Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dvadsiata siedma kapitola – Sprisahanie muklorodených

Zastonal a prudko sa zohol, nepochybne prekonával nevoľnosť, ktorá nastúpila po skončení pôsobenia odvaru všehodžúsu. Hermiona potlačila prekvapený povzdych, keď zočila jeho tvár.

„Teraz budem musieť znovu prejsť tou príšernou procedúrou zmeny kostí, len naopak,“ ozval sa typický hlas Justina Finch-Fletchleyho.

Ty IDIOTKA! nadávala si a zúfalo sa snažila nedýchať rýchlo. Myslíš si, aká si sakramentsky BYSTRÁ – no urobila si len to, že si si dala dve a dve dokopy a vyšlo ti päť – nie každý, kto zmizne, je vyhostený, ty...

„Aspoňže tu nik nie je, aby to videl,“ dodal a vzpriamil sa. Fudgeovo oblečenie voľne viselo na jeho oveľa štíhlejšej postave. „Je to šikovná vecička, vedieť, kde sa kto nachádza.“

„Až na Hermionu Grangerovú.“ Dean postavil fľaštičku s odvarom na stôl, hlas mu znel trochu podráždene.

„Nebolo by veľmi zábavné, keby tu bola,“ zamrmlal jeho spoločník a šúchal si kĺby na prstoch.

Hermiona stuhla. Pomaly, veľmi pomaličky vysunula prútik z rukáva a čakala. Krv jej prúdila žilami rýchlo, prirýchlo. Nechcela, aby došlo k boju – bola si celkom istá, že by jedného z nich dokázala vyradiť, ale šanca na to, že by dostala oboch, bola mizivá.

„Človek nikdy nevie,“ podotkol Dean sarkasticky, „pomenšia osoba by sa do tejto skrine možno mohla zmestiť, práve...“

Nemala na výber.

„Stupefy!“ vykríkla Hermiona tesne predtým, než sa jej dotkla jeho ruka. Prúd mágie ho so zadunením odhodil dozadu. „Stupefy!“ vykríkla znovu – a pocítila, že sa v tom rozhodujúcom momente prútik vzoprel a vyslal kúzlo mimo cieľ.

„Expeliarmus!“

Chybný prútik vletel rovno do Justinových rúk. Stal sa viditeľným, len čo jej vykĺzol zo zovretia.

„Bežte!“ prikázal Snape, no pochybovala, že by to malo nejaký zmysel. Dean za sebou určite znovu nastavil ochrany. Akoby teraz cez ne prenikla? Urobila rozpačitý pokus dostať sa zo svojej doslovnej i obraznej háklivej situácie. Protivník bol však rýchlejší.

„Finite Incantatum. Nuž, ak to nie je tá obdivuhodná žena. Funis!“

Z Justinovho prútika sa vyvalili hrubé povrazy a ovinuli sa jej vôkol rúk a nôh.

„Príhodné. Teraz už nemusím posielať Cornera, aby ťa zajtra chytil, keď opustíš svoju začarovanú skrýšu.“

„Ako... ako si vedel...“

„Tvoj prútik. Prinajmenšom ten legálny,“ dodal a so záujmom hľadel na nelegálny exemplár. „Takže si našla aj Ollivandera?“

Užasnuto naňho civela.

„Zrejme by si chcela počuť, ako som prišiel na to, čo máš za lubom,“ povedal lenivo rozťahujúc slová.

„Vlastne by som rada vedela, čo ti to, dočerta, napadlo vydávať sa za ministra mágie?!“ skočila mu do reči. Rozhodla sa, že keď už utrpela fiasko, urobí to tak, že Snapovi zanechá aspoň nejaké informácie. Pravdepodobne jej skoršie zneviditeľňujúce kúzlo na slúchadlách stále držalo, inak by sa už Justin o nich zmienil.

V pozadí počula nepravidelný dych majstra elixírov. Náhle si priala, no zbytočne, aby mu odpustila, keď na to mala príležitosť.

„Vzhľadom na to, že sa nikam nechystáš,“ riekol Justin a ukázal na povrazy, „ti azda môžem vyhovieť. Je fantastické vymyslieť plán, na ktorý tvoja vševediaca spolužiačka nedokáže prísť.“

„Zjavne je veľmi dobrý,“ skonštatovala a dúfala, že trocha lichotenia príde vhod.

„To veru je. Dobrý plán pre konanie dobra.“

Od najbližšieho stola si vytiahol stoličku a posadil sa, upravujúc si pritom priveľký habit a oblek.

