo to – útočník bolestivo vykríkol a pustil ju. Pootočila sa k nemu a vytasila prútik, no zistila, že on urobil to isté. Jeho prútik už mala zaborený v hrudi.

„Čo ste to, dočerta, urobili?“ nahnevane zasyčal Severus Snape a obzeral si uhryznutú ruku.

Hermiona otvorila ústa, aby mu odpovedala, no rýchlo ich zavrela. Zadívala sa na rozzúrenú tvár svojho bývalého učiteľa a mimovoľne sa rozosmiala.

Keď Snape začul smiech čarodejnice stojacej pred ním, bol úplne zaskočený. V mysli mu bojovali o nadvládu rozhorčenie s pobavením. Naraz si však spomenul, že jeho súkromie bolo hrubým spôsobom narušené a pre túto chvíľu vyhralo pobúrenie.

„Čo tu robíte a ako ste zistili, kde bývam?“ vyštekol a čierne oči mu nebezpečne vzplanuli.

Hermiona si zahryzla do spodnej pery a smiech náhle ustal. Zasunula si späť za ucho zblúdený pramienok vlasov, vzhliadla hore a zadívala sa mu do očí. „Použila som zložitejší variant sledovacích kúziel, ktorý som vytvorila, aby som odhalila miesto pred rokfortskou bránou, odkiaľ ste sa včera večer premiestnili. Po nájdení presného bodu som aplikovala rovnaké zaklínadlo, aby som vystopovala trasu vášho premiestnenia, a tú som sledovala až k vašej bránke.“

Severus na ňu pozrel s náznakom obdivu, že vynašla také komplikované kúzlo, no stále bol rozčúlený, že mala tú drzosť ho nasledovať. „To ešte nevysvetľuje dôvod, prečo ste sa tu objavili,“ povedal a prevŕtal ju nahnevaným pohľadom. „Okrem toho ste mi sľúbili, že nikdy viacej nepoužijete sledovacie kúzla.“

Hermiona vzdorovito zodvihla bradu. „Sľúbila som, že ich nepoužijem na vaše listy,“ odvetila a snažila sa, aby sa jej hlas nechvel. „No nikdy som nesľúbila, že ich nebudem aplikovať na vás.“

„Bezočivé dievčisko!“ skonštatoval a cítil, ako ho hnev opúšťa. „Dávam vám päť minút, aby ste mi objasnili, čo je cieľom tohto všetkého. Nasledujte ma!“

So zašušťaním čierneho habitu sa zvrtol na päte, potom prešiel krátkou chodbou ku schodom a otvoril dvere do malej kuchyne. Pridržal ich a pokynul Hermione, aby vošla. Prekĺzla okolo neho bez toho, aby mu pozrela do očí a sadla si za stôl z borovicového dreva, ktorý stál uprostred miestnosti. Severus podišiel k pultu a začal chystať dve šálky čaju.

Hermiona sa rozhliadla navôkol a snažila sa ignorovať nepríjemné ticho. Kuchyňa bola neveľká, krížom cez vybielený strop sa tiahli krásne dubové trámy. Bola staromódna a útulná a ona si náhle uvedomila, prečo si Snape tak žiarlivo stráži svoje súkromie. Znovu naňho pozrela.

„Takto som si váš dom nepredstavovala,“ pripustila.

Obrátil sa k nej a zamyslene nadvihol obočie. „Bezpochyby ste očakávali, že sa ocitnete v nejakej jaskyni alebo vlhkom podzemí,“ zamrmlal mierne pobavene.

Nervózne sa zachichotala. „No rozhodne nie v malom domčeku obklopenom sadom ruží,“ odvetila.

Vrátil sa k príprave čaju. „Tento dom patril mojej babke,“ povedal ticho a odniesol dve šálky s pariacim sa čajom k stolu. Jednu položil priamo pred Hermionu a posadil sa na stoličku oproti. „Prečo ste tu?“ spýtal sa.

Ukázala na zložené noviny, ktoré položila do stredu stola. „Priniesla som vám Denný Prorok.“

Zmätene sa zadíval na denník a čakal, čo povie ďalej.

„Sme na titulnej strane,“ vysvetlila, zodvihla noviny a hodila mu ich cez stôl.

