Preklady fanfiction Harryho Pottera

Tretia kapitola

Vážený pán profesor Snape,

veľmi pekne ďakujem, že ste mi dovolili pomôcť Vám pri príprave protijedu. Bola to neoceniteľná skúsenosť. Elixír má už päť dní dobrú konzistenciu, cez víkend ho odnesiem Hagridovi. Potom sa s Vami spojím a poinformujem Vás o výsledkoch, ktoré budú, dúfam, okamžite rozpoznateľné.

Teraz, keď už pominul skutočný dôvod pokračovať v našej korešpondencii, sa cítim trochu v rozpakoch. Len zriedka sa mi naskytne príležitosť viesť podobné intelektuálne rozhovory a dúfam, že Vás nevystraším, ak Vás budem aj naďalej otravovať svojimi otázkami a názormi. Pripájam na posúdenie článok, ktorý sa zaoberá využitím beladony. Musím podotknúť, že autorku nepovažujem za veľmi presvedčivú.

Hermiona

* * * * *

Milá Hermiona,

prosím, neváhajte ma otravovať tak často, ako uznáte za vhodné – čítanie Vašich listov mi prináša radosť. Vzhľadom na to, že som z postu učiteľa na Rokforte odišiel už pred šiestimi rokmi, myslím, že nadišiel čas, aby ste ma prestali titulovať „pán profesor“.

Pevne dúfam, že Hilda V. Blampová nie je Vaša priateľka, príbuzná, ani Váš pseudonym. Nech je už kýmkoľvek, musím konštatovať, že je to absolútna hlupaňa. Jej článok o beladone je snáď najhorší výplod, aký som v poslednom čase čítal. Ďakujem za pobavenie. Prikladám celý článok doplnený na okrajoch mojimi poznámkami napísanými červeným atramentom.

Váš atď.

Severus

* * * * *

Milý Severus,

píšem Vám z Hagridovej chalupy, tak mi prosím prepáčte nedostatočnú kvalitu pergamenu – je to všetko, čo sa mi podarilo nájsť. Hagrid dnes ráno užil protijed a účinok bol okamžitý, farba jeho kože je znova úplne normálna. Teda aspoň tá malá časť, ktorú je vidieť spod všetkých tých chlpov.

Bohužiaľ, Hagrid bol taký šokovaný dosiahnutým výsledkom, že nástojil na tom, aby sme si pripili na Vaše zdravie medovinou zrejúcou v dubových sudoch v šialenom čase o desiatej dopoludnia. Za celé popoludnie spotreboval obrovské množstvo tohto nápoja a súčasne ma častoval príbehmi o tom, aký ste boli za mladých čias (ak mám pravdu povedať, bol to veľmi zaujímavo strávený čas – dávno som sa tak dobre nepobavila). Avšak situácia sa postupne vymkla spod kontroly a Hagrid sa odtackal do hradu, aby Minerve podrobne porozprával, aký ste úžasný. Snažila som sa ho zastaviť, no obávam sa, že poloobor vážiaci pol tony je tak trochu nad moje sily. Minerva sa ho akiste opýta, prečo Vás považuje za úžasného. Chystám sa ísť za ňou a pokúsim sa ju presvedčiť, že Hagrid v opitosti táral nezmysly. Držte mi palce. Ospravedlňujem sa za všetko.

Hermiona

* * * * *

Milá Hermiona,

ste vskutku vynikajúcou majsterkou elixírov, no nikdy ste neboli silná v oklumencii. Zjavne sa Vám nepodarilo presvedčiť Minervu, že Hagrid tára nezmysly pod vplyvom alkoholu, keďže jej sova dorazila hodinu po Vašej. Zdala sa byť dosť naštvaná, že som na Vašu korešpondenciu odpovedal, najmä ak si uvedomíte, že som všetky jej listy, čo mi poslala za posledné štyri roky, ignoroval.

Než sa začnete ospravedlňovať, buďte si istá, že to nie je potrebné. Nič z toho nepredstavuje žiadny problém, pokým nevypátra miesto, kde sa nachádzam. Pripájam celkom presvedčivý článok o jedoch, pri ktorých je bezoár neúčinný. Prosím, pošlite mi koncept článku o Acus Venenatus, ak si naň nájdete čas; veľmi ma zaujíma Váš spôsob prezentácie informácií.

Zaujímalo by ma, či by ste mi boli ochotná odpovedať na tak trochu osobnú otázku? Premýšľal som o tom, prečo ste si vybrali profesiu spojenú s elixírmi? Nesporne ste boli najlepšou študentkou na mojich hodinách, no nikdy som nenadobudol pocit, že máte vrodený talent pre tento odbor, na rozdiel od čarovania alebo transfigurácie. Dúfam, že moje poznámky nevezmete ako kritiku, pretože absenciu vrodeného talentu ste v plnej miere vykompenzovali výnimočným odhodlaním a obdivuhodnou inteligenciou.