„Vieš,“ pokračoval, „jednou ranou sme zabili dve muchy. Chránime čarodejnícky – i muklovský – svet pred vzostupom ďalšieho Temného pána a zároveň talentovaným muklorodeným uľahčujeme postup do vedúcich funkcií.“

„My?“

„AM.“ Usmial sa zatrpknuto. „Armáda muklorodených. Mimochodom, vďaka za nápad; počul som, že si bola tou, ktorá nahovorila Pottera na založenie DA.“

„Justin, povedz mi, prosím, že nie si zodpovedný za zdrogovanie...“

„Vydrž, kto ten príbeh rozpráva, ja či ty? Tak teda. AM vznikla pred dvoma rokmi z vybranej skupiny tých, ktorých životy boli zničené Voldemortom, tajnou dohodou nečinného ministerstva a nápomocnými čistokrvnými čarodejníkmi ako Dumbledore, ktorý sa nikdy NEOBŤAŽOVAL chrániť nás, ani naše zraniteľné muklovské rodiny.“

Zhlboka sa nadýchla, pretože beznádejne pomiešané kúsky skladačky, ktoré ju miatli od doby, čo sa stala matkou rodiny vyhostených čarodejníkov, náhle zapadli do jasného obrazu.

„Ty. Dean. Michael Corner. Lisa Turpinová. Mandy Brocklehurstová,“ vymenovala monotónnym hlasom.

Justinova matka, obaja Deanovi rodičia, Michaelova muklovská priateľka i Lisin snúbenec – tých všetkých zabili smrťožrúti. A Mandy doživotne skaličili nohu počas potýčky v Šikmej uličke tesne pred začiatkom siedmeho ročníka, čo zmarilo jej sen stať sa aurorkou.

„Bravo!“ zvolal. „Vynechala si len jedného – Colin Creevey. Jeho brat, pravdaže, leží u Svätého Munga ako živá mŕtvola. To Colina prinútilo prehodnotiť svoju detinskú lásku k tomuto svetu a tým idiotom, ktorí ho riadia.“

„Dostali ste čarodejnícku spoločnosť na kolená len s poltuctom ľudí?“

„Nie, s poltuctom ľudí sme ju urobili bezpečnou,“ vyštekol podráždene. „Vážne nás vykresľuješ ako ničomníkov.“

„A vari nimi nie ste? Ste zodpovední prinajmenšom za dvanásť vyhostení – teda za predpokladu, že bol Goyle skutočne poslaný do vyhnanstva...“

„Tie presídlenia boli, bohužiaľ, nevyhnutné, no na účet si pripisujem len jedenásť,“ prerušil ju. „Goyle je stále v čarodejníckej Británii; aspoň tomu tak bolo, keď som naposledy kontroloval mapy.“

„Mapy?“

„Ty ma skrátka ten príbeh nenecháš dopovedať, však? Ako som už na začiatku spomenul, všetky prútiky predané Ollivanderom – čo predstavuje deväťdesiatdeväť percent prútikov vlastnených britskými čarodejníkmi a čarodejnicami – sme premenili na užitočné majáčiky. Bolo to smiešne jednoduché, len čo sme získali zoznam zákazníkov. Lisa sa ešte predtým pokúsila zakúzliť mapu tak, aby fungovala rovnako ako tá, ktorú nám v DA ukázal Potter. No nepodarilo sa jej to – muselo tam byť niečo osobité, týkajúce sa Rokfortu. Ale so začarovanými prútikmi sme sa vôbec nemuseli obťažovať s vytváraním nejakých máp, pretože nám presne ukázali, kde sa kto nachádza.“

„A tú mapu držíte na Oddelení informácií,“ dodala Hermiona, vybavujúc si v mysli vzrušujúci pohľad na pohybujúce sa bodky, ktorý sa jej naskytol na ministerstve.

„Presne tak,“ prisvedčil a vyzeral, že to naňho zapôsobilo. Hermiona sa začala upokojovať. Nezdalo sa, že by bol Justin duševne chorý, zlý, či nepodobný sám sebe, až na to, že mal oblečené Fudgeove šaty. Možno sa len dostal na scestie. Azda by sa z tejto šlamastiky predsa len mohla dostať. Snažila sa nemyslieť na dôsledky, ktoré pre Justina vyplynú zo skutočnosti, že jej teraz vykladá každučký detail plánu, na utajení ktorého pracoval mimoriadne pozorne.