Keď ich chytil a roztvoril, oči sa mu rozšírili od prekvapenia. Očami prebehol text a fotografie na prvej strane. Článok bol venovaný oslave, ktorá sa konala včera večer pri príležitosti Flitwickovho odchodu do dôchodku. Dopĺňali ho dva obrázky. Na prvom bol sám Filius Flitwick s úsmevom od ucha k uchu a vzrušene mával do fotoaparátu. No Severusovu pozornosť väčšmi upútal druhý obrázok – on a Hermiona. Stáli pri stole a zhovárali sa. Fotka zachytila okamih, kedy jej podával pohár s punčom, ona naňho vzhliadla a oči sa im stretli. Na prvý pohľad úplne nevinný okamih, no na fotografii sa javil niečím viac. Zdalo sa, akoby medzi nimi existovalo nejaké porozumenie, určitý druh intimity. Napokon Severus odtrhol zrak od obrázka a zahľadel sa na Hermionu. Pozorne sledovala jeho reakciu, no nepovedala nič.

Odtisol noviny do stredu stola a znovu sa pozrel, ako si Hermiona na fotke berie punč a dvíha k nemu tvár. „Nie som si istý, či bude pán Weasley z tejto fotografie nadšený,“ zamrmlal a odpil si z čaju.

Hermiona pokrčila plecami s pohľadom upretým na noviny. „Som presvedčená, že je mu to fuk,“ povedala temer šeptom. „Rozišli sme sa.“ Vzhliadla naňho, snažiac sa rozlúštiť jeho výraz. „Presne pred štyridsaťjeden dňami.“

Sledovala, ako v duchu čosi prepočítava, a zdalo sa jej, že sa mu v očiach mihol záblesk pochopenia. Odvtedy, čo v jej byte spolu pripravovali druhý protijed, uplynulo štyridsaťdva dní.

Severus sa opäť zadíval na noviny. Bol rád, že si vďaka šálke čaju má čím zamestnať ruky a úporne sa snažil zastaviť poplašné zvony, ktoré sa mu rozozneli v hlave. „Je mi to ľúto,“ ozval sa. „Dúfam, že vás to príliš nerozrušilo.“

Hermiona znovu pokrčila plecami a zamerala sa na šálku pred sebou. „Ron bol trochu naštvaný.“ Odmlčala sa a odpila si z čaju. „Viete, iniciatíva vyšla z mojej strany.“ Odložila šálku nabok a tuho si preplietla prsty. Počula, ako jej srdce v hrudi prudko bije a nevdojak jej napadlo, že ho možno počuje i Severus. Bola si veľmi dobre vedomá toho, že by mohla urobiť najväčšiu chybu vo svojom živote, ale naklonila sa dopredu a zhlboka sa nadýchla.

„Nemohla som žiť naďalej v klamstve,“ prehovorila, no nedokázala sa mu pozrieť do očí. „Uvedomila som si, že pociťujem hlboké city k niekomu inému.“

Severus pozoroval, ako nervózne klopká nechtami o povrch stola v márnej snahe zakryť chvenie rúk. S povzdychom zavrel oči a uvedomil si ohavnosť činu, ktorý spáchal. Blázon, prečo jej len na tie listy odpovedal – nielen jeho srdce sa ocitlo v ohrození.

„Rozumiem,“ povedal nedbalo a tváril sa pritom nevinne. „A sú vaše city opätované?“

Hermiona sa pousmiala a zodvihla hlavu. Konečne nabrala dosť odvahy, aby mu pozrela do očí.

„V tom je ten problém, viete,“ odvetila. „Dotyčný nielenže ovláda oklumenciu ako nik iný na svete, ale i bez jej použitia pre mňa zostáva hádankou.“ Uprene sa naňho dívala a on od nej nebol schopný odtrhnúť pohľad.

„Takže,“ pokračovala, „vonkoncom netuším... Som presvedčená, že pokiaľ ide o nezáväznú konverzáciu, považuje ma za celkom znesiteľnú, ale inak neviem.“ Zodvihla Denný Prorok a znovu sa pozrela na fotografiu, potom ho položila priamo pred Severusa.

„Domnievam sa,“ riekla a ukázala na obrázok, „že moje city boli pomerne jasné.“

Šokovane sledoval, ako sa jej oči napĺňajú slzami, no stále v sebe nedokázal nájsť dostatok odvahy, aby zareagoval na jej otvorenosť.

Hermiona zažmurkala, aby potlačila slzy, a pokračovala roztraseným hlasom: „Tú fotku som si všimla dnes ráno a bola pre mňa zábleskom nádeje. Preto som sem prišla. No ako tu teraz sedím, stále netuším, čo si o mne myslíte.“

Nedokázala dlhšie zniesť jeho pohľad a mlčanie, vstala od stola a prešla cez miestnosť k oknu, kde sa neprítomne zadívala do záhrady.

