Preklady fanfiction Harryho Pottera

Prvá kapitola

Severus Snape sa zamračene otočil k zdroju hluku – tichému klopaniu, ktoré mu hrubo pretrhlo niť myšlienok. Napriek takmer úplnej tme panujúcej vonku rozoznal za tesne uzamknutým a zamrežovaným oknom svojej pracovne siluetu malej plamienky. Nahnevane na ňu zazrel. Vták zaklopal zobákom na sklo ešte hlasnejšie, pevne rozhodnutý doručiť adresátovi zvitok pergamenu priviazaný k nôžke. Majster elixírov vstal z koženého kresla s podráždeným zahundraním a preťal miestnosť tromi dlhými krokmi. Zatiaľ čo snímal z okna rozličné obranné kúzla, zvedavo si obzeral netrpezlivú sovu sediacu na parapete.

Nepoznal ju, rozhodne nepatrila Minerve, ani Lupinovi. A nebola to ani bežná hnedá sova, akú používalo ministerstvo. Keď otváral oblok, znovu zašomral. Určite ďalší nenávistný list.

Severus Snape žil osamelo už takmer štyri roky odo dňa, kedy ho zbavili obvinenia z vraždy Albusa Dumbledora. Po troch týždňoch, počas ktorých dostával pravidelný prísun otravných listov od Minervy, prosiacej ho vrátiť sa na Rokfort, srdcervúcich lístočkov od Lupina, márne sa snažiaceho ponúknuť mu priateľskú ruku, únavných žiadostí z ministerstva o poskytnutie informácií o bývalých smrťožrútoch a slušnú haldu nenávistných listov, začal väčšinu sov jednoducho ignorovať, alebo, ak boli príliš vytrvalé, pálil všetku poštu bez toho, aby jej obsah čo i len letmo preletel. Tieto opatrenia boli korunované úspechom a jeho dobrovoľný pobyt v ústraní teraz narúšali iba jedna či dve sovy za mesiac.

Sovička naňho húkla so zjavnou nevôľou, keď jej odviazal pergamen z nôžky, a dovtípila sa, že od takého mrzutca nedostane žiadnu odmenu. Rýchlo odletela do súmraku, pátrajúc bystrým zrakom po hlodavcoch na zemi.

Snape ladným mávnutím prútika obnovil obranné kúzla a pomaly podišiel ku kozubu, v ktorom praskal impozantný oheň pripravený stráviť nepríjemnú korešpondenciu akéhokoľvek druhu.

Prvé, čo si cestou k ohňu všimol, bola vysoká kvalita pergamenu – luxusný a na dotyk zamatovo hebký. Ľudia len zriedka plytvali takým drahým materiálom na písanie nenávistných listov. Ďalšou vecou bola sotva postrehnuteľná vôňa dámskeho parfumu – jazmín a pačuli; pisateľkou bola bezpochyby žena. Ruka mu znehybnela nad roštom. Užasnuto hľadel na známy rukopis, ktorým bolo napísané jeho meno. Otočil zvitok a šokovane sa zadíval na emblém pečate na červenom vosku. Rovnakej, aká stála na stole dva metre od neho – kotlík a skrížené prútiky – pečať kvalifikovaného majstra elixírov. Neochotne sa poddal zvedavosti, vopred sa preklínajúc za slabosť a hlúposť. Vzdialil sa od horúcich plameňov a otvoril list. Tak sa začala tá najnepravdepodobnejšia korešpondencia.

* * * * *

Vážený pán profesor Snape,

ak sa mojej sove podarí vypátrať Vás, dúfam, že Vás zastihne v dobrom rozpoložení. Od skončenia súdneho procesu nejestvuje žiaden záznam o mieste Vášho pobytu, a tak som dospela k záveru, že zrejme nechcete, aby o ňom niekto vedel a vyrušoval Vás. V tom prípade dúfam, že prijmete moje ospravedlnenie a uistenie, že by som Vás zámerne nerušila, keby som to nepovažovala za nevyhnutné.