„Vyvinuli sme tiež prenosné mapy pre aurorov,“ pochválil sa. „Keď si sa opakovane objavovala bez prútika, čudovali sme sa prečo. No keď nám správy od majiteľov obchodov vykázali, že si sa pokúšala kúpiť kožu z bojgy, napokon sme sa rozhodli zistiť, čo robíš. Poslal som Creeveyho, aby tvoj dom preveril...“

„Ale to je nemožné!“

„Prečo, lebo si naň zoslala kúzlo Fidelius? Je pravda, že to miesto nemožno vidieť alebo vojsť dnu. No tvoj legálny prútik priviedol Colina priamo na Delfskú cestu. Potom musel už len chvíľku počkať, než si vyšla zo dverí. Zakrátko ťa nasledovali Weasleyovci, pán Lovegood a polovica ďalších vyhostených čarodejníkov. Musel to byť zaujímavý pohľad, keď ste sa zrazu všetci vynorili akoby spod zeme.“

Snape potichu zaklial.

„Kde bol Colin?“ spýtala sa.

„V uličke, zamaskovaný za tuláka.“

Snape znovu zaklial, tentoraz oveľa hlasnejšie.

„Kde som to skončil? Ach áno! AM vyrástla z túžby zastaviť nekončiacu sériu Temných pánov nainštalovaním bezpečnostnej siete na výrazne vyššej úrovni. Takže by sme okamžite zistili, ak by sa niekto začal zaoberať niečím čo i len trochu temným. Spočiatku som mal dojem, že by sme predstaviteľom úradnej moci mohli ponúknuť dobré nápady, no čoskoro sa ukázalo, že títo lídri nemajú žiadny záujem o návrhy muklorodených, ani politickú vôľu ich presadiť. Koľkokrát Fudge neurčito bľabotal o nutnosti sledovať viac zoslaných kúziel? A čo kedy dotiahol do konca, okrem svojho bľabotania? Nakoniec som si uvedomil, že ak chcem niečo urobiť, musím to urobiť sám. Škoda len, že fanatikov čistej krvi by som nikdy nepresvedčil, aby ma zvolili do úradu, a nejestvuje dosť nefanatických a nečistokrvných čarodejníkov, čo by ten rozdiel vykompenzovali.“

Hermiona si uvedomila, že mu v tomto nemôže oponovať.

„A potom sa naskytla ideálna šanca na ovplyvnenie Fudgea,“ pokračoval Justin.

„Asi máš na mysli vydávanie sa za neho?“ dodala trochu sarkasticky.

„Pre Merlina, nepodpichujte ho!“ zasyčal Snape.

Justin však nevyzeral obzvlášť dotknuto. „Presne povedané,“ potvrdil s miernym prikývnutím, „Keď Fudge prišiel k Svätému Mungovi na každoročnú lekársku prehliadku, dal svojmu osobnému strážcovi voľno. Bol nechránený prvýkrát po dlhých mesiacoch, takže som si takú príležitosť nemohol nechať ujsť. Keď vychádzal z kabínky na toaletách, zoslal som na neho Stupefy a premiestnil sa s ním do svojho domu.“

„Do toho v severnej časti mesta?“

Zasmial sa. „Ach áno, Creevey spomínal, že si sa naň včera poobede bola pozrieť. Vtedy sme si uvedomili, že s tebou musíme niečo urobiť.“

Bolo to mrazivé vyhlásenie. Než sa stihla spýtať, čo presne s ňou bolo potrebné urobiť, bezstarostne pokračoval ďalej.

„Uznávam, že to sprvu nebol obzvlášť dobre premyslený plán, no zachránilo ma Oddelenie pre výskum a vývoj. Thomas práve vtedy náhodou dostal mesačnú zásobu odvaru všehodžúsu.“

„Keď už hovoríme o Deanovi, nemal by si... ehm...“ Hermiona kývla hlavou smerom k mužovi v bezvedomí.

„Postarám sa o to potom, čo... no, skrátka potom. Takže s Thomasovou pomocou som sa premenil na Fudgea a ten bol uložený v mojej posteli, v úlohe darcu vlasov. Miestnosť sme zablokovali a ešte k tomu mu každý deň podávame dávku Dúška živej smrti.“

„Kedy ste to isté urobili Harrymu?“ spýtala sa ho čo najvyrovnanejšie, teraz si už bola istá, kto bol za to zodpovedný. Mala chuť Justina uškrtiť. Bolo jej jedno, či to myslel dobre; slušní ľudia neväznia nevinné obete v stave trvalého spánku, obzvlášť, ak sa dotyčné osoby náhodou zaslúžili o záchranu tisícok životov.