Čelo si oprela o sklo a sťažka si povzdychla. „Nemôžem takto ďalej. Keď ste navštívili Hagrida u Svätého Munga, tešila som sa, že vás znovu vidím. Bolo zvláštne hľadieť na vás očami dospelého človeka – vnímať vás ako muža, nielen učiteľa. Už som sa viacej nebála vášho ostrého jazyka, naopak, zistila som, že váš sarkazmus je inteligentný a atraktívny. Vtedy bolo ešte všetko v poriadku, odišla som domov a pokračovala vo svojom predošlom živote. No všetko sa zrazu zmenilo, keď sme spolu pripravovali druhý protijed. V ten večer som si užívala vašu spoločnosť, no nielen to – vychutnávala som si aj vašu fyzickú blízkosť, zvuk vášho hlasu, temnotu očí. Nič z toho som si však neuvedomovala, pokiaľ ste neodišli. Len čo ste vyšli za dvere, mala som pocit, akoby ma niekto udrel päsťou do hrude. Pri myšlienke, že vás možno nikdy viac neuvidím, sa ma zmocňovala panika.“

Obzrela sa a zadívala sa mu na zátylok, na plecia odeté v čiernom súkne. Nepohol sa od chvíle, čo odišla od stola.

„Musela som sem prísť a dostať sa z toho – tak či onak. Nemôžem jesť ani spať, nedokážem jasne uvažovať.“

Zaklonila hlavu dozadu, dotkla sa okenného rámu a privrela oči. Zrazu začula, že vstal od stola a v tom momente v nej nádej pohasla. Bola si istá, že sa chystá odísť z miestnosti.

Severus napokon nabral dostatok odvahy na to, čo jej chcel povedať. Prešiel cez kuchyňu a zastavil sa vedľa nej pri okne. „U mňa sa to začalo ešte skôr,“ podotkol potichu a zahľadel sa na záhradu rozprestierajúcu sa za oknom.

Hermiona sa k nemu prekvapene otočila, udivená, že ju nevyhrešil.

„Vo chvíli, kedy som vstúpil do nemocničnej izby,“ pokračoval, „a všimol si, aká nádherná mladá žena sa z vás stala.“

Obrátil sa k nej, a keď sa im pohľady stretli, Hermiona bola prekvapená úprimnými emóciami, ktoré mu vyžarovali z tváre – zmes nehy a zúfalstva.

„Vari je naozaj také ťažké všimnúť si to, Hermiona?“ zašepkal. „Tiež nemôžem jesť ani spať.“

Chcela natiahnuť ruku a položiť mu ju na hruď, no niečo v jeho pohľade ju zastavilo. „Ak máte rovnaké pocity ako ja, prečo sa na mňa dívate s takou úzkosťou v očiach?“ spýtala sa ustarostene.

„Lebo je to nemožné,“ odvetil s náznakom podráždenia v hlase. „Som pre vás príliš starý, príliš škaredý. Zatiaľ čo vy s Potterom a Weasleym ste miláčikmi čarodejníckeho sveta, mňa nenávidí priveľa ľudí. Neprichádza to do úvahy!“

Hermiona sa zamračila. „Kto to povedal? Vážne si myslíte, že ma zaujíma, akú mienku má o nás čarodejnícka spoločnosť?“

„Okrem príležitostných posmešných článkov od Rity Skeeterovej ste nikdy nemuseli čeliť negatívnej publicite, slečna Grangerová. Verejnosť očakáva, že vás uvidí s nejakým mladým hrdinom. Ak spojíte svoj osud s niekým ako ja, ľudia si budú myslieť, že ste pod vplyvom kliatby Imperius.“

„Aha, takže som opäť slečna Grangerová, však?“ zvolala Hermiona a hlas jej silnel. „Kašlem na to, koľko máte rokov! Veľmi dobre viete, že ste najväčším hrdinom spomedzi všetkých čarodejníkov, čo som kedy stretla. Prečo vám zrazu záleží na tom, aký názor má na vás tlač?“

„Nejde o mňa,“ zavrčal Severus. „Skrátka si neželám, aby sa v takom citlivom období vašej kariéry prepieralo na verejnosti vaše súkromie. Ste neuveriteľne naivná, vôbec netušíte, aký vplyv to na vás môže alebo nemôže mať. Smiešny je už samotný fakt, že sa o tom vôbec bavíme!“

„Vy ste taký sakramentsky blahosklonný!“ vykríkla podráždene. „Som úplne schopná rozhodovať o tom, s kým sa budem vídať. Vážne čakáte, že sa len tak zoberiem a zutekám, keď som si pred vami vyliala svoje prekliate srdce?“

„Ale áno,“ precedil cez zuby a otočil sa, „presne to od vás očakávam.“ Vzdialil sa od nej a zastal pri stole, očami sa pristavil na prvej stránke Denného Proroka. „Chcem, aby ste odišli, hneď teraz,“ dodal.