Predpokladám, že nepatríte k ľuďom, ktorí by ocenili prehnané prejavy prívetivosti, preto prejdem rovno k veci. Pred dvoma mesiacmi bolo neďaleko školskej brány v Zakázanom lese nájdené telo Rubeusa Hagrida v bezvedomí. Dotkol sa jedovatej rastliny Acus Venenatus. Hneď po prevezení do Nemocnice svätého Munga mu bol podaný protijed. Do štyridsiatich ôsmich hodín malo dôjsť k úplnému zotaveniu, no hoci sa Hagrid prebral, jeho pokožka má neustále rovnaký modrastý odtieň ako rastlina, s ktorou prišiel do kontaktu. Navyše je od tej nehody úplne bez energie a nemôže vstať z postele. Ak mám byť úprimná, nemocničný personál mu nie je vôbec schopný pomôcť a rozsiahly výskum z mojej strany priniesol len veľmi málo informácií. Takáto špecifická reakcia na daný jed nebola dosiaľ zdokumentovaná, preto sa domnievam, že nejako súvisí s jeho biologickým stavom poloobra. Nebola som schopná nájsť žiadnu informáciu o tom, ako táto rastlina pôsobí na obrov, a nie som si istá, ako postupovať ďalej.

Titul majstra elixírov som získala iba nedávno, takže pochybujem, že by Vám moje poznámky mohli pomôcť. Napriek tomu ich prikladám nižšie spolu s nelegálne získanou kópiou Hagridovej zdravotnej dokumentácie zo Svätého Munga. Prosím, prepáčte mi moju trúfalosť, ktorá ma priviedla k myšlienke poslať Vám tento list, ale naozaj ste mojou poslednou nádejou. Vďačne prijmem akúkoľvek Vašu radu.

S pozdravom

Hermiona Grangerová

* * * * *

Slečna Grangerová,

štyri roky som nereagoval na žiadne pokusy skontaktovať sa so mnou, a pokiaľ by som Vaše poznámky nepovažoval za zaujímavé a dobre prepracované, nikdy by som sa nezapojil do tejto korešpondencie. Pokiaľ ide o Hagridovu chorobu, domnievam sa, že ešte bude potrebné preskúmať celý rad príčin. Ak ma vo svojom nasledujúcom liste uistíte, že moju účasť na jeho liečbe nezverejníte a poskytnete mi čerstvo odobratú vzorku krvi, urobím, čo bude v mojich silách. Hagrida som si vždy vážil napriek jeho problémom s osobnou hygienou a ďalším nespočetným nedostatkom.

Váš odhad ohľadom mojej nechuti k bezvýznamným prejavom prívetivosti bol vskutku dôvtipný. V budúcnosti ich môžete bez váhania vynechať.

SS

* * * * *

Vážený pán profesor Snape,

veľmi pekne ďakujem za Vašu odpoveď. Hagrid je čoraz deprimovanejší a Vaša pomoc životne dôležitá. Ubezpečujem Vás, že Vaše meno neprezradím, ani sa nezmienim o existencii týchto listov. Prikladám vzorku krvi a výsledky ďalšieho výskumu.

Pravdupovediac, pán profesor, oceňujem možnosť upustiť od „bezvýznamných prejavov prívetivosti“, ako ste ich nazvali. Sú dosť nudné.

S úprimnou vďakou

Hermiona Grangerová

* * * * *

Slečna Grangerová,

práve uskutočňujem diagnostické testovanie vzorky krvi a niektoré z doterajších výsledkov sú veľmi sľubné. So záujmom som si prečítal Vaše poznámky o odolnosti krvi obrov voči synteticky vyrobeným protijedom. Možno Vás bude zaujímať článok H. G. Portingtona o syntetických protilátkach, ktorý bol uverejnený pred dvoma rokmi v „Jedoch a elixíroch“, zväzok 17.