„O dva týždne neskôr,“ odvetil. „Vymyslieť stratégiu pre vytvorenie lepšieho čarodejníckeho sveta trvalo iba pár dní a potom sme čakali na jeho ďalší zápas.“

„Predpokladám, že jeho liečiteľka je snaživou spoluúčastníčkou.“

„Nuž, nevie, komu v skutočnosti napomáha. Rovnako ako ostatní čistokrvní, ktorí tak radi presadzujú svoju vlastnú agendu, že si nevšimli, ako nám pritom pomáhajú. Ale Tisifoné Basilová má s Potterom celkom isto nevybavené účty. Mal som, pokiaľ ide o to, jasnú predstavu – v lete pred začiatkom siedmeho ročníka, keď som pracoval ako stážista u Svätého Munga, som na ňu natrafil, keď umývala svojho zraneného syna po útoku smrťožrútov. Nevšimol si ma ani jeden z nich, keďže boli trochu zamestnaní. Pravdaže som o tom okamžite informoval Dumbledora,“ dodal zatrpknuto, „Povedal, že už o tom vie. Buď bez obáv, chlapče, vyhlásil a podal mi citrónový drops. O štyri mesiace neskôr bola moja mama mŕtva.“

„Dumbledore robil to najlepšie, čo mohol,“ prehovorila Hermiona tak vľúdne, ako len bola za daných okolností schopná. Nenápadne testovala povrazy, ktorými mala priviazané ruky k bokom, a zistila, že sa ani trochu nepoddali.

Justin si to nevšimol. Prechádzal sa pred ňou s ponurým výrazom na tvári. Musel existovať nejaký náznak toho, že sa dostal na šikmú plochu skôr, než ho Rokfort vypustil do nič netušiaceho sveta, pomyslela si rozrušene. Ako jej to mohlo uniknúť? Ako to, že si to nikto z profesorov nevšimol?

Náhle jej vstúpil do popredia mysle obraz rovnako sa mračiaceho Deana uprostred Šikmej uličky, všetci jej však hovorili, že čarodejnícky svet musí byť napravený...

Ach, bože...

Späť do prítomnosti ju priviedol Justinov nahnevaný hlas, ktorý rýchlo naberal výšku a hlasitosť.

„...mohol? Robil to najlepšie, čo mohol? Vari náš ctený riaditeľ poslal niekoho, aby ochránil matkin dom? Ponúkol sa, že naň zošle kúzlo Fidelius? Nie, bol príliš zameraný na Harryho Pottera, budúceho záchrancu sveta!“

„No iste to nebola Harryho chyba! Všetko čo kedy chcel, bolo viesť normálny život. A vieš, že Voldemort zabil aj jeho rodičov. Ako môžeš ospravedlňovať, čo si s ním urobil?“

„Slečna Grangerová,“ zamrmlal Snape prosebným hlasom.

„Prirodzene tým, že sme prerušili kolobeh násilia,“ odvetil zrazu Justin opäť pokojným hlasom.

„Čože?“

„Potter je po celý čas hlavným kandidátom na rolu Temného pána. Nešťastné detstvo, dospievanie strávené výcvikom na zabijaka, najsilnejší žijúci čarodejník – bola to len otázka času.“

„Preboha, veď je len hráčom metlobalu!“

„Chceš tým naznačiť, že človek nemôže byť dobrý v metlobale a v jadre skazený?“

„No, nie, ale...“

„Už si zabudla, že ten dokonalý Potter raz na mňa nahuckal v škole hada?“

„On sa len snažil...“

„Ale no tak, nebudeme sa o tom dohadovať. Len čo Potter bezpečne ležal u Svätého Munga, dal som sa do práce, aby som ostatných dostal na užitočné pozície a vysporiadal sa s ľuďmi, ktorí nám stáli v ceste. Napokon dostatočné množstvo „nehôd“ presvedčilo Thomasovho nadriadeného, aby odišiel do dôchodku, čím umožnil Fudgeovi“ – samoľúbo sa usmial – "Thomasa „povýšiť“. Ale žiadny z ďalších zamestnancov ministerstva, ktorých sme sa potrebovali zbaviť, nemal takú nebezpečnú prácu ako Oddelenie pre výskum a vývoj. Vieš, aké je prekliato ťažké niekoho odtiaľto vyhodiť? Je naozaj komické, že sa dal ľahšie získať súhlas od Wizengamotu na vyhostenie.“

„Naozaj komické,“ ozvala sa chabo.