Hermiona sa naňho neveriacky pozrela. Jedna vec by bola, ak by jej city zostali neopätované, ale toto bolo niečo celkom iné, priznal sa, že k nej cíti to isté, no teraz tvrdohlavo odmietal konať v súlade s tým.

„To je absurdné!“ vykríkla. „Výhovorky! Samé výhovorky! Jednoducho máte strach. Tak dlho ste žili osamote, že i len myšlienka na to, že by ste mohli s niekým zdieľať svoj život, vás desí!“

Otočil sa k nej s temným pohľadom. „Na vašom mieste by som zvažoval slová, slečna Grangerová,“ zasyčal cez zaťaté zuby.

Pozrela mu do očí. „Ste zbabelec, Severus. Obyčajný zbabelec!“

S nečakanou prudkosťou sa na ňu vrhol a schmatol ju za ruku. Šokovane pre ním cúvla.

„Nikdy sa neopovažujte nazývať ma zbabelcom,“ zavrčal s planúcimi očami. „Vypadnite!“

Vytrhla si ruku zo zovretia a zúfalo sa snažila dostať pod kontrolu chvejúcu sa spodnú peru. „Fajn!“ Rozbehla sa ku kuchynským dverám a zabuchla ich za sebou s čo najväčšou silou. Keď sa dostala ku vchodu, už jej tiekli slzy. S rukou na kľučke sa oprela hlavou o dvere a rozplakala sa – ticho a žalostne.

Severus si stisol prstami koreň nosa a snažil sa skrotiť emócie, ktoré v ňom zúrili. Schmatol jednu zo šálok a šmaril ju o stenu, s rinčaním sa rozbila a zafŕkala bielu omietku. Pokrútil hlavou. Bol úplný blázon. Toľko týždňov mu Hermiona mátala v mysli a teraz, keď k nemu dobrovoľne prišla a zložila mu srdce k nohám, surovo ho rozdupal a vyhnal ju preč. Prečo? Bál sa. Mala pravdu. Karty boli rozdané, no on nebol pripravený riskovať, i keď mal možno najlepšiu kartu vo svojom živote. Schytil zo stola druhú šálku, tresol ju o múr a vytvoril ďalšie fľaky. Za spŕšky hlasných nadávok kopol do drevenej stoličky a zhodil ju na zem.

Potom si prstami prehrabol dlhé čierne vlasy. Práve tak mu prekĺzla pomedzi prsty. Stála za to riziko? Jediné, čo dával do stávky on, bola samota. Bola hodna viac než jeho prázdny život, ktorý viedol v posledných rokoch? Otočil sa a zadíval na zavreté dvere. Mal by ísť za ňou. Vykročil k dverám a na svoje prekvapenie zistil, že sa pomaly otvorili.

Hermiona váhavo vstúpila dnu a opatrne za sebou zavrela dvere. Pozrela na Severusa, pohľady sa im stretli.

„Už ste skončili s ničením svojho majetku?“ spýtala sa ustarane.

Zaťal zuby a prikývol. Keď si všimol jej tvár zaliatu slzami, pichol ho osteň viny.

„Úprimne povedané, Severus, nemôžem odtiaľto len tak odísť. Ak by ste mi naznačili, že ma nedokážete vystáť, v tom momente by som z vášho života zmizla – ale pokiaľ existuje čo i len nepatrná možnosť, že by sme sa mohli k niečomu dopracovať, v žiadnom prípade pred ňou nezutekám.“

„Je mi ľúto, že som vás nazvala zbabelcom,“ dodala.

„Ospravedlňujem sa, že som reagoval tak prehnane.“

„Mrzí ma, že som vám tak neohlásene vrhla do súkromia.“

Potlačil smiech. Hermiona sa usmiala a utrela si slzy.