Severus

* * * * *

Milý Severus,

ďakujem za článok o bezoári, je vynikajúci. A teraz k Vašej otázke – možno budete prekvapený, ale to kvôli vám som sa rozhodla pre profesiu spojenú s elixírmi. Máte pravdu, mám väčší prirodzený talent na čarovanie a transfiguráciu, no elixíry boli pre môj intelekt neporovnateľne väčšou výzvou. Počas šiesteho ročníka na Rokforte som konečne pochopila podstatu toho, čo ste sa nás snažili naučiť počas niekoľkých rokov: zvládnutie umenia prípravy elixírov si vyžaduje viac než len memorovanie zoznamu prísad a postupov pri varení. Prišla som na to vďaka poznámkam Polovičného princa. Závidela som mu. Privádzal ma do zúrivosti. Ako bolo možné, že študent, ešte iba šiestak, mal taký obrovský talent pre daný odbor, aký chýbal samotným odborníkom, ktorí napísali danú učebnicu? Pozorovala som Horaca Slughorna, ako pripravoval elixíry s ľahkosťou a obratnosťou, ktorá mi chýbala, no i jeho úžasné schopnosti mali ďaleko od neuveriteľného talentu Polovičného princa. Keď sme napokon zistili, kto sa skrýva za týmto pseudonymom, ani trochu ma to neprekvapilo. Ako to, že som na to neprišla skôr? Moja závisť rástla. Neboli ste len géniom v oblasti alchýmie, dokázali ste tiež v neskutočne mladom veku vymyslieť vlastné kúzla. Spomenula som si na rébus s elixírmi, ktorý ste vytvorili pred niekoľkými rokmi, aby ste ochránili Kameň mudrcov. Postihli ste logiku, ktorá obvykle presahuje chápanie aj tých najnadanejších čarodejníkov. Od tej chvíle som vedela, čo urobím so svojím životom, ak prežijem vojnu: chcela som sa stať majsterkou elixírov. Napadlo mi, že chýbajúci prirodzený talent doplním tvrdou prácou a vytrvalosťou. Síce zo mňa nikdy nebude Polovičný princ, no aspoň sa stanem majsterkou elixírov.

A teraz budete mať možnosť oplatiť mi moju úprimnosť rovnakou mincou. Prečo ste sa rozhodli žiť po celé tie roky v úplnej izolácii? Predpokladám, že sa vám prieči nadmerný kontakt s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o tých s nižším vzdelaním. No nie je v istom zmysle ťažké úplne prerušiť všetky vzťahy s vonkajším svetom? Ospravedlňujem sa za trúfalosť, ale cítim sa hrozne pri pomyslení, že ste možno osamelý.

Článok o Acus Venenatus je skoro hotový.

Hermiona

* * * * *

Milá Hermiona,

prepáčte za mierne oneskorenie mojej odpovede na Váš posledný list. Potreboval som pár dní, aby som popremýšľal nad jeho obsahom. Od príchodu Vašej sovy mnou zmietajú dve protichodné emócie. Neviem, či mám pociťovať hnev a zúfalstvo nad vašimi hlúpymi dôvodmi, ktoré vás priviedli k myšlienke stať sa majsterkou elixírov, alebo či mám teraz, keď som bol svedkom vášho nepochybného majstrovstva, cítiť hlboký obdiv a trochu hrdosti, že som mimovoľne ovplyvnil Váš profesionálny vývoj. V súčasnosti sa skôr prikláňam k druhej možnosti.

Vyzerá to tak, že sme prekročili hranice čisto profesionálnych záujmov. No môžem za to viniť jedine seba, keďže ja som prišiel s prvou otázkou. Vzhľadom na to, že ste mi vyhoveli a odpovedali, vynasnažím sa Vám revanšovať rovnakou mierou.

Existuje mnoho dôvodov, prečo som si vybral samotu. Ak by Váš najlepší priateľ zahynul Vašou vlastnou rukou, dokázali by ste sa pokojne vrátiť na miesto činu? A vedomie, že táto smrť bola vopred podmienená inými okolnosťami, alebo že k nej došlo z nutnosti a po predošlej dohode, by bolo pre Vás len malou útechou. Nebudem Vás nudiť podrobnosťami, ktoré poznáte z môjho procesu. Rokfort bol mojím domovom, no ja som svojím konaním spravil zo seba bezdomovca. Vrátim sa späť, no rozhodne nie tak skoro, akoby si Minerva priala.

Ako ste určite vypozorovali, som mimoriadny mizantrop. Obávam sa, že väčšinu čarodejníckej populácie považujem za nesmierne obmedzenú. Nudí ma, popudzuje, často vo mne vzbudzuje hnev. Svojou dobrovoľnou izoláciou sa chránim pred nežiadúcim vyrušovaním; no tiež to znamená, že musím oželieť spoločnosť niekoľkých osobností s výnimočnými mentálnymi schopnosťami, ktoré by boli ochotné so mnou komunikovať. Vaše listy, aj keď sú viac než vítané, mi bolestivo pripomínajú, že existujú ľudia, s ktorými stojí za to komunikovať. Nikdy som nemal v úmysle žiť trvale životom pustovníka, no zatiaľ nie som pripravený vzdať sa svojej samoty.