„Čisto zo zvedavosti, už si si vyvodila, prečo sme tých ľudí považovali za potrebné poslať do vyhnanstva?“

„Profesora Snapa preto, lebo sa dozvedel o Harrym. Weasleyovcov, lebo si nechcel riskovať, že ťa pán Weasley v decembri porazí – ehm, Fudgea. Thea, lebo si si nemohol dovoliť mať nepretržite pri sebe niekoho, kto tak dobre poznal Fudgea. Pána Pranga z toho istého dôvodu. Ameliu Bonesovú, lebo protestovala proti vyhosteniam. Essexa, lebo... nuž, azda preto, že by mohol prísť na to, na čo bola v skutočnosti používaná koža z bojgy, alebo si všimnúť, že sa zmenšujú zásoby Dúška živej smrti. Pána Ollivandera, lebo nechcel odovzdať zoznamy zákazníkov. Mundungusa, lebo by mohol nájsť spôsob, ako z cudziny prepašovať prútiky, hoci sa to teraz, keď ste čarodejníkom znemožnili prichádzať a odchádzať z krajiny, zdá prehnané.“

„Nuž, v tom čase nám to ešte nenapadlo.“

Neisto sa zasmiala. „Tak dobre. Hm – pána Lovegooda preto, lebo sa mohol dozvedieť o tajomných zmiznutiach a zverejniť články v Sršni.“

„Si fakt úžasná. Veľká škoda, že sme ťa nedokázali získať... no tušil som, že budeš zadubená, pokiaľ ide o Pottera.“

„Prosím,“ šepol Snape práve v čas, aby odvrátil ostrú odpoveď.

Zhlboka sa nadýchla a rozhodla zmeniť tému. „Chápem, akú rolu v tom... ehm... v AM hrajú všetci okrem Colina – pokiaľ ti teda nepomáhal šíriť dezinformácie, ktoré si chcel, aby sa dostali na verejnosť.“

„Áno, bola to súčasť jeho úlohy, okrem toho hral rolu smrťožrúta, ktorý sa objavoval raz tu, raz tam. Je to nechutné, no bolo to nutné urobiť. Ľudia sú takí tvrdohlaví, pokiaľ ide o ich práva, že by sme ich nikdy nepresvedčili, aby sa ich v záujme bezpečnosti na chvíľu vzdali, kým nebude príliš neskoro – iba ak sa im názorne ukáže, že je to potrebné.“

Toto ju viac než čokoľvek iné, čo dosiaľ povedal, donútilo si priznať, že túto miestnosť pravdepodobne nikdy znovu neuvidí zvonka – a že jej bývalí a Snape boli vyhnaní z relatívne bezpečného miesta do bezprostredného nebezpečia, z ktorého sa možno nedokážu vyhrabať.

Nemali tušenia, ako si prenajať byt v muklovskom Londýne. Rozhodne priamo teraz nemali kam ísť. Boli ľahkým cieľom príhodne sústredeným na jednom mieste.

A to všetko – bola jej vina.

Bolesť, ktorú cítila, musela byť jasne vpísaná v jej tvári, pretože sa Justin zastavil a otočil k nej.

„Ach, kde sú moje dobré spôsoby? Určite ťa to tlačí. Obávam sa, že ťa nemôžem rozviazať, ale môžem ťa preložiť na stoličku.“

„Ehm...“

„Nie, nie, je to úplne v poriadku,“ riekol veselo a vsunul jej ruku pod kolená. Keď sa ju ľavou rukou pokúsil chytiť okolo pliec, obtrel sa o mikrofón.

„Čo do... čo to máš na hlave?“

„N-nič...“

„Finite Incantatum,“ vyštekol. „Á, to je veľmi zaujímavé. Hovoríš s niekým v dome, však?“

„Hovorila som, no pri tej predošlej potýčke sa mi telefón vypol,“ povedala a zúfalo sa nádejala, že sa Snape dovtípi.

V uchu začula kliknutie. Bolo to presne to, čo chcela, no napriek tomu to v nej zanechalo pocit úplnej samoty.

A/N: 1: Funis: latinské slovo pre povraz, najpodobnejšie, čo som dokázala nájsť.

2. „Preboha, veď je len hráčom metlobalu!“: Keby sa náhodou niekto čudoval, nezosmiešňujem skvelú poviedku „But You Alone“ od autorky Azazello. Je zázrak, že Potter nie je psychicky narušený v takom rozsahu ako Tom Riddle.