„Nemôžeme to len tak ignorovať. Prečo by sme to neriskli? Nevieme vopred, ako budú ľudia reagovať. Nezáleží na tom, čo si kto pomyslí, Severus. Nech len klebetia, koľko len chcú, je mi to jedno.“

Oči mu potemneli. „Ja riskujem nanajvýš svoj pokoj, Hermiona. U vás je však v stávke oveľa viac než len verejná mienka. Čo vaši priatelia? Sotva som bol ich obľúbeným profesorom. Ako zareagujú? A vaši rodičia asi tiež nebudú skákať od radosti, keď si domov privediete starého nevrlého majstra elixírov.“

Prosebne naňho pozrela. „Všetky tieto problémy môžu nastať, ale aj nemusia, Severus. Vysporiadame sa s nimi, keď sa vyskytnú.“ Pokrútila hlavou a odhrnula si vlasy za uši. „Nemala som to v pláne. Nezobudila som sa raz ráno s úmyslom zaľúbiť sa do starého nevrlého majstra elixírov. Skrátka sa to stalo! Obávam sa, že „nie“ nebudem akceptovať ako odpoveď,“ doplnila.

Severus k nej podišiel s pohľadom upreným na jej tvár a zastavil sa len niekoľko centimetrov od nej. Kútiky úst mu zvlnil drobný úsmev.

„Ak nechcete prijať „nie“ ako odpoveď, aké možnosti mi ešte ostávajú? Obaja vieme, aká ste tvrdohlavá. Vyhovel som každej vašej požiadavke. Súhlasil som, aby ste Hagridovi povedali, že som pripravil prvý protijed, dovolil som vám, aby ste mi pomáhali pri príprave druhého. Dokonca som sa od vás nechal prehovoriť, aby som sa zúčastnil na tom prekliatom večierku.“

Hermiona nervózne prehltla. „Znamená to „áno“?

„Vyzerá to tak,“ zatiahol.

„Už vás nezaujíma, čo sa objaví v novinách?“ spýtala sa.

„Nečítam noviny.“

„A netrápi vás, čo povedia moji priatelia?“

„Vari ma to niekedy predtým trápilo?“

„A ani vám neprekáža, že som od vás o toľko mladšia?“ spýtala sa roztraseným hlasom.

„Hermiona?“ oslovil ju šeptom.

„Áno?“

„Prestaň mi klásť otázky!“ prikázal jej a na perách sa mu objavil úsmev. „Myslím, že nadišiel okamih, kedy by som ťa mal pobozkať.“

„Dobre,“ vyhŕkla.

Prekvapivo jemne jej zotrel palcom z líca poslednú slzu a pery sa im stretli. O malú chvíľu sa odtiahol.

„Chcel som to urobiť už tak dávno,“ povedal trochu udýchane.

Hermiona sa usmiala a objala ho okolo krku. „Tak neprestávaj!“ nariadila.

A on sa opäť podvolil jej požiadavkám a pokračoval v tom ešte veľmi dlho.

 

Pozn. prekl.: A to je naozaj koniec. Ako sa hovorí, dobrého veľa nebýva;-) Dúfam, že vám tento rozkošný romantický príbeh spríjemnil začiatky posledných týždňov. Veľmi pekne ďakujem za všetky nadšené ohlasy a budem sa tešiť na stretnutie pri ďalších prekladoch.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: AlexaSlan - 14.03. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hanka - 29.03. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Minanim - 15.06. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 01.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 5. kapitola Od: denice - 30.12. 2017
Znovu jsem si vychutnala tento krásně jemný a romantický příběh - je v něm všechno, co si nejen v tomto svátečním období můžu přát. Urputná Hermiona jdoucí si tvrdohlavě za svým a paličatý mužský, který se nakonec víc než rád dá přemluvit :-) Ještě jednou děkuji za půvabnou povídku!

Re: 5. kapitola Od: sisi - 06.03. 2017
Děkuji, Solace, za krásný překlad a ten dojemný závěr. Moc se mi líbí, jak Severus Snape žije "daleko, předaleko, tam, kde je les hustý až do ztracena a tma černá až do fialova," ( 1.) prostě v lesích, obklopen růžovou zahradou, loukou plnou zvonečků a spolu s ním tam je Hermiona. Líbí se mi představa domku po babičce, všechen ten starobylý nábytek, trámy na stropě, bílá omítka, hrnečky s růžovým okrajem :-) Působí to velmi útulně a pohádkově. Povedlo se. Dík. (1.) citát z divadelní hry Divadla na provázku - Panna a netvor - předloha M. Uhde 1991 ( asi ten rok, pak to hráli ještě dlouho, ale premiéru jsem nestihla, režisér byl tehdy V. Morávek), podle pohádky Fr. Hrubína, podle lidové pohádky, atd., protože stopy této pohádky vedou do Itálie a Francie.

