Myslím, že sa to udialo, kým som spal. Otvoril som oči a oni boli celkom iní. Tváre mali rovnaké, no Tá, ktorá ma kŕmi a Ten, ktorý na mňa gáni si vymenili akýsi tajomný úsmev. Jej dlaň a zrak spočinuli na bruchu. Čím bolo teraz významnejšie, než pred dvomi hodinami?
Priznávam, že som v blaženej nevedomosti, čo sa týka takéhoto čudného ľudského správania, urobil chybu a znovu zaspal pohodlne uvelebený na gauči.
Teraz, o niekoľko mesiacov neskôr, už chápem, že mi práve v tej chvíli To, ktoré plače v noci začalo zaberať miesto v srdci mojej čarodejnice.