Jedna poznámka na záver: Hoci sa zdá, že ste presvedčená, že ma väčšina čarodejníckeho sveta považuje za vojnového hrdinu, môžem vás uistiť, že pravda nie je až taká pozitívna. Ubezpečujem Vás, že som stále nesmierne nepopulárny u priaznivcov oboch strán. Množstvá výhražných listov a hulákov, ktoré som v priebehu rokov dostal, ma v tomto predpoklade utvrdili. Občasné pocity osamelosti sú neveľkou cenou, ktorú musím zaplatiť za svoj pokoj.

Severus

* * * * *

Milý Severus,

ospravedlňujem sa za nasledujúce slová, no nemám pocit, že by ste boli pred vojnou obzvlášť populárny, možno iba ak u študentov Slizolinu. Zatiaľ čo si teraz niektorí čarodejníci a čarodejnice myslia, že majú dobrý dôvod nenávidieť Vás, existujú i takí, ktorí našli oveľa viac dôvodov, aby Vás obdivovali a rešpektovali. Nebudem sa Vás snažiť presvedčiť, či a kedy sa máte vrátiť do čarodejníckeho sveta, no možno by ste si mali uvedomiť, že nie každý reaguje tak, ako ste očakávali. Som presvedčená, že bezprostredne po skončení procesu to bolo správne rozhodnutie, no štyri roky Vašej neprítomnosti boli dostatočne dlhým časom, aby zmiernili i tie najostrejšie názory a ľudia sa posunuli ďalej.

Takmer každý deň dostávam od Minervy sovy s celým radom otázok. Ako sa má Severus? Nie je v depresii? Nie je osamelý? Je stále rovnako nekomunikatívny? Dúfam, že sa nenahneváte, ale tak ma tým prenasleduje, že som si vymyslela celý príbeh. Napísala som jej, že ste si oholili hlavu dohola, pribrali najmenej päť kíl, ani zďaleka nie ste v depresii, dokonca sa bez príčiny šialene smejete a určite nie ste osamelý vďaka trom vyzývavým muklovským blondínam, ktoré s vami žijú. Zatiaľ mi neodpísala.

V prílohe nájdete koncept článku o Acus Venenatus.

Hermiona

* * * * *

Milá Hermiona,

ďakujem za článok, bolo mi potešením prečítať si ho. Doplnil som doň drobné úpravy. Nepostrehol som žiadne chyby, no mám ešte zopár návrhov. Jediný problém sa týka autorstva: Nielenže ste neuviedli Vaše meno ako prvé, no namiesto „Portington“ ste napísali „Snape“. Domnievam sa, že nejde o žiaden omyl a prosím Vás o vysvetlenie.

Od Minervy som dostal štyri pozvánky (každý deň v týždni jednu) na večierok, ktorý sa bude konať koncom mesiaca pri príležitosti odchodu Filiusa Flitwicka do dôchodku. Uvažoval som, či sú všetky štyri určené pre mňa, alebo či tri z nich náhodou nepatria mojim blonďavým muklovským družkám? Tak či tak som pozvanie odmietol.

Severus

* * * * *

Milý Severus,

tiež som dostala pozvánku na večierok organizovaný na počesť profesora Flitwicka. Bola som taká polichotená, že som okamžite súhlasila. Až potom mi napadlo, že medzi pozvanými nie je nik z mojich známych. Mohli by ste, prosím, prehodnotiť svoju účasť. Vraveli ste, že ste nikdy nemali v pláne žiť trvalo v ústraní.

Pokiaľ ide o článok, začlenila som doň všetky Vaše návrhy a urobila potrebné zmeny. Pripájam konečnú verziu. Domnievam sa, že si zaslúžite mať meno uvedené na prvom mieste, keďže išlo o Vašu prácu. Ja som iba odprezentovala informácie. Ďalej som sa nádejala, že zvážite publikovanie článku pod menom Snape, a nie Portington, a budete to takpovediac považovať za prvý krok návratu do spoločnosti.

Hermiona

* * * * *

Milá Hermiona,

súhlasím so zverejnením článku pod menom „Snape“ pod podmienkou, že Vaše priezvisko bude uvedené na prvom mieste – „Grangerová a Snape“. Mnohé z Vašich návrhov boli v počiatočných štádiách výskumu zásadné a tiež ste zohrali dôležitú úlohu pri príprave druhého protijedu. Okrem toho ja som si už v odbore alchýmie vybudoval dobré meno (či už ako Snape alebo Portington) a predpokladám, že priezvisko uvedené na prvom mieste v takom významnom článku prispeje k rozšíreniu Vašich perspektív.

Pripadá mi trochu podozrivé, že na ten večierok nebol pozvaný žiaden z Vašich známych. Nemyslíte, že Vás Minerva mohla pozvať v nádeji, že ma presvedčíte, aby som prišiel? Možno Vám to bude znieť trochu egocentricky, veď ste napokon kedysi boli obľúbenou študentkou Filiusa i Minervy. Ale je to teória, ktorá stojí za zváženie. Minerva mi aj naďalej posiela pozvánky a ja ich naďalej odmietam.

Severus