Re: 5. kapitola Od: mami - 08.11. 2016
Aaaaa už je koniec? A čo reakcia ostatných...vlastné na nej vôbec nezáleží. Ďakujem za preklad.

Re: 5. kapitola (záver) Od: maria - 28.10. 2016
dakujem
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Za málo:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: Zuzana - 27.10. 2016
Och, to bolo pekné:) konečne si dal povedať, že môže mať v živote aj kúsok šťastia:) a môže sa zaláskovať aj on. Veľmi pekne ďakujem za preklad.
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Aj ja ďakujem, Zuzka, a teším sa, že sa ti poviedka páčila. Konečne si šťastie sadlo i na Severusa;-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: myska111 - 20.10. 2016
Velmi pěkná povídečka, asi je pravda, že konec má být v nejlepším. Ty dopisové rozhovory byly fakt zábavné.Těším se na další povídky. Díky za překlad
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Áno, myslím, že koniec nadišiel v pravej chvíli. Teším sa, že sa ti poviedka páčila a ďakujem za odozvu, myska:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: morningstar01 - 20.10. 2016
nádhera, obrovsky děkuju za překlad, moc jsem si povídku vychutnala ... Snamionky jsou moje nej, protože dočíst se šťastného konce pro Severuse aspoň v rámci fan fiction je takovým hřejivým balzámem na duši ... krása, díky moc ... a samozřejmě tímto prosím o překlad nějaké další perličky :-)
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Ďakujem pekne za milý komentár. Veľmi sa teším, že ťa poviedka nadchla. Časom sa tu iste objavia aj ďalšie romantické perličky. Mám ich ešte zopár v zásobe. V každom prípade nás pri pohľade na ľavú lištu stránky čaká veľmi plodný rok na snamione preklady. Je sa na čo tešiť;-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: Marti - 19.10. 2016
Ach ano, dopadlo to tak, jak jsme všechny doufaly, že? Ani jsem nečekala, že se Severus ke svým citům přizná tak bez mučení. Nechybělo nezbytné "bububu, zkazím ti život, kariéru a nepromluví s tebou ani klika u dveří, když si se mnou něco začneš", ale to už k téhle postavě neodmyslitelně patří. Kdyby Hermionu po otevření dveří vtáhl do náruče, zadusil polibky, vytáhl pugét růži a prsten s diamantem, tak by mě asi křísili z mrákot... :-D Kažodpádně děkuju za celý překlad, moc jsem se bavila - korespondence mezi těmihle dvěma nikdy nezklame. Budu se těšit na nějakou další perlu!
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Áno, dočkali sme sa typického záveru, ale kto očakával niečo iné?;-) Teším sa, že ťa poviedka bavila. Myslím, že z času na čas dobre padne (pre zmenu) i takáto milá romantická oddychovka (pokiaľ sa to s nimi nepreháňa). Veľmi pekne ďakujem za všetky tvoje komentáre, Marti:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: zuzule - 19.10. 2016
Jo, typickej chlap. Vzdycky najde nejaky duvod, proc neco nejde... Ale Hermiona ma muj obdiv, ze se nedala. :) Nadherna romantika, diiiky moc!
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
So Severusom to nikdy nie je ľahké. A Hermiona je frajerka, že vytrvala. Veľká vďaka, zuzule:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: kattyV - 18.10. 2016
Není nad to si občas přečíst něco milého a příjemného. Díky.
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Tak to ma veľmi teší a taktiež ďakujem, kattyV:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: kar - 18.10. 2016
To už je konec? To nééé. Al v poslední kapitole to emocemi jen sršelo. A Severus se jako vždy pokusil Hermionu odehnat. To by snad ani nebyl on, aby to nezkusil, ale Hermiona se tak snadno odehnat nenechá. Děkuji za překlad
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Hermiona je už dosť stará na to, aby si uvedomila, že je veľká škoda prepásť v živote šance, ktoré sa naskytnú. Na také chyby nie je dosť dlhý ani život čarodejníkov. Veľmi pekne ďakujem, kar:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: Gift - 18.10. 2016
Pani, pro me prisel konec zcela necekane. Ta predstava Hermiony, Severuse a zahradky plne ruzi mi ovsem vycarovala usmev na tvari. Byla to velmi milonka a hezka povidka. Velice dekuji!
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Podľa mňa to bolo dlhé tak akurát, aby to čitateľov nezačalo nudiť. Totiž správne načasovať koniec je tiež umenie, ktoré mnohým autorom chýba. Teším sa, že sa ti poviedka páčila. Ďakujem za odozvu, Gift:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: gama - 18.10. 2016
Moc příjemně se to četlo. Děkuji za překlad, užila jsem si ho.
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Ďakujem, gama. Teší ma, že si si poviedku užila:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: Ganlum - 17.10. 2016
Krásný konec povídky a příjemné zakončení dne. Usmívám se jak měsíček na hnoji...to se bude usínat. ..a doufám,že i sny budou hezké :-) Děkuji, Solace:-) PS: Nemáš v šuplíku ještě něco podobně roztomilého?
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Vďaka za milý komentár, Ganlum. Tiež sa usmievam ako mesiačik na spomenutom mieste a teším sa, že sa ti poviedka páčila:-) P.S.: Ale áno, niečo sa ešte nájde;-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: Iveta - 17.10. 2016
Ten domek bych chtela videt, predstavuji si ho uplne kouzelne :-) Pekna povidka, hlavne se mi libila dopisova forma. Moc dekuji za preklad :-)
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Zdá sa, že to bol domček ako z rozprávky. Trošku Severusovi závidím. Teším sa, že sa ti poviedka páčila a ďakujem za odozvu, Iveta:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: prodavacka - 17.10. 2016
Ahoj Solace, To je velice milé čtení a škoda, že je konec Děkuju Zdraví Prodavačka
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Som rada, že sa ti poviedka páčila. Netreba smútiť, zdá sa, že nás čaká veľmi plodný rok na snamionky. Ďakujem za odozvu:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: luisakralickova - 17.10. 2016
Moc děkuji za překlad téhle Snamionky, pondělky s ní byly příjemnější a věřím, že najdete nějakou další podobnou chuťovku.
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Ale áno, určite sa niečo podobné časom objaví;-) Ďakujem za milý komentár, Luisa.

Re: 5. kapitola (záver) Od: martik - 17.10. 2016
Uvažovala jsem jestli to mám zhltnout při polední pauze, ale nakonec jsem to zavrhla a dobře jsem udělala. Mohla jsem si tak v klidu vychutnat tenhle dokonalý dort se šlehačkou i třešničku na konec. Začátek úžasný, pokousaný Snape byl skvělý a vyznávající se Hermiona ještě lepší. Měla jsem úplně slzy na krajíčku, když jí řekl „Vari je naozaj také ťažké všimnúť si to, Hermiona?“ zašepkal. „Tiež nemôžem jesť ani spať.“. To mě úplně dostalo *zasněně vzdychá*. Konec zesládl a Severus se nakonec moc rád podvolil. Děkuji solace za příjemné pondělky, škoda, že už je konec, moc jsem si to užívala.
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Som rada, že záver naplnil tvoje očakávania a došlo aj na tú čerešničku:-) Myslím, že Severus nebude ľutovať, že sa podvolil. Život s Hermionou mu môže priniesť veľa krásnych chvíľ. Pomaly sa blíži advent, ale nevylučujem, že v budúcom roku vám spríjemním pondelky podobnými roztomilými kúskami. Veľká vďaka za všetky milé komentáre, martik:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: Carmy - 17.10. 2016
Ach! To už je koniec? :( Ale veľmi pekná a milá poviedka, akurát som dúfala, že sa ich vzťah bude vyvíjať trošililinku dlhšie. Ďakujem za preklad :)
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Bola to len krátka romantická oddychovka. Pri nich sa nedá očakávať nejaká zložitejšia zápletka. Majú byť milé, vtipné a osviežujúce. A nebuď smutná, určite sa tu v budúcnosti niečo podobné objaví. Veľmi pekne ďakujem, Carmy:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: tvefisto - 17.10. 2016
Moc mě mrzí, že už tahle povídka končí. Fakt jsem si ji užívala. A Severus nezklamal - o něco mu děsně jde, když už to má, radši to rychle zadupe do země, ublíží tím všem okolo a pak se to snaží zase dávat dokupy, protože mu najednou svitlo. :) Moc ď za překlad, mohla by se někdy zase objevit nějaka podobná povídka, vůbec bych se nezlobila. ;)
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Určite sa niečo podobné časom objaví, či už pôjde o jednorázovku alebo krátku kapitolovku. Mám ešte zopár kúskov v zálohe;-) Veľmi ma teší, že si si poviedku užila a ďakujem za milé komentáre, tvefisto:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: omnes-seethis - 17.10. 2016
Rozkosne, prechod z dopisu na klasickou prozu v tehle fazi byl vice nez vitany. Doufala jsem, ze k tomu dojde. Konec to melo typicky snamionovsky, jak ma byt :) Dekuji moc za preklad tehle krasne perlicky, opravdu dobry vyber. :)
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Áno, tiež som bola rada, že sa autorka vrátila ku klasickej próze. Nadviazala tak na začiatok. Teším sa, že sa ti poviedka páčila. Ďakujem za milý komentár:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: silrien - 17.10. 2016
Aaah, zakousnutý Severus, vtipná představa. Ještě že je Hermiona tvrdohlavá a nedala Severusovi šanci tuhle příležitost pro sblížení propást. Ačkoliv ani proti pokračování bych nic nenamítala. Bylo to krásné. Děkuji za překlad
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Ešteže Hermiona nie je upír:-D Bolo mi ho trochu ľúto, chudáčika. Takýmto romantickým oddychovkám svedčí, keď nie sú príliš dlhé. Bolo to tak akurát. Ale nevylučujem, že sa tu v budúcnosti niečo podobné objaví. Mám ešte zopár kúskov v talóne;-) Ďakujem za milý komentár, silrien.