Mám k Vám dve prosby. Po prvé, potrebujem vzorku presne z tej várky, z ktorej v nemocnici podali Hagridovi protijed. Chápem, že ju nebude ľahké získať, ale som presvedčený, že Vy si s tým hravo poradíte vzhľadom na minimum úsilia vynaloženého pri kradnutí prísad z môjho súkromného skladu v priebehu Vášho druhého ročníka. Po druhé, musím Vás požiadať, aby ste sa zdržali aplikácie sledovacích kúziel na listy, ktoré mi posielate. Vďaka prepracovaným kúzlam, ktorými preverujem pergameny, som zistil, že zakaždým používate iné zaklínadlo a už to začína byť otravné. Neuspejete. Svoje súkromie si cením nadovšetko.

SS

* * * * *

Vážený pán profesor Snape,

úprimne ma mrzí, že som použila sledovacie kúzla. Bola som len zvedavá. Už sa viacej nebudem pokúšať zistiť miesto Vášho pobytu. Nemôžem uveriť, že ste vedeli o tých prísadách do elixírov v druhom ročníku. Mohli ste ma nechať vylúčiť, napriek tomu ste nikdy nič nepovedali. Môžem sa spýtať prečo?

Prikladám k listu vzorku protijedu. S pomocou Harryho neviditeľného plášťa a jedného či dvoch Obliviate to nakoniec bolo celkom jednoduché. Spomínaný článok v „Jedoch a elixíroch“ som čítala. Pravdupovediac, už dlhší čas sledujem Váš výskum, ktorý publikujete pod pseudonymom H. G. Portington. Obzvlášť ma potešila esej o využití čemerice pri liečbe triašky spôsobenej Cruciatom. Veľmi inovatívna teória. No ak smiem podotknúť, je zjavné, že nie je podložená žiadnym praktickým výskumom.

Hermiona Grangerová

* * * * *

Slečna Grangerová,

ako vidím, Vaša naivita je vskutku bezbrehá. Potter i všetci, čo s ním prichádzali do kontaktu, boli pod mojím a Albusovým pozornejším dohľadom, než si vôbec dokážete predstaviť. Vedel som, že prísady, ktoré ste mi ukradli, boli určené pre odvar všehodžúsu a s určitým prekvapením som vypozoroval, že sa Vám ho podarilo úspešne pripraviť. Na druháčku to bol celkom pozoruhodný úspech, a tak som usúdil, že si trest nezaslúžite.

Hlavička! Nazdával som sa, že identita H. G. Portingtona je pre mňa úplne bezpečná. Desať bodov pre Chrabromil. Dovolím si opýtať sa – ako ste na to prišli?

Som rád, že sa Vám esej páčila, no ste na omyle: keby som čemericu neužíval v takom hojnom množstve, len ťažko by som Vám teraz mohol napísať tento list. Keď počas poslednej bitky vyšlo najavo, na čej strane v skutočnosti stojím, našlo sa viac než pár smrťožrútov, ktorí boli ochotní počastovať ma Cruciatom. Triaška bola natoľko silná, že som mal problém udržať v ruke prútik alebo brko. Predpokladám, že to môže byť v plnej miere považované za praktický výskum. Desať bodov z Chrabromilu.

Ako vidím, stále ste v kontakte s Chlapcom, ktorý odmietol zomrieť. Pokiaľ medzičasom nezomrel a neodkázal Vám neviditeľný plášť. Predpokladám, že naďalej pokračuje i Váš romantický vzťah s brilantným pánom Weasleym?

No mám aj zopár ďalších dobrých správ – domnievam sa, že som prišiel na dôvod, prečo protijed nedokázal Rubeusa Hagrida úplne vyliečiť. Pripájam svoje poznámky. Ak budete s mojimi závermi súhlasiť, myslím, že vytvorenie potrebného elixíru a dokončenie procesu liečby bude otázkou len niekoľkých dní.

SS