Re: 5. kapitola (záver) Od: Lupina - 17.10. 2016
Byla to krásná romantika. Moc jsem si ji užila. Severus byl nedostupný, Hermiona neústupná, prostě vše perfektně namíchané. Moc děkuji za objevení a překlad povídky, Solace. Užila jsem si ji náramně. PS: Taky bych si do Severuse chtěla kousnout :-D
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Som rada, že si sa pri čítaní bavila. Z času na čas prídu takého krátke romantické oddychovky vhod aj pre prekladateľa;-) Tiež som si to užila. Veľká vďaka, Lupina:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: larkinh - 17.10. 2016
to bylo pěkné :) ten konec sice trochu moc ... romantický s klišé zápletkou, ale rychle se to vyřešilo a oba v tom měli svůj podíl, takže to beru... jen víc takových nenáročných úsměvných šťastných příběhů! Díky za překlad.
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Pri takýchto nenáročných romantických oddychovkách sa istá klišé zápletka očakáva, podobne ako pri romantických filmových komédiách. Myslím však, že záver nebol extrémne presladený, celá poviedka bola okorenená humorom a výrazným pozitívnym prvkom je aj originalita spracovania - kapitoly písané formou listov. Veľká vďaka, larkinh:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: margareta - 17.10. 2016
To byla krááása!!! Připadá mi, jako by se Severus zachoval podle staré vojenské praktiky: ,, Budeme s nepřítelem bojovat! Když zjistíme, že je silnější, tak se k němu přidáme." Byla silnější, tak se k ní přidal. Stejně, dopisy jsou dopisy, ale diskuze z očí do očí je vždycky mnohem účinnější, žejo. Mockrát děkuji za prima povídku!!
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Áno, máš pravdu. Usúdil, že mu s ňou bude lepšie, tak sa k nej pridal. Len sa to zase nezaobišlo bez siahodlhého presviedčania. Aj keď v poslednej fáze v tom už mal jasno a kládol iba symbolický odpor;-) Ďakujem za všetky milé komentáre, margareta:-)

Re: 5. kapitola (záver) Od: denice - 17.10. 2016
Tahle Hermiona se mi moc líbí - prostě jde si za svým, ať si Severus říká, co chce, ona to nevzdá, jednoduše je tady a on ať se s tím kouká vyrovnat. A Severus si tím pádem může udržet svou pózu a předstírat skoro až do konce, kdovíjak se mu její úsilí příčí - no prostě jsou oba skvělí :-) Vážně je mi líto, že povídka končí. Díky!
Re: 5. kapitola (záver) Od: solace - 29.10. 2016
Krásne si to zhrnula. Tiež mám rada takýto typ Hermiony. Jej urputnému úsiliu skrátka nemožno odolať. Myslím, že Severus nebude ľutovať. Veľmi pekne ďakujem, denice:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

little beloved: ( solace )17.10. 20165. kapitola
little beloved: ( solace )10.10. 20164. kapitola
little beloved: ( solace )03.10. 20163. kapitola
little beloved: ( solace )26.09. 20162. kapitola
little beloved: ( solace )19.09. 20161. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( solace )12.09. 2016